Migrácia jej umožnila absolvovať zahraničné pobyty aj nájdenie nového domova – na Slovensku. Projektová manažérka európskeho projektu MIND, Irina Adamova, v rozhovore vysvetľuje, aké prijatie sa jej dostáva od nášho obyvateľstva, aj aké výzvy prekonáva pri finalizovaní veľkej charitnej kampane o migrácii ‚Čo je domov?‘.

Živá knižnica z dielne SKCH v realite

Cesty některých objevů jsou klikaté. Lidský magnetismus, kterým úspěšně léčil Mesmer, který byl zatracen vědeckou komisí Královské akademie v Paříži pod vedením tehdejšího amerického velvyslance Benjamina Franklina (v komisi zasedal také Lavoisiére později připravený o hlavu vynálezem dalšího člena komise doktora Guillotina), nebyl zcela zapomenut. Nešlo sice o magnetismus, ale o sugesci a hypnózu, s níž někteří jedinci měli zkušenosti již pradávno, ale raději to nezveřejnili. Prostřednictvím potulného švýcarského magnetizéra Lafontaina dorazila tato zábavná atrakce pro pobavení publika roku 1841 do Manchestru, kde se představení účastnil také místní lékař James Braid (1769 – 1860).

Ilustrácia: akad. mal. Veronika Lučeničová Gabčová PhD.

Vedeli ste, že výroba textilu a produkcia odevov je jedným z najviac znečisťujúcich a krutých priemyslov? Nová publikácia ‘Textilný a odevný priemysel – Problémy a riešenia’ prináša prehľad o súčasných problémoch, ale aj potenciálnych riešeniach v oblasti globálneho, ale aj slovenského textilného a odevného priemyslu. Je určená všetkým, čo premýšľajú, ako zastaviť produkciu a podporu rýchlej módy.

Have you ever wondered how international volunteers’ views of global challenges and future plans change after their long-term stay in low-income countries? Have you realized how both the hosting organisations, as well as the sending organisations at home grow together with their volunteers? Have you imagined how the mitigation of forced migration through specific volunteer projects happens when the sent young people work directly with migrating communities? The stories of three Slovak Development Volunteers – Veronika, Anna and Martin will give you the answers.

Obsahom môže motivovať mladých Slovákov a Slovenky, ktorí by po odoznení koronakrízy a pandémie Covid-19 radi vycestovali pomáhať núdznym ľuďom do zahraničia. Prípadová štúdia o pozitívnych príkladoch slovenskej dobrovoľníckej praxe v nízkopríjmových krajinách vznikla nie náhodou toto leto v dielni platformy Ambrela, ktorá združuje 27 rozvojových a humanitárnych organizácií na Slovensku.

Platforma Ambrela, združujúca 27 humanitárnych a rozvojových organizácií na Slovensku, prináša zoznam verejných zbierok svojich členov na podporu obyvateľstva Libanonu po utorkovej masívnej explózii v Bejrúte. Do zdieľania výzvy či priamej finančnej pomoci sa môže zapojiť každý z nás.

Malá blízkovýchodná krajina so 6,8-miliónovou populáciou prežíva posledných pár rokov politickú, finančnú aj utečeneckú krízu naraz. Žije v nej okolo jedného milióna utečencov a utečeniek, ktorých vyhnala vojna, trvajúca v neďalekej Sýrii od roku 2011. Päťdesiat percent libanonskej populácie žije v chudobe, pričom neexistuje štátna sieť sociálnej podpory. Túto jar sa k problémom pridala koronakríza.
Od vypuknutia tzv. migračnej a utečeneckej krízy sa Slovensko intenzívne zapája do humanitárnych aktivít, pričom sa sústredí na prevenciu a riešenie príčin vzniku migrácie prostredníctvom zlepšovania životných podmienok obyvateľstva a perspektív na jeho uplatnenie sa v domovských komunitách. Od roku 2016 SR v Libanone podporila pod značkou SlovakAid deväť humanitárnych projektov. Platforma Ambrela, združujúca 27 humanitárnych a rozvojových organizácií na Slovensku, len pred týždňom vydala prípadovú štúdiu o tom, ako slovenské organizácie pomáhajú v tomto štáte na pobreží Stredozemného mora, kde sa o moc delia šiíti, sunniti a kresťania. Namiesto predstavovania obsahu publikácie verejnosti však momentálne zbiera a aktualizuje údaje o tom, ako jej organizácie zareagovali na utorkový výbuch skladu s amóniumnitrátom / liadkom v Bejrúte, ktorý si doteraz vyžiadal 157 obetí na životoch, päťtisíc zranených a tristotisíc ľudí pripravil o bývanie. Vzniknutý kráter po výbuchu v prístave vytvoril doslova nový záliv, a čo je horšie – zničil 85 % zásob obilnín pre celú krajinu. Päť záchranárskych tímov členských krajín EÚ už je na mieste. Ministerstvo vnútra SR spolu s ministerstvom zahraničia plánuje zaslanie materiálnej humanitárnej pomoci v najbližších dňoch.

