Kríza dôvery v médiá a spôsoby konzumácie správ u mladých ako výzva pre výchovu k mediálnej gramotnosti

The Crisis of Trust in Media and News Consumption Habits Among the Youth as a Challenge for Media Literacy Education

Abstrakt: Súčasné mediálne prostredie na Slovensku čelí historickému poklesu celkovej dôvery v tradičné spravodajstvo (23 %), pričom u starších adolescentov a vysokoškolákov (18 – 24 rokov) sa primárnym informačným kanálom stávajú sociálne siete (36,4 %). Tento stav sa často nesprávne interpretuje ako úplná strata kontaktu s realitou. Predkladaný prehľadovo-konceptuálny článok s pedagogickým návrhom však argumentuje (téza), že zdanlivé zlyhávanie vysokoškolákov nie je dôsledkom absencie kritického myslenia, ale prejavom špecifickej hybridnej podoby epistemickej vigilancie (Sperber a Mercier), ktorá je modulovaná digitálnym prostredím, sociálnymi sieťami a identitou. Prostredníctvom systematického prehľadu odbornej literatúry a aktuálnych prieskumných dát štúdia syntetizuje poznatky z psychológie, mediálnych štúdií a pedagogiky s cieľom vybudovať teoretický základ pre cielené vzdelávacie intervencie. Článok prepája kognitívne teórie s modernými expertnými stratégiami overovania informácií, akým je laterálne čítanie (Wineburg a McGrew). Výsledkom teoretickej syntézy je návrh vlastného participatívneho pedagogického modelu pre univerzitné prostredie (založeného na princípe študentov ako epistemických agentov). Tento model využíva peer-to-peer vzdelávanie, co-design a apel na prosociálne hodnoty a komunitnú zodpovednosť študentov. V diskusii práca reflektuje aj aktuálne technologické a spoločenské limity, akými sú nástup generatívnej umelej inteligencie (AI), informačné preťaženie či riziká ohrozujúce digitálnu bezpečnosť študentov v online priestore.
Kľúčové slová: dôvera v médiá, epistemická vigilancia, laterálne čítanie, mediálna gramotnosť, pedagogické intervencie, vysokoškolskí študenti

Abstract: The current media environment in Slovakia is facing a historic decline in overall trust in traditional news (23%), with social media becoming the primary information channel for older adolescents and university students aged 18–24 (36.4%). This situation is often misinterpreted as a complete loss of contact with reality. However, this review-conceptual article with a pedagogical proposal argues (thesis) that the apparent failure of university students is not a result of an absence of critical thinking, but a manifestation of a specific hybrid form of epistemic vigilance (Sperber and Mercier), which is modulated by the digital environment, social networks, and identity. Through a systematic review of professional literature and current survey data, the study synthesizes knowledge from psychology, media studies, and pedagogy to build a theoretical foundation for targeted educational interventions. The article connects cognitive theories with modern expert information verification strategies, such as lateral reading (Wineburg and McGrew). The result of the theoretical synthesis is the proposal of an original participatory pedagogical model for the university environment (based on the principle of students as epistemic agents). This model utilizes peer-to-peer education, co-design, and appeals to students' prosocial values and community responsibility. In the discussion, the work also reflects on current technological and social limitations, such as the rise of generative artificial intelligence (AI), information overload, and risks threatening the digital security of students in the online space.
Keywords: epistemic vigilance, lateral reading, media literacy, pedagogical interventions, trust in media, university students

Úvod

V slovenskom, širšom európskom aj globálnom kontexte sa v posledných rokoch čoraz častejšie hovorí o „kríze dôvery“ v médiá, pričom vysokoškolskí študenti a starší adolescenti (špecificky vo veku 18 – 24 rokov) sa v týchto diskusiách často objavujú v role problematických adresátov. Sú vnímaní ako skupina, ktorá odmieta tradičné médiá, uprednostňuje sociálne siete a údajne je mimoriadne zraniteľná voči dezinformáciám (Ferdeline 2021; Project 2022). Prieskumy však vykresľujú komplexnejší a v istom zmysle paradoxný obraz. Táto veková kategória síce deklaruje nízku dôveru v etablované spravodajské médiá a výrazne čerpá informácie zo sociálnych sietí, no zároveň nezostáva úplne odrezaná od tradičných formátov a v mnohých oblastiach si zachováva schopnosť realisticky vnímať spoločenské dianie (Hajdu, 2018; UNICEF, 2023).

Tento paradox sa naplno prejavuje v aktuálnom slovenskom kontexte. Podľa najnovších zistení Reuters Institute Digital News Report (2025) pre Slovensko klesla celková dôvera verejnosti v spravodajstvo na historické minimum 23 % (čo predstavuje medziročný pokles o 2 percentuálne body). Zároveň u kategórie mladých dospelých (18 – 24 rokov) sa primárnym zdrojom správ stali sociálne siete, ktoré ako svoj hlavný informačný kanál uvádza až 36,4 % z nich. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že táto kombinácia nevyhnutne vedie ku „katastrofálnej“ strate kontaktu s realitou (Sahut, Francisco, 2021). Medzinárodné aj lokálne štúdie však naznačujú, že vysokoškoláci nie sú len pasívnymi obeťami online prostredia: disponujú vlastnými stratégiami posudzovania dôveryhodnosti a prejavujú určitú formu ostražitosti. Skôr než o úplné zlyhanie ide o zmenu stratégií a o preskupenie informačných autorít – od inštitúcií k sieťam vzťahov a konkrétnym influencerom (Kiili et al., 2022).

