Prohuman

Artificial Intelligence Adoption in Social Work: The Role of Age, Digital Literacy, and Practice Context

Abstrakt: Umelá inteligencia (AI) sa stáva dôležitou súčasťou digitálnej transformácie verejných služieb vrátane sociálnej práce, pričom prináša potenciál pre zvýšenie efektivity, podporu rozhodovania a zlepšenie dostupnosti služieb, ale zároveň otvára etické a organizačné otázky. Cieľom výskumu bolo analyzovať, do akej miery individuálne a kontextové faktory sociálnych pracovníkov – vek, digitálna gramotnosť, pracovné prostredie a veková štruktúra klientely – ovplyvňujú využívanie AI a úroveň skúseností s jej aplikáciou v praxi. Výskum bol realizovaný ako kvantitatívny prierezový dizajn prostredníctvom štruktúrovaného online dotazníka na vzorke 110 sociálnych pracovníkov. Na overenie hypotéz boli použité korelačné ukazovatele, regresná analýza a t-test; pre hypotézu týkajúcu sa veku klientely bola aplikovaná deskriptívna a trendová analýza na čiastkovej vzorke 72 respondentov (bez medzigeneračnej kategórie). Výsledky potvrdili, že digitálna gramotnosť je najsilnejším prediktorom využívania AI (r = 0,76; β = 0,73) a vyšší vek sociálnych pracovníkov súvisí s nižšou mierou adopcie (r = −0,50; β = −0,07). Sociálni pracovníci v mestskom prostredí využívali AI významne častejšie ako pracovníci na vidieku (p < 0,0001). Zároveň sa preukázal výrazný negatívny trend medzi vekom klientely a úrovňou skúseností s AI (ρ = −0,56; τ = −0,46; p < 0,001), pričom pracovníci pracujúci so seniormi deklarovali najnižšie skúsenosti. Zistenia poukazujú na potrebu systematického rozvoja digitálnych a AI kompetencií v sociálnej práci, so zameraním na regióny a oblasti praxe s nižšou mierou digitalizácie, pri súčasnom rešpektovaní etických princípov ochrany dôstojnosti, autonómie a dôvernosti klientov.
Kľúčové slová: umelá inteligencia; sociálna práca; digitálna gramotnosť; AI gramotnosť

Abstract: Artificial intelligence (AI) is becoming an increasingly important component of the digital transformation of public services, including social work. While it offers potential gains in efficiency, decision support, and service accessibility, it simultaneously raises ethical, organizational, and structural challenges. This study aimed to examine how individual and contextual factors—specifically social workers’ age, digital literacy, practice setting (urban vs. rural), and the age profile of the client population—relate to AI adoption and professional experience with AI in social work practice. A quantitative cross-sectional design was employed using a structured online questionnaire administered to 110 social workers. Hypotheses were tested using correlation analysis, linear regression, and an independent-samples t-test; for the client-age hypothesis, descriptive and trend-based analyses were conducted on a subsample of 72 respondents (excluding the intergenerational category due to the lack of ordinal ordering). Results confirmed that digital literacy was the strongest predictor of AI adoption (r = 0.76; β = 0.73), while higher age was associated with lower AI use (r = −0.50; β = −0.07). Social workers in urban settings reported significantly more frequent AI use than those in rural areas (p < 0.0001). A pronounced negative trend was also found between client age and social workers’ AI experience (ρ = −0.56; τ = −0.46; p < 0.001), with the lowest levels of experience reported by practitioners working primarily with older adults. The findings underscore the need for systematic development of digital and AI competencies across social work, with targeted support for regions and practice areas with lower levels of digitalization, while ensuring that AI implementation remains aligned with ethical principles safeguarding client dignity, autonomy, and confidentiality.
Key words: artificial intelligence; social work; digital literacy; AI literacy