Záchranné reakcie po výbuchu v Bejrúte - Foto UN News

Náš člen ADRA Slovensko vyhlásil verejnú zbierku na pomoc obyvateľstvu a je v bezprostrednom kontakte s partnerskou organizáciou ADRA Libanon. Jej kancelária, vzdialená cca 3 km vzdušnou čiarou od epicentra výbuchu v prístave, bola tiež zasiahnutá tlakovou vlnou, a vybila okná, zhodila stropné podhľady, zdevastovala interiér. Na mieste zatiaľ nie je vyslaný slovenský ADRA tím. Posledná slovenská dobrovoľníčka z Bejrútu odišla predčasne v marci – pre zhoršujúcu sa situáciu okolo pandémie koronavírusu. Organizácia Človek v ohrození (ČvO) len pred týždňom ukončila v libanonskom Tripolise ročný projekt, no teraz odlieta do Bejrútu humanitárna pracovníčka ČvO, ktorá bude na mieste koordinovať pomoc miestnym rodinám. Ďalší dvaja sú na ceste. Spolu s Člověk v tísni vyčlenili 30.000 eur na okamžitú pomoc – vďaka pravidelným darcom a darkyniam z Klubu priateľov a kampani Skutočný darček. Zdravotnícka humanitárna organizácia MAGNA má v krajine mobilné zdravotnícke tímy, v prípade potreby ich presunie do hlavného mesta. Centrálu MAGNA v Bejrúte výbuch poškodil, no nikomu z personálu sa nič nestalo. Slovenská katolícka charita je v kontakte s partnerskou organizáciou Caritas Libanon, ktorá ošetruje zranených a distrubuuje pomoc. Tím UNICEF-u je tiež na mieste tragédie, zamestnancom prístavu v Bejrúte podáva pitnú vodu a pomáha ministerstvu zdravotníctva s kontrolou toho, čo z liekov a vakcín ostalo v jeho skladoch po explózii. Chystá sa tiež poskytnúť psychosociálnu podporu pre zasiahnuté deti v celom meste. Pridala sa aj Nadácia Integra, ktorá v teréne pomáha cez Alianciu Integral – medzinárodnú sieť expertov a expertiek v humanitárnej pomoci, a to zabezpečením liekov, stravy, prístreškov.

Kedy, ak nie teraz, hovoriť o zdraví a prevencii? Po dlhých týždňoch neštandardného režimu, spôsobeného obmedzeniami pre šírenie vírusu COVID-19, sa na tému zdravie môžeme zamerať preventívne a edukatívne. Predposledný augustový víkend majú Bratislavčanky a Bratislavčania možnosť navštíviť podujatie „Dr.Stan v meste“, kde budú špičkoví slovenskí lekári hovoriť o epidémii, ochoreniach srdca, pohybového aparátu, štítnej žľazy i cukrovke. Súčasťou akcie na Kuchajde budú i zdravotné vyšetrenia, diskusie s pacientskymi organizáciami či možnosť darovať krv.

