Parish charities - a tool for providing help and support in emergency
Abstrakt: V Katolíckej cirkvi sú v platnosti dva právne kódexy – CIC a CCEO, ktorými sa riadi Cirkev a jej členovia. Kódexy umožňujú členom Katolíckej cirkvi združovať sa za stanoveným účelom. Možnosťou sú združenia s cieľom pomôcť ľuďom v núdzi. Takýmito združeniami sú farské charity, ktoré sú predĺženou rukou diecéznych charít a farností.
Kľúčové slová: Cirkev. CIC. CCEO. Farské charity. Pomoc.
Abstract: Two legal codes are effective in the Catholic Church - CIC and CCEO, which govern the Church and its members. Codes allow members of the Catholic Church to associate for a specified purpose. Associations with the aim of helping people in need are a possibility. Such associations are parish charities, which are an extended arm of diocesan charities and parishes.
Key words: Church. CIC. CCEO. Parish charities. Help.
[3]Ilustrácia: vygenerované umelou inteligenciou (2024)
ÚVOD
Charity majú v spoločnosti svoje miesto. Častokrát substituujú štát, ktorý sa nedokáže sociálne postarať o všetkých svojich občanov. Nejde iba o sociálne dávky, z ktorých občan má vyžiť, ale aj o rad ďalších sociálnych služieb, ktoré si občan nedokáže vlastnými silami zabezpečiť. Môžu ísť o rôzne ekonomické a sociálne príčiny. Ani samotné charity nemajú dostatok finančných prostriedkov, aby spomínané služby mohli 100%tne vykonávať. Nemusí ísť len o ekonomické faktory, ako sú nižšie mzdy ich zamestnancov, ale aj ich celkový nedostatok v celej sociálnej oblasti. Novými možnosťami, ktoré aspoň čiastočne môžu eliminovať tieto nežiaduce faktory sú farské charity. Sú predĺženou rukou centrálnej charity a samotnej farnosti. Sú zložené z dobrovoľníkov, ktorí sú ochotní poslúžiť v domovskej farnosti. Eliminujú čiastočne chudobu. Okrem materiálnej pomoci svoje pôsobenie majú aj v ďalších oblastiach sociálnej práce, pastorácii a i.
Kódexy Katolíckej cirkvi
V Slovenskej republike právne existujú a svoju činnosť vykonávajú dve Katolícke cirkvi – Rímskokatolícka cirkev a Gréckokatolícka cirkev. Tieto cirkvi sú v plnom spoločenstve s celosvetovou Katolíckou cirkvou, ktorou vrcholnou autoritou je rímsky pápež. „Pojmy Rímskokatolícka a Gréckokatolícka cirkev označujú dve z dvadsiatich dvoch cirkví sui iuris, ktoré dnes tvoria communio Katolíckej cirkvi.“ 1 Dané cirkvi sa riadia podľa civilného zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. „Katolícka cirkev na Slovensku žije v dvoch obradových spoločenstvách. V Rímskokatolíckej cirkvi a Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi sui iuris.“ 2 Označenie sui iuris (vlastného práva) pre Cirkev predstavuje
Rímskokatolícka cirkev na Slovensku sa riadi podľa cirkevného kódexu Codex iuri canonici (ďalej len CIC), ktorý v r. 1983 promulgoval pápež Ján Pavol II. Gréckokatolícka cirkev sui iuris na Slovensku sa riadi cirkevným kódexom pod označením: Codex Canonum Ecclesiarum Orientalium (ďalej len CCEO), ktorý v r. 1990 taktiež promulgoval sv. pápež Ján Pavol II. „Rímskokatolícka cirkev sa v obidvoch kánonických kódexoch nazýva Latinská cirkev. Označuje najväčšie spoločenstvo Katolíckej cirkvi, ktoré sa od ostatných odlišuje tým, že používa latinský obrad. Gréckokatolícka cirkev zas je jedna z dvadsať jeden východných katolíckych cirkví a je charakteristická tým, že používa Konštantínopolsko - karpatský obrad.“ 3 V praxi nie je ojedinelé vzájomne prelínanie sa oboch cirkevných právnych kódexov, zvlášť, keď na jednom území sa nachádza jedna Cirkev východného obradu a jedna samostatná Cirkev západného obradu, čo je aj prípad Slovenskej republiky. Tieto kódexy sú rozdelené do kníh, častí, titulov, kánonov (ďalej len kán.) a paragrafov.
