Chceme sociálne slabším poskytnúť strechu nad hlavou, cenné rady, alebo oporu. Pracujeme najlepšie ako vieme, no tento článok nie je o sociálnych pracovníkoch. Je o ľuďoch, o ktorých sa ako sociálni pracovníci staráme. Je o klientoch Krízového centra - Zariadenia núdzového bývania v Košiciach, ktoré prevádzkuje Arcidiecézna charita Košice. Jej poslaním je poskytovanie verejnoprospešných činností formou sociálnych, zdravotníckych, charitatívnych a výchovno-vzdelávacích služieb, ako aj ďalšej nevyhnutnej pomoci bez ohľadu na rasu, národnosť, náboženstvo a politické zmýšľanie.
Krízové centrum – Zariadenie núdzového bývania v Košiciach ako nástroj pomoci
Dodržiavajúc tieto princípy bolo v roku 2003 Arcidiecéznou charitou Košice zriadené Krízové centrum v Košiciach. Jeho pôvodným sídlom bola Alejová ulica, no ako potreby pre umiestnenie klientov neustále rástli, došlo k jeho presťahovaniu do väčších, kapacitne lepšie vybavených priestorov. Napriek rozporuplnému prijatiu okolitými obyvateľmi dnes už poskytuje svoje služby v Košickej Novej Vsi na Poľnej ulici a dopad jeho pomoci má omnoho širšie spektrum. V súčasnosti v ňom žije 80 klientov, čo je jeho maximálna kapacita. Aj takýmto spôsobom je možné dokumentovať nespochybniteľnú potrebu pomoci sociálne slabším sociálnym skupinám.
„Zriaďovateľom krízového centra je Arcidiecézna charita Košice, ktorej mesto na tento účel pridelilo objekt bývalej základnej školy. Kapacita tohto zariadenia je 80 klientov. Do rekonštrukcie súčasného krízového centra, ktoré má kapacitu osemdesiat miest, charita investovala z vlastných prostriedkov zatiaľ vyše 365 tisíc eur. Vymenili sme tu staré okná za plastové, dali sme do poriadku hygienické zariadenia, urobili nové nátery a pred Vianocami roku 2008 sa sem sťahovali prvé rodiny,“ zhodnotil proces transferu riaditeľ Arcidiecéznej charity Ing. Cyril Korpesio a naznačil plány do budúcnosti „Charita pripravuje ďalšiu rekonštrukciu a skvalitnenie služieb v krízovom centre formou projektov, na realizáciu ktorých chceme získať zdroje zo štrukturálnych fondov Európskej únie.“
Krízové centrum - zariadenie núdzového bývania je vo svojej podstate kombinovaným zariadením sociálnych služieb. Svoju pomoc poskytuje klientom v dvoch základných formách:
- Útulok pre osamelé ženy bez prístrešia a mladých ľudí po skončení ústavnej výchovy,
- Domov pre osamelých rodičov – osamelých rodičov s deťmi.
Útulok pre osamelé ženy bez prístrešia a mladých ľudí po skončení ústavnej výchovy
V útulku ide o rizikovú skupinu klientov, ktorých hlavnými problémami sú chýbajúce sociálne kontakty, nedostatok sociálnych zručností (neschopnosť hospodáriť s peniazmi, neschopnosť orientovať sa v štruktúre úradov), nezaradenie sa do pracovného procesu, neukončené vzdelanie, či absencia možnosti bývania. Kapacita útulku je 15 klientov.
Podľa § 26 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov ,,V útulku sa fyzickej osobe, ktorá nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb a ktorá nemá zabezpečené ubytovanie alebo nemôže doterajšie bývanie užívať,
1. poskytuje
- ubytovanie na určitý čas
- sociálne poradenstvo
- nevyhnutné ošatenie a obuv
2. utvárajú podmienky na
- vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny,
- prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín
- pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva,
- záujmovú činnosť “
Domov pre osamelých rodičov
Domov pre osamelých rodičov tvorí z hľadiska možností riešenia veľmi náročnú klientelu. Táto služba umožňuje prechodne na niekoľko mesiacov vyriešiť pobyt osamelých rodičov. U klientov sa stretávame so zanedbávaním výchovy, ale aj s násilím v rodinách vo forme psychického, fyzického týrania.
Matky s deťmi prichádzajú do krízového centra po náročných životných situáciách, poznačené týraním, stratou partnera, zamestnania, rodiny, domova. Viesť ich k zodpovednosti, sebarealizácii, odovzdávať im pracovné návyky, rozvíjať jemnú motoriku, zodpovednosť k práci a pomôcť im tak opätovne sa zaradiť do bežného života a uplatniť sa na trhu práce. Kapacita domova pre osamelých rodičov je 65 miest.
