Kam vedie rodinu gender ideológia?

apr 19 2016

Where is family leading by gender ideology?

Abstrakt: Gender ideológia, v slovenskom transkripte Rodová ideológia je v novom miléniu veľmi proklamovaným pojmom. Článok objasňuje základné pojmy týkajúce sa rodovej ideológie, snaží sa definovať obsah rodovej ideológie a ponúka argumenty na obhajobu tradičnej rodiny, pričom hľadá podporu aj v iných náboženstvách a kultúrach. Príspevok disponuje tiež právnym rozmerom a ponúka možnosť na duchovné i racionálne zamyslenie.
Kľúčové slová: Gender ideológia. Homosexualita. Rodina. Rodová rovnosť.

Abstract: Gender ideology is in the new millennium very proclaimed concept. Article explains the basic concepts of gender ideology, trying to define the content of gender ideology and offers arguments to defense of the traditional family, while seeking support in other religions and cultures. Post also has a legal dimension and offers the opportunity for spiritual and rational thought.
Keywords: Genderideology. Homosexuality. Family. Genderequality.

Úvod

Začiatkom sedemdesiatych rokov sa objavili prvé štúdie o gejských a lesbických rodičoch. Najintenzívnejšie diskusie sa viedli v 90-tych rokoch 20. storočia a záujem pretrváva dodnes. Pretože zásadnou súčasťou gender ideológie sú zväzky osôb rovnakého pohlavia, ktorých snaha o zrovnoprávnenie sa s tradičnými manželstvami je v súčasnosti najmarkantnejšia, budeme sa zaoberať najmä homosexuálnymi zväzkami a načrtneme dôsledky rodovej ideológie na rodinu.

Rodová identita

Považujeme za nevyhnutné v úvode oboznámiť čitateľa so základným rozlíšením vetiev rodovej identity (gender identity), v ktorej delíme osoby na základe pohlavia (sex), rodu (gender) a sexuálnej orientácie. Pojmy sú často v spoločnosti i médiách spomínané a s vetvami budeme pracovať, preto považujeme za nutné popísať ich.

Pohlavie definujeme ako „medicínsky a právne klasifikovanú kategóriu založenú na predpoklade primárnych biologických znakov a sekundárnych znakov pribúdajúcich v období adolescencie“1. Na základe pohlavia sa delia osoby na mužov (male), ženy (female) a intersexuálne osoby – teda osoby „s charakteristikami reprodukčnej alebo sexuálnej anatómie, ktorá nezapadá do typickej definície muža alebo ženy“.2

Pojem rod sa v chápaní gender ideológie považuje za sociálny konštrukt na úrovni kultúry. Podľa Pietruchovej „ženské a mužské vlastnosti teda nevyplývajú z biologickej prirodzenosti žien a mužov, ale sú vytvárané spoločnosťou a reprodukujú sa prostredníctvom tzv. socializácie. V procese socializácie sa už malým deťom vštepuje určitá predstava spoločnosti“.3 V Jogjakartských princípoch prijatých vládou SR v roku 2011 sa používa aj pojem Rodová identita, tu však ako „schopnosť človeka hlboko vnútorne a individuálne pociťovať rod, ktorý môže, ale nemusí, zodpovedať pohlaviu, s ktorým sa človek narodil, pričom sem patrí aj vnímanie vlastného tela (vrátane lekárskych, chirurgických alebo iných úprav telesného vzhľadu alebo telesných funkcií uskutočnených na základe slobodného rozhodnutia) a iné rodové prejavy, napríklad obliekanie, rečový prejav a vystupovanie.“4

Podľa rodu delíme primárne ľudí na mužov (man, masculine) a ženy (woman, feminine), avšak najmä v druhej polovici 20. storočia začali pribúdať pojmy ako androgyny – osoba, ktorá nevykazuje znaky ani jedného z binárnych pohlaví, resp. má znaky oboch pohlaví; transsexuál – Male to Female, teda pôvodne muž, ktorý absolvoval tranzíciu – zmenu pohlavia, Female to Male, žena zmenená na muža; transrodový človek – transgender – osoba nespokojná so svojím rodom; cisgender – osoba spokojná s tým čo je, nezaradená do transrodového spektra; prípadne transvestizmus – podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb ide o obliekanie a nosenie šiat opačného pohlavia na prechodný čas na uspokojenie z dočasnej skúsenosti so zaradením k opačnému pohlaviu, ale bez túžby po stálej zmene pohlavia alebo zodpovedajúcich chirurgických výkonoch a bez sexuálneho vzrušenia sprevádzajúceho prezliekanie.