Obidva cirkevno-právne kódexy CIC a CCEO umožňujú právo združovať sa všetkým jej členom. Veriaci v Krista majú právo slobodne zakladať a viesť združenia na ciele dobročinnej lásky alebo nábožnosti alebo na rozvíjanie kresťanského povolania vo svete a zhromažďovať sa, aby tieto ciele dosahovali spoločne. Členovia majú právo slobodne zakladať združenia a združovať sa. Cieľom takýchto združení má byť nábožnosť, oživovanie kresťanských povolaní vo svete a láska. Združenia sú nezákonné ak smerujú proti cirkevnej hierarchii. Nemôžu byť založené združenia nanovo, t. z., že kopírujú činnosť a poslanie jestvujúcich spolkov. Pokiaľ laici vstúpili do cirkevne schválenej organizácii, odporúča sa aj osvojenie charakteristického spôsobu duchovného života (kán. 215 CIC, kán. 18 CCEO).
Združovanie sa veriacich v sociálnej oblasti podľa CIC a CCEO
Podľa Kán. 298 - - § 1. V Cirkvi jestvujú združenia odlišné od inštitútov zasväteného života a od spoločností apoštolského života, v ktorých sa veriaci, klerici alebo laici, alebo klerici a laici spolu, usilujú spoločným pričinením pestovať dokonalejší život, alebo napomáhať verejný kult či kresťanské učenie, alebo iné diela apoštolátu čiže podujatia evanjelizácie, alebo vykonávať skutky nábožnosti alebo dobročinnej lásky a kresťanským duchom oživovať časný poriadok. Obdobne, možnosť združovať sa veriacim, v rámci právnických osôb, v Gréckokatolíckej cirkvi sa podľa CCEO, umožňuje kán. 573 – § 1. Združenia, zriadené kompetentnou cirkevnou autoritou, alebo schválené jej dekrétom, sú v Cirkvi právnickými osobami a volajú sa verejné združenia. Tieto združenia má právo zriaďovať kompetentná autorita, ktorou zvyčajne je príslušný diecézny, resp. eparchiálny biskup, administrátor spomínaných jurisdikčne vyšších územných celkov Cirkvi na území štátu, apoštolská stolica. Podľa oboch cirkevnoprávnych kódexov tieto združenia majú určiť svoj názov, cieľ, sídlo, riadenie a podmienky požadované pre zápis členov s vymedzenie spôsobu činnosti. Kompetentná autorita má dozerať, aby sa zachovávala neporušenosť viery a mravov, a dozerať, aby sa do cirkevnej disciplíny nevkradli zlozvyky. 4 Takýmito združeniami, právnickými osobami v rámci sociálnej oblasti, zriadenými podľa cirkevných kódexov predstavujú aj farské charity, zriadené na menších cirkevných územných celkoch, ktorými sú farnosti. „Farská charita je verejné združenie veriacich v zmysle kán. 573 § 1 CCEO, ktorí slúžia blížnym v duchu evanjelia. Cieľom farskej charity je uskutočňovať charitatívne poslanie Cirkvi, zasadzovať sa za zmiernenie a odstránenie materiálnej, duševnej aj duchovnej chudoby a preukazovať skutky dobročinnej lásky. Vedenie farskej charity tvorí predseda – kňaz farnosti a traja laici – vedúci, zástupca a hospodár, ktorí sú dobrovoľníci. Právne a ekonomicky patrí farská charita pod farnosť, koordinačne a metodiky pod Gréckokatolícku charitu Prešov.“ 5 Stáva sa súčasťou Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku, Gréckokatolíckej charity Prešov a príslušnej farnosti. Obdobne to platí aj pre Rímskokatolícku cirkev.
Farské charity – nové formy združovania veriacich podľa cirkevného práva na pomoc núdznym
Pápež Benedikt XVI. v encyklike Deus caritas est, v čl. 28 vyzdvihuje neodmysliteľnú potrebu lásky (caritas) v našej spoločnosti. Podľa jeho slov práve láska je nevyhnutná, aj napriek tomu, keď by sme dosiahli najlepšiu možnú spoločnosť. Poukazuje na to, že v ľudskej existencii vždy vznikajú náročné situácie, či už ide o materiálnu núdzu, osamelosť alebo utrpenie. Pápež zdôrazňuje, že v týchto zložitých situáciách je nevyhnutná láska ako prostriedok poskytovania útechy a pomoci. „Caritas“, ako vyjadrenie bezpodmienečnej lásky a starostlivosti voči druhým, je základným prvkom, ktorý pomáha prekonať ťažko životné situácie. Pápež nám pripomína, že či už čelíme chudobe, samote alebo utrpeniu, láska je tou silou, ktorá dokáže prinášať do ľudských životov útechu a nádej. Láska je nielen morálnym imperatívom, ale aj neoddeliteľnou súčasťou ľudskej skúsenosti. Bez ohľadu na stav v ktorej sa spoločnosť nachádza, vždy existujú ľudské potreby, utrpenie, samota a práve láska poskytuje odpoveď na tieto výzvy. Pápež Benedikt XVI. pozýva k prejaveniu lásky a starostlivosti voči druhým. 6 Taktiež farské charity napomáhajú k sociálnemu dialógu medzi generáciami. „V dnešnej dobe práve ona slúži na pretrhávanie priepasti medzi generáciami. Dnešná doba sa zameriava na kult tela, a to znamená, že starší ľudia nemajú priestor v našej spoločnosti, starí ľudia nedostavajú svoje uznanie v spoločnosti.“ 7 Aj vďaka Farskej charite, tieto medzigeneračné rozdiely sa minimalizujú. Nakoľko farské charity nehľadia na vek, ale na ochotu ľudí.