Súčasťou pobytu je aj pracovná terapia. Podľa § 23 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov „ Pracovná terapia je odborná činnosť na osvojenie pracovných návykov a zručností fyzickej osoby pri vykonávaní pracovných aktivít pod odborným vedením na účel obnovy, udržania alebo rozvoja jej fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností a jej začlenenia do spoločnosti. “
Každá klientka má určené priestory, o ktoré sa musí starať. V praxi to znamená, že sa stará o čistotu pridelenej časti v budove - či už je to umytie kuchyne, chodieb. Upratovanie spoločných priestorov je povinné a za ich nespravenie sú klientky sankcionovené čiernymi bodmi. V zariadení sa nachádzajú dielne remeselných zručností, ktoré sú pre klientov povinné, hlavne pre tých, ktorí nepracujú. Na starosti ich majú traja sociálni pracovníci, ktorí boli vyškolení na určité práce. Venujú sa výrobe šperkov z korálok, hliny, využívajú servítkovú techniku na zdobenie rôznych predmetov. Maľujú na sklá, zrkadlá, tkajú koberce. Sú tu tri šijacie stroje, klasický tkáčsky stroj, hrnčiarsky kruh, pec na vypaľovanie keramiky. Hotové výrobky sa buď prezentujú a rozdávajú pri rôznych akciách, alebo sa predávajú napr. na vianočných trhoch za symbolickú cenu. Financie z predaja sa využívajú na nákup materiálu do dielní.
Pre klientov sú dielne istou formou terapie, ktoré má podporiť návrat do pracovného kolobehu, aby si zvykali na to, že ak sa osamostnia, bude treba chodiť do práce. Pokiaľ sa klient dielní nezúčastní je bodovaný už vyššie spomínanými čiernymi bodmi. To môže vyústiť až do prepustenia zo zariadenia na 24 hodín. Je to pre nich istá forma trestu. Ak sa to zopakuje trikrát, musia z nášho zariadenia odísť úplne.
Dosiahnuté výsledky
Centrum za svojich aktuálne skončených šesť rokov existencie dokázalo obhájiť to, čo pred jeho otvorením odborníci jednohlasne tvrdili. Existuje to nesporná potreba pre jeho existenciu, a dostavujú sa aj prvé pozitívne výsledky.
„Za šesť rokov krízové centrum pomohlo viac ako dvesto rodinám a 50 rodinám sme pomohli nájsť vlastné ubytovanie, prácu a vrátiť ich do normálneho života. Centrum neposkytuje matkám a deťom len bezpečné prístrešie, ale pomáhame im nájsť si prácu a poskytujeme aj poradenstvo,“ povedal v duchu bilancovania Mgr. Miroslav Firda, vedúci Krízového centra v Košiciach.
V priebehu roku 2009 v zariadení úspešne realizovali množstvo projektov. Spomedzi všetkých sú pozoruhodné najmä:
Projekt školy rodinných financií „Tri groše“
- cieľom bolo sprostredkovať klientkám informácie a poznatky hospodárenia s financiami formou cyklických a jednorazových seminárov,
- hlavným problémom klientov je neadekvátne hospodárenie s finančnými prostriedkami. Hlavné zdroje príjmu klienta tvoria: dávky sociálnej pomoci, rodičovské dávky, rodinné prídavky, mzdy z práce, dôchodky. Častokrát sa svojím neuváženým hospodárením dostanú do zlej finančnej situácie, ktorá je jednou z príčin, prečo vyhľadávajú pomoc nášho zariadenia. Naučili sme ich preto lepšie hospodáriť s financiami a predchádzať tak problémom.
Projekt 'Hlinené srdiečko'
- projekt trval dva mesiace, každý štvrtok sa stretávali študenti z Prešovskej univerzity s deťmi a klientkami, kde spoločne odhaľovali tajomstvá hrnčiarstva,
- vyrábali vianočné ozdoby, anjelov, zvončeky a stromčeky. Spoločne absolvovali 6 stretnutí a vďaka práci v dielni sa nám podarilo rozvíjať aj jemnú motoriku detí.
Projekt 'Vianočná večera'
- spoločné posedenie klientov krízového centra so sociálnymi pracovníkmi, sponzormi štedrovečernej večere. Klienti taktiež dostávali darčeky vo forme ako užitočných vecí, tak aj hračiek pre najmenších,
- tejto akcie sa zúčastnilo viac ako sto ľudí.
Projekt 'Nový nábytok'
- vďaka pomoci Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa nám podarilo zakúpiť nový nábytok približne za 33 200 eur,
- klientky sa mohli tešiť z nových skríň, postelí, stolov, stoličiek,
- zariadiť sa podarilo 20 izieb a spoločenká miestnosť.
Do budúcnosti môžeme zaželať hádam len viac objektívnych názorov v blízkom okolý bývajúcich občanov, ako aj ich snahu o pochopenie dôležitosti tohoto zariadenia. Nejde predsa o negatívnu externalitu ako by sa mohlo na základe prvého pohľadu zdať. Veď klienti centra nielenže za svoju strechu nad hlavou platia (mesačná úhrada predstavuje približne 30 percent z príjmu matky), ale svojou snahou a prácou udržujú aj samotné krízové centrum v poriadku, o akom by iné inštitúcie mohli iba snívať.
Autor: Mgr. Firda Miroslav a spol.
Autor pracuje ako vedúci Krízového centra Košická Nová Ves