V súčasnom období sa otvorili témy vysokých škôl, postavenia učiteľov vysokých škôl, a to najmä v ohlasovanej príprave novely príslušného zákona o vysokých školách. Súčasťou prístupov médií a verejnosti, skôr z oblasti mimo vysokých škôl, sa stávajú kampane zamerané na diskreditáciu konkrétnych osôb, s cieľom politizovať postavenie niektorých vysokých škôl, vysokoškolských učiteľov a funkcionárov.

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, bez predchádzajúcich odborných konzultácií a mimo priestor odborného a sociálneho dialógu, otvorilo priestor pre nekompetentné diskusie, ktoré pripomínajú útoky na inteligenciu z minulého režimu o tom, ako inteligencia „vyštudovala za robotnícke peniaze“.

Bez možnosti právnej ochrany a reciprocity v slobode prejavu sa spochybňuje systém vysokoškolského vzdelávania, doktorandského štúdia, pracovnoprávneho postavenia učiteľov vysokých škôl, útoky smerujú voči vysokoškolským funkcionárom a orgánom vysokých škôl atď.

Zo strany niektorých vysokoškolských pracovníkov sa publikujú iba apologetické, hysterizujúce a emocionálne prejavy. V médiách sa v diskreditácii a dehonestácii vysokých škôl prezentujú grafomani (na úrovni nedoštudovaného a nevzdelaného „polyhistora“), ktorí desiatky rokov komentujú všetko a nič...

Súčasťou diskreditácie intelektuálnej úrovne vysokých škôl je aj ageizmus alebo gerontofóbia, ako súčasť všeobecne frekventovaných útokov na pracovníkov vo vyššom veku, vrcholom je internetová citácia, že takýchto starších pracovníkov treba „vykopať a nakopať“.

Pracovnoprávne postavenie učiteľov vysokých škôl namiesto serióznej úvahy o spoločenskom a hmotnom uznaní vysokoškolského pracovníka, neporovnateľnom z ekonomického hľadiska, ale aj z hľadiska ochrany ľudskej dôstojnosti, etickej vybavenosti a vedeckej cti, sa stáva predmetom útokov a zosmiešňovania.

Osobitne sa poukazuje na tzv. pracovné úväzky učiteľov vysokých škôl, používa sa hanlivé pomenovanie „lietajúci profesori“, akoby pri prednáškach a pri pôsobení na viacerých vysokých školách pedagógovia „okrádali“ daňových poplatníkov alebo študentov, ktorí za svoje vysokoškolské štúdium často platia nemalé peňažné príspevky.

Návrh súčasného vedenia Ministerstva školstva Slovenskej republiky obmedziť rozsah pracovného času vysokoškolským pedagógom je iba plagiátom pokusov spred viacerých rokov a je v rozpore s európskou kultúrou chápania pracovného času a jeho právnou reguláciou.

Spochybňovanie a neobjektívne komentovanie stavu vysokého školstva, bez ochrany a angažovanosti príslušných a v súčasnosti alibistických zodpovedných rezortov, kritika hypertrofie vysokých škôl atď., vyvolávajú pochybnú domnienku, ako chápe naša krajina a štát medzinárodnoprávne záväzky organizácií, ktorých je Slovenská republika členom.

Stratégia Európskej únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu Európa 2020 je pre členské štáty záväzná.
Nespomíname si na vystúpenie zodpovedného zástupcu štátu alebo reprezentanta príslušných rezortov, ako sa mieni splniť záväzok citovanej stratégie, aby na konci dekády v roku 2020 malo v Slovenskej republike najmenej 40 percent mladých ľudí do 35 rokov veku vysokoškolské vzdelanie.

Podľa ostatných údajov po Sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, aj napriek stúpaniu vzdelanosti obyvateľov na Slovensku, v roku 2011 iba 13, 8 percenta populácie malo skončené vysokoškolské (bakalárske, magisterské, inžinierske, doktorské a doktorandské) vzdelanie. Ak by sme spoločensky brali vážne ciele Európskej únie, do roku 2020 by sme mali toto percento zvýšiť o 26 percent.

