Príbehy v tejto knihe sú inšpirované skutočnými osudmi ľudí a udalosťami na slovenskom internete. Títo ľudia sa stali obeťami internetových parazitov, predátorov, podvodníkov aj konšpirátorov, ktorí neraz berú osudy svojich obetí do vlastných rúk. Ovládajú ich, oberajú o čas, peniaze, vlastné myslenie a často ich cez spôsobenú traumu poznačia na celý život. O mnohých postupoch a trikoch, ktoré používajú, ani netušíme, rovnako ako netušíme, že môže byt ich obeťou naše dieťa, priateľ, sused, či vlastný rodič, práve v tejto chvíli mlčky sediaci za počítačom ponorený do prijatých správ.

Temná stránka slovenského internetu je sériou prípadov, ktoré sa skutočne stali, ilustrujúcich konce, ku ktorým sa mohli uberať. V niektorých prípadoch v sebe kombinujú viaceré podobné príbehy do situácií, ktoré našťastie pre nás prežil niekto iný. Vďaka tomu môžu poslúžiť ako cenné varovanie.

Každý človek, bez ohľadu na to či ide o dieťa alebo dospelého, má krehkú psychiku. Rozbitnú, ktorá sa často veľmi dlho a ťažko vyrovnáva s negatívnymi životnými skúsenosťami. Niekedy však ide o situácie, ktorým sa dalo predísť. A práve v tom spočíva zmysel tejto knihy – pomôcť nám pochopiť hrozby, ktoré na nás na internete číhajú, spôsoby, ako ich odhaliť a vďaka tomu sa im vyhnúť.

Mental well-being of university students in the context of academic pressure and coping strategies

Abstrakt: Psychická pohoda vysokoškolských študentov je významne ovplyvňovaná akademickými nárokmi a spôsobmi zvládania stresu. Cieľom predkladanej štúdie bolo preskúmať vzťah medzi vnímaným akademickým stresom, copingovými stratégiami a psychickou pohodou vysokoškolských študentov, ako aj identifikovať možné rodové rozdiely v týchto premenných. Výskum bol realizovaný na vzorke 561 slovenských vysokoškolských študentov, ktorí študovali na vysokých školách na Slovensku a v Českej republike. Psychická pohoda bola meraná prostredníctvom škály Ryff PWB-18, vnímaný stres pomocou škály PSS-10 a copingové stratégie dotazníkom Brief COPE. Výsledky ukázali stredne silný negatívny vzťah medzi vnímaným akademickým stresom a psychickou pohodou. Adaptívne copingové stratégie zamerané na riešenie problémov boli pozitívne spojené s psychickou pohodou, zatiaľ čo maladaptívne stratégie vykazovali negatívny vzťah k pohode a pozitívny vzťah k stresu. Moderujúci efekt copingových stratégií vo vzťahu medzi stresom a psychickou pohodou sa nepotvrdil. Zároveň sa ukázali rozdiely podľa pohlavia, pričom ženy vykazovali vyššiu mieru stresu a častejšie využívali emocionálne a maladaptívne stratégie zvládania. Zistenia poukazujú na význam rozvoja adaptívnych copingových stratégií a podpory duševného zdravia študentov v akademickom prostredí.
Kľúčové slová: psychická pohoda, akademický stres, copingové stratégie, vysokoškolskí študenti, duševné zdravie

Abstract: The mental well-being of university students is significantly influenced by academic demands and the ways in which students cope with stress. The aim of the present study was to examine the relationship between perceived academic stress, coping strategies, and the mental well-being of university students, as well as to identify potential gender differences in these variables. The study was conducted on a sample of 561 Slovak university students enrolled at universities in Slovakia and the Czech Republic. Mental well-being was measured using the Ryff Psychological Well-Being Scale (PWB-18), perceived stress using the Perceived Stress Scale (PSS-10), and coping strategies using the Brief COPE inventory. The results revealed a moderately strong negative relationship between perceived academic stress and mental well-being. Adaptive coping strategies focused on problem solving were positively associated with mental well-being, whereas maladaptive strategies showed a negative association with well-being and a positive association with stress. The moderating effect of coping strategies on the relationship between stress and mental well-being was not confirmed. Gender differences were also identified, with women reporting higher levels of stress and more frequent use of emotional and maladaptive coping strategies. The findings highlight the importance of developing adaptive coping strategies and supporting students’ mental health in the academic environment.
Keywords: mental well-being, academic stress, coping strategies, university students, mental health