Pre porozumenie tejto zmeny je užitočné vychádzať z psychologického konceptu epistemickej vigilancie, ako ho rozpracovali Dan Sperber a Hugo Mercier. Tento teoretický rámec bol prvýkrát komplexne predstavený v ich spoločnej štúdii v časopise Mind & Language v roku 2010 a následne rozpracovaný do podoby evolučného kognitívneho mechanizmu v knihe The Enigma of Reason (2017). Podľa autorov sú ľudia masívne odkázaní na komunikované poznatky, a preto si vytvorili mechanizmy, ktorými strážia „vstup“ nových informácií do svojho systému vedomostí (Mercier a Sperber, 2017). Epistemická vigilancia zahŕňa tak posudzovanie samotného zdroja (jeho kompetentnosti a úprimnosti), ako aj posudzovanie obsahu (logickej konzistentnosti). Výskumy ukazujú, že u vysokoškolákov sa tento mechanizmus nachádza v stave tzv. hybridnej vigilancie – hoci dokážu kognitívne pracovať so sémantickými chybami textu, v bežnom digitálnom toku často podliehajú povrchovým heuristikám a silným identitným signálom.

Zároveň je potrebné tento psychologický rámec prepojiť s konceptami mediálnej a digitálnej gramotnosti. Sam Wineburg a Sarah McGrew (2019) vo svojom prelomovom výskume ukázali, že kým bežní vysokoškolskí študenti a dokonca aj akademici (profesori histórie) pri hodnotení online zdrojov intuitívne uprednostňujú neefektívne „vertikálne čítanie“ (sústredenie sa na vizuálny vzhľad, povrchové znaky URL alebo sekcie typu „About“ priamo na skúmanom webe), profesionálni overovatelia faktov (fact-checkeri) používajú expertnú stratégiu „laterálneho čítania“ – rýchlo opustia stránku s cieľom zistiť, kto za ňou stojí, a porovnať ju s inými nezávislými zdrojmi. Následné experimentálne štúdie však potvrdili, že cielené pedagogické intervencie (online moduly) na univerzitnej úrovni dokážu študentov túto expertnú zručnosť úspešne naučiť, čím výrazne posilnia ich schopnosť kriticky posudzovať online informácie a obmedzia ich spoliehanie sa na neúčinné heuristiky (Breakstone et al., 2021).

Tento prehľadovo-konceptuálny článok vychádza z paradoxu súčasnej situácie. Hlavným argumentom (tézou) predkladanej štúdie znie, že zdanlivé zlyhávanie vysokoškolákov v overovaní faktov nie je dôsledkom absencie epistemickej vigilancie, ale skôr jej špecifickej podoby, ktorá je formovaná digitálnym prostredím, algoritmami a sociálnou identitou. Cieľom článku je teoreticky ukotviť pojem epistemická vigilancia v slovenskom kontexte, prepojiť ho s moderným konceptom laterálneho čítania a následne navrhnúť konkrétny pedagogický model pre univerzitné prostredie, ktorý posilní odolnosť mladých ľudí voči dezinformáciám.

Metodika prehľadu literatúry

Predkladaná štúdia je koncipovaná ako prehľadovo-konceptuálny článok. Literárna rešerš v tomto prípade neslúži len na deskriptívne zmapovanie problematiky, ale predstavuje systematický nástroj na syntézu teoretických poznatkov z viacerých disciplín (psychológia, mediálne štúdiá, pedagogika). Cieľom tejto syntézy je vybudovanie argumentačného a teoretického základu pre návrh vlastného pedagogického modelu aplikovateľného v univerzitnom prostredí. Vyhľadávanie relevantnej literatúry prebiehalo primárne v akademických databázach Web of Science, Scopus a Google Scholar. Pri vyhľadávaní sme použili kombinácie nasledujúcich kľúčových slov v anglickom a slovenskom jazyku: „epistemic vigilance“ (epistemická vigilancia), „lateral reading“ (laterálne čítanie), „media literacy“ (mediálna gramotnosť), „trust in media“ (dôvera v médiá), „misinformation“ (misinformácie) a „university students / older adolescents“ (vysokoškolskí študenti / starší adolescenti).

Kritériá výberu a sledované obdobie: Sledované obdobie pre teoretické ukotvenie kľúčových konceptov nebolo striktne limitované, keďže zahŕňa fundamentálne diela a teórie (napr. Sperber et al., 2010). Avšak pri empirických štúdiách o správaní mládeže a mediálnej konzumácii sme sa zamerali výhradne na aktuálne výskumy publikované v rokoch 2018 až 2026. Do výberu boli zaradené recenzované vedecké štúdie a experimentálne výskumy, ktoré sa zameriavali na kognitívne procesy overovania informácií a pedagogické intervencie. Z výberu boli naopak vylúčené štúdie skúmajúce primárne mladšie deti (do 15 rokov), keďže cieľovou skupinou nášho článku a pedagogického návrhu sú výlučne starší adolescenti a vysokoškolskí študenti.

Využitie šedej literatúry: Špecifikom tejto štúdie je zámerné využitie tzv. šedej literatúry a medzinárodných či lokálnych výskumných reportov (napr. Reuters Institute Digital News Report, dáta CEDMO, Eurobarometer, GLOBSEC). Zaradenie týchto zdrojov do rešerše bolo nevyhnutné pre presné ukotvenie teoretických konceptov do aktuálnej slovenskej reality. Kým štandardný publikačný proces vedeckých článkov je časovo náročný, spomínané reporty poskytujú najaktuálnejšie a najpresnejšie kvantitatívne dáta o historickom poklese dôvery v médiá na Slovensku a o meniacich sa trendoch v mediálnej konzumácii mládeže (napr. presun k sociálnym sieťam a influencerom), na ktoré náš pedagogický model bezprostredne reaguje.

Pre jasné metodické odlíšenie charakteru príspevku je text štruktúrovaný do troch logicky nadväzujúcich rovín. Prvú rovinu tvorí systematická literárna syntéza doterajších poznatkov o epistemickej vigilancii a mediálnom správaní. Druhú rovinu predstavuje naša autorská interpretácia kognitívnych limitov a heuristík študentov v digitálnom prostredí. Treťou rovinou je náš vlastný konceptuálny pedagogický návrh. Je dôležité zdôrazniť, že tento návrh aktuálne predstavuje teoretický model odvodený zo syntézy poznatkov, ktorý má ambíciu slúžiť ako základ pre budúce systematické empirické overovanie v praxi.

