The Third Decade of Life - Are Twenty-Year-Olds Adults?

Abstrakt: Príspevok je venovaný zhrnutiu teoretických poznatkov a empirických zistení týkajúcich sa prechodu do dospelosti (20-29 rokov) v súvislosti s normatívnymi úlohami tohto obdobia. Cieľom je poskytnúť prehľad informácií o nazeraní na tranzíciu do dospelosti a problematiku normatívnych vývinových úloh, ktoré sú pre toto životné obdobie príznačné. V rámci hľadania odpovede na ústrednú otázku sa v príspevok zoberá témou dôležitosti napĺňania týchto normatívnych vývinových úloh a analýze kritérií dospelosti.
Kľúčové slová: dvadsiatnici, kritéria dospelosti, normatívne vývinové úlohy, prechod do dospelosti

Abstract: This post is dedicated to summarizing theoretical knowledge and empirical findings related to the transition to adulthood (20-29 years) in connection with the normative tasks of this period. The aim is to provide an overview of information on the perspective of the transition to adulthood and the issues of normative developmental tasks that are characteristic of this stage of life. In searching for an answer to the central question, the post addresses the importance of fulfilling these normative developmental tasks and analyzing criteria for adulthood.
Key words: twenty-year-olds, criteria of adulthood, normative developmental tasks, transition to adulthood

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2024).

Lucie Stuchlíková ve svém dnešním příspěvku na Seznamu kritizuje parlament. Rozčiluje se nejprve nad tím, že nechce nazvat svazek dvou osob stejného pohlaví manželstvím a je pohoršena, že se tomuto revolučnímu kroku někteří poslanci brání. Například výrokem, že hovězí je hovězí a ne kuřecí.

Bráním se tomu také. Manželství je svazkem muže a ženy a všechny ostatní svazky nechť v pohodě existují, ale nenazývají se manželstvím. Nejsou to jen jazykové hrátky, je to otázka významu.

Na jedné straně je RODINA a na druhé různé pozoruhodnosti, které nechť si pro svou existenci najdou jméno a pod tímto jménem vystupují.

Publikáciu „Šikanovania a kyberšikanovanie v praxi“ napísala PhDr. Ľudmila Húsková, PhD., ktorá pracuje na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Martine, kde je referentom špecialistom skupiny prevencie. Kniha reflektuje pracovné skúsenosti autorky v poviedkach, ktoré sú najoriginálnejšou a z hľadiska prevencie trestnej činnosti najprínosnejšou časťou celého autorského diela. Na záver každej kapitoly je podávané individuálne riešenie situácie za predpokladu splnenia zákonných náležitostí. Pozitívna motivácia vyplývajúca z celej knihy môže do budúcna len napomôcť jej čitateľom pri riešení situácie, keď sa dieťa stane agresorom alebo obeťou protiprávneho konania.

Mutual interaction of the perpetrator and the victim of the criminal crime of dangerous persecution stalking

Anotácia: Cieľom tohto príspevku je objasniť vzájomnú interakciu páchateľa a obete trestného činu nebezpečného prenasledovania takzvaného ,,stalkingu“, všeobecne považovaného za špecifickú variantu násilia, ktorého hlavným znakom je obsesívne upnutie sa známeho alebo neznámeho páchateľa na určitú osobu, ktorú následne obťažuje a prejavuje jej nevyžiadanú a nechcenú pozornosť. Stalking sa považuje za relatívne moderný fenomén a ako o otvorenom probléme sa o ňom diskutuje predovšetkým z hľadiska kriminológie, kriminálnej psychológie a trestného práva. Stalking ako sociálno - patologický jav bol do nášho právneho poriadku zakotvený 1. septembra 2011 v podobe trestného činu nebezpečného prenasledovania, kedy sa Slovenská republika zaradila medzi krajiny, kde je nebezpečné prenasledovanie kriminalizované a klasifikované ako trestný čin. Nakoľko problematika trestného činu nebezpečného prenasledovania je veľmi rozsiahla a možno ju skúmať z viacerých aspektov, bližšie sa zameriame na stalking, z hľadiska forenzno - psychiatrického posudzovania páchateľa a obete tohto trestného činu.
Kľúčové slová: nebezpečné prenasledovanie, trestné právo, páchateľ a obeť