Digital health literacy management in seniors

Abstrakt: Digitálna zdravotná gramotnosť predstavuje kľúčový predpoklad efektívneho využívania digitálnych zdravotníckych služieb, najmä u seniorov, ktorá je často ohrozená digitálnym vylúčením. Príspevok sa zameriava na manažment digitálnej zdravotnej gramotnosti u seniorov ako súčasť podpory aktívneho a zdravého starnutia. Cieľom je analyzovať hlavné bariéry, ktoré seniorom bránia v používaní digitálnych technológie, nástrojov, a identifikovať efektívne manažérske prístupy k ich rozvoju. Pozornosť je venovaná úlohe zdravotníckych pracovníkov, inštitúcií, rodiny, komunity a verejných politík pri vzdelávaní seniorov v oblasti práce s digitálnymi technológiami, ako sú elektronické zdravotné záznamy, telemedicína či mobilné zdravotné aplikácie. Príspevok zdôrazňuje význam individuálne prispôsobených vzdelávacích stratégií, medziodborovej spolupráce a podpory používateľsky prístupných technológií. Príspevok poukazuje na potrebu systematického manažmentu digitálnej zdravotnej gramotnosti ako nástroja na zvyšovanie samostatnosti seniorov, zlepšovanie kvality zdravotnej starostlivosti a znižovanie nerovností v prístupe k zdravotným službám.
Príspevok je súčasťou výskumu projektu KEGA č. 002KU-4/2025 Digitálna zdravotná gramotnosť seniorov z perspektívy ošetrovateľstva a fyzioterapie.
Kľúčové slová: digitálna zdravotná gramotnosť, informácie, manažment, senior, zdravie

Abstract: Digital health literacy is a key prerequisite for the effective use of digital health services, especially among seniors, who are often at risk of digital exclusion. The paper focuses on the management of digital health literacy among seniors as part of supporting active and healthy aging. The aim is to analyze the main barriers that prevent seniors from using digital technologies and tools, and to identify effective management approaches to their development. Attention is paid to the role of healthcare professionals, institutions, families, communities and public policies in educating seniors in working with digital technologies, such as electronic health records, telemedicine and mobile health applications. The paper emphasizes the importance of individually tailored educational strategies, interdisciplinary cooperation and support for user-friendly technologies. The paper points to the need for systematic management of digital health literacy as a tool for increasing the independence of seniors, improving the quality of healthcare and reducing inequalities in access to healthcare services. The contribution is part of the research project KEGA No. 002KU-4/2025 Digital health literacy of seniors from the perspective of nursing and physiotherapy.
Key words: digital health literacy, health, information, management, senior

Vedecká monografia sumarizuje aktuálne teoretické a praktické poznatky o bezpečnosti zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti, bezpečnosti pacientov a bezpečnosti sestier. Komplexnosť témy dopĺňa bezpečnosť prostredia, kultúra bezpečnosti a spravodlivosti, systém manažérstva bezpečnosti a riadenie nežiaducich udalostí. Bezpečnosť pacientov je kľúčovým prvkom poskytovania kvalitnej zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti. Bezpečnosť pacientov nemožno zabezpečiť bez prístupu k bezpečnej infraštruktúre, technológiám, zdravotníckym pomôckam a ich bezpečnému používaniu pacientmi, ktorí musia byť informovaní kvalifikovaným a angažovaným zdravotníckym pracovníkom v bezpečnom prostredí. Vzhľadom k aktuálnosti témy bezpečnosti v zdravotníctve, ktorá je v súčasnosti hlavným globálnym problémom, prináša monografia aj prehľad medzinárodných aktivít, stratégií a programov. Pre rok 2025 boli stanovené medzinárodné ciele v oblasti bezpečnosti pacientov, ktoré predstavujú významný míľnik v prebiehajúcom úsilí o dosiahnutie excelentnosti v zdravotnej starostlivosti na globálnej úrovni.

Prolog » Snad největším hříchem dnešního světa je skutečnost, že lidé začali ztrácet smysl pro hřích. « Pius XII.