Tabuľka 1: Parametre a kritériá systematického prehľadu literatúry

Zdroj: Vlastné spracovanie

Teoretický rámec

Epistemická vigilancia u starších adolescentov

Epistemická vigilancia predstavuje kľúčový koncept na pochopenie, ako ľudia spracovávajú komunikované informácie v prostredí, kde sú závislí od zdrojov mimo vlastnej priamej skúsenosti (Sperber et al., 2010). Podľa teórie Dana Sperbera a Huga Merciera, na ktorú nadväzuje ich neskoršia práca, ide o súbor evolučne vytvorených mechanizmov, ktoré chránia mentálne reprezentácie pred vstupom nespoľahlivých alebo zavádzajúcich poznatkov. Epistemická vigilancia má dve hlavné zložky: posudzovanie zdroja (kompetencia, úprimnosť, benevolentnosť komunikátora) a posudzovanie obsahu (vnútorná konzistentnosť, logická koherencia, súlad s existujúcimi znalosťami). Tento duálny mechanizmus vysvetľuje, prečo ľudia nie sú slepo dôverčiví, ale ani úplne uzavretí voči novým informáciám – vigilancia je adaptívna a kontextovo modulovaná (Mercier a Sperber, 2017).

Tabuľka 2: Štruktúra epistemickej vigilancie podľa typu posudzovania

Zdroj: Vlastné spracovanie

U starších adolescentov a vysokoškolákov sa epistemická vigilancia prejavuje špecifickými spôsobmi, ktoré odrážajú kognitívny vývin a sociálne prostredie. Experimentálne štúdie ukazujú, že táto skupina je už schopná selektívnej dôvery: čím viac sémantických chýb (vecných nezrovnalostí) na webovej stránke identifikujú, tým menej z nej čerpajú informácie a tým selektívnejšie volia zdroje. Na rozdiel od mladších detí, ktoré sa silne orientujú povrchovými znakmi (preklepy, gramatika), starší adolescenti lepšie pracujú s obsahovými aspektmi – rozporuplnosťou tvrdení, logickými slabinami či nesúladom s predchádzajúcimi znalosťami. Tento posun podporuje hypotézu o vývojovej kontinuite epistemickej vigilancie, kde adolescencia prináša schopnosť sofistikovanejšieho spracovania informačného obsahu (Brown a Gummerum, 2025).

Napriek tomu ostávajú významné limity. Aj starší adolescenti výrazne reagujú na vizuálne a estetické heuristiky: stránky s „profesionálnym dizajnom“, pútavou grafikou či vysokou popularitou (počet zdieľaní, komentárov) sú automaticky vnímané ako dôveryhodnejšie, aj keď obsahujú chyby. Tento efekt je ešte silnejší v digitálnom prostredí sociálnych sietí, kde algoritmické odporúčania a sociálne signály (reakcie rovesníkov, influencerov) modifikujú epistemickú ostražitosť. Výskumy tak naznačujú, že u vysokoškolákov ide o hybridnú formu vigilancie: kognitívne vyspelú v kontrolovaných podmienkach, ale v bežnej praxi ovplyvnenú identitnými a sociálnymi tlakmi (Avci et al., 2025; Brown a Gummerum, 2025; Swamy et al., 2024).

Prepojenie s mediálnou a digitálnou gramotnosťou tento rámec obohacuje. Sam Wineburg a Sarah McGrew (2019) vo svojom prelomovom výskume ukázali, že kým bežní vysokoškolskí študenti a dokonca aj akademici (profesori histórie) pri hodnotení online zdrojov intuitívne uprednostňujú neefektívne „vertikálne čítanie“ (analýza webu zvnútra), profesionálni overovatelia faktov (fact-checkeri) používajú expertnú stratégiu „laterálneho čítania“ – okamžite stránku opustia, aby ju preverili v iných zdrojoch. Následné experimentálne štúdie potvrdili, že cielené krátke pedagogické intervencie (online moduly) môžu študentom pomôcť osvojiť si základy tejto expertnej zručnosti a postupne modifikovať ich hodnotiace návyky (Breakstone et al., 2021). V slovenskom univerzitnom kontexte by takýto prístup mohol operacionalizovať epistemickú vigilanciu do praktických zručností.

Pre kontextové dokladovanie aktuálnych trendov je dôležité uviesť, že v slovenskom prostredí je tento trend ešte výraznejší. Mediálne reporty, akým je Digital News Report 2025 pre Slovensko, konštatujú pokles celkovej dôvery v médiá na nové minimum 23 %, s klesajúcimi skóre väčšiny sledovaných značiek, pričom mladí výrazne preferujú lokálne správy cez sociálne siete a noviny, hoci mnohé regióny trpia absenciou lokálnych správ. V roku 2024 sa u mladých posilnil trend k mobilnej a on-demand konzumácii, kde sociálne siete rastú ako denný zdroj informácií, no dôvera v neoverený obsah ostáva problémom – mladí ich často vnímajú ako relevantné, hoci obsah nie je fakticky overený (Chlebcová Hečková a Smith, 2024; Mediaklik.sk, 2023; Mediálne.sk, 2023).

Kým spomínané reporty ilustrujú celkové trendy v konzumácii, empirické zistenia z kvalitatívnych a experimentálnych štúdií odhaľujú, ako adolescenti reálne posudzujú informácie. Ich priame porovnanie dôveryhodnosti rôznych zdrojov potvrdzuje hierarchiu: vedecké a odborné stránky sú hodnotené najvyššie podľa kritérií expertízy autora a kvality dôkazov, tradičné médiá stredne (reputácia značky, novinárska etika), sociálne siete najnižšie ako platforma, hoci konkrétne profily influencerov či rovesníkov získavajú vyššie skóre. Kvalitatívne štúdie odhaľujú, že vysokoškoláci pri posudzovaní online textov argumentujú kombináciou faktorov: „Kto je autor?“ (expertíza), „Aké má motívy?“ (komerčné vs. nezávislé), „Aké má sociálne ohlasy?“ (lajky, komentáre). V praxi však často dominujú rýchle vizuálne a sociálne heuristiky – profesionálny dizajn, viralita, zhoda s názormi skupiny (Freeman et al., 2020; 2023; Kiili et al., 2022).