Annotation: The aim of this is to clarify the mutual interaction between the perpetrator and the victim of the criminal act of dangerous stalking, the so-called stalking, generally considered a specific variant of violence, the main feature of which is the obsessive fixation of a known or unknown subsequent perpetrator on a certain person whom he harasses and shows unsolicited and unwanted attention. Stalking is considered to be a relatively modern phenomenon and as an open problem it is addressed primarily from the point of view of criminology, criminal psychology and criminal law. Stalking as a socio-pathological phenomenon was enshrined in our legal order on September 1, 2011 in the form of a criminal offense of dangerous stalking, when the Slovak Republic was included among the countries where dangerous stalking is criminalized and classified as a crime. As the issue of the criminal act of dangerous stalking is very extensive and can be examined from several aspects, we focus more closely on stalking, from the point of view of forensic - psychiatric assessment of the perpetrator and the victim of this crime.
Key words: dangerous pursuit, criminal law, offender and victim

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2024)

Factors increasing the risk of violence against women

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá problematikou domáceho násilia páchaného na ženách. Má množstvo podôb a foriem a to vo verejnom ako aj v súkromnom živote. Cieľom príspevku je poukázať na faktory zvyšujúce riziko násilia voči ženám.
Kľúčové slová: násilie páchané na ženách, obeť, agresor, rodina, faktory.

Abstract: The post deals with the issue of domestic violence against women. It has many shapes and forms, both in public and private life. The aim of the post is to point out the factors increasing the risk towards women.
Keywords: violence against women, victim, aggressor, family, factors.

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2024)

Burnout in contemporary work culture

Abstrakt: Syndróm vyhorenia nie je nový fenomén – vyskytuje sa v modernej spoločnosti a takisto aj v minulom storočí. Je to samozrejmý, všedný jav, ktorý je priamo spojený s kultúrou práce a jej vývojom. Digitalizácia a vývoj materiálno-technického zabezpečenia v súkromných ale aj štátnych sektoroch sú takisto vnemy, ktoré do značnej miery môžu prispieť k rastu syndrómu vyhorenia. Nerealistické očakávania, narcistické vlohy a zle nastavené predpoklady v zamestnaní sú takisto faktormi, ktoré sa v tomto fenoméne vyskytujú signifikantne. Existuje niekoľko jednoduchých odporúčaní, po ktorých môžu jednotlivci siahnuť, ak majú pocit, že sa v ich profesionálnom živote syndróm vyhorenia objaví. Tieto zahŕňajú (nielen) úpravy už spomínaných očakávaní a realisticky nastavené hodnoty.
Kľúčové slová: Syndróm vyhorenia, osobnostné predpoklady, pracovná morálka, profesionálne očakávania, povolanie, zamestnanie, pedagogika, psychológia pracovnej kultúry, terapia syndrómu vyhorenia a seba terapia

Abstract: Burnout syndrome is not a new phenomenon - it occurs in modern society and also in the last century. It is a self-evident, everyday phenomenon that is directly connected with cultural work and its development. Digitization and the development of material and technical security in the private and state sectors are also the same, which can largely contribute to the growth syndrome. Unrealistic expectations, narcissistic tendencies and incorrect assumptions in employment are also factors that occur significantly in this phenomenon. There are some simple recommendations that individuals can follow if they feel that burnout is setting in in their professional life. These include (not only) adjustments to already expected and realistically mentioned values.
Key words: Burnout syndrome, personality assumptions, work ethic, professional expectations, profession, employment, pedagogy, psychology of work culture, burnout syndrome therapy and self therapy

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2024)

Problems of parenting in postmodern society

Abstrakt: Rodina je najdôležitejším článkom pre spoločnosť aj pre jednotlivca. Rodina sa časom formovala, vyvíjala, nadobúdala svoje znaky ale aj funkcie. A tak ako sa menili všetky tieto atribúty, tak sa menili aj problémy, ktorými sa dnešné rodiny a dnešní rodičia v postmodernej spoločnosti najviac zaoberajú a ktorým sú nútení čeliť. Tieto problémy sa týkajú všetkých rodín bez rozdielu.
Kľúčové slová: postmoderná spoločnosť, problémy v rodine, rodina, rodičovstvo, výchova