Práve farské charity praktizujú takúto lásku "Caritas" voči ľuďom, na ktorých spoločnosť často zabúda, alebo ktorí sú na okraji jej záujmu. Na to, aby farská charita mohla vzniknúť, je potrebné:
- existuje potreba pomoci vo farnosti
- sú min 3 ochotní dobrovoľníci
- súhlas správcu farnosti
- registrácia na príslušnej diecéze, eparchii. 8
Za správcu farnosti sa považuje kompetentný duchovný, ktorý bol dekrétom biskupa ustanovený na pôsobenie v príslušnej farnosti. Registrácia je potrebná na príslušnom biskupskom úrade, ktorý predstavuje hlavnú inštitúciu cirkevného vyššieho územného celku. Platí to pre aj pre Gréckokatolícku cirkev.
Poslaním farských charít je odvodené od hlavného poslania Cirkvi šíriť posolstvo spásy a sprostredkovávať ho konkrétnou službou človeku v duchu Kristovej lásky. Základné poslanie farskej charity možno definovať ako budovanie spoločenstva farnosti prostredníctvom skutkov duchovného a telesného milosrdenstva, ako aj akýchkoľvek aktivít a služieb, ktoré prispievajú k dobru jednotlivca a celej farnosti. Toto poslanie sa uskutočňuje v spoločenstve, kde sa vzťahy prehlbujú prostredníctvom spoločnej modlitby, čítania Svätého Písma, katechéz, vzájomnej podpory a materiálnej pomoci. 9 List apoštola Jakuba pripomína, že ak brat alebo sestra niečo potrebujú a my to máme, môžu sa obracať na nás. Týmto sa zdôrazňuje, že všetci, nie len členovia farskej charity majú povinnosť konať s láskou voči bratom a sestrám, ktorí sú v núdzi. Táto myšlienka odráža kresťanský záväzok k poskytovaniu materiálnej pomoci a podpory tým, ktorí ju potrebujú. Jakubov list10 pozýva kresťanov, aby svoju vieru prejavovali aj konkrétnymi činmi lásky a solidarity voči druhým, najmä v čase ich potreby. 11 Farská charita sa tak snaží napĺňať svoju úlohu v duchu solidarity a lásky k blížnemu, čím prispieva k budovaniu pevného a zjednoteného farského spoločenstva.
Činnosť farskej charity sa sústredí na uskutočňovanie charitatívnych a sociálnych aktivít s cieľom odstrániť alebo aspoň zmierniť núdzu ľudí vo farnosti. 12 Pomoc sa týka aj sociálne slabším rodinám. Častokrát sú to jednorodičovské rodiny. „Osamelí rodičia na rozdiel od úplných rodín sú častejšie ohrození nezamestnanosťou, nedostatočným prístupom k primeranému bývaniu, sociálnou izoláciou, chudobou alebo sociálnym vylúčením.“ 13 A to je ďalšia príležitosť, kedy farské charity môžu pomáhať najmä matkám s deťmi. Farské charity môžu organizovať jednorazové aktivity, alebo organizujú systematické aktivity, na pravidelnej báze, ktoré sa sústavne opakujú. Aby farská charita bola živou, je veľmi dôležité, aby pripravila raz za rok aktivitu na celoslovenskej, archieparchiálnej, 14 a farskej úrovni. Farské charity realizujú svoje aktivity v troch základných oblastiach, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Každá z týchto oblastí prispieva k rôznym aspektom života farnosti a zabezpečuje rôznorodosť služieb, ktoré veľa krát môžu nabrať aj širší rozmer.