Teachers‘ Perceptions of Self-Harm in Adolescent Girls: A Qualitative Study

Abstrakt: Sebapoškodzovanie adolescentov predstavuje závažný problém duševného zdravia, pri ktorom školy zohrávajú dôležitú úlohu pri jeho včasnom rozpoznaní. Cieľom štúdie bolo preskúmať, ako učitelia stredných škôl vnímajú sebapoškodzovanie adolescentných dievčat a ako hodnotia svoju pripravenosť reagovať na tieto situácie. Výskumný súbor tvorilo päť učiteľov stredných škôl zo štyroch krajov Slovenska, ktorí mali osobnú skúsenosť so sebapoškodzovaním žiačky. Dáta boli získané prostredníctvom pološtruktúrovaných rozhovorov a analyzované pomocou interpretatívnej fenomenologickej analýzy. Analýza identifikovala tri tematické oblasti. Prvá poukazuje na konštruovanie učiteľskej roly medzi morálnou zodpovednosťou za žiakov a vedomím hraníc vlastnej kompetencie, sprevádzané výraznou emocionálnou záťažou. Druhá zachytáva interpretačné rámce, prostredníctvom ktorých učitelia vysvetľujú sebapoškodzovanie najmä ako reakciu na psychický tlak, rodinné problémy a intenzívne emócie. Tretia téma poukazuje na napätie medzi snahou pomôcť a limitmi pedagogickej praxe, pričom respondenti zdôrazňovali nedostatok systematického vzdelávania a význam spolupráce so školskými a externými odborníkmi. Výsledky poukazujú na potrebu systematickej metodickej podpory učiteľov, rozvoja vzdelávania v oblasti duševného zdravia a vytvárania jasných školských postupov pri riešení sebapoškodzovania.
Kľúčové slová: sebapoškodzovanie, adolescentné dievčatá, učitelia, školské prostredie, interpretatívna fenomenologická analýza (IPA)

Abstrakt: Self-harm among adolescents represents a serious mental health concern, with schools playing an important role in its early identification. The aim of this study was to explore how secondary school teachers perceive self-harm among adolescent girls and how they evaluate their preparedness to respond to such situations. The research sample consisted of five secondary school teachers from four regions of Slovakia who had personal experience with cases of self-harm among their female students. Data were collected through semi-structured interviews and analysed using interpretative phenomenological analysis. The analysis identified three thematic areas. The first reflects the construction of the teacher’s role between moral responsibility for students and the awareness of professional boundaries, accompanied by significant emotional burden. The second captures the interpretative frameworks through which teachers explain self-harm, most commonly as a response to psychological pressure, family problems, and intense emotions. The third theme highlights the tension between the effort to help and the limits of pedagogical practice, with respondents emphasising the lack of systematic training and the importance of cooperation with school-based and external professionals. The findings indicate the need for systematic methodological support for teachers, the development of mental health education, and the establishment of clear school procedures for responding to self-harm.
Kľúčové slová: self-harm, adolescent girls, teachers, school setting, interpretative phenomenological analysis (IPA)

Social intelligence, empathy, and coping strategies: A descriptive analysis of selected psychosocial factors