Vlastné stratégie predstavujú hybrid medzi neformálnou ostražitosťou a intuitívnymi skratkami. Krížové porovnávanie zdrojov („Overil som si to aj inde“) uplatňujú najmä pri dôležitých témach (zdravie, politika), kde „na tom záleží“. V každodennom informačnom toku však dominujú sociálne siete: spoliehajú sa na odporúčania priateľov („zdieľal to kamoš“), autentické vyznenie influencerov („nevyzerá to ako sponzorovaný obsah“) a kontextovú relevanciu („zapadá do toho, čo som už vedel“). Tieto stratégie síce nie sú systematické, no funkčne im umožňujú orientovať sa v informačnom prebytku bez úplného kolapsu reality. Pre pedagogické pôsobenie je kľúčové, že tieto neformálne mechanizmy – hoci nedokonalé – tvoria základ, na ktorom možno budovať cielené zručnosti laterálneho overovania a reflexie zdrojov (Kupka, 2025; Trend.sk, 2024).

Ochotu študentov uplatňovať kritickejšie a systematickejšie overovacie stratégie však často brzdí špecifické kognitívne skreslenie, ktoré Martínez-Costa et al. (2022) definujú ako tzv. „efekt mňa nikto neoklame“ (nobody-fools-me perception). Ide o prehnanú sebadôveru (overconfidence) vo vlastné schopnosti odhaliť dezinformácie, ktorá je u mladých ľudí a osôb s vyšším vzdelaním paradoxne veľmi vysoká. Tento fenomén úzko súvisí s efektom tretej osoby (third-person effect) – vysokoškoláci sú presvedčení, že nepravdivým správam uveria skôr „tí druhí“ (napríklad staršie generácie), zatiaľ čo oni sami sa vďaka svojim digitálnym zručnostiam považujú za imúnnych. Tento subjektívny pocit neomylnosti a technologickej prevahy tak v konečnom dôsledku znižuje ich reálnu epistemickú ostražitosť a vytvára kognitívnu bariéru pre osvojenie si expertných techník, akým je laterálne čítanie.

Pedagogické pôsobenie: ako posilňovať epistemickú vigilanciu u vysokoškolákov

Na základe predchádzajúcej literárnej syntézy a našej autorskej interpretácie identifikovaných kognitívnych limitov predkladáme v tejto časti vlastný konceptuálny návrh pedagogického modelu. Pedagogické intervencie zamerané na epistemickú vigilanciu u vysokoškolákov v ňom musia vychádzať z ich existujúcich stratégií a kontextu univerzitného štúdia, kde už predpokladáme určitú mieru autonómie a odbornosti. Integrácia do existujúcich kurzov (napr. mediálne štúdiá, pedagogika, žurnalistika, kultúrne štúdiá, spoločenské vedy) umožňuje efektívne začleniť tréning bez potreby samostatných predmetov. Kľúčom je operacionalizovať epistemickú vigilanciu do praktických zručností, ktoré nadväzujú na teóriu Sperbera a Merciera a empirické zistenia Wineburga a Breakstona. Tieto moderné expertné stratégie, predovšetkým laterálne čítanie a zdržanie sa kliknutia (click restraint), po prvýkrát komplexne zadefinovali Wineburg a McGrew (2019) ako kľúčové postupy profesionálnych overovateľov faktov, ktorí vďaka nim prečítajú menej, no zistia o dôveryhodnosti zdroja podstatne viac.

Tabuľka 3: Porovnanie stratégií overovania v digitálnom veku

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe Wineburg a McGrew (2019) a Breakstone et al. (2021)

Cielený tréning práce so zdrojmi je prvým pilierom. Študenti sa učia systematicky klásť tri otázky: „Kto je autor a akú má kompetenciu?“, „Aké sú jeho motívy (informovať, predať, mobilizovať)?“, „Aký je charakter média (verejnoprávne, komerčné, amatérsky blog)?“. Zatiaľ čo tento teoretický rámec definuje postupy, overené empirické experimentálne intervencie ukazujú, že po takejto výučbe majú vysokoškoláci tendenciu kritickejšie hodnotiť menej spoľahlivé zdroje a častejšie sa odvolávajú na expertízne stránky. V kurzoch mediálnych štúdií to možno realizovať cez krátke cvičenia: študenti analyzujú konkrétne weby (napr. článok o sociálnej sieti vs. akademickom portáli) a diskutujú zdrojové kritériá v skupinách (Felton et al., 2023; Pérez et al., 2018).

Práca so sémantickými chybami a obsahom adresuje slabiny v hlbšom spracovaní textu. Tréning zahŕňa identifikáciu logických rozporov, nesúladu s overenými faktami a skrytých predsudkov v argumentácii – namiesto sústredenia sa iba na vizuál či preklepy. Prakticky: študenti porovnávajú dva texty na rovnakú tému, identifikujú sémantické chyby a diskutujú, prečo jeden zdroj selektívne upúšťajú. Takéto úlohy posilňujú selektívnu dôveru a znižujú vplyv estetických heuristík (Brown a Gummerum, 2025; Ma et al., 2026).

Accuracy prompting, spomaľovanie zdieľania a práca s emóciami využívajú krátkodobé, ale účinné nástroje. Pred zdieľaním obsahu študenti dostanú prompt „Over si presnosť pred zdieľaním“, čo podľa viacerých zistení pomáha znižovať ochotu šíriť zavádzajúci obsah. V kurzoch to ideálne funguje cez reflexívne denníky: študenti analyzujú svoj vlastný feed, pomenúvajú emócie, ktoré ich vedú k zdieľaniu, a trénujú „pauzu“ na overenie. Tento prístup je obzvlášť účinný, pretože mladí ľudia sú výrazne citlivejší na otázky solidarity a zodpovednosti voči komunite. Prieskumy ukazujú, že práve táto skupina najčastejšie podporuje environmentálne iniciatívy či sociálnu spravodlivosť (Eurobarometer, 2022; EIB, 2024). Apel na ich hodnoty vytvára silnejší motivačný rámec pre zodpovedné správanie online (Goh et al., 2022; Wang et al., 2025).