Jíra Mrákota nebyl dobrý člověk. Místo desatera přikázání se raději držel napěněného džbánku a povětrných ženštin. Nakonec se stal loupežníkem a přepadal pocestné pěší i na vozech v hustém a rozlehlém hvozdu zvaném Vídrholec nebo Fiedervolec¹ . Nutno dodat, že hrdina tohoto příběhu neskončil dobře, podobně jako řada jiných v poučné knížce Praha mordýřská a zlodějská. Ta knížka v sobě obsahuje mnoho zla, ale nedosahuje velkoleposti hrůz, kterou Hannah Arendtová převedla na banalitu větou: „Eichmann si — hovorově řečeno — jen neuvědomil, co dělá².

Když spáchám hřích a jsem si toho vědom, prožívám v jisté intenzitě pocit viny. U té lze rozlišit tři rozměry: pudovou, morální a duchovní. Jednal jsem pudově a dodatečně si to racionalizuju rozumově. Jako „živočich“ vím, že jsem udělal něco, co se nemá. To vědí i mí živočišní příbuzní stvoření do houfu, kteří mě za to mohou zpohlavkovat. Rovina morální má co do činění se svědomím, a to, jak známo, je hlodavec, který hryže. Hříchu nezabrání, ale znemožní mít z něj plné potěšení. Nakonec je tu obava z vyšších mocností, kterým se hříchy údajně nelíbí. Pověstmi o potopě jako odplatě za hříchy lidí je protkána celá naše kultura od svých prvopočátků. Ale zpět k oné mrazivé větě, která popisuje jednání vykonavatele holokaustu: „Eichmann si — hovorově řečeno — jen neuvědomil, co dělá.“

V této větě je moje odpověď na otázku, proč jsem po řadě psychologických poudaček sepsal knihu o Desateru³ . Nad mezilidskými principy je Desatero odkazem také k vyšším principům mravním. Zatímco tato přikázání upravují zásadním způsobem vztahy lidí navzájem a jejich vztahy k Bohu, je následující text věnován sedmeru hlavních hříchů. Jejich název není míněn jako „důležitější než desatero“, ale je odvozen z toho, že pocházejí z lidských hlav, z lidské mysli a jejích choutek, touhy překračující mezilidská pravidla, což Boha ovšem štve také. Tyto hříchy se nazývají také hříchy smrtelné či kardinální, což není označení jejich vznešeného autora. Pojem pochází z latinsko- -italského „cardo“, což je do češtiny přeloženo nejlépe jako „pant“, na kterém jsou zavěšeny dveře, které se tak mohou otáčet. A podobně se kolem těžiště menšího zla otáčejí, zjevují, mizí a znovu se otevírají hříchy této kategorie.

Někteří se naopak o dítě soudí, protože na ně „mají právo“ a naprosto nejsou ochotni připustit, že primární by mělo být právo dítěte. Měl jsem pacientku, jejíž bývalý manžel odvážel ob týden dvouletou dceru z Prahy do Ostravy, kdy bydlel na ubytovně s družkou. Holčička se začala počurávat a řvát ze spaní. Trvalo tři měsíce než s pomocí jednoho mého známého a ochotného právníka a ombudsmana se utrápené dítě mohlo vrátit matce.

Helénská kultura, na niž se tak ochotně odkazujeme, nám zanechala dva zatraceně rozdílné typy otce. Prvním je Odysseus, který se nechtěl zúčastnit trojské výpravy a simuloval šílenství, podobně jako za mého mládí a dospělosti činili žadatelé o modrou knížku. Když pro něj přišli Agamemnonovi verbíři, našli ho za pluhem orajícího písek a rozsévajícího do ní sůl¹. Odysseus byl mazaný, ale v poselstvu se našel ještě mazanější muž jménem Palamédés, který před orajícího položil jeho malého synka Telemacha. Odysseus se mu vyhnul, z čehož všichni usoudili, že je příčetný a do války musel.

Představa Odyssea jako lstivého chlapíka, který se z každé bryndy dokáže vylhat, je zjednodušená. Plnost Odysseovy osobnosti doplňuje skutečnost, že Moira², což byla bestie, že se jí i bohové báli, určila losem Odysseovi takovou míru strádání, kterou by žádný jiný smrtelník neunesl. Je tu tedy osudový závazek věčného těžkého břemene, jímž při nedostatku válečných příležitostí a námořních dobrodružství, je otcovství.