Abstrakt: Sociálna inteligencia, empatia a stratégie zvládania záťaže patria medzi kľúčové psycho-sociálne kompetencie, ktoré formujú kvalitu lekársko pacientskej interakcie a odolnosť voči pracovnej záťaži v zdravotníctve. Cieľom štúdie bolo zistiť úroveň sociálnej inteligencie, empatie a stratégií zvládania záťaže u lekárov v klinickej praxi na základe priemerných hodnôt validovaných škál. Prierezový kvantitatívny prieskum na vzorke lekárov pre zisťovanie úrovne sociálnej inteligencie bol realizovaný prostredníctvom dotazníka MESI (domény: empatia, manipulácia, sociálna iritabilita), pre zisťovanie úrovne empatie dotazník DE14 (rešpekt, vnímavosť, otvorenosť) a coping bol zisťovaný dotazníkom CSI (vyhľadávanie sociálnej opory, riešenie problému, vyhýbanie sa). Boli použité deskriptívne štatistiky (min–max, M, SD). Lekári dosiahli vyššiu úroveň empatie a sociálnych kompetencií, najmä v oblastiach porozumenia iným a schopnosti prispôsobiť sa sociálnym situáciám. Všetky tri oblasti empatie merané dotazníkom DE14 (rešpekt, vnímavosť, otvorenosť) sa ukázali ako pomerne silné. V oblasti zvládania záťaže lekári používali predovšetkým stratégiu riešenia problémov a sociálnu oporu. Profil lekárov naznačuje dobré sociálne a empatické schopnosti, ktoré sú dôležité pre kvalitnú komunikáciu s pacientmi a pre poskytovanie vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti.
Kľúčové slová: empatia, lekárska profesia, náročné situácie, pacient, riešenie problému, sociálna inteligencia

Abstract: Social intelligence, empathy, and coping strategies are among the key psychosocial competencies that shape the quality of doctor-patient interaction and resilience to work stress in healthcare. The aim of the study was to determine the level of social intelligence, empathy, and stress management strategies among physicians in clinical practice based on the average values of validated scales. A cross-sectional quantitative survey of a sample of physicians to determine the level of social intelligence was conducted using the MESI questionnaire (domains: empathy, manipulation, social irritability), the DE14 questionnaire (respect, sensitivity, openness) was used to determine the level of empathy, and coping was determined using the CSI questionnaire (seeking social support, problem solving, avoidance). Descriptive statistics (min–max, M, SD) were used. Doctors achieved higher levels of empathy and social competence, especially in the areas of understanding others and the ability to adapt to social situations. All three areas of empathy measured by the DE14 questionnaire (respect, sensitivity, openness) proved to be relatively strong. In the area of coping with stress, doctors primarily used problem-solving strategies and social support. The profile of doctors indicates good social and empathic skills, which are important for quality communication with patients and for providing high-quality healthcare.
Key words: empathy, medical profession, challenging situations, patient, problem solving, social intelligence

O čom je stretnutie na encounter skupine? To sú časté otázky od ľudí, ak ich pozývam na takéto stretnutie. Tak si predstavte situáciu: ak ste po krk v nejakom "osobnom bahne" a je ponúknutá ruka na podporu, ktorá Vás nechce ťahať z niečoho a niekam. Ak sa prestanete báť chytiť sa jej, uchopíte príležitosť, a postupne sa vytiahnete step-by step z toho bahna von. Pomohlo to, že tá ruka ostáva pevná a vydrží byť pevnou, kým sa zo svojho bahna ťaháte von. Tou rukou sú ľudia a ich autentické bytie tu a teraz.

Kus z toho balíka, čo ťaží, odpadne a je to úľava ako po poriadnej "makačke", po ktorej príde nejaká odmena.

The Initial Interview in Psychodynamic Psychotherapy: The Beginning of Therapeutic Collaboration

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá významom úvodného interview v psychodynamickej psychoterapii ako špecifickej fázy začiatku terapeutickej spolupráce. Poukazuje na jeho diagnostickú aj vzťahovú funkciu a úlohu prvého kontaktu pri formovaní terapeutickej aliancie. Text opisuje preterapeutické obdobie, prvé stretnutie, zber anamnestických údajov a význam empatie pri nadväzovaní spolupráce, ako aj reakcie pacienta na rámec liečby a riziko predčasného ukončenia terapie. Vychádzajúc z psychodynamickej teórie a súčasných procesových výskumov je úvodné interview chápané nielen ako diagnostické vyšetrenie, ale ako začiatok liečebného procesu, ktorý ovplyvňuje ďalší priebeh liečby a ochotu pacienta pokračovať v terapii. Na záver sú formulované odporúčania pre klinickú prax.
Kľúčové slová: úvodné interview, psychodynamická psychoterapia, terapeutická aliancia, anamnéza, terapeutický vzťah