Co-design a participatívne aktivity robia tréning autentickým. Študenti spoluvytvárajú materiály o overovaní zdrojov, čím posilňujú vnímanie vlastnej kompetencie. Takéto aktivity transformujú študentov z pasívnych príjemcov na „epistemických agentov“ (Lewis et al., 2024; Orosz et al., 2024). Integrácia týchto prvkov nevyžaduje veľké zmeny: stačí 2–3 cvičenia za semester. Efektivita je podložená: krátke intervencie zvyšujú počet overovacích krokov a znižujú zdieľanie misinformácií (Pérez et al., 2018).

Diskusia a limity

Predkladaný pedagogický model ukazuje sľubné možnosti, ako rozvíjať epistemickú vigilanciu u vysokoškolských študentov. Je však nevyhnutné reflektovať aj jeho limity a širší technologicko-spoločenský kontext, v ktorom sa realizuje. Prvou zásadnou výzvou je rýchly nástup generatívnej umelej inteligencie (napr. ChatGPT). Ako v kontexte mediálnej komunikácie experimentálne dokladajú Grupač et al. (2024), technológie AI dnes dokážu mimoriadne efektívne generovať vizuálne aj sémanticky koherentný obsah. Súbežne s tým však Pošteková a Brisudová (2025) upozorňujú na kritické riziká tohto fenoménu pre mediálnu gramotnosť: AI systémy nielenže podliehajú tzv. halucináciám, ale masívne generovanie deepfake výstupov predstavuje vážnu hrozbu pre dezinformácie, čo si priamo vyžaduje overovanie faktov z viacerých dôveryhodných zdrojov. V dôsledku týchto zmien tradičné heuristiky a checklistové metódy definitívne strácajú na účinnosti. Vigilancia zameraná výhradne na obsah už v ére AI nepostačuje. Táto technologická zmena podčiarkuje nevyhnutnosť nášho návrhu: laterálne overovanie reputácie samotného zdroja mimo jeho pôvodnej domény sa stáva kľúčovou kompetenciou mediálnej gramotnosti.

Okrem technologických výziev predstavuje bariéru pre navrhovaný model aj kognitívna úroveň samotných študentov, špecificky ich schopnosť čítania s porozumením. Výskumy (Brodsky et al., 2022) ukazujú, že študenti so slabšími čitateľskými zručnosťami majú problém osvojiť si návyk laterálneho čítania, pretože nedokážu efektívne vyhodnocovať a syntetizovať informácie z viacerých vyhľadávaní. Akékoľvek pedagogické intervencie preto musia počítať s tým, že bez fundamentálnej čitateľskej gramotnosti bude rozvoj epistemickej vigilancie značne limitovaný.

Aplikáciu týchto kognitívnych stratégií v praxi však následne ďalej výrazne sťažuje fenomén informačného preťaženia (information overload). Podľa štúdie CEDMO z roku 2025 trpí informačným preťažením a únavou z médií až 64 % Slovákov, čo predstavuje najvyšší podiel v strednej Európe. V stave kognitívneho vyčerpania je pre jednotlivca mimoriadne náročné aktivovať takzvané „pomalé myslenie“ a využívať laterálne čítanie. Budúce vzdelávacie intervencie preto musia tento faktor zohľadňovať a hľadať spôsoby, ako študentov motivovať k ostražitosti bez toho, aby sa prehlbovala ich digitálna únava.

S návrhom transformovať študentov na aktívnych šíriteľov mediálnej gramotnosti súvisia aj špecifické riziká spojené s ich digitálnou bezpečnosťou. Ak vysokoškoláci začnú verejne vystupovať proti dezinformáciám a overovať fakty, môžu sa sami stať terčom kyberagresie, trollingu alebo organizovaných útokov. Model peer-to-peer vzdelávania preto musí byť v univerzitnom prostredí nevyhnutne doplnený o moduly zamerané na digitálnu bezpečnosť a wellness, aby študenti vedeli chrániť svoju vlastnú integritu.

Závažným rizikom pri výučbe epistemickej vigilancie je možnosť neúmyselného prehĺbenia generálneho cynizmu študentov voči všetkým informačným inštitúciám. Ako upozorňujú Goodsett a Gagich (2025), ak študentov učíme výhradne len dekonštruovať a spochybňovať zdroje, extrémna miera skepsy u nich môže prerásť do pesimistického svetonázoru a odmietania akejkoľvek autority, vrátane vedy či štandardnej žurnalistiky. Pedagogické intervencie preto musia popri tréningu laterálneho čítania nevyhnutne zahŕňať aj budovanie porozumenia toho, ako vznikajú kvalitné informácie. Vysvetľovaním tzv. filtrov skreslenia (bias filters) – akými sú napríklad prísne redakčné štandardy, inštitucionálna kontrola či recenzné konania (peer-review) – dokážeme u študentov budovať povedomie, že hoci žiadny ľudský výtvor nie je bezchybný, existujú objektívne kritériá kvality. Cieľom vzdelávania teda nesmie byť len deštrukcia dôvery, ale predovšetkým výučba toho, ako dôveru investovať uvážlivo a racionálne.

Na záver je dôležité zdôrazniť, že prenášať celú ťažobu boja proti dezinformáciám výhradne na plecia vzdelávacieho systému a samotných používateľov je neudržateľné. Kognitívna ostražitosť jednotlivca musí byť podporená systémovými opatreniami a právnym rámcom. V tomto smere predstavuje dôležitý pilier európske nariadenie o digitálnych službách (Digital Services Act – DSA), ktoré prináša tlak na transparentnosť platforiem a ochranu maloletých v online priestore. Efektívne riešenie problematiky dezinformácií si preto vyžaduje systematické prepojenie vzdelávacích intervencií s uplatňovaním legislatívnych opatrení.