Presvedčivé analýzy dodržiavania až predkapitalistického chápania primitívneho sledovania pracovného času v 21. storočí sa definujú v teórii pracovného práva v modernom chápaní ako tzv. aristotelovské mýty jednoty práce a času a jednoty miesta a času. V čase moderných informačných a komunikačných technológií sú pobyt na vopred určenom pracovnom mieste a prísne dodržiavanie pracovného času dávno prekonané hodnoty hodnotenia práce.

Neschopnosť určiť objektívne normy spotreby práce pedagóga, vedca, ale i iných tvorivých profesií, absencia objektívneho hodnotenia podľa výsledku tvorivej práce, a nie iba podľa bezduchého a netvorivého dodržiavania predpísaného pracovného času, skončí pri primitívnej kontrole, ktorá dehonestuje a je v rozpore s dôstojnou a slušnou prácou.

Predstavme si obmedzenie viacerých pracovnoprávnych vzťahov poslancov parlamentu a súbehu s ich pôsobením v samospráve, súbeh viacerých pôsobísk hercov a umelcov, pohyb zdravotníckych pracovníkov medzi zdravotníckymi zariadeniami rôznej pôsobnosti a charakteru, pôsobenie genocídne odmeňovaných pracovníkov vedeckých ustanovizní a ich viacerých úväzkov, účasť zamestnancov v riadiacich a správnych orgánoch iných inštitúcií, ale i pôsobenie „angažovaných“ novinárov vo viacerých médiách, pôsobenie v externom prostredí aj mimo vysokú školu, súbeh pedagogického pôsobenia a súkromného podnikania, pôsobenie v medzinárodnej sfére a v medzinárodných organizáciách, ale i pôsobenie na zahraničných vysokých školách a v zahraničných vedeckých inštitúciách atď.

V prípade viacerých vysokých škôl a ich pracovníkov sa vôbec nespomína nízke platové ohodnotenie pedagogického pôsobenia, nespomína sa charitatívne pôsobenie vysokej školy, náročnosť cestovania, jazyková úroveň, štúdium a príprava lege artis, zámerne sa zneužíva pracovnoprávne postavenie vysokoškolských pracovníkov na politické zápasy, presadzovanie politických záujmov a cieľov.

Prejavom diskriminácie vysokoškolských pracovníkov, funkcionárov a vysokých škôl je východisko, že viacnásobné právne vzťahy pri výkone závislej činnosti, ako aj pri pôsobení v rámci občianskoprávnych vzťahov a obchodnoprávnych vzťahov, sa vyskytujú a umožňujú v právnych štátoch vo svete, ale aj v duchu právnych princípov sú umožnené aj v právnom poriadku Slovenskej republiky.

Ústava Slovenskej republiky v Čl. 2 ustanovuje možnosť štátnych orgánov konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Príslušný zákon o vysokých školách umožňuje v § 80b vedenie registra zamestnancov vysokých škôl. Samotný register zamestnancov vysokých škôl napĺňa obsahové znaky diskriminácie, navyše jeho verejná dostupnosť (na rozdiel od českej legislatívy, napríklad) je v rozpore s medzinárodnoprávnymi prameňmi zákazu diskriminácie a právnej ochrany osobných údajov.

V zákone sa uvádza ako jediný predmet registrácie pracovný pomer, nikde sa nepoužíva v tejto súvislosti pojem „obdobný pracovnoprávny/pracovný“ vzťah. V pôsobiacom registri sa však vykazujú aj pracovnoprávne vzťahy na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer.

Dávame to do pozornosti Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, najmä ak v konkrétnom prípade reálne uskutočnenie jedinej blokovej a celodennej prednášky a vypracovanie jedného posudku na habilitačnú prácu v reálnom čase na tej istej vysokej škole eviduje ústavnoprávne pochybný register ako jeden plný pracovný úväzok, čím protizákonne a nekompetentne dehonestuje príslušného vysokoškolského pracovníka a celý pochybný registračný systém.

