Keňa, ktorá je programovou krajinou slovenskej rozvojovej pomoci, má veľa predpokladov na hospodársky rast. Je dopravným uzlom, finančným, logistickým a hospodárskym centrom východnej Afriky, sídlom OSN pre Afriku i ďalších agentúr.

Napriek tomu hospodárstvo nerástlo tak ako mohlo. Prispela k tomu politická nestabilita, rozšírená chudoba, suchá, ale tiež vysoké verejné zadlženie a korupcia. Vysoký hospodársky rast na úrovni 7%, ktorý sa podarilo dosiahnuť v roku 2007, zvrátili povolebné nepokoje na prelome rokov 2007/2008. O pár mesiacov situáciu skomplikovalo aj extrémne sucho a slabá úroda. A k dopadom celosvetovej potravinovej krízy pribudla ešte finančná a hospodárska kríza.

Keňa je krajinou veľkých rozdielov. Zemepisných i sociálnych. Nemá len rozľahlé národné parky a pláže pri Indickom oceáne, ktoré lákajú zahraničných turistov. Tvoria ju aj úrodné svahy, na ktorých sa pestujú čajovníky a kávovníky, polia s ananásmi, banánovníkmi, mangovníkmi, avokádom, ryžou, pšenicou, cukrovou trstinou, bavlníkmi i kvetmi na export, či políčka drobných farmárov s kukuricou, fazuľou, zemiakmi...

Keňa má však aj vyprahnuté suché polopúštne oblasti, kde sa voda pri hĺbení studní objaví niekedy až 70 metrov pod zemou a kde v čase extrémneho sucha ľudia prišli o dobytok, teda aj o všetok majetok.

Pred desiatimi rokmi žilo na vidieku odhadom 70 percent ľudí. V posledných rokoch však mnohí zamierili do miest, podiel ľudí v mestách prudko rastie. V krajine sa hovorí o „časovanej bombe“ – hlavné mesto Nairobi je plné miliónov ľudí, ktorí prišli a ďalej prichádzajú v nádeji na získanie pracovného miesta a vyhliadke na lepší život. Žijú v rozrastajúcich sa slumoch, ktoré pôvodne vznikli „za bránami“ bohatých štvrtí – pre bohatých boli a sú zdrojom lacnej pracovnej sily.

Ľudia v slumoch žijú z toho, čo sa im podarí zarobiť, čo zvyčajne vyjde len na základné živobytie a zaplatenie nájmu za miestnosť z hliny a plechu. Ten, kto nevlastní domček a nemôže si dovoliť zaplatiť nájom, toho vysťahujú. Najmä ženy a dievčatá sú preto zraniteľnejšie. Celkovo v Nairobi rastie kriminalita a mnohé ženy sa snažia zabezpečiť si živobytie cez prostitúciu.

Aj na vidieku však ľudia zápasia o živobytie. Málokto vlastní veľký kus pôdy, vlastnícke vzťahy sú nejasné. Mnohí zas žili v kedysi úrodných oblastiach, ale ich pôda trpí následkami ničenia lesov a vodných zdrojov.

V Keni celkovo začínajú vnímať problém klimatickej zmeny – menia sa obdobia dažďov, zrážok je menej alebo naopak s prudkými lejakmi prichádzajú záplavy, farmári strácajú úrodu. Nedostatok vody je problémom nielen na vidieku, ale aj v mestách.

Aj preto sa okrem iného odporúča zaviesť do programov pomoci podporu ochrany životného prostredia (napr. zber a zadržiavanie vody, sadenie stromov, či systém recyklácie odpadu).

Pozornosť treba venovať stratégiám na zabezpečenie potravinovej stability. Pre znižovanie chudoby je tiež dôležitý hospodársky rast, vytváranie pracovných miest a podpora podnikateľských aktivít, ktoré ľuďom pomôžu k ich vlastnej sebestačnosti.

Sústrediť sa treba nielen na mestá, ale aj na vidiek, aby sa zabránilo masívnemu sťahovaniu sa ľudí do miest, prudkému rozširovaniu slumov a problémov v nich. Investovať však treba aj do rozširovania vzdelania a povedomia ľudí o ich občianskych právach. Miestna vláda a parlament by sa mali snažiť lepšie využívať zdroje a fondy na zlepšenie životných podmienok obyvateľov krajiny.

V 90. rokoch bola ekonomika Kene na dne. Napriek štrukturálnym reformám a lepšiemu manažmentu, Keňu stále trápi slabé plánovanie a nepripravenosť na katastrofy. Pribúda ľudí, ktorí sa snažia uživiť neformálnym drobným podnikaním – predajom potravín na trhu, či v malých obchodíkoch, výrobou nábytku, opravou topánok, predajom dreveného uhlia, krajčírstvom, drobným farmárstvom a pod. Veľkou výzvou zoficiálnenie tohto sektora, zlepšenie technológií a získanie prístupu na trh.

Napriek mnohým prepadom Keňa má šancu na hospodársky rast. Stále zostáva finančným a investičným centrom východnej Afriky a Nairobi dopravnou tepnou aj pre väčšinu strednej Afriky.

Spracované na základe Strategického plánu 2010-2012 spoločnej Podpornej kancelárie DKA a eRko v Nairobi. Kancelária koordinuje využitie financií zo zbierok rakúskej DKA a slovenskej Dobrej noviny. Kolednícka akcia Dobrá novina /eRko/ je najväčšou slovenskou zbierkou na projekty v Afrike.

SlovakAid v Keni

V roku 2009 dostalo podporu zo SlovakAid 5 projektov v hodnote vyše 680-tisíc €:

• o. z. SAVIO – stolárska dielňa v Bosco Boys v Nairobi
• Humanistické hnutie Na Rovinu – rozšírenie komunitného centra a stavba zdravotného strediska v oblasti Rusinga Island
• Ústav zoológie, SAV – zariadenie na produkciu sterilných samcov múch tse-tse v záujme vyhubenia týchto múch na postihnutých územiach
• o. z. Človek v ohrození - rozvoj vidieka v západnej Keni – podpora zamestnanosti a podnikania
• Nadácia Pontis – zvyšovanie počítačovej gramotnosti v juhovýchodnej Keni

Od roku 2009 je Keňa podľa strednodobej stratégie jednou z programových krajín slovenskej rozvojovej pomoci.
Projekty v Keni s predchádzajúcou finančnou podporou SlovakAid majú aj ďalšie mimovládne organizácie: Ten Senses – podpora farmárov a dovoz makadamiových orieškov v rámci Fair Trade, Družstvo Integra – ekoturistický projekt v Kasigau neďaleko Národného parku Tsavo, Magna Deti v núdzi – program zastavenia prenosu vírusu HIV z matky na dieťa a ďalšie.

Viaceré slovenské organizácie – napr. eRko, SAVIO, Nadácia Integra - podporujú projekty v Keni aj bez finančnej podpory Slovak Aid. Známe sú tiež zdravotnícke projekty Trnavskej univerzity a Vysokej školy sv. Alžbety.

_________________________________________

Článok vyšiel v bulletine Rozvojová pomoc - Jar 2010. Vydáva ho Platforma mimovládnych rozvojových organizácií (MVRO), ktorá je združením právnických osôb - strešnou organizáciou 31 (23 riadnych členov a 8 pozorovateľov) slovenských mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú najmä zahraničnou rozvojovou a humanitárnou pomocou.