Abstract: The paper examines the significance of the initial interview in psychodynamic psychotherapy as a specific phase at the beginning of therapeutic collaboration. It highlights both its diagnostic and relational functions and the role of first contact in the formation of the therapeutic alliance. The text describes the pre-therapeutic period, the first session, the collection of anamnestic data, and the importance of empathy in establishing cooperation, as well as patients’ reactions to the treatment frame and the risk of premature termination of therapy. Drawing on psychodynamic theory and recent process research, the initial interview is understood not only as an assessment but as the beginning of the therapeutic process influencing the further course of treatment and the patient’s willingness to continue therapy. Practical recommendations for clinical practice are provided.
Keywords: initial interview, psychodynamic psychotherapy, therapeutic alliance, anamnesis, therapeutic relationship

Review of a Professional Lecture: Psychology of Serial Killers

Abstrakt: Předložená recenze analyzuje odbornou přednášku PhDr. Andreje Drbohlava, DBA na téma psychologie sériových vrahů, realizovanou v lednu 2026 v Hradci Králové v rámci přednáškové tour Institutu behaviorálních studií – IBSARO. Text reflektuje hlavní teoretické i aplikační roviny přednášky, zejména vývojové souvislosti vzniku extrémního násilného chování, roli traumatických zkušeností v dětství, význam sociálního prostředí a kumulaci rizikových faktorů. Pozornost je věnována konceptu psychopatické osobnosti, diagnostickým nástrojům včetně škály PCL-R, fenoménu nápodoby, fascinace násilím a hybristofilie. Recenze rovněž zdůrazňuje význam mezioborového přístupu a preventivních intervencí v práci s ohroženými dětmi a dospívajícími. Cílem textu je zhodnotit odborný přínos přednášky pro pomáhající profese a přispět k diskusi o možnostech včasné identifikace a prevence závažných poruch chování.
Klíčová slova: Sériový vrah, behaviorální patologie, psychopatie, vývojové trauma, sociální patologie, prevence kriminality, práce s mládeží, pomáhající profese

Abstract: This review analyzes the professional lecture by PhDr. Andrej Drbohlav, DBA on the psychology of serial killers, delivered in January 2026 in Hradec Králové as part of the IBSARO – Institute of Behavioral Studies lecture tour. The text reflects the main theoretical and applied dimensions of the lecture, particularly the developmental origins of extreme violent behavior, the role of childhood trauma, the influence of social environment, and the accumulation of risk factors. Attention is paid to the concept of psychopathic personality, diagnostic tools including the PCL-R scale, as well as to the phenomena of imitation, fascination with violence, and hybristophilia. The review also emphasizes the importance of interdisciplinary approaches and preventive interventions in work with at-risk children and adolescents. The aim of the article is to assess the professional contribution of the lecture for helping professions and to contribute to the discussion on early identification and prevention of severe behavioral disorders.
Key words: Serial homicide, behavioral pathology, psychopathy, developmental trauma, social pathology, crime prevention, youth at risk, helping professions

Prolog » Snad největším hříchem dnešního světa je skutečnost, že lidé začali ztrácet smysl pro hřích. « Pius XII.

Jíra Mrákota nebyl dobrý člověk. Místo desatera přikázání se raději držel napěněného džbánku a povětrných ženštin. Nakonec se stal loupežníkem a přepadal pocestné pěší i na vozech v hustém a rozlehlém hvozdu zvaném Vídrholec nebo Fiedervolec¹ . Nutno dodat, že hrdina tohoto příběhu neskončil dobře, podobně jako řada jiných v poučné knížce Praha mordýřská a zlodějská. Ta knížka v sobě obsahuje mnoho zla, ale nedosahuje velkoleposti hrůz, kterou Hannah Arendtová převedla na banalitu větou: „Eichmann si — hovorově řečeno — jen neuvědomil, co dělá².