Abstract: The family is the most important link between society and an individual. Over time, the family has formed, developed, and acquired its characteristics and functions. And just as all these attributes have changed, so have the problems that todays families and parents are most concerned with and which they are forced to face in postmodern society. These problems affect all families without distinction.
Key words: family, parenthood, posmodern society, problems in a family, upbringing

Concept good-enough mother in postmodern society

Abstrakt: Článok pojednáva o postoji matiek k výchove detí a o ich potrebe dokonalosti v dnešnej postmodernej spoločnosti. Dnešný svet si mnoho ľudí idealizuje a snažia sa byť preto dokonalí - a tak nie sú výnimkou ani niektoré mamičky, ktoré vychovávajú svoje deti a nechali sa zlákať týmto fenoménom či ideálom ,,byť dokonalá/é“. Mnoho matiek si však neuvedomuje, že sú pre svoje deti zrkadlom a tak nevedomky posúvajú a odzrkadľujú svoje ideálne správanie svojim deťom.
Kľúčové slová: dokonalá matka, dokonalé dieťa, koncept dosť dobrej matky, postmoderná spoločnosť

Abstract: The article discusses the attitude of mothers towards raising children and their need for perfection in today's postmodern society. In today's world, many people idealize themselves and therefore try to be perfect - and some mothers who raise their children are no exception and have been seduced by this phenomenon or ideal of "being perfect". However, many mothers do not realize that they are a mirror for their children and thus unknowingly shift and reflect their ideal behaviour to their children.
Keywords: perfect mother, perfect child, concept good-enough mother, postmodern society

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2024)

Online aggression as a modern phenomenon of human behaviour

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá online agresiou, ktorá predstavuje novodobú formu ľudského správania a to aj v kyberpriestore. Online agresia je rozšírená medzi neplnoletými aj plnoletými a je čoraz viac tolerovaná a považovaná za samozrejmosť medziľudskej komunikácie. Cieľom príspevku je preto informovať o online agresii, jej variantoch, rizikách a poukázať na jej negatívny dopad a dôležitosť prevencie. V príspevku taktiež prezentujeme vlastnú typológiu rizikového a online rizikového správania a výsledky z iných výskumov v rámci ktorých odhaľujeme dôležité oblasti pre budúce výskumy. Pozornosť venujeme aj online agresii u jednotlivcov s poruchami aktivity a pozornosti.
Kľúčové slová: kyberpriestor, online agresia, kyberšikanovanie, dieťa, ADHD, depresia

Abstract: The paper deals with online aggression, which represents a new form of human behaviour, including in cyberspace. Online aggression is widespread among minors and adults alike and is increasingly tolerated and taken for granted in interpersonal communication.
Therefore, the aim of this paper is to inform about online aggression, its variants, its risks and to highlight its negative impact and the importance of prevention. In the paper we also present our own typology of risky and online risk-taking behaviour and results from other research in which we reveal important areas for future research. We also focus on online aggression in individuals with activity and attention disorders.
Keywrords: keywords: cyberspace, online aggression, cyberbullying, child, ADHD, depression

Foto: Peter Senko (2018)

School bullying through the eyes of Czech school principals

Abstrakt: Studie se věnuje tématu školní šikany, kterou zpracovává konkrétně v prostředí mateřských, základních a středních škol a popisuje přístupy jejích jednotlivých ředitelů. Šikana je stále aktuální problém českého školství, její počet neklesá a soustavně se vyvíjí. Z dříve převažujících fyzických útoků se přesouvá do virtuálního prostředí. Studie se opírá o kvalitativní metodologické přístupy a analyzuje celkem osm hloubkových rozhovorů s vedoucími pracovníky ve školách. Výsledky představují jedinečný pohled na prevenci, řešení, obtížné oblasti a i situaci ovlivněnou covidem-19 přímo pohledem stěžejních aktérů českých škol.
Klíčová slova: Šikana, řešení školní šikany, prevence, ředitel školy

Abstract: The study focuses on the topic of school bullying, which it treats specifically in the environment of kindergartens, primary and secondary schools and describes the approaches of their individual principals. Bullying is still a current problem in Czech education, its number is not decreasing and is constantly evolving. It is moving from the previously predominantly physical attacks to the virtual environment. The study relies on qualitative methodological approaches and analyses a total of eight in-depth interviews with school leaders. The results present a unique perspective on prevention, solutions, difficult areas and even the situation affected by covid-19 directly through the eyes of key actors in Czech schools
Keywords: Bullying, dealing with school bullying, prevention, school principal