V enviromentálnej oblasti farské charity sa angažuje v ochrane životného prostredia. Aktivity v tejto oblasti zahŕňajú skrášľovanie okolia, čistenie studničiek v lesoch a výrobu ekologických výrobkov. Týmto spôsobom prispievajú k udržateľnosti a ekologickej zodpovednosti v rámci celej spoločnosti.
Sociálno-charitatívnej oblasti sú aktivity týchto charít zamerané na pomoc ľuďom v núdzi. Farské charity pomáhajú dôchodcom pri nákupe, alebo im nakupuje. Taktiež organizuje potravinové zbierky, zbierky hygienických potrieb, aby podporila tých, ktorí to potrebujú. Tieto aktivity sú srdcom sociálnej starostlivosti a solidarity vo farnosti.
V kultúrno-pastoračnej oblasti sa činnosť vyznačuje účasťou na farskom plese a pečenie vianočných oblátok smeruje k budovaniu komunity a posilňuje kultúrne a duchovné väzby v rámci farnosti. Tieto aktivity pridávajú do života farnosti radostný a spoločenský rozmer, posilňujúc tak vzájomné porozumenie a priateľstvo medzi jej členmi. Organizovanie podobných udalostí nielenže pomáha zhromaždiť prostriedky na podporu tých, ktorí ich potrebujú, ale tiež buduje spoločenstvo a zvyšuje povedomie o charitatívnych aktivitách vo farnosti ale aj v spoločnosti. 15
Záver
Solidarita a subsidiarita zo strany dobrovoľníkov neraz suplujú tých, ktorí by sa mali starať o sociálne slabších. „V súčasnej spoločnosti, kde individualizmus a starostlivosť o svoj vlastný prospech býva štandardom mnohých skupín, sa veľmi dobre ujíma sociálna práca, ktorá vychádza z humanistických podôb starostlivosti o človeka, avšak aj charitatívna starostlivosť má svoje tradičné miesto a je stále úzko zviazaná s kresťanským presvedčením.“ 16 Farské charity, pozostávajúce z dobrovoľníkov, predstavujú dôležitú a neodmysliteľnú súčasť Katolíckej cirkvi. Vytvárajú priestor, kde ľudia môžu svoju lásku prejavovať konkrétnym spôsobom. Tento druh sociálnej práce vychádza z kresťanskej lásky. Farské charity zohrávajú dôležitú úlohu vo farnosti. Sú jej neodmysliteľnou súčasťou a sú zároveň prostriedkom posilňovania a budovania kresťanského spoločenstva. Badať v nich prelínanie sa pastorácie so sociálnou prácou, ktoré v mnohých bodoch sú totožné. Nie sú uzavreté ani pre núdznych, ktorí sa nehlásia k členstvu Katolíckej cirkvi.
Autori:
Mgr. JUDr. PhDr. Stanislav Bujda, PhD.
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety
Mgr. Štefan Pacák
Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove
ZOZNAM POUŽITÝCH ZDROJOV
Codex canonum ecclesiarum orientalium: Latinsko-slovenské vydanie. Prešov, Lublin : GTF PU, FKA KUL, 2012. 882 s. ISBN 978-83-7548-090-0.
Codex iuri canonici: Latinsko–slovenské vydanie. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2001. 937 s. ISBN 80-7162-227-3.
Sväté písmo starého i nového zákona. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2007. 1612 s. ISBN 978-80-7162-683-1.
BENEDIKT XVI.: Deus caritas est. [online]. [citované 20. novembra 2023]. Dostupné na internete: https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-pap... [4].
SOKOLÍKOVÁ UHRIN, M.: Spájame sa pre pomoc núdznym. Žilina : Rímskokatolícka cirkev, diecéza Žilina, 2013. 90 s. ISBN 978-80-971506-1-7.
RAJŇÁKOVÁ, M – GNIPOVÁ, A.: Farské charity a dobrovoľníctvo v GKCH Prešov. In: TIRPÁK,P. – STRELCOVÁ, I.(ed.): Charita v službe Boha a človeka.: Gréckokatolícka teologická fakulta PU v Prešove, 2022. s. 118-122. ISBN 978-80-555-2915-8.
Z. č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností
ČITBAJ, F.: Kánonické právo. Tézy na štátnu skúšku z predmetu Praktická teológia v študijnom programe „KATOLÍCKA TEOLÓGIA“ 68 s. BEZ ISBN.
BUJDOVÁ, N.: ŠIMKOVÁ, B. - Jednorodičovské rodiny - nič výnimočné v našej Spoločnosti. In Kolokvium kazuistík. Zborník medzinárodnej konferencie. Nowy Sącz, Poľsko : VŠZSP sv. Alžbety, 2019. s. 15 – 23. ISBN 978-83-66394-13-1.