Když spáchám hřích a jsem si toho vědom, prožívám v jisté intenzitě pocit viny. U té lze rozlišit tři rozměry: pudovou, morální a duchovní. Jednal jsem pudově a dodatečně si to racionalizuju rozumově. Jako „živočich“ vím, že jsem udělal něco, co se nemá. To vědí i mí živočišní příbuzní stvoření do houfu, kteří mě za to mohou zpohlavkovat. Rovina morální má co do činění se svědomím, a to, jak známo, je hlodavec, který hryže. Hříchu nezabrání, ale znemožní mít z něj plné potěšení. Nakonec je tu obava z vyšších mocností, kterým se hříchy údajně nelíbí. Pověstmi o potopě jako odplatě za hříchy lidí je protkána celá naše kultura od svých prvopočátků. Ale zpět k oné mrazivé větě, která popisuje jednání vykonavatele holokaustu: „Eichmann si — hovorově řečeno — jen neuvědomil, co dělá.“

V této větě je moje odpověď na otázku, proč jsem po řadě psychologických poudaček sepsal knihu o Desateru³ . Nad mezilidskými principy je Desatero odkazem také k vyšším principům mravním. Zatímco tato přikázání upravují zásadním způsobem vztahy lidí navzájem a jejich vztahy k Bohu, je následující text věnován sedmeru hlavních hříchů. Jejich název není míněn jako „důležitější než desatero“, ale je odvozen z toho, že pocházejí z lidských hlav, z lidské mysli a jejích choutek, touhy překračující mezilidská pravidla, což Boha ovšem štve také. Tyto hříchy se nazývají také hříchy smrtelné či kardinální, což není označení jejich vznešeného autora. Pojem pochází z latinsko- -italského „cardo“, což je do češtiny přeloženo nejlépe jako „pant“, na kterém jsou zavěšeny dveře, které se tak mohou otáčet. A podobně se kolem těžiště menšího zla otáčejí, zjevují, mizí a znovu se otevírají hříchy této kategorie.

Někteří se naopak o dítě soudí, protože na ně „mají právo“ a naprosto nejsou ochotni připustit, že primární by mělo být právo dítěte. Měl jsem pacientku, jejíž bývalý manžel odvážel ob týden dvouletou dceru z Prahy do Ostravy, kdy bydlel na ubytovně s družkou. Holčička se začala počurávat a řvát ze spaní. Trvalo tři měsíce než s pomocí jednoho mého známého a ochotného právníka a ombudsmana se utrápené dítě mohlo vrátit matce.

Helénská kultura, na niž se tak ochotně odkazujeme, nám zanechala dva zatraceně rozdílné typy otce. Prvním je Odysseus, který se nechtěl zúčastnit trojské výpravy a simuloval šílenství, podobně jako za mého mládí a dospělosti činili žadatelé o modrou knížku. Když pro něj přišli Agamemnonovi verbíři, našli ho za pluhem orajícího písek a rozsévajícího do ní sůl¹. Odysseus byl mazaný, ale v poselstvu se našel ještě mazanější muž jménem Palamédés, který před orajícího položil jeho malého synka Telemacha. Odysseus se mu vyhnul, z čehož všichni usoudili, že je příčetný a do války musel.

Představa Odyssea jako lstivého chlapíka, který se z každé bryndy dokáže vylhat, je zjednodušená. Plnost Odysseovy osobnosti doplňuje skutečnost, že Moira², což byla bestie, že se jí i bohové báli, určila losem Odysseovi takovou míru strádání, kterou by žádný jiný smrtelník neunesl. Je tu tedy osudový závazek věčného těžkého břemene, jímž při nedostatku válečných příležitostí a námořních dobrodružství, je otcovství.

Neboť oni patří do kategorie „neví, že neví“, což František Koukolík označuje termínem „stupidity“. Stupidity není hloupý, nevzdělaný nedostatečně zásobený informacemi, stupidity je nevhodné používání. přijímání, zpracování a uplatňování kognitivních vzorců. Každý máme ty svoje a politici se vypracovali do určité kategorie.