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2024)

The influence of social-psychological training on the development of trait emotional intelligence factors

Abstrakt: Príspevok prezentuje čiastkové výsledky nášho výskumu, ktorého cieľom bolo navrhnúť tréningový program zameraný na rozvoj emocionálnej inteligencie učiteľov a overiť jeho efektivitu. V centre našej pozornosti bolo rozvinúť emocionálnu inteligenciu učiteľov, ktorú považujeme za rozhodujúcu vo vzťahu ku kvalitnému výkonu učiteľského povolania. Dizajn výskumu mal podobu experimentu s dvoma experimentálnymi skupinami, u ktorých sme realizovali tréning emocionálnej inteligencie a dvomi kontrolnými skupinami, ktoré sa nepodrobili žiadnej zámernej stimulácii. V experimentálnom šetrení sme u učiteľov sledovali dynamiku zmien úrovne jednotlivých faktorov emocionálnej inteligencie. Na meranie faktorov emocionálnej inteligencie (emocionalita, sociabilita, well-being a sebakontrola) sme využili skrátenú formu dotazníka črtovej emocionálnej inteligencie pre dospelých TQEI-SF. Dotazník umožňuje zistiť nielen úroveň subjektívne vnímaných emocionálnych vlastností, ale aj globálnu úroveň črtovej emocionálnej inteligencie. V experimentálnych skupinách, ktoré absolvovali 70 hodinový tréning emocionálnej inteligencie, sme zistili štatisticky významné zvýšenie hodnôt vo faktore sociabilita, well-being a globálna úroveň črtovej emocionálnej inteligencie na hladine významnosti 0,05. Zistené hodnoty naznačujú posun správania účastníkov experimentálnej skupiny smerom k adaptívnejším formám.

Príspevok je čiastkovým výstupom z riešenia projektu VEGA MŠVVaŠ SR a SAV č. 1/0084/21 s názvom Osobnostné, kognitívne a motivačné prediktory profesijných kompetencií učiteľov v pregraduálnej príprave a v praxi a projektu UGA V/11/2022 Psychologická gramotnosť a profesijné kompetencie učiteľov v praxi.
Kľúčové slová: emocionalita, emocionálna inteligencia, sebakontrola, sociabilita, tréning emocionálnej inteligencie, učiteľ, well-being

Abstract: This paper presents partial results of our research, the aim of which was to design a training programme aimed at the development of the emotional intelligence of teachers and to verify its effectiveness. Our focus was to develop teachers' emotional intelligence, which we consider crucial concerning the quality performance of the teaching profession. The research design took the form of an experiment with two experimental groups in which we implemented emotional intelligence training and two control groups that did not undergo any deliberate stimulation. In the experimental investigation, we observed the dynamics of changes in the level of individual factors of emotional intelligence in teachers. To measure the emotional intelligence factors (emotionality, sociability, well-being and self-control), we used a shortened form of the Trait Questionnaire of Emotional Intelligence for Adults TQEI-SF. The questionnaire allows determining the level of emotional traits perceived subjectively and the global level of trait emotional intelligence. In the experimental groups that underwent 70 hours of emotional intelligence training, we found statistically significant increases in the values of the factors sociability, well-being and global level of trait emotional intelligence at the 0.05 level of significance. The obtained values indicate a shift in the behaviour of the participants of the experimental group towards more adaptive forms.

The paper is a partial output of the VEGA project of the Ministry of Education, Science, Research and Sport of the Slovak Republic and the Slovak Academy of Sciences No. 1/0084/21 entitled Personal, cognitive and motivational predictors of teachers' professional competences in pregraduate training and practice and the project UGA V/11/2022 Psychological literacy and professional competence of teachers in practice.

