Tento môj ďalší blog začínam s porovnaním umelej inteligencie s odbornými článkami ako postupovať pri procese začleňovania ľudí so zdravotným postihnutím je nasledovný:

Umelá inteligencia uvádza: ,,Integrácia ľudí so zdravotným postihnutím z domovov sociálnych služieb do každodenného života si vyžaduje mnohostranný prístup zahŕňajúci individualizovanú podporu, budovanie zručností, zapojenie komunity, prístupné prostredie a zmeny politík na odstránenie bariér. Proces sa zameriava na podporu nezávislosti a inklúzie budovaním životných zručností, podporou sociálnych väzieb, poskytovaním prístupu k bežným aktivitám, ako je zamestnanie a rekreácia, a zabezpečením toho, aby boli komunity prívetivé a prístupné pre ľudí s rôznymi potrebami.“
Ilustrácia: vytvorené umelou inteligenciou (2025)

Internetový článok zo Spojených štátov Amerických uvádza, že takmer každý štvrtý človek žije so zdravotným postihnutím. V prvom rade je podstatné aby človeka so zdravotným postihnutím, ktorý sa chce začleniť do bežného života prijala komunita ľudí a aby mu správnym spôsobom pomohla sa začleniť. Ako napríklad: účasť vo viacerých komunitách, alebo mládežníckych organizácií, návšteva divadelných predstavení, návšteva múzeí, pre tých odvážnejších aj možnosť prispieť nejakým príspevkom na rôznych odborných konferencií. Príliš mnohých prípadoch sú osoby so zdravotným postihnutím segregované a držané oddelene od svojich rovesníkov bez zdravotného postihnutia. Viac sa dozviete na tejto spomínanej webovej stránke: https://udservices.org/community-integration-people-with-disabilities/

V roku 2021 som zostavila dva druhy dotazníkov s podobnými otázkami. Jeden druh dotazníka bol rozposlaný pre českých sociálnych pracovníkov, ktorí pracovali v domovoch sociálnych služieb a druhý druh dotazníka bol rozposlaný do slovenských domovoch sociálnych služieb pre sociálnych pracovníkov. Mojím cieľom týchto dotazníkov bolo zistiť a porovnať aké sú možnosti ľudí so zdravotným postihnutím sa z domovov sociálnych služieb začleniť a zariadiť sa v normálnom bežnom živote. Zo Slovenska sa zapojilo 9 sociálnych pracovníkov. Týmto sociálnym pracovníkom sa podarilo z časti začleniť 8 ľudí s mentálnym postihnutím do bežného samostatného života. Pristupovali k tomu napríklad pravidelnou aktivizáciou každodenných zručností, prepravovanie sa dopravnými prostriedkami. Sociálnych pracovníkov z Českej republiky odpovedalo 13. V Českej republike sociálni pracovníci podobne pristupovali ku klientovi so zdravotným postihnutím. Bolo to napríklad: individuálny prístup, pravidelné opakovanie činnosti v bežnom živote a stretávať sa v tom bežnom živote aj s nástrahami, s ktorými sa stretnú.

Výsledky som zhrnula v tomto blogu na to najpodstatnejšie. Po jeho prečítaní, sa rada dozviem Vaše nezávislé názory na to, či ľudia so zdravotným postihnutím majú šance na samostatný život po niekoľkých rokov strávených v domoch sociálnych služieb.

Ja si zatiaľ do ďalšieho napísaného blogu oprášim tému svojej diplomovej práce.

Autorka: Mgr. Michaela Lorková