Ako protiprávny stav hodnotíme evidenciu iných pracovnoprávnych vzťahov, okrem pracovného pomeru.
Analogické pôsobenie kumulácie viacerých právnych vzťahov upravuje aj Zákonník práce, podľa ktorého sa liberálne umožňuje upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie, ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa nemožno od nich odchýliť.

Zákonník práce umožňuje výkon inej zárobkovej činnosti výslovne v § 83, pričom ohlasovacia/signalizačná povinnosť o písomnom oznámení zamestnávateľovi o vykonávaní inej zárobkovej činnosti s konkurenčným charakterom k predmetu činnosti sa nevyžaduje ex lege na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti.

Zákon o vysokých školách výslovne vytvára právne predpolie pre pôsobenie vysokoškolských pracovníkov na viacerých úrovniach a vzťahoch, než iba vo vzťahu k tzv. materskej vysokej škole alebo podľa staršej právnej úpravy vo vzťahu tzv. hlavného pracovného pomeru a vedľajšieho pracovného pomeru, nazývaných presnejšie ako tzv. súbežné pracovné pomery.

Upozorníme napríklad na tieto inštitúty:

- možnosť pôsobenia tzv. ďalších odborníkov, ktorí majú právo skúšať na štátnych skúškach pre študijné programy uskutočňované na vysokej škole, pôsobenie školiteľov v doktorandskom štúdiu, pôsobenie externých vzdelávacích inštitúcií, realizácia spoločných študijných programov, nevyjasnený inštitút hosťujúceho profesora, pôsobenie výskumných pracovníkov a umeleckých pracovníkov aj na vzdelávacej činnosti vysokej školy

- pôsobenie vo viacerých vedeckých radách a v iných orgánoch vysokých škôl, pôsobnosť špecializovaných výučbových zariadení verejných vysokých škôl, výskumných a vývojových pracovísk,

- ak medzi kritériá hodnotenia odbornej a publikačnej činnosti sa zaraďujú aj spoločné pôsobenia, pozvania a organizácia vedeckých a obdobných podujatí medzi vysokoškolskými pracovníkmi a ich inštitúciami, vydávanie zborníkov a iných publikácií, vypracovanie posudkov na rôzne druhy záverečných prác, účasť na rigoróznom konaní, na habilitačnom konaní, na inauguračnom konaní atď., potom nemá logiku, prečo by uznávaný odborník nemohol aj pedagogicky pôsobiť medzi študentmi partnerskej vysokej školy,

- príslušná právna regulácia postupov pri získavaní vysokoškolských titulov alebo vedeckých a pedagogických titulov vyslovene vyžaduje, že účasť docentov a profesorov je na domácej pôde limitovaná v tzv. domácich príslušných komisiách - v ich prípade to musí byť docent alebo profesor inej vysokej školy, ktorý by však zároveň nemohol prednášať na takejto vysokej škole študentom,

- osobitným problémom je odmeňovanie učiteľov na všetkých stupňoch škôl, nielen na vysokých školách. Stačí si preštudovať údaje zo systému Európskej komisie Európska sieť Eurydice.

Všeobecne známe rozdiely platov v školách v jednotlivých členských štátoch Európskej únie sú notoricky známe.
Pri všetkej úcte k nezastupiteľnej práci pedagógov v predškolských zariadeniach, a pri evidovaní spoločenskej neúcty na Slovensku, pri porovnaní platu garanta slovenskej vysokej školy má pedagóg dánskeho predškolského zariadenia v eurách štvornásobne vyšší plat ako slovenský vysokoškolský docent alebo profesor, pôsobiaci zároveň ako garant na príslušnej vysokej škole.

Brániť niekomu pracovať, šíriť odborné a vedecké poznatky, je málo inteligentný a nemúdry prístup. Aj v tejto súvislosti platia staré rímske myšlienky, že nie je problém vladárovi vydať zákon, ak má vladár moc. Problémom vladára je vydať múdry zákon, lebo k tomu treba múdrosť...

prof. JUDr. Vojtech Tkáč, CSc., predseda
Slovenská spoločnosť pre pracovné právo a právo sociálneho zabezpečenia, Bratislava