"Who am I when I'm not working?" Loss of work identity as an overlooked psychosocial consequence of unemployment

Abstrakt: Článok sa zameriava na psychosociálne dôsledky nezamestnanosti so zvláštnym dôrazom na stratu pracovnej identity a jej dopad na každodenný život jedincov. Na základe kvalitatívneho výskumu so vzorkou 10 participantov – 6 nezamestnaných osôb a 4 zamestnaných odborníkov poskytujúcich mentoring a podporu – boli analyzované subjektívne skúsenosti a perspektívy účastníkov. Výskum využil trojstupňové kódovanie (otvorené, axiálne a selektívne), ktoré umožnilo identifikovať hlavné témy zahŕňajúce narušenie dennej štruktúry, pokles sebahodnotenia, pocity hanby a sociálnu izoláciu, stratu zmyslu a pracovnej identity, profesionálnu frustráciu, ako aj rozličné adaptívne stratégie na zvládanie týchto situácií. Selektívne kódovanie umožnilo vytvoriť paradigmatický model rekonštrukcie pracovnej identity, ktorý prepája psychosociálne mechanizmy so stratégiami adaptácie a zdôrazňuje dynamický proces jej znovuobnovenia. Výsledky poukazujú na význam integrácie psychosociálneho prístupu do politík trhu práce a intervencií zameraných na návratnosť do zamestnania.
Kľúčové slová: nezamestnanosť, pracovná identita, psychosociálne dôsledky, kvalitatívny výskum, adaptívne stratégie, mentoring

Abstract: The article focuses on the psychosocial consequences of unemployment, with particular emphasis on the loss of work identity and its impact on individuals’ daily lives. Based on a qualitative study involving 10 participants – 6 unemployed individuals and 4 employed professionals providing mentoring and support – the research analyzed subjective experiences and perspectives. Using a three-stage coding process (open, axial, and selective), the study identified key themes such as disruption of daily structure, decreased self-esteem, feelings of shame and social isolation, loss of meaning and work identity, and adaptive coping strategies. Selective coding resulted in a paradigmatic model of work identity reconstruction, highlighting the dynamic process of restoring work identity through psychosocial support and mentoring.
Keywords: unemployment, work identity, psychosocial consequences, qualitative research, adaptive strategies, mentoring

Quality of life in people diagnosed with schizophrenia

Abstrakt: Schizofrénia je veľmi závažné psychické ochorenie, ktorého etiológia nie je úplne známa. Vyznačuje sa poruchami myslenia, vnímania aj emotivity. Existuje niekoľko popísaných foriem schizofrénie, pričom každá z nich má spoločné znaky. Jeden z nich je aj kognitívny deficit, ktorý hrá významnú rolu v každodennom živote človeka. Kognitívny deficit stále ostáva jednou z najväčších výziev v liečbe schizofrénie, keďže ešte nie je stanovený presný prístup k jeho liečbe. Hlavné nedostatky sa objavujú najmä v exekutívnych funkciách, pozornosti, epizodickej pamäti a psychomotorike.
Výskum porovnával kvalitu života schizofrenikov a kontrolnej skupiny pozostávajúcej zo zdravých ľudí bez psychiatrickej diagnózy.Výskumné zistenia potvrdzujú významný vzťah medzi kognitívnym deficitom a kvalitou života, pričom s nárastom kognitívneho deficitu kvalita života výrazne klesá. Výskum nepotvrdil štatisticky významné rozdiely v kvalite života schizofrenikov a kontrolnej skupiny. Výsledky nedemonštrujú významný rozdiel v sebaposúdení kvality života a kognitívnych funkcií ako u schizofrenikov, tak u zdravých ľudí. Výsledky tiež nepreukázali vzťah veku a kvality života.
Kľúčové slová: Kognitívne funkcie, Kognitívny deficit, Kvalita života, Schizofrénia