Sexuálnou orientáciou rozumieme „schopnosť hlbokej citovej náklonnosti, sexuálnej príťažlivosti a intímnych sexuálnych vzťahov človeka s jednotlivcami iného alebo rovnakého pohlavia alebo viac ako jedného pohlavia“.5 Ľudí podľa sexuálnej orientácie delíme na osoby heterosexuálne – vyhľadávaná je osoba opačného pohlavia, homosexuálne – vyhľadávaná je osoba rovnakého pohlavia, bisexuálne– sexuálna náklonnosť je zameraná na osoby oboch pohlaví, omnisexuálne – sexuálna náklonnosť je zameraná na osoby rôznych pohlaví a rodov, teda aj transsexuálov, transgender, intersexuálov atp. a asexuálne – sexuálna náklonnosť nie je zameraná na žiadnu osobu.

Sexuálne nestotožnenia sa a odlišné sexuality (okrem homosexuality) považujeme za sexuálne deviácie. Podľa Heretika sa zaraďujú medzi psychopatie – Poruchy osobnosti a správania dospelých. „Vychádza sa pritom z faktu, že odlišné sexuálne zameranie, či konanie a následná spoločenská reakcia menia celú osobnosť postihnutého.“6 Deviácia podľa neho „vychádza zo štatistického chápania normality a poukazuje na nízky výskyt v populácii.“7

Za zaujímavý jav možno v tomto kontexte považovať fakt, že zástancovia rodovej ideológie chcú rovnosť ľudí hlavne v smere sociálnom, nie biologickom, pritom však sami vytvárajú pojmy, ktorými delia ľudí do jednotlivých kategórií a vytvárajú nové pre ľudí, ktorí nie sú ešte zaradení do niektorej už existujúcej kategórie.8 Istú podporu môžu vidieť aj vo vedeckom smere, napr. zavedením pojmov psychické pohlavie či pohlavná identita, ktoré Weiss a Procházka aj napriek medicínskemu i psychologickému podkladu podmieňujú kultúrnymi vplyvmi a dajú sa vykladať značne extenzívne.9

Gender ideológia sama o sebe nemá jasnú definíciu, preto by sme si mohli pomôcť Základným cieľom rodového tréningu od Pietruchovej10 s extenzívnym výkladom. Autor si dovoľuje definovať Rodovú ideológiu ako súbor snáh, opatrení a zmien, politík a legislatívnych zásahov, medicínskych, sociálnych a psychologických prístupov, ktoré majú za cieľ zmeniť doterajšie vnímanie, postoje, vedomie, poznanie a správanie vo vzťahu k mužom a ženám v ich podstate .

Extenzia spočíva najmä v rozšírení zahrnutých oblastí, keďže ideológia podľa KSSJ je „sústavou filozofických, politických, náboženských, právnych ap. názorov, ideí prispôsobených záujmom istých skupín, strán“11, teda týka sa nielen rodovej problematiky, ale i homosexuálnych manželstiev, adopcií detí pármi rovnakého pohlavia atď. Tak ako každá ideológia, aj Rodová ideológia prináša riziká. Existuje názor, či konštatovanie, že ide len o spor medzi fundamentalizmom a liberalizmom, pričom fundamentalizmus je „motivovaný hlavne strachom, kam by ústup od tradičných hodnôt v spoločnosti mohol viesť“12. Tradičné hodnoty a zásady nepochybne udržiavajú spoločnosť v určitom poriadku. Spomínaný ústup od hodnôt dáva priestor pre extrémizmus a jeho formy i hnutia. Za vážne zamyslenie stojí, aké závažné následky ideológií boli najmä v a po 2. svetovej vojne.

