Existuje veľa mýtov o tom, že žena so zdravotným postihnutím nemôže porodiť zdravé dieťa, ktoré bude bez zdravotného postihnutia. Počúvame napríklad mýtus typu: ,,Žena s Detskou mozgovou obrnou a s epileptickými záchvatmi porodí ťažko postihnuté deti.“

Ja som príklad opaku týchto vyššie spomínaných mýtov. Som žena, manželka a matka s fyzickým zdravotným postihnutím a porodila som krásne dve, zdravé deti.

Ilustrácia: vytvorené umelou inteligenciou (2025)

Poďme ale najskôr na začiatok tohto môjho príbehu.

Pochádzam zo Slovenska (zo srdca strednej Európy). Narodila som sa svojím rodičom v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. V tých rokoch ešte Slovensko nepatrilo do Európskej únie. V tejto malej, ale o to krásnej krajine sa rodilo už vtedy veľa deti so zdravotným postihnutím, ale o to sa týmto deťom žilo horšie na dedinách, kde bol prístup ku zdravotnej starostlivosti, k rehabilitáciám a podobnej pomoci komplikovanejší. V tých časoch boli aj horšie nastavené podmienky pomoci pre detí a ľudí so zdravotným postihnutým z Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo od posudkových lekárov.

Moji rodičia so mnou chodili na rehabilitačné cvičenia až do susednej českej krajiny. Tam sa deťom so zdravotným postihnutím venovali o mnoho popredu ako napríklad u nás na Slovensku.

Ako roky plynuli, vyštudovala som nielen základnú školu a strednú školu, ale rozhodla som sa, že opustím svoju rodnú oravskú dedinu a presťahovať sa do hlavného mesta - Bratislava. Tam som absolvovala vysokú školu v odbore sociálna práca, konkrétne študijný program Misijná a charitatívna práca.

Päť rokov štúdiá nás naučili naši vysokoškolskí profesori nielen teoretických znalostí, ale od začiatku nás motivovali na dobrovoľnícku činnosť. Keďže som vždy mala blízko k sociálnej skupine ľudí so zdravotným postihnutím, tak som svoju dobrovoľnícku činnosť venovala v domoch sociálnych služieb s ľuďmi so zdravotným postihnutím. Dalo mi to veľmi veľa, hlavne z toho dôvodu, že som vedela vnímať ako teoretické poznatky fungujú alebo nefungujú v praxi. Preto je veľmi dobre keď mladí ľudia nadobúdajú svoje praktické zručnosti počas štúdia. Je už jedno akú sociálnu skupinu ľudí si vyberiete, ale aspoň budete vedieť a zisťovať čomu sa budete chcieť po štúdiu venovať.

Počas piatich rokov štúdia nás naši vysokoškolskí profesori naučili nielen teoretické poznatky, ale od začiatku nás motivovali aj k dobrovoľníckej činnosti. Keďže som vždy mala blízko k ľuďom so zdravotným postihnutím, svoju dobrovoľnícku činnosť som venovala domovom sociálnych služieb. Táto skúsenosť mi dala veľmi veľa — najmä možnosť vnímať, ako teória funguje (alebo nefunguje) v praxi.

Tento osobný blog je mojím príspevkom k búraní mýtov. Ukazujem, že žena so zdravotným postihnutím sa môže osamostatniť, vyštudovať vysokú školu, nájsť si partnera bez postihnutia a porodiť zdravé deti. Vyžaduje si to však veľa odhodlania — od prvých samostatných krokov až po každodenné rozhodnutia.

Autorka: Mgr. Michaela Lorková
Kontakt na autorku: michaela.herdova05@gmail.com