TIRPÁK, P.: Výchovné prostredie a jeho vplyv na medzigenračný dialóg podľa dokumentov Magistéria Cirkvi. In : TIRPÁK, P. – MICHANČOVÁ, S. (ed.) : Kvalita života a ľudské práva v prosociálnej spoločnosti. Gréckokatolícka teologická fakulta PU v Prešove, 2011. s. 155-156. ISBN 978-80-555-0343-1.
LEŠKOVÁ, L., MIČKOVÁ, K., SIVÁKOVÁ, N. Dobročinnosť a jej miesto v súčasnej spoločnosti. In: Charita v službe Boha a človeka: konferencia charity pri príležitosti 30. výročia obnovenia činnosti Gréckokatolíckej charity Prešov. 1. vyd. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Gréckokatolícka teologická fakulta, 2022. ISBN 978-80-555-2915-8, s. 136-142.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O VZNIKU/OBNOVE FARSKEJ CHARITY. [online]. [citované 21. novembra 2023]. Dostupné na internete: https://www.charitaza.sk/wp-content/uploads/2013/03/zakl-info-o-vzniku-o... [5]
1ČITBAJ, F.: Kánonické právo. Tézy na štátnu skúšku z predmetu Praktická teológia v študijnom programe „KATOLÍCKA TEOLÓGIA“ s. 4
2ČITBAJ, F.: Kánonické právo. Tézy na štátnu skúšku z predmetu Praktická teológia v študijnom programe „KATOLÍCKA TEOLÓGIA“ s. 4
3ČITBAJ, F.: Kánonické právo. Tézy na štátnu skúšku z predmetu Praktická teológia v študijnom programe „KATOLÍCKA TEOLÓGIA“ s. 3
4 Porov. Kán. 298 – 311 CIC a kán. 574 – 583 CCEO
5RAJŇÁKOVÁ, M – GNIPOVÁ, A.: Farské charity a dobrovoľníctvo v GKCH Prešov. In: TIRPÁK,P. – STRELCOVÁ, I.(ed.): Charita v službe Boha a človeka.: Gréckokatolícka teologická fakulta PU v Prešove, 2022.
6Porov. BENEDIKT XVI.: Deus caritas est. < https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-deus-caritas-est-boh-je-laska>. čl. 28.(20.11.2023).
7TIRPÁK, P.: Výchovné prostredie a jeho vplyv na medzigeneračný dialóg podľa dokumentov Magistéria Cirkvi. In : TIRPÁK, P. – MICHANČOVÁ, S. (ed.) : Kvalita života a ľudské práva v prosociálnej spoločnosti. Gréckokatolícka teologická fakulta PU v Prešove, 2011. s. 155
8Porov. https://www.charitaza.sk/wp-content/uploads/2013/03/zakl-info-o-vzniku-o... [5]
9SOKOLÍKOVÁ UHRIN, M.: Spájame sa pre pomoc núdznym. Žilina : Rímskokatolícka cirkev, diecéza Žilina, 2013. s. 22.
10 Súčasť kresťanského biblického kánonu.
11(porov. Jak 2, 14-18)
12Porov. SOKOLÍKOVÁ UHRIN, M.: Spájame sa pre pomoc núdznym. Žilina : Rímskokatolícka cirkev, diecéza Žilina, 2013. s. 26-28.
13BUJDOVÁ, N.: ŠIMKOVÁ, B. - Jednorodičovské rodiny - nič výnimočné v našej Spoločnosti. In Kolokvium kazuistík. Zborník medzinárodnej konferencie. Nowy Sącz, Poľsko : VŠZSP sv. Alžbety, 2019. s. 19
14 Arcidiecéznej v cirkevnoslovanskom jazyku.
15Porov. RAJŇÁKOVÁ, M – GNIPOVÁ, A.: Farské charity a dobrovoľníctvo v GKCH Prešov. In: TIRPÁK,P. – STRELCOVÁ, I.(ed.): Charita v službe Boha a človeka.: Gréckokatolícka teologická fakulta PU v Prešove, 2022. s. 118-122.
16 LEŠKOVÁ, L., MIČKOVÁ, K., SIVÁKOVÁ, N. Dobročinnosť a jej miesto v súčasnej spoločnosti. In: Charita v službe Boha a človeka: konferencia charity pri príležitosti 30. výročia obnovenia činnosti Gréckokatolíckej charity Prešov. 1. vyd. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Gréckokatolícka teologická fakulta, 2022. s. 136-142.