Záver: Od „katastrofy" k možnostiam

Kríza dôvery v médiá u mladých dospelých a vysokoškolských študentov, často interpretovaná ako zásadné zlyhanie mediálnej gramotnosti, sa ukazuje ako zjednodušená interpretácia komplexnejšej zmeny. Paradox nízkej dôvery v tradičné médiá pri súčasnej dominancii sociálnych sietí nie je dôkazom ich epistemického zlyhania, ale skôr prejavom evolúcie informačných stratégií – od inštitucionálnej dôvery k relačnej, a od vertikálneho overovania k hybridnému mixu heuristík, sociálnych signálov a selektívnej ostražitosti. Vysokoškoláci nie sú „digitálnymi negramotnými", ale aktérmi v prostredí, kde je epistemická vigilancia modulovaná algoritmami, hodnotovou identitou a mikrosocialitou. Táto situácia nie je definitívnym zlyhaním, ale predovšetkým výzvou pre pedagogiku: ako transformovať neformálne a neúčinné stratégie študentov na systematické expertné kompetencie.

Identita ako cesta k epistemickej vigilancii ponúka kľúčový motivačný rámec. Vysokoškolskí študenti vykazujú výnimočnú citlivosť na otázky prosociálnych hodnôt a komunitnej zodpovednosti. Výskumy ukazujú, že táto cieľová skupina silne inklinuje k ochrane zraniteľných skupín a k angažovanosti v spoločenských témach. Pedagogické intervencie, ktoré apelujú na túto hodnotovú identitu – napríklad zdôrazňovaním faktu, že zodpovedné zdieľanie informácií priamo chráni zraniteľné skupiny – vytvárajú omnoho autentickejšiu motiváciu pre epistemickú ostražitosť než abstraktné varovania pred dezinformáciami. Prepojenie zodpovednosti za informácie s prosociálnym správaním mení pasívnych konzumentov na aktívnych a zodpovedných aktérov v informačnom priestore.

Participatívny model: Študenti ako epistemickí agenti – participácia vysokoškolských študentov v tréningu epistemickej vigilancie pre mladších adolescentov – uzatvára tento transformačný cyklus. Vysokoškoláci, študenti mediálnych štúdií nie sú iba adresátmi pedagogického pôsobenia, ale jeho partnermi a následnými šíriteľmi. Tento prístup plne reflektuje aktuálne trendy digitálnej transformácie, v ktorej, ako konštatuje Filip (2025), mladá generácia už nevystupuje len ako pasívny konzument, ale predovšetkým ako aktívny spolutvorca a interpretátor digitálneho obsahu. Prostredníctvom spolutvorby (co-designu) vzdelávacích materiálov a peer-to-peer aktivít sa stávajú „epistemickými agentmi", ktorí operacionalizujú naučené zručnosti priamo v praxi. Tento model vytvára dvojitý efekt: posilňuje kľúčové kompetencie vysokoškolákov (najmä návyk laterálneho čítania a reflexiu zdrojov) a zároveň replikuje tieto osvedčené stratégie na mladších, čím buduje generačnú kontinuitu mediálnej gramotnosti.

Výzva „krízy dôvery" sa tak mení na jedinečnú pedagogickú príležitosť. Navrhované integrované intervencie priamo do existujúcich univerzitných kurzov – akými sú tréning laterálneho overovania zdrojov, sémantická analýza, accuracy prompting či cielený apel na komunitnú zodpovednosť – predstavujú zatiaľ teoreticky ukotvený konceptuálny model, ktorý má ambíciu slúžiť ako funkčný nástroj na systematické budovanie epistemickej odolnosti. Jeho skutočnú efektivitu a limity v slovenskom univerzitnom prostredí však bude nevyhnutné v budúcnosti podrobiť systematickému empirickému overeniu.

Na základe syntézy teoretických argumentov, kontextových dát z mediálnych reportov a overených empirických zistení tak môžeme v závere konštatovať, že stanovený cieľ článku – teoreticky ukotviť pojem epistemická vigilancia v slovenskom kontexte, prepojiť ho s konceptom mediálnej gramotnosti a navrhnúť konkrétny pedagogický model pre univerzitné prostredie – sa podarilo úspešne naplniť.

Autori:
Martin Vahančík, M.A.
Mgr. Adam Chovanec
Ústav mediamatiky a kultúrneho dedičstva, Žilinská univerzita v Žiline

Zoznam bibliografických odkazov

AVCI, Hamide - BAAMS, Laura - KRETSCHMER, Tina. 2025. A Systematic Review of Social Media Use and Adolescent Identity Development. In: Adolescent Research Review [online]. 2025, roč. 10, č. 2, s. 219–236 [cit. 2026-03-19]. ISSN 2363-8346. Dostupné na: doi:10.1007/s40894-024-00251-1

BREAKSTONE, Joel - SMITH, Mark - CONNORS, Priscilla - ORTEGA, Teresa - KERR, Darby - WINEBURG, Sam. 2021. Lateral reading: College students learn to critically evaluate internet sources in an online course. In: Harvard Kennedy School Misinformation Review [online]. 2021, roč. 2, č. 1 [cit. 2026-03-19]. ISSN 2766-1652. Dostupné na: doi:10.37016/mr-2020-56

BRODSKY, Jessica E. - LODHI, Arshia K. - MESSINA, Catherine - BROOKS, Patricia J. 2022. Fact-checking Instruction Strengthens the Association between Attitudes and Use of Lateral Reading Strategies in College Students. In: Proceedings of the Annual Meeting of the Cognitive Science Society [online]. 2022, roč. 44, s. 1643–1649 [cit. 2026-03-31]. Dostupné na: https://escholarship.org/uc/cognitivesciencesociety [4]

BROWN, Pip - GUMMERUM, Michaela. 2025. Trust issues: Adolescents’ epistemic vigilance towards online sources. In: British Journal of Developmental Psychology [online]. 2025, roč. 43, č. 3, s. 578–594 [cit. 2026-03-19]. ISSN 2044-835X. Dostupné na: doi:10.1111/bjdp.12559