Key words: emotionality, emotional intelligence, self-control, sociability, emotional intelligence training, teacher, well-being

Abstract: The aim of the paper is to provide the results of a survey conducted in 2020, which dealt with ethics of artificial intelligence. The opinions of 255 participants were obtained by means of a questionnaire and processed by chi-square (χ2) statistics, studying how important a role gender played in viewing selected aspects of ethics of artificial intelligence. The basic paradigms of the survey were based on theories of social constructivism; concerning moral issues, Kohlberg and Gilligan’s theory was used; with respect to ethical education, Adler’s understanding was referred to. Even though it was found that the influence of the participants’ gender did not play a significant role in all studied areas, differences were found in the awareness of machine learning, the ability to imagine people having a humanoid robot as their companion, entrusting artificial intelligence with people’s safety, and the level of comfort provided by artificial intelligence.
Keywords: Ethics. Artificial intelligence. Humanoid. Robot. Responsibility.

Prevention of Cyberaggression by strengthening Self-image and Self-esteem in Screenagers?

Abstrakt: Screenageri sú súčasní tínedžeri, ktorí ovládajú počítače, smartfóny a i.; a trávia čas prehliadaním internetu, hraním hier alebo konverzáciou prostredníctvom sociálnych médií. Opisujú platformy sociálnych médií ako kľúčový nástroj na spájanie a udržiavanie vzťahov, tvorivosť a spoznávanie iných kultúr a národov. Ich používanie môže ovplyvniť sebapoňatie, sebaobraz a identitu screenagerov, tak v pozitívnom, ako aj v negatívnom smere. Negatívne ovplyvnenie sebapoňatia, sebaobrazu a sebaúcty, ako aj permanentne prebiehajúci proces sociálneho porovnávania sa na sociálnych sieťach, môže viesť ku kyberagresii a kyberšikanovaniu, prípadne odkazovať na viktimizáciu. Poznanie psychosociálnych súvislostí, ktoré vyplývajú z digitálneho prostredia, je kľúčové pri prevencii kyberagresie, ktorú – ako sa javí – je možné realizovať posilňovaním sebaobrazu a sebaúcty u screenagerov. Jedným z návrhov posilňovania sebaúcty a silných stránok osobnosti je preventívna stratégia/metodika CYBER, ktorú autorky v závere popisujú.
Kľúčové slová: kyberagresia, screenager, sebapoňatie, sebaúcta, sociálne médiá, sociálne porovnávanie, prevencia

Abstract: Screenagers are the teenagers who have an aptitude for computers, smartphones, etc., and spend time browsing the internet, playing games or chatting via social media. They consider social media platforms the key tool for building and keeping relationships, creativity and discovering other cultures and nations. The use of social media can affect screenagers´self-concept, self-image and identity in both positive and negative way. Negative impact of self-concept, self-image and self-esteem, as well as constantly ongoing process of social compariosn on social networks can lead to cyberaggression and cyberbullying, or indicate victimization. Identifying psychosocial relations from digital environment is essential for preventing cyberaggresion that (apparently) can be induced by stimulating screenagers´self-image and self-esteem. The suggestions on how to stimulate self-respect and individual´s strenghts include preventative strategy/CYBER methodology discussed in more detail in the final part.
Key words: cyber-aggression, screenager, self-concept, self-esteem, social media, social comparison, prevention

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2024)

Screening measures of mental health levels of nursing homes clients during the COVID-19 pandemic

Abstrakt: Opatrenia, ktorými spoločnosť reagovala na pandémiu spôsobenú koronavírusom SARS-CoV-2, sa v jej rôznych štádiách uvoľňovali a zas sprísňovali. Karanténa spôsobená opatreniami mala častokrát za následok zhoršené psychické zdravie ľudí. Vo výskume sme sa zamerali na súbor ľudí, ktorí mali pravdepodobne najprísnejšie opatrenia spomedzi všetkých spoločenských a vekových skupín N (159). Cieľom bolo zistiť úrovne depresivity, osamelosti a celkového všeobecného zdravia klientov žijúcich v zariadeniach sociálnych služieb a zároveň zistiť, či sa úrovne menia v závislosti od veku a častosti kontaktu s rodinou. Úrovne vybraných psychologických premenných boli merané pomocou dotazníkov GHQ-12 (Goldberg, 1972) , BDI-6 (Blom et al., 2012) a ULS-8 (Hays, DiMatteo, 1987). Na dosiahnutie cieľov sme použili korelácie, ktoré ukázali, že s vekom sa úrovne premenných zvyšujú a teda zhoršujú. Z hľadiska kontaktu s rodinou možno povedať, že ľudia, ktorí zažili častejší kontakt vykazovali priaznivejšie úrovne nami vybraných psychologických parametrov.
Kľúčové slová: seniori, COVID-19, pandémia, depresia, osamelosť, celkové všeobecné zdravie

