Keď sa povie Afganistan a poľnohospodárstvo, väčšina ľudí si predstaví lány maku. Základ heroínu pašovaného do bohatej Európy či Ameriky. S pestovaním maku je to však takmer to isté ako s predstavou, že všetky afganské ženy musia chodiť zahalené v burke.

„Mnohí si myslia, že v Afganistane sú len ženy v burkách. A pritom aj tam sú rôzne typy žien. Vzdelané i tie, ktorým sa vzdelania nedostalo, matky viacerých detí na vidieku a tiež rozhľadené ženy v mestách,“ zdôrazňuje Marcela Ondeková z občianskeho združenia Človek v ohrození, ktoré v Afganistane pôsobí od roku 2004. Na tamojších projektoch zameraných hlavne na podporu žien spolupracuje s miestnou organizáciou Afghan Women Resource Centre.

Ich nový projekt s finančnou podporou SlovakAid sa zamieria na približne 400 žien na afganskom vidieku. Ženám v dedine Hizatkhail v provincii Parwan chcú pomôcť zlepšiť výnosnosť ich domácich políčok alebo pomôcť rozbehnúť malý biznis s poľnohospodárskymi produktmi.

Nápad zamerať sa na poľnohospodárstvo v spojení s podporou žien vyšiel od miestnych partnerov. Aj Afganistan postihla v roku 2008 potravinová kríza – sucho, nedostatok obilia a vysoké ceny palív dramaticky zvýšili cenu obilia a základných potravín. A hoci ceny odvtedy mierne klesli, Afganci stále platia za základné potraviny viac ako ľudia v Európe.

„Vychádzame z potrieb miestnych ľudí. Nejdeme niekam ako vševedkovia, ktorí idú učiť ostatných. Tentoraz aj na základe plánovania našich partnerov chceme investovať do žien a zároveň zlepšiť poľnohospodársku produkciu, čo pomôže riešiť problém podvýživy,“ vysvetľuje Marcela.

Podľa údajov OSN približne polovica afganských detí mladších ako päť rokov trpí podvýživou, v období potravinovej krízy akútnym nedostatkom potravy trpela takmer tretina ľudí. Aj bez potravinovej krízy takmer pol milióna Afgancov každoročne trápia následky prírodných pohrôm ako sú záplavy, suchá, či zemetrasenia.

Afganistan má jednu z najvyšších pôrodností vo svete a zároveň vysokú úmrtnosť matiek pri pôrode. Mnohé deti sa nedožijú piateho roku života – ich oslabený organizmus nedokáže vzdorovať bežným chorobám a hnačkám, ktoré súvisia s nedostatočnou hygienou. Tento problém by do veľkej miery mohla vyriešiť lepšia výživa, vzdelanie a hygiena.

Provincia Parwan v susedstve hlavného mesta Kábulu, v ktorej sa realizuje projekt, má na rozdiel od hornatých a polopúštnych častí krajiny vhodné podmienky na rozvoj poľnohospodárstva. Navyše veľká časť provincie je odmínovaná – minimálne okolie obydlí a ciest. Mak sa tam nepestuje.

„Ľudia tam pestujú napríklad kukuricu, ovocie, strukoviny. Väčšinou ale len na domácu spotrebu. Pôdu nezamorenú mínami si veľmi vážia. Aj slovenskí vojaci zo základne v Bagrame hovorili, že hneď ako odmínovali kúsok zeme za letiskom, na druhý deň si tam ľudia už niečo sadili,“ opisuje Marcela.

Rozvoj poľnohospodárstva a potravinovej sebestačnosti brzdia nielen míny, ale celkovo chýbajúca infraštruktúra – cesty a zaostalé technológie. „Vidieť ľudí orať zapriahnutých do pluhu, nie je tiež nič výnimočné. Po 30 rokoch konfliktov v Afganistane chýbajú aj hospodárske zvieratá,“ dodáva Marcela.

Projekt zameraný na rozvoj poľnohospodárstva a podporu miestnych žien má dať tým šikovnejším šancu rozbehnúť vlastný podnik s poľnohospodárskymi produktmi. Ženám, ktoré nemajú dostatočné vzdelanie, chcú poskytnúť vzdelanie a osvetu tak, aby im pomohli zlepšiť výživu detí a tiež hygienu.

V rámci projektu sa uzatvárajú aj predbežné dohody s obchodmi, kde by ženy mohli predávať svoje produkty. Pripravuje sa aj dielňa na spracovanie niektorých plodín. „Aby napríklad lekvár vydržal dlhšie ako pár dní,“ vysvetľuje Marcela. Materiálna pomoc pôjde aj na vytvorenie lepších skladovacích priestorov.

V projekte neobídu ani mužov. „Vždy sa snažíme vysvetliť im, že vzdelanie žien je dôležité a v konečnom dôsledku je pre nich výhodné. Veď predovšetkým pre nich je dobré, ak ich ženy nezomierajú pri pôrode a ich deti dostanú lepšiu výživu a hygienu, takže nezomierajú v útlom veku,“ vysvetľuje Marcela.

Ako dodáva, je to dlhý proces, ale tvrdiť o Afgancoch, že sú jednoznačne proti väčšej samostatnosti svojich žien, je tiež skôr ďalší predsudok. „Tamojší chlapi sa potrebujú stretnúť, veci si vydiskutovať či vykričať. Argumenty však berú,“ uzatvára Marcela.

Mimovládne organizácie v Afganistane:

o. z. Človek v ohrození

• rekonštrukcia základnej školy v provincii Kapisa a školenie učiteliek i vzdelávanie dievčat
• projekt na posilnenie postavenia žien na vidieku prostredníctvom vzdelávania
• vzdelávací projekt a založenie 2 technických inštitútov pre ženy – v Kábule a Charikare

ADRA – stavba 178 domov pre navrátilcov v Qara-baghu južne od Kábulu

SlovakAid v Afganistane

V roku 2009 dostali podporu zo SlovakAid 4 projekty v hodnote vyše 570-tisíc €:

• o. z. Človek v ohrození – rozvoj vidieka a podpora nových podnikateľských aktivít
• Slovenská technická univerzita, Bratislava – vzdelávanie, Kábulská polytechnická univerzita
• a.s. Ales – vzdelávanie matiek v starostlivosti o dieťa
• Slovensko-afganská obchodná komora – rozšírenie nemocnice v provincii Logar

Celkovo v rokoch 2004 – 2009 Slovensko financovalo v Afganistane 14 projektov:

• v rámci Zvereneckého fondu UNDP dostalo podporu osem projektov v celkovej sume 1 102 615 USD
• cez agentúru SAMRS získalo podporu šesť projektov v celkovej sume 980 676 €
• od roku 2009 je Afganistan jednou z programových krajín slovenskej rozvojovej pomoci

Zdroj: MZV SR

_________________________________________

Článok vyšiel v bulletine Rozvojová pomoc - Jar 2010. Vydáva ho Platforma mimovládnych rozvojových organizácií (MVRO), ktorá je združením právnických osôb - strešnou organizáciou 31 (23 riadnych členov a 8 pozorovateľov) slovenských mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú najmä zahraničnou rozvojovou a humanitárnou pomocou.
http://www.mvro.sk