EIB. 2024. The EIB Climate Survey: Attitudes towards climate change adaptation [online]. European Investment Bank, 2024. [cit. 2026-03-19]. ISBN 978-92-861-5848-3. Dostupné na: doi:10.2867/4661519

EUROBAROMETER. 2022. Youth and Democracy in the European Year of Youth - máj 2022 - Eurobarometer survey [online]. 2022. [cit. 2026-03-19]. Dostupné na: https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/2282 [5]

FELTON, Mark - MIDDAUGH, Ellen - FAN, Henry. 2023. Civic action on social media: fostering digital media literacy and epistemic cognition in the classroom. In: International Journal of Social Pedagogy [online]. 2023, roč. 12, č. 1 [cit. 2026-03-19]. ISSN 2051-5804. Dostupné na: doi:10.14324/111.444.ijsp.2023.v12.x.010

FÉRDELINE, Ayden. 2021. Youth and the News in Five Charts [online]. Center for International Media Assistance, 2021. [cit. 2026-03-19]. Dostupné na: https://www.cima.ned.org/publication/youth-and-the-news-in-five-charts-w... [6]

FILIP, Vladimír. 2025. Transformačné účinky digitalizácie na participáciu mladej generácie v prostredí kultúrneho dedičstva. In: MKD revue [online]. 2025, roč. 12, č. 11, s. 1–11 [cit. 2026-03-31]. ISSN 1339-777X. Dostupné na: https://umkd.uniza.sk/mkdrevue/vydanie/01 [7] _2025/01_2025_filip_2.pdf

FREEMAN, Jaimie L. - CALDWELL, Patrina H. Y. - SCOTT, Karen M. 2020. The Role of Trust When Adolescents Search for and Appraise Online Health Information. In: The Journal of Pediatrics [online]. 2020, roč. 221, s. 215-223.e5. [cit. 2026-03-19]. ISSN 1097-6833. Dostupné na: doi:10.1016/j.jpeds.2020.02.074

FREEMAN, Jaimie L. - CALDWELL, Patrina H. Y. - SCOTT, Karen M. 2023. How Adolescents Trust Health Information on Social Media: A Systematic Review. In: Academic Pediatrics [online]. 2023, roč. 23, č. 4, s. 703–719. [cit. 2026-03-19]. ISSN 1876-2859. Dostupné na: doi:10.1016/j.acap.2022.12.011

GOH, Kunshan - CONTRACTOR, Sana - VAN BELLE, Sara. 2022. A Realist-Informed Review of Digital Empowerment Strategies for Adolescents to Improve Their Sexual and Reproductive Health and Well-being. In: Journal of Urban Health : Bulletin of the New York Academy of Medicine [online]. 2022, roč. 99, č. 6, s. 1141–1156. [cit. 2026-03-19]. ISSN 1099-3460. Dostupné na: doi:10.1007/s11524-022-00678-8

GOODSETT, Mandi - GAGICH, Melanie. 2025. From Cynicism to Trust: Strategies for Teaching Students Source Evaluation Skills. In: Communications in Information Literacy [online]. 2025, roč. 19, č. 1, s. 69–92 [cit. 2026-03-31]. Dostupné na: doi:10.15760/comminfolit.2025.19.1.5

GRUPAČ, Marián – FILIP, Vladimír – SOMR, Matej – MAČEK, Dominik. 2024. Advancing Visual Literacy: Innovative Use of Artificial Intelligence Generated Meme Images as an Effective Tool in the Context of Media Communication. In: European Journal of Media, Art & Photography [online]. 2024, roč. 12, č. 2, s. 102–111 [cit. 2026-03-31]. Dostupné na: https://doi.org/10.34135/ejmap-24-02-06 [8]

HAJDU, Dominika. 2018. Connected (with) Youth: Information consumption, trust and influencers among youth in Slovakia [online]. GLOBSEC, 2018. [cit. 2026-03-19]. Dostupné na: https://www.academia.edu/40449801/Connected_with_Youth_Information_consu... [9]

CHLEBCOVÁ HEČKOVÁ, Andrea - SMITH, Simon. 2024. Slovakia | Reuters Institute for the Study of Journalism [online]. 2024. [cit. 2026-03-19]. Dostupné na: https://reutersinstitute.politics.ox.ac.uk/digital-news-report/2024/slov... [10]

KIILI, Carita - BRÅTEN, Ivar - STRØMSØ, Helge I. - HAGERMAN, Michelle Schira - RÄIKKÖNEN, Eija - JYRKIÄINEN, Anne. 2022. Adolescents’ credibility justifications when evaluating online texts. In: Education and Information Technologies [online]. 2022, roč. 27, č. 6, s. 7421–7450. [cit. 2026-03-19]. ISSN 1360-2357. Dostupné na: doi:10.1007/s10639-022-10907-x

KUPKA, Vojtěch. 2025. Social media habits in Central Europe: The largest share of respondents reported that they engage with social media multiple times a day [online]. CEDMO, 2025. [cit. 2026-03-19]. Dostupné na: https://cedmohub.eu/pl/?p=245610 [11]

LEWIS, Callum C. - TABA, Melody - ALLEN, Tiffany B. - CALDWELL, Patrina HY - SKINNER, S. Rachel - KANG, Melissa - HENDERSON, Hamish - BRAY, Liam - BORTHWICK, Madeleine - COLLIN, Philippa - MCCAFFERY, Kirsten - SCOTT, Karen M. 2024. Developing an Educational Resource Aimed at Improving Adolescent Digital Health Literacy: Using Co-Design as Research Methodology. In: Journal of Medical Internet Research [online]. 2024, roč. 26, č. 1, s. e49453. [cit. 2026-03-19]. Dostupné na: doi:10.2196/49453