Neboť oni patří do kategorie „neví, že neví“, což František Koukolík označuje termínem „stupidity“. Stupidity není hloupý, nevzdělaný nedostatečně zásobený informacemi, stupidity je nevhodné používání. přijímání, zpracování a uplatňování kognitivních vzorců. Každý máme ty svoje a politici se vypracovali do určité kategorie.

Performance motivationof nurses in the context of providing nursing care

Abstrakt: Výkonová motivácia predstavuje významný psychologický faktor ovplyvňujúci pracovné správanie, angažovanosť a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti u sestier. Cieľom štúdie bolo analyzovať výkonovú motiváciu sestier pracujúcich v slovenských zdravotníckych zariadeniach a preskúmať jej vzťah k veku, úrovni dosiahnutého vzdelania a dĺžke odbornej praxe. Výskum bol realizovaný formou opisnej prierezovej štúdie v období od decembra 2024 do februára 2025. Výskumnú vzorku tvorilo 100 sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Na zber dát bol použitý Dotazník motivácie výkonu (D M V), ktorý hodnotí štyri aspekty výkonovej motivácie. Získané údaje boli spracované pomocou deskriptívnej štatistiky a korelačnej analýzy. Najvyššie priemerné skóre bolo zaznamenané v aspekte vytrvalosti v práci (M = 4,02) a ašpiračnej úrovne (M = 3,97), čo poukazuje na výraznú výkonovú orientáciu sestier. Bol zistený štatisticky významný negatívny vzťah medzi vekom a časovou orientáciou do budúcnosti (r = -,277, p = 0,005). Vzťahy medzi výkonovou motiváciou a úrovňou vzdelania, či dĺžkou odbornej praxe sa nepreukázali ako štatisticky významné. Zistenia naznačujú, že sestry vykazujú vysokú mieru výkonovej motivácie, pričom vek ovplyvňuje najmä aspekt časovej orientácie do budúcnosti.
Kľúčové slová: výkonová motivácia, sestry, vek, časová orientácia do budúcnosti, starnutie pracovnej sily

Abstract: Performance motivation is an important psychological factor influencing work behavior, commitment, and the quality of healthcare provided by nurses. The aim of the study was to analyze the performance motivation of nurses working in Slovak healthcare facilities and to examine its relationship to age, level of education, and length of professional experience. The research was conducted in the form of a descriptive cross-sectional study between December 2024 and February 2025. The research sample consisted of 100 nurses working in healthcare facilities in Slovakia. The Performance Motivation Questionnaire (PMQ), which assesses four aspects of performance motivation, was used to collect data. The data obtained were processed using descriptive statistics and correlation analysis. The highest average scores were recorded in the aspects of perseverance at work (M = 4.02) and aspiration level (M = 3.97), which indicates a strong performance orientation among nurses. A statistically significant negative relationship was found between age and time orientation to the future (r = -,277, p = 0.005). The relationships between performance motivation and level of education or length of professional experience were not found to be statistically significant. The findings suggest that nurses show a high degree of performance motivation, with age mainly influencing the aspect of time orientation towards the future.
Key words: performance motivation, nurses, age, future orientation, aging workforce

Quiet Quitting and Quiet Loyalty: The Psychological Contract as a Source of Organizational Risk and Strategic Value