Low-carb diet and its importance in diabetes and obesity

Abstrakt: Nízko-sacharidová diéta patrí medzi populárne druhy stravovania pri permanentne sa zvyšujúcej incidencii diabetu a obezity. Pri nízko-sacharidovej diéte je obmedzený príjem sacharidov na menej ako 45 % a pri veľmi nízko-sacharidovej diéte (ketogénna diéta) môžu byť prijímané sacharidy obmedzené len na 20 g/deň. Štúdie ukazujú, že diéty s nízkym obsahom sacharidov vedú k výraznému chudnutiu a zlepšeniu niektorých zdravotných ukazovateľov, ako je cholesterol, triglyceridy a glykémia. Tieto diéty sa bežne používajú už desaťročia a odporúčajú ich aj mnohí lekári. Najlepšie na tomto stravovaní je, že zvyčajne sa nemusia počítať kalórie alebo konzumovať špeciálnu stravu. Všetko, čo je potrebné urobiť, je konzumovať vyššie množstvo bielkovín alebo zdravých tukov.
Kľúčové slová: nízko-sacharidová diéta, diabetes, obezita

Abstract: A low-carb diet is one of the most popular diets for the ever-increasing incidence of diabetes and obesity. With a low-carb diet, carbohydrate intake is limited to less than 45%, and with a very low-carb diet (ketogenic diet), carbohydrates may be limited to 20 g / day. Studies show that low-carb diets lead to significant weight loss and improvement in some health indicators, such as cholesterol, triglycerides and glycemia. These diets have been commonly used for decades and are recommended by many doctors. The best thing about this diet is that you usually don't have to count calories or consume a special food. All you need to do is consume more protein or healthy fat.
Key words: low-carb diet, diabetes, obesity

Publication review: The position and importance of assessment centers in reducing employee turnover

PETROVÁ, G. – ZIMANOVÁ, R. 2018. Postavenie a význam assessment centier pri znižovaní fluktuácie zamestnancov. Praha: Česká andragogická společnost, z.s., 2018. 72 s. ISBN 978-80-906894-6-6.

Abstrakt: Publikácia ponúka v troch kapitolách spracovanie problematiky development centier z pohľadu stability a spokojnosti zamestnancov, ako aj pracovnej motivácie. Upriamuje pozornosť na rozvojové assessment centrá, s cieľom nachádzať súvislosti a spojitosti so stabilitou, fluktuáciou zamestnancov, pracovnou spokojnosťou ako i pracovnou motiváciou.
Kľúčové slová: assessment a development centrá, fluktuácia, pracovná motivácia.

Abstract: In three chapters, the publication offers an elaboration of the issue of development centers from the point of view of stability and employee satisfaction, as well as work motivation. It draws attention to development assessment centers, in order to find connections and connections with stability, employee turnover, job satisfaction as well as work motivation.
Key words: assessment and development center, turnover, work motivation.

Zborník z medzinárodného vedeckého sympózia, ktoré sa konalo 14.11.2019 v priestoroch Teologickej fakulty KU v Košiciach, Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Úvod

Do vašich rúk sa dostáva zborník príspevkov z medzinárodnej ekumenickej konferencie s témou: Pastorácia Rómov, výzvy a riešenia, ktorá sa konala na Teologickej fakulte v Košiciach, Katolíckej univerzity v Ružomberku v spolupráci s Magistrátom mesta Košice a KSK.

Pastorácia Rómov je náročná a namáhavá. Mnohokrát sa javí ako bezvýsledná. Úsilie tých ľudí, ktorí medzi Rómami pracujú, sa pre mnohých zdá často zbytočné. Vnímajú ho ako nezmyselné investovanie ľudských síl, energie, finančných a materiálnych prostriedkov bez adekvátneho efektu. Mnohí ľudia nestrácajú nádej a sú ochotní venovať svoj čas, svoj život Rómom a tak danú situáciu pomaly meniť. Uvedomujeme si, že je potrebný dlhý čas, ale dá sa to. Naša Medzinárodná ekumenická konferencia chce reflektovať na dôležitosť Pastorácie Rómov a poukázať na výzvy a riešenia z pohľadu cirkvi a náboženských spoločností v Košiciach i na okolí.

Verím, že táto konferencia prispeje k obohateniu nášho poznania a takisto prinesie nové poznatky do nášho spoločného úsilia o duchovné dobro tých, ktorí sú nám zverení, ako aj celej našej spoločnosti.