MA, Ili - SULTAN, Mubashir - KOZYREVA, Anastasia - VAN DEN BOS, Wouter. 2026. Understanding the impact of misinformation on adolescents. In: Nature Human Behaviour [online]. 2026, roč. 10, č. 1, s. 18–28. [cit. 2026-03-19]. ISSN 2397-3374. Dostupné na: doi:10.1038/s41562-025-02338-8

MARTÍNEZ-COSTA, Maria-Pilar - LÓPEZ-PAN, Fernando - BUSLÓN, Nataly - SALAVERRÍA, Ramón. 2022. Nobody-fools-me perception: Influence of age and education on overconfidence about spotting disinformation. In: DADUN [online]. 2022 [cit. 2026-03-31]. Dostupné na: doi:10.1080/17512786.2022.2135128

MEDIAKLIK.SK. 2023. Televízie dominujú v dôvere v spravodajstvo, mladých valcujú sociálne siete. Mediaklik.sk [online]. 2023. [cit. 2026-03-19]. Dostupné na: https://www.mediaklik.sk/media/clanok/681312-televizie-dominuju-v-dovere... [12]

MEDIÁLNE.SK. 2023. Slováci najviac sledujú spravodajstvo v televízii. Ako dopadli sociálne siete a influenceri? [online]. 2023. [cit. 2026-03-19]. Dostupné na: https://medialne.trend.sk/internet/slovaci-najviac-doveruju-spravodajstv... [13]

MERCIER, Hugo - SPERBER, Dan. 2017. The enigma of reason. Cambridge, MA : Harvard University Press, 2017. ISBN 978-0-674-36830-9. Dostupné na: doi:10.4159/9780674977860
OROSZ, Gábor - FARAGÓ, Laura - PASKUJ, Benedek - KREKÓ, Péter. 2024. Strategies to combat misinformation: Enduring effects of a 15-minute online intervention on critical-thinking adolescents. In: Computers in Human Behavior [online]. 2024, roč. 159, s. 108338. [cit. 2026-03-19]. ISSN 0747-5632. Dostupné na: doi:10.1016/j.chb.2024.108338

PÉREZ, Ana - POTOCKI, Anna - STADTLER, Marc - MACEDO-ROUET, Mônica - PAUL, Johanna - SALMERÓN, Ladislao - ROUET, Jean-François. 2018. Fostering teenagers’ assessment of information reliability: Effects of a classroom intervention focused on critical source dimensions. In: Learning and Instruction [online]. 2018, roč. 58, s. 53–64. [cit. 2026-03-19]. ISSN 0959-4752. Dostupné na: doi:10.1016/j.learninstruc.2018.04.006

POŠTEKOVÁ, Beáta – BRISUDOVÁ, Katarína. 2025. Umelá inteligencia ako nástroj dehumanizácie? In: ŠVEC, J. – HOREMUŽ, M. (eds.). K otázkam súčasnosti z perspektívy humanitných a sociálnych vied [online]. České Budějovice : Vysoká škola evropských a regionálních studií, z. ú., 2025, s. 149–164 [cit. 2026-03-31]. ISBN 978-80-7556-166-4. Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/398284755_UMELA_INTELIGENCIA_AK... [14]

PROJECT, The Media Insight. 2022. The news consumption habits of 16- to 40-year-olds [online]. American Press Institute, 2022. [cit. 2026-03-19]. Dostupné na: https://americanpressinstitute.org/the-news-consumption-habits-of-16-to-... [15]

REUTERS INSTITUTE. 2025. Digital News Report 2025 [online]. Reuters Institute for the Study of Journalism, 2025. [cit. 2026-03-19]. Dostupné na: http://reutersinstitute.politics.ox.ac.uk/digital-news-report/2025 [16]

SAHUT, Gilles - FRANCISCO, Sylvie. 2021. Teenagers Faced with “Fake News”: Perceptions and the Evaluation of an Epistemic Risk. In: Perceptions and Analysis of Digital Risks [online]. John Wiley & Sons, Ltd, 2021, s. 27–54. [cit. 2026-03-19]. ISBN 978-1-119-88795-9. Dostupné na: doi:10.1002/9781119887959.ch2

SPERBER, Dan - CLÉMENT, Fabrice - HEINTZ, Christophe - MASCARO, Olivier - MERCIER, Hugo - ORIGGI, Gloria - WILSON, Deirdre. 2010. Epistemic vigilance. In: Mind & Language [online]. 2010, roč. 25, č. 4, s. 359–393. [cit. 2026-03-19]. ISSN 1468-0017. Dostupné na: doi:10.1111/j.1468-0017.2010.01394.x

SWAMY, Gowri S. - AMES, Morgan G. - SALEHI, Niloufar. 2024. A playbook for mapping adolescent interactions with misinformation to perceptions of online harm. In: Harvard Kennedy School Misinformation Review [online]. 2024. [cit. 2026-03-19]. Dostupné na: doi:10.37016/mr-2020-161

TREND.SK. 2024. Tretina mladých ľudí v EÚ si overuje fakty na internete, Slováci sú v rebríčku v prvej desiatke [online]. 2024. [cit. 2026-03-19]. Dostupné na: https://www.trend.sk/spravy/tretina-mladych-ludi-eu-overuje-fakty-intern... [17]

UNICEF. 2023. The Changing Childhood Project [online]. UNICEF x Gallup, 2023. [cit. 2026-03-19]. Dostupné na: https://changingchildhood.unicef.org/ [18]

WANG, Zhichao - JIN, Hua - LI, Shanshan. 2025. Good news or bad news? The impact of information valence on high school students’ willingness to share misinformation and the effectiveness of a targeted accuracy prompt. In: Frontiers in Psychology [online]. 2025, roč. 16. [cit. 2026-03-19]. ISSN 1664-1078. Dostupné na: doi:10.3389/fpsyg.2025.1664890

WINEBURG, Sam - MCGREW, Sarah. 2019. Lateral reading and the nature of expertise: Reading less and learning more when evaluating digital information. In: Teachers College Record [online]. 2019, roč. 121, č. 11, s. 1–40 [cit. 2026-03-31]. ISSN 0161-4681. Dostupné na: doi:10.1177/016146811912101102