Popularita gender ideológie

Nazdávame sa, že gender ideológia naberá na popularite najmä v 21. storočí. Prináša túžbu ľudí najmä z excentrických skupín ísť z princípu proti zaužívaným tradíciám a spôsobom života. Dáva nádej všetkým, ktorí sa vymykajú normalite a štandardnému konceptu spoločnosti, ktorej základnou bunkou je rodina založená manželstvom13, konceptu, ktorý je daný nielen Bohom14, ale i celou históriou ľudstva. Týka sa to hlavne túžob homosexuálnych párov po manželstve a adopciách detí.

Verejná mienka podľa prieskumu 15 z 25.9.2014 na vzorke 1043 respondentov však hovorí jasne: 89,3 % opýtaných súhlasí s tým, aby sa manželstvom nenazývalo žiadne iné spolužitie než zväzok medzi jedným mužom a jednou ženou; 79,4 % opýtaných nesúhlasí s osvojením (adopciou) detí osobami rovnakého pohlavia a ich následnou výchovou; a nakoniec 76,4 % nesúhlasí ani s registrovanými partnerstvami. Vidieť klesajúcu mierku odpovedí, avšak najvyššiu mienku má zákaz homosexuálnych manželstiev, teda môžeme usudzovať, že ľudia nie sú stotožnení a nesúhlasia s homosexuálnymi zväzkami a Rodová ideológia vo svojej plnosti je populárna len medzi LGBTI(Q) skupinou ľudí, čo sú odhadom 4 % populácie.16

Ako gender ideológia zahŕňa oveľa širšiu problematiku, tak aj problém homosexuality zahŕňa viac faktorov. Heretik uvádza latentnú homosexualitu (skrytú, nerealizovanú), príležitostné (núdzové) homosexuálne správanie, napr. vo väzení, vývinovú homosexualitu, jednorazové (situačné) skúsenosti.17

V časoch úpadkov rodiny našli viera aj veda zhodu. „Len relatívne malá časť homosexuálov je tak vyhranená, že je úplne neschopná heterosexuálneho styku, častejšie ide o bisexualizmus.“18 Myslíme si preto, že problémom sa javí viac túžba po výstrednosti ľudí, než samotná túžba po partnerovi rovnakého pohlavia.

Význam a dôležitosť rodiny

Práve rodina je základom pre budovanie zdravého života. Rodina, zložená z otca, matky a samozrejme dieťaťa, ktoré ich nedostatkom trpí. Sigmund Freud opisuje a vysvetľuje svoje prípady tým, že homosexuálni chlapci boli často naviazaní na svoju matku, pričom otec chýbal, alebo sa veľmi skoro vytratil zo života rodiny. Freud zároveň podotýka, že matka bola tzv. mužatkou, energickou ženou, ktorá dokázala vytlačiť otca z jeho pozície, takže dieťa zostalo len pod vplyvom ženy. „Vyzerá to tak, akoby prítomnosť energického otca zabezpečovala synovi správne rozhodnutie pri voľbe objektu opačného pohlavia.“19 Takmer totožne sa k tomu stavia Heretik, podľa ktorého „psychodynamickí autori poukazujú najmä na vplyv rodinného prostredia. Ich výskumy potvrdzujú častú citovú väzbu na matku a negatívny oidipovský vývoj, t.j. otec ako nepriateľská, autoritatívna, citovo chladná postava, alebo chýbanie otca“20. Mienkotvorné médiá tiež poukazujú na potrebu komplexnej, tzv. tradičnej rodiny. Psychologička Katarína Kubašovská, aj napriek opačnému názorovému spektru pripúšťa, podobne ako zástancovia rodovej ideológie fakt, že „ideálne pre dieťa je mať v rodine tak ženský, ako aj mužský vzor“.21

Okrem homosexuálnych párov existujú i vyššie spomínaní transrodoví ľudia či transsexuálni ľudia, teda osoby nespokojné so svojím rodom či osoby po zmene pohlavia. Je nevyhnutné zdôrazniť, že v podmienkach slovenskej legislatívy dochádza k totálnej hysterektómii u žien (odstráneniu maternice a oboch vaječníkov) a orchiektómii u mužov (odstráneniu semenníkov). Zveřina naopak poukazuje na fakt, že niektoré zahraničné právne úpravy umožňujú zmeniť si pohlavie aj bez odňatia pohlavných žliaz a zároveň vyjadruje svoj názor: „Osobne by som nesúhlasil s tým, aby o svojom pohlaví rozhodoval každý z nás celkom voľne. Aby potom ženy boli biologickými otcami a muži biologickými matkami svojich detí.“22