Abstract: The restriction brought about by the COVID-19 pandemic have been relaxed and tightened at various stages. The quarantine caused by the pandemic often resulted in a worsened mental health. In our research, we focused on a sample of people who had the strictest restriction almost all the time since the outbreak of the pandemic N (159). The aim was to find out the levels of depression, loneliness, general health of clients living in nursing homes and at the same time to find out whether the levels change depending on age and frequency of contact with the family. We measured the levels of selected psychological parameters using the GHQ-12 (Goldberg, 1972) , BDI-6 (Blom, et al., 2012) a ULS-8 (Hays, DiMatteo, 1987). To achieve the goals, we used correlations that showed that the parameters increase with age and thus worsen. In terms of contact with the family, it can be said that people who showed higher contact had more favorable levels of psychological parameters.
Key words: seniors, COVID-19, pandemic, depression, loneliness, general health

What perception of individual psychology do students of psychology create?

Abstrakt: Oboznamovanie sa so základnými psychologickými smermi mnohokrát tvorí súčasť výučby nosných psychologických predmetov. V menšom počte prípadov sú realizované špecificky zamerané kurzy a hodnotenie pedagogických výsledkov často spočíva výlučne na hodnotení vedomostí. Individuálna psychológia je jedným z najznámejších psychologických/terapeutických prístupov, ktorý pracuje so špecifickým výrazovým aparátom. Správny výklad jednotlivých termínov je nevyhnutným predpokladom k porozumeniu tejto teórii. Ukazuje sa, že študenti, ktorí prichádzajú na vysoké školy môžu disponovať pomerne stabilnými miskoncepciami z oblasti psychológie. V našej práci sme vychádzali z predpokladu, že isté nepresnosti sa môžu objaviť aj v prípade poznatkov, ktoré sa týkajú individuálnej psychológie. Rozhodli sme sa prostredníctvom metódy voľných asociácií zistiť, aký obraz si o individuálnej psychológii vytvárajú tí študenti, ktorí absolvujú všeobecné psychologické predmety a aký obraz tí študenti, ktorí absolvujú špeciálny, na individuálnu psychológiu zameraný kurz. Naše výsledky naznačujú, že medzi absolventmi a neabsolventmi špeciálneho kurzu existujú kvalitatívne aj kvantitatívne rozdiely. Teoretické koncepty, ako aj o praktické aspekty individuálnej psychológie sú u absolventov špecifického kurzu viac zastúpené. U študentov neabsolventov by bolo potrebné zvýšiť povedomie o zásadných konceptoch ako cit spolupatričnosti, životný štýl a holizmus (počas výučby základných psychologických predmetov), zatiaľ čo v prípade absolventov venovať viac pozornosti tým konceptom, význam ktorých sa odlišuje od významu použitého v bežnom jazyku.
Kľúčové slová: Alfred Adler, individuálna psychológia, doménovo-špecifické vedomosti

Abstract: Understanding the ideas of fundamental psychological approaches is frequently involved in the teaching of key psychology courses. Only in a small number of cases are specific courses implemented and the evaluation of pedagogical outcomes is often based on the knowledge assessment solely. Individual psychology is one of the most well-known psychological / therapeutic approaches that operates with approach-specific terms. Proper interpretation of individual terms is therefore a prerequisite for understanding this theory. Students coming to university might have relatively stable misconceptions in the field of psychology. In our study, we assumed that certain inaccuracies may appear in the knowledge related to the individual psychology. We therefore decided, using the method of free associations, to examine what perception those students who completed general psychological courses formed about individual psychology compared to those students who completed a specific, on individual psychology-oriented course. Our results suggest that there are both qualitative and quantitative differences between graduates and non-graduates of the specific course. Theoretical concepts along with the practical aspects of individual psychology are more represented among the graduates of a specific course. Non-graduate students would need to raise awareness of key concepts such as belonging, lifestyle and holism (while teaching general psychology courses), while graduates should pay more attention to concepts whose meaning differs from that used in the common language.
Keywords: Alfred Adler, individual psychology, domain-specific knowledge