Abstract: Schizophrenia is a very serious mental illness whose etiology is not fully understood. It is characterized by disturbances in thinking, perception, and emotion. There are several described forms of schizophrenia, each of which has common features. One of them is cognitive impairment, which plays a significant role in a person's daily life. Cognitive deficit remains one of the biggest challenges in the treatment of schizophrenia, as no precise approach to its treatment has yet been established. The main deficiencies appear mainly in executive functions, attention, episodic memory, and psychomotor skills.
The study compared the quality of life of schizophrenics and a control group consisting of healthy people without a psychiatric diagnosis. The research findings confirm a significant relationship between cognitive deficits and quality of life, with quality of life declining significantly as cognitive deficits increase. The research did not confirm statistically significant differences in the quality of life of schizophrenics and the control group. The results do not demonstrate a significant difference in self-assessment of quality of life and cognitive functions in both schizophrenics and healthy people. The results also showed no relationship between age and quality of life.
Key words: Cognitive functions, Cognitive deficit, Quality of life, Schizophrenia

Love is a story: Sternberg’s Narrative Theory of Romantic Relationships

Abstrakt: Nasledujúci článok sa venuje analýze vzťahovej teórie Láska je príbeh amerického psychológa Roberta J. Sternberga. Podľa jeho teórie, romantická láska nie je len akýmsi pominuteľným citom či sériou náhodných udalostí, ale má skôr naratívny charakter – podobne ako príbehy, ktoré poznáme z románov či filmov. Tieto príbehy následne určujú výber partnerov a dynamiku našich vzťahov. Zároveň, vzájomná kompatibilita v romantických vzťahoch je ovplyvnená tým, či a do akej miery sa jednotlivé príbehy partnerov spájajú a dopĺňajú. Článok situuje Sternbergovu teóriu do širšieho kontextu sociálno-kultúrneho chápania lásky a skúma jej prepojenie s naratívnou psychológiou a teóriou pripútania. Približuje proces konštruovania ľúbostných príbehov, pričom analyzuje tri vybrané príbehy lásky (príbeh učiteľ-študent, príbeh uzdravenia, vojnový príbeh). V závere kriticky hodnotí transformačný potenciál teórie rovnako ako jej limity.
Kľúčové slová: Robert J. Sternberg, romantická láska, partnerské vzťahy, vzťahová teória, príbehy lásky, naratívna psychológia, teória pripútania

Abstract: The following article analyses the relationship theory Love Is a Story by American psychologist Robert J. Sternberg. According to his theory, romantic love is not merely a fleeting emotion or a series of random events, rather, it possesses a narrative character – similar to the stories we encounter in novels or films. These stories subsequently shape our partner choices and the dynamics of our relationships. At the same time, mutual compatibility in romantic relationships is influenced by whether and to what extent the individual stories of partners merge and complement each other. The article situates Sternberg’s theory within a broader socio-cultural understanding of love and explores its connections with narrative psychology and attachment theory. It further elucidates the process of constructing love stories by analysing three selected stories (the teacher–student story, the healing story, the war story). In the conclusion, it critically evaluates both the transformative potential of the theory and its limitations.
Keywords: Robert J. Sternberg, romantic love, romantic relationships, relationship theory, love stories, narrative psychology, attachment theory

Ilustrácia: Vytvorené AI (2025)

Publikáciu „Šikanovanie a kyberšikanovanie mládeže II.“ napísala PhDr. Ľudmila Húsková, PhD., ktorá pracuje na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Martine, kde je referentom špecialistom skupiny prevencie. Kniha reflektuje pracovné skúsenosti autorky v poviedkach, ktoré sú najoriginálnejšou a z hľadiska prevencie trestnej činnosti najprínosnejšou časťou celého autorského diela. Na záver každej kapitoly je podávané individuálne riešenie situácie za predpokladu splnenia zákonných náležitostí. Pozitívna motivácia vyplývajúca z celej knihy môže do budúcna len napomôcť jej čitateľom pri riešení situácie, keď sa dieťa stane agresorom alebo obeťou protiprávneho konania.