Dieťa potrebuje v živote aspoň jednu bezpečnú vzťahovú väzbu, ideálne dve, teda od oboch rodičov, aby mohlo vyrastať v bezpečí, prijatí, budovať si sebaúctu a spoločensky sa uplatniť. Vaňová definuje konkrétne potreby dieťaťa, a to: stála prítomnosť pre dieťa (môže sa jej v prípade potreby dovolať); stabilita v správaní, ktorá dáva dieťaťu pocit istoty; láskyplný prístup; vnímanie a napĺňanie individuálnych potrieb dieťaťa, vrátane odstraňovania stresu; bohatý očný a telesný kontakt; bezpečie (nič zlé mu od tejto osoby nehrozí). „Láskyplný vzťah so všetkými uvedenými atribútmi je možné vytvoriť iba v rodine.“23

Obhajcovia rodovej ideológie by mohli tvrdiť, že všetky tieto potreby dieťaťa dokážu naplniť aj v „netradičnej“ rodine. Autor sa domnieva, že prinajmenšom stabilitu tieto páry zaručiť nedokážu. Ich správanie a praktiky zahŕňajú vysokú pravdepodobnosť výskytu promiskuity, užívania návykových látok, depresií, samovrážd, pedofílie, infekcií.24 Okrem uvedeného, významným je fakt, že už v prvom roku sa vytvára pripútanie dieťaťa – vzťahová väzba. „Ide o vzťah medzi rodičom (opatrujúcou osobou) a dieťaťom, ktorý je šablónou (vzorom) pre všetky ďalšie vzťahy a základné presvedčenia o sebe, o druhých ľuďoch a o svete, formuje budúce sociálne vzťahy, intímne vzťahy, emocionálnu citlivosť a sebaprijatie.“25 Hašto opisuje vzťahovú väzbu ako pripútavacie správanie, ktorým je v širšom zmysle „tendencia vyhľadávať blízkosť kompetentného a oporu poskytujúceho druhého, keď človek cíti bolesť, strach, únavu“ a v užšom slova zmysle ako „tendenciu dojčiat viazať sa na konkrétnu opatrujúcu vzťahovú osobu, v bežnom prípade je to matka, a udržiavať si jej blízkosť, dostupnosť“26. Z uvedeného jednoznačne vyplýva úloha rodiny, ktorá by nemala byť nijako spochybňovaná, pretože najvýraznejší vplyv má nakoniec na dieťa.

Ak načrieme mimo kresťanstva a západnej civilizácie, tak v islame „podľa všeobecnej etiky Koránu je manželský zväzok postavený na vzájomnej láske a láskavosti. Podrobné zákony Koránu týkajúce sa dedičstva taktiež potvrdzujú myšlienku ústrednej rodiny – manžel, manželka a deti a spolu s nimi manželovi rodičia.“27 Mnoho moslimských krajín prijalo v poslednom období zákony na ochranu a podporu manželstva.

V Číne až do roku 1911, platila Konfuciánska náuka o etike – Mravná sila Nebies, v ktorej Konfucius a jeho nasledovníci vyzdvihujú päť základných medziľudských vzťahov v spoločnosti, pričom tri sú vo vnútri rodiny. Prvým je vzťah medzi rodičom a dieťaťom, nazvaný synovská cnosť; druhým je vzťah medzi mužom a ženou; tretím je vzťah medzi súrodencami, zvaný bratská cnosť. Čarnogurská 28 informuje, že v poslednej dobe sa v Číne opäť dostáva do popredia Konfuciánska náuka a tradičné hodnoty presadzujúce rodinu, vzájomnú úctu a zdržanlivosť (umiernenosť). Störig uvádza, že „rodina bola podľa Konfucia chápaná ako základná sociálna, hospodárska i politická štruktúra čínskej životnej reality.“29

Z právneho hľadiska, Ústava SR30 po poslednej novele s účinnosťou od 1.9.2014 hovorí v čl. 41 ods. 1, že „Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona.“ Ďalšie ustanovenia treba hľadať in concreto v Zákone o rodine31 (ZoR), ktorý v Základných zásadách, čl. 1 ustanovuje, že „Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.“. Ďalej v čl.2 „Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.“ Právne signifikantným je okrem iných fakt, že podľa §100 ods. 1 ZoR v prvej vete „Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa.“ Táto klauzula bráni homosexuálnym párom v osvojovaní si (adopcii) detí, pretože im nie je umožnené manželstvo.