Abstrakt: Článok sa zaoberá aktuálnymi trendmi v pracovnom správaní zamestnancov, so zameraním na fenomény tichá výpoveď a tichá lojalita, ktoré v posledných rokoch výrazne formujú dynamiku vzťahu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Opiera sa o poznatky z oblasti psychologickej zmluvy, organizačnej spravodlivosti a angažovanosti zamestnancov. Tieto teoretické východiská umožňujú hlbšie porozumieť tomu, prečo zamestnanci v reakcii na preťaženie, nejasné očakávania alebo nespravodlivé zaobchádzanie volia stiahnutie sa z aktívnej participácie, pričom formálne zostávajú súčasťou organizácie. Článok zároveň predstavuje rozdiel medzi tichým odchodom a tichou lojalitou a upozorňuje na faktory, ktoré môžu prispieť k posilneniu alebo oslabeniu záväzku zamestnancov voči zamestnávateľom. Pozornosť je venovaná aj prejavom organizačného ticha, ktoré môže vytvárať prostredie brániace otvorenej komunikácii a inováciám. Na záver sú ponúknuté odporúčania pre manažérov a odborníkov v oblasti ľudských zdrojov, vrátane opatrení zameraných na obnovu psychologickej zmluvy, podporu pracovného nasadenia a budovanie kultúry transparentnosti a dôvery. Text môže slúžiť ako metodická opora pre organizácie, ktoré sa usilujú znižovať riziká tichého odchodu a posilňovať lojálnosť zamestnancov v meniacich sa pracovných podmienkach.
Kľúčové slová: tichá výpoveď, tichá lojalita, psychologická zmluva, angažovanosť zamestnancov, organizačné ticho, pracovné správanie

Abstract: The article addresses current trends in employee behavior, focusing on the phenomena of quiet quitting and quiet loyalty, which have recently shaped the dynamics of the employee–employer relationship. The analysis is based on the theory of the psychological contract, the concept of organizational justice, and research on employee engagement. These theoretical foundations provide deeper insight into why employees, in response to overload, unclear expectations, or perceived unfair treatment, gradually disengage from active participation while formally remaining part of the organization.
The article also highlights the differences between quiet quitting and quiet loyalty and points to factors that may strengthen or weaken employee commitment. Attention is paid to manifestations of organizational silence, which can create an environment that hinders open communication and innovation. Finally, recommendations for managers and HR professionals are provided, including measures aimed at restoring the psychological contract, supporting work engagement, and fostering a culture of transparency and trust. The text can serve as a methodological guide for organizations seeking to reduce the risks of quiet quitting and to strengthen employee loyalty in changing work environments.
Keywords: quiet quitting, quiet loyalty, psychological contract, employee engagement, organizational silence, work behavior

Transformations and Normative Sources of the Ideology of Liberalism: Historical and Philosophical Foundations of Its Dominance and Challenges in Modern Civic-Political Society

On the normative sources of John Stuart Mill's personal freedom: between individual and collective autonomy

Abstrakt: Článok sa zameriava na interpretáciu normatívnych zdrojov osobnej slobody vo filozofii Johna Stuarta Milla. Ukazuje, že Millovo poňatie slobody nemožno vtesnať do rámca klasického liberalizmu, ale treba ho chápať ako výsledok prekrývania utilitaristického konceptu úžitku, epistemologického falibilizmu a sociálnoontologickej predstavy človeka ako bytosti formovanej spoločenskou interakciou. Text zároveň argumentuje, že napätie medzi individuálnou autonómiou a kolektívnymi nárokmi spoločnosti nepredstavuje pre Milla deficit, ale jeden zo základných prvkov občiansko-politickej spoločnosti. Analýza sa napokon dotýka aj súčasných diskusií o osobnej slobode a poukazuje na to, že Millova koncepcia poskytuje vhodný konceptuálny základ pre úvahy o sociálnej zodpovednosti jednotlivcov a o legitímnych medziach verejných zásahov do osobnej slobody.
Kľúčové slová: individuálna autonómia, kolektívna autonómia, normativita, osobná sloboda, sociálny liberalizmus

Abstract: The article focuses on an interpretation of the normative sources of personal liberty in the philosophy of John Stuart Mill. It argues that Mill’s conception of liberty cannot be confined within the framework of classical liberalism, but should instead be understood as the result of an overlap between the utilitarian concept of utility, epistemological fallibilism, and a social-ontological view of the human being as an entity shaped by social interaction. The article further contends that the tension between individual autonomy and the collective claims of society does not represent a deficit in Mill’s thought, but rather constitutes one of the fundamental features of civil and political society. Finally, the analysis engages with contemporary debates on personal liberty and suggests that Mill’s conception provides a valuable conceptual framework for addressing questions of social responsibility and the legitimate limits of public interference in individual freedom.
Keywords: individual autonomy, collective autonomy, normativity, personal freedom, social liberalism