Radoslav Lojan, moderátor ES

Úvod

Medzi typické črty súčasnej spoločnosti patrí rýchle zväčšovanie priepasti medzi bohatými a chudobnými. Mnohé rodiny nachádzajúce sa v stave hmotnej alebo sociálnej núdze prežívajú pocit straty zmyslu života. Osamelé matky s deťmi, viacpočetné rodiny, vdovy s malými deťmi, dlhodobo nezamestnaní sú často deprimovaní a strácajú pocit vlastnej hodnoty.

Před třiceti roky jsem četl velice hezkou práci sledující, jak lidé vnímají názvy dvou nemocí, které po svém nástupu, hubily lidi skoro stejně. Pomocí zajímavé metody (moc hezká hračka: Osgoodův sémantický diferenciál) badatelé porovnávali slova „infarkt“ a „rakovina“. Mluvím o době pro některé současníky již vzdálené a připomínám, že první vrchol úmrtí byl stejný: po pěti letech u obou chorob.

Zatímco „infarkt“, zřejmě díky prvním úspěchům invazivních kardiologických metod, byl tehdy hodnocen velmi benevolentně, pojem „rakovina“ byl zatížen hrůzou, děsem a odporem. Dnes umírá daleko víc lidí na nemoci oběhové soustavy než na novotvary a slovo rakovina bylo zbaveno své iracionální aury a stalo se běžným pojmem. Především též díky (tady je ta předpona namístě) četným autobiografickým publikacím o osobních zkušenostech, které sňaly tabu z této oblasti.

Ilustrácia: akad. mal. Veronika Lučeničová Gabčová PhD.

Analysis of methods of helping families in material and social need through the activities of the civil association Lighthouse of Hope

Abstrakt: Príspevok predstavuje činnosť občianskeho združenia Maják nádeje, ktoré pomáha rodinám v hmotnej a sociálnej núdzi. V príspevku podrobne analyzujeme možnosti pomoci rodinám v núdzi, a to ako priame metódy, tak aj aktivity zamerané na verejnosť.
Kľúčové slová: Chudoba. Rodiny v núdzi. Maják nádeje. Sociálna exklúzia. Sociálna pomoc.

Abstract: The article presents the activities of the civil association Lighthouse of Hope, which helps families in material and social need. In this article, we analyze in detail the possibilities of helping families in need, both direct methods and activities aimed at the public.
Key words: Poverty. Families in need. Lighthouse of Hope. Social exclusion. Social help.

Dňa 20. júna si každoročne pripomíname Svetový deň utečencov a utečeniek. Inak tomu nebude ani tento rok (so špeciálnym zreteľom na vnútorne presídlené osoby), hoci sa aktivity nielen slovenských mimovládok k tejto príležitosti presunuli pre globálnu pandémiu koronavírusu do online priestoru.

Prognózy a štatistiky, ktoré sme si vypočuli na štvrtkovom webinári našej Platformy rozvojových organizácií – Ambrela k téme ‚Utečenectvo uprostred klimatickej krízy’, boli znepokojivé. Do roku 2050 môžu byť pre prírodou či človekom zapríčinené katastrofy v pohybe ďalšie stovky miliónov migrujúcich, resp. skôr utekajúcich ľudí.

Ve druhé polovině minulého století sjezdil transkulturální psychiatr Ari Kiev svět doslova křížem krážem a všude, bez ohledu na jakékoliv podmínky (etnické, ekonomické, geografické, sociální či náboženské) našel 1 % lidí trpících schizofrenií a 6,5 % lidí trpících těžkou depresí, které se tehdy říkalo melancholie.

Neurotické poruchy, které byly středem zájmu dalších transkulturálně zaměřených psychiatrů, označil za folklor. To byla opravdu pestrá směs; u nás hysterie, v Asii třeba koro a v Grónsku windigo, na Haiti spells a také tam byly zombie.

K těžkým depresím musíme přičíst i část těch lehčích, jakož i těch, kterým se tehdy říkalo reaktivní a byly pokládány za důsledek životních událostí. Když to podle posledních platných klasifikačních systémů dáme všechno do jednoho pytle označeného jako „velká depresivní porucha“ (F32) v různé intenzitě, dá nám to prevalenci kolem 16 %, což převedeno do lidské řeči znamená, že každý osmý člověk se alespoň jednou za život setká s depresí, která by si zasluhovala odbornou péči. Ne vždy se ale tak stane.