Umožnenie takéhoto zväzku by mohlo mať fatálne dôsledky pre existenciu rodiny. Vychádzajúc nielen z príspevku a skúseností, ale i s odkazom na Vyhlásenie k rozhodnutiu Európskeho parlamentu o rešpektovaní ľudských práv: „V priebehu dejín národy múdro uznali, čím je manželstvo a čo so sebou prináša“32. Rodina založená na manželstve „ktoré je jednotou lásky a života medzi mužom a ženou, z ktorej jednoty sa prirodzene rodí život. Na takejto manželskej jednote, keďže je potrebným dobrom, je pevne založená každá spoločnosť“33.

Dôsledky gender ideológie

Gender ideológia v konečnom dôsledku odoberá mužom mužské a ženám ženské – snaží sa predefinovať muža a ženu, resp. model rodiny. V rodinách podľa gender ideológie teda môžu byť pokojne modely: otec = žena, matka = muž; otec a otec, matka a matka; matka žena a otec prezliekajúci sa za ženu, príp. tranziciovaný (preoperovaný) na ženu atď. Otec má dať zásadne dieťaťu to mužské, a matka to ženské, pretože ako tvrdí Freud: „ani v zmysle psychologickom, ani v biologickom sa nedá nájsť čisté mužstvo alebo ženstvo.“34 Pre tento argument je nevyhnutné poskytovať dieťaťu vzory (a vzorce správania) oboch rodičov, oboch pohlaví a poskytovať deťom úplnú rodinu. Veď práve deti sú pokračovateľmi generácií a jednou zo základných funkcií rodiny je i funkcia reprodukčná.

Jójárt35 pri obhajobe homosexuálnych rodín uvádza argumenty, že z detí vyrastajúcich v takto nezdravých rodinách sa stanú tiež homosexuáli, transsexuáli, že nebudú schopní sa identifikovať s vlastným pohlavím alebo rodovou rolou, v neposlednom rade hrozí veľké riziko zneužívania detí rodičmi, izolácia, emocionálne problémy, depresie, úzkosti. Fakticky potvrdzuje to, čo bolo uvedené ut supra ako riziká správania netradičných rodín.

Udalosti naznačujú silnú túžbu neheterosexuálnych ľudí a psychosexuálne „neidentifikovaných“ osôb po zrovnoprávnení, napríklad konaním známeho pochodu Dúhový pride, ktorý sa zatiaľ v Bratislave uskutočnil päťkrát a v Košiciach trikrát.36 Čo je však viac? Ďalšia možná generácia ľudských práv v podobe práv iných menšín na zrovnoprávnenie, alebo ochrana tradičnej rodiny? Ak opäť nazrieme do prísne konzervatívneho náboženstva džihádu, pri uvážení, že „posolstvom komunity je „prikazovať vhodné a zakazovať zavrhnutiahodné“, aby na zemi „nebolo žiadne zlo a skazenosť“, tvorí logické vyústenie doktrína džihádu.“37 Musíme brať do úvahy aj fakt, že (fyzicky) násilnú konverziu striktná moslimská viera zakazuje. Rokmi sa však modifikovala a tak je rizikom hroziace násilie vo svete, možno aj preto, že západné civilizácie pripúšťajú prílišné liberálne prúdy, ktoré umožňujú rozvracať rodiny a tak ponúkajú opačnému spektru možnosti realizácie.

Najviditeľnejším dôkazom teórií je nakoniec životný príbeh, resp. kazuistika. Viktor Šefčík nám ponúka svoj príbeh, podľa ktorého sa jeho mama po rozchode s otcom odsťahovala aj s Viktorom do iného mesta. Nerozumel prečo žije s dvoma ženami, až kým si neprečítal ako 15 ročný sms správu od maminej priateľky s textom: „Milujem Ťa“. Vtedy pochopil súvis všetkých udalostí, načo v závere uvádza: „Cítil som, že je rovnako čudné, keď je muž s mužom, žena so ženou a žena s mužom. A tak je to doteraz.“38 Všetky formy spolužitia sú teda pre neho nestotožniteľné.

Záver

V článku sme sa snažili objasniť pojmy, zadefinovať gender ideológiu (rodovú ideológiu), načrtnúť dôsledky tejto ideológie a obsiahnuť najdôležitejšie argumenty podporujúce dôležitosť rodiny. Chceli sme poukázať na názor zástancov, podľa ktorého gender ideológia plánuje odstrániť rozdiely sociálne a nie biologické. Práve v sociálnych rozmeroch sa však prejavujú sociálne siete budované medzi jednotlivcami a spoločnosťou, teda prejavy toho, čo je ženské a čo je mužské. Rodová rovnosť tieto rozdiely stiera a argumentuje biologickou nemennosťou. Avšak, v rámci gender ideológie a rodovej rovnosti sú aj obhajované zmeny pohlavia zakrývané pod rúškom zmeny sociálnych rozdielov.
Veríme, že čitateľa sme obohatili informáciami a podnietime ho k ďalším hlbším úvahám i podrobnému a kritickému skúmaniu problematiky.

Autor: Joachim Dušan Fraňo

Bibliografia:

Agentúra Focus. Referendové otázky o rodine [online]. [cit. 2014-10-20]. Dostupné na internete: www.focus-research.sk/files/179_Tlacova%20sprava_referendove%20otazky%20...
BALÁŽ, R. Stanovisko KBS k Vyhláseniu Pápežskej rady pre rodinu [online]. [cit. 2014-10-20]. Dostupné na internete: http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-konf...
ČARNOGURSKÁ, M. Rozhovory a výroky. 2. vyd. Bratislava : Slovenský Tatran, 2006. 399 s. ISBN: 80-222-0529-X
Dúhový PRIDE tento rok nebude, presúva sa na rok 2016. Cit. [2015-10-06]. Dostupné na: http://www.sme.sk/c/7841532/duhovy-pride-tento-rok-nebude-presuva-sa-na-...
DYNARSKI, W. Rámec pre porozumenie trans* ľudí v Slovenskej republike [online]. [cit. 2014-10-20]. Dostupné na internete: http://dynarski.pl/post/61056328962/ramec-pre-porozumenie-situacii-trans...
Encyclopaedia Britannica. Islám. Praha : Jota, 2010. 380 s. ISBN: 978-80-7217-628-1
FRAŇO, J.D. Transsexualita. In Právo-medicína.sk.[online].2014, 1, 1 [cit. 2014-10-20] Dostupné na internete: http://www.pravo-medicina.sk/___files/Pravo-medicina.sk1-2014.pdf
FREUD, S. Myšlienky a úvahy. Bratislava : Vydavateľstvo Európa, s.r.o., 2010. 160 s. ISBN: 978-80-89111-53-4
FREUD, S. Spisy z let 1904-1905. Praha : Psychoanalytické nakladatelství, 2000. 255 s. ISBN: 80-96123-16-2
GRAY, D.D. Attaching in adoption. 2002. in VAŇOVÁ, E. Význam náhradného rodičovstva pre deti z detských domovov. In Mosty k rodine [online]. 2011. č.2 [cit. 2014-10-20]. Dostupné na internete: http://www.mostykrodine.sk/mosty4down.pdf
HERETIK, A. Forenzná psychológia. Bratislava : EUROKÓDEX s.r.o., 2010. 544 s. ISBN: 978-80-89447-22-0
HERETIK, A. Homosexualita – psychopatológia, či politikum? In Psychiatria [online]. 2003, vol. 10, no. 1 [cit. 2014-10-20]. Dostupné na internete: http://www.psychiatria-casopis.sk/files/psychiatria/1-2003/psy1-2003-cla...
Jogjakartské princípy [online]. [cit. 2014-10-20]. Dostupné na internete: http://www.vlada.gov.sk/data/att/1829_subor.pdf
JÓJÁRT, P. Gejské a lesbické rodiny na prahu 21. storočia. In Triangel: homosexualita – spoločnosť – politika. Bratislava : Museion, 2007. 152 s. ISBN: 978-80-969704-9-0
KAČALA, J. a kol. Krátky slovník slovenského jazyka. 4. vyd. Bratislava : Veda. 2003. 985 s. ISBN: 80-224-0750-X
PACHEROVÁ S. Aj v homosexuálnej rodine môže dieťa vyrastať spokojne [online]. [cit. 2014-10-20]. Dostupné na internete: http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/166306-aj-v-homosexualnej-rodine-m...
Pastiersky list KBS na prvú adventnú nedeľu 2013 [online]. [cit. 2014-10-20]. Dostupné na internete: http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/pastierske-lis...
PIETRUCHOVÁ, O. Rodová rovnosť v organizácii. Bratislava : Okat plus, 2007. 63 s. ISBN: 978-80-88720-12-6
PROCHÁZKA, I., WEISS, P. Pohlavní identita. In Transsexualita a jiné poruchy pohlavní identity. Praha : Grada publishing a.s. 2008. ISBN: 978-80-247-1696-1 S. 13-18.
ROZHOVOR S J. HAŠTOM. In Mosty k rodine [online]. 2011. č.2 [cit. 2014-10-20]. Dostupné na internete: http://www.mostykrodine.sk/mosty4down.pdf. s. 5
ROZHOVOR S J. ZVEŘINOM. In Zdravotnícke noviny [online]. 2012. č.41 [cit. 2014-10-20]. Dostupné na internete: http://www.zverina.cz/files/16-zdravotnicke-noviny-c-41-2012-sexuologie-...
SCHMIDT, T.E. Straight&Narrow? Illinois : InterVarsity Press, 1995. 241 s. ISBN: 978-0830-818-58-7
STÖRIG, H.J. Malé dejiny filozofie. Praha : Zvon, 1991. 510 s. ISBN: 80-7113-041-9
Sväté písmo. Trnava : SSV, 2011. 1612 s. ISBN: 978-8071-628-74-3
ŠEFČÍK, V. Tajné kLesbičky. In Triangel:homosexualita – spoločnosť – politika. Bratislava : Museion, 2007. 152 s. ISBN: 978-80-969704-9-0
VAŇOVÁ, E. Význam náhradného rodičovstva pre deti z detských domovov. In Mosty k rodine [online]. 2011. č.2 [cit. 2014-10-20]. Dostupné na internete: http://www.mostykrodine.sk/mosty4down.pdf
Vyhlásenie k rozhodnutiu EP o rešpektovaní ľudských práv. [online]. [cit. 2014-10-20]. Dostupné na internete: http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-vati...
Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky
Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine


1 FRAŇO, J.D. Transsexualita. In Právo-medicína.sk.[online] 2014, roč.1, č. 1. [cit. 2014-10-20]. Dostupné online: http://www.pravo-medicina.sk/___files/Pravo-medicina.sk1-2014.pdf s.6.
2 Dynarski, W. Rámec pre porozumenie trans* ľudí v Slovenskej republike [online]. [cit. 2014-10-20]. Dostupné na internete: http://dynarski.pl/post/61056328962/ramec-pre-porozumenie-situacii-trans...
3 Pietruchová, O. Rodová rovnosť v organizácii.Bratislava : Okat plus, 2007. s. 5
4 Jogjakartské princípy [online]. [cit. 2014-10-20]. Bratislava : Úrad vlády SR, 2011. Dostupné na internete: http://www.vlada.gov.sk/data/att/1829_subor.pdf
5 tamže
6 Heretik, A. Forenzná psychológia. Bratislava : EUROKÓDEX s.r.o., 2010. s. 306.
7 Heretik, A. Forenzná psychológia. s. 306
8 Pozri Dynarski, W. Rámec pre porozumenie trans* ľudí v Slovenskej republike [online]. [cit. 2014-10-20]. Dostupné na internete: http://dynarski.pl/post/61056328962/ramec-pre-porozumenie-situacii-trans...
9 Procházka, I., Weiss, P. Pohlavní identita. In Transsexualita a jiné poruchy pohlavní identity. Praha:Grada publishing, 2008. s. 13.
10 Pietruchová, O. Rodová rovnosť v organizácii. Bratislava : Okat plus, 2007. s. 49
11 Kačala, J. KSSJ. Bratislava : VEDA, 2003.
12 Heretik, A. Homosexualita – psychopatológia, či politikum? In Psychiatria [online]. 2003 vol. 10, no. 1 [cit. 2014-10-20]. Dostupné na internete: http://www.psychiatria-casopis.sk/files/psychiatria/1-2003/psy1-2003-cla... s. 36
13 pozri čl. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (o rodine)
14 (Gn 2,24) Muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom.
15 Agentúra Focus. Referendové otázky o rodine. [online]. [cit. 2014-10-20]. Dostupné na internete: www.focus-research.sk/files/179_Tlacova%20sprava_referendove%20otazky%20...
16 JÓJÁRT, P. Gejské a lesbické rodiny na prahu 21. storočia. In Triangel: homosexualita – spoločnosť – politika. Bratislava : Museion, 2007. s. 72
17 Heretik, A. Forenzná psychológia. s. 304
18 Heretik, A. Forenzná psychológia. s. 304
19 Freud, S. Myšlienky a úvahy. Bratislava : Vydavateľstvo Európa, s.r.o., 2010. s. 90
20 Heretik, A. Forenzná psychológia. s. 304
21 Aj v homosexuálnej rodine môže dieťa vyrastať spokojne [online]. [2014-10-20]. Dostupné na internete: http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/166306-aj-v-homosexualnej-rodine-m...
22 ROZHOVOR S J. Zveřinom. In Zdravotnícke noviny [online]. 2012. č.41 [cit. 2014-10-20]. Dostupné na internete: http://www.zverina.cz/files/16-zdravotnicke-noviny-c-41-2012-sexuologie-... s. 5
23 Vaňová, E. Význam náhradného rodičovstva pre deti z detských domovov. In Mosty k rodine [online]. 2011. č.2 [cit. 2014-10-20]. Dostupné na internete: http://www.mostykrodine.sk/mosty4down.pdf. s. 9
24 Schmidt, T.E. Straight&Narrow? USA : InterVarsity Press, 1995, s. 162-163.
25 Gray, D.D.: Attaching in adoption. 2002 in Vaňová, E. Význam náhradného rodičovstva pre deti z detských domovov. In Mosty k rodine [online]. 2011. č.2 [cit. 2014-10-20]. Dostupné na internete: http://www.mostykrodine.sk/mosty4down.pdf. s. 9
26 ROZHOVOR S J. Haštom. In Mosty k rodine [online]. 2011. č.2 [cit. 2014-10-20]. Dostupné na internete: http://www.mostykrodine.sk/mosty4down.pdf. s. 5
27 EncyclopaediaBritannica. Islám. Praha : Jota, 2010, s. 72
28 Čarnogurská, M. Rozhovory a výroky. Bratislava : Tatran, 2006.
29 Störig, H.J. Malé dejiny filozofie. Praha : Zvon, 1991, s. 69.
30 Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, čl.41, ods. 1
31 Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine
32 Vyhlásenie k rozhodnutiu EP o rešpektovaní ľudských práv. [online]. [cit. 2014-10-20]. Dostupné na internete: http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-vati...
33 tamtiež
34 Freud, S. Spisy z let 1904-1905. Praha : Psychoanalytické nakladatelství, 2000. s. 109
35 Jójárt, P. Gejské a lesbické rodiny na prahu 21. storočia. In Triangel. Bratislava : Museion, 2007, s. 68.
36 Dúhový pride tento rok nebude presúva sa na rok 2016 [online]. [2015-10-06]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk/c/7841532/duhovy-pride-tento-rok-nebude-presuva-sa-na-...
Tretí ročník Pride Dúhové Košice bol bez rušivých momentov [online]. [2015-10-06]. Dostupné na internete:
http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/368876-treti-kosicky-rocnik-pride...
37 EncyclopaediaBritannica. Islám. Praha : Jota, 2010, s. 51
38 Šefčík, V. Tajné kLesbičky. In Triangel. Bratislava : Museion, 2007, s.