Človek si v živote kladie veľa otázok. Mnohí sa pýtame, aký má život zmysel. Takže filozofujeme. Ja rada premýšľam. Rada filozofujem. Prečo som tu? Čo by bolo so mnou, keby som tu nebola? Niekedy mám pocit, že som tu úplne zbytočne, že nič nemá zmysel. Že všetko je len vývoj. Začiatok - zrod a koniec - zánik. Večný kolobeh. Či tu som, alebo nie som. Všetko sa opakuje. So mnou, alebo bezo mňa. Som len hračka prírody? Bezvýznamná malilinká čiastočka, ktorú sfúkne vietor, odplaví voda, zničí gigantická sila, voči ktorej je človek bezmocný? Nechať sa teda unášať prúdom a nič nerobiť? Alebo som hračka boha? Boha, ktorý kladie podmienky a je pomstychtivý?

Foto: Peter Senko (2018)

My radi boha do všetkého zaťahujeme, dávame mu za všetko zodpovednosť. Páči sa mi Boh, akého má Donald Walsch, ktorý napísal tri knihy Rozhovory s Bohom. Jeho Boh nie je sudca, ale kamarát. Je tolerantný, chápavý, veď on stvoril všetko. Aj pokušenia a nástrahy, je inteligentný a musí rátať s tým, že nimi všetci neprejdeme. Dal nám slobodu a veľa možností a my chceme vyskúšať všetko, to dobré aj to zlé. Ak nedodržíme podmienky, potrestáme sa sami. Všetko sa nám vráti aj bez súdu. Peklo si robíme my už tu na zemi.

Je nás osem miliárd. Ľudia sa stále rodia a zomierajú. Nie je to jedno o jedného viac, alebo menej? Eckhard Tolle napísal, že sme ako jedna veľká skladačka z puzzle. Ak by čo i len jeden dielik z puzzle chýbal, skladačka by nebola úplná, nebola by dokonalá. Každý jeden diel tvorí celok. Takí dôležití sme. Vraj sme sem prišli preto, aby sme boli šťastní. Neprišli sme sem preto, aby sme niekoho zachraňovali, alebo niečo dokazovali. Prišli sme sem preto, aby sme sa dobre cítili, aby sme sa tešili.

Ale, čo ak pociťujeme existenciálne prázdno? Niečo sme už zažili, možno sme splnili nejakú úlohu, možno sme sklamaní, unavení životom, cítime beznádej, prázdnotu. Kto nás zachráni?
Viktor Frankl povedal, že napriek všetkému treba povedať životu ÁNO. Čo vlastne má v živote najväčšiu hodnotu? Podľa niekoho hromadenie majetku, postavenie. Podľa niekoho rodina, služba bohu. Čo ak človek všetko má a napriek tomu nie je spokojný? Potrebujeme toho k životu skutočne málo. Ten, kto si to uvedomí, stane sa „dobrovoľne skromným“.

Ktosi povedal, že všetko, čo človek potrebuje je LÁSKA. Čo ak tú lásku nemáme? Dá sa žiť bez lásky? Čo tu po nás vlastne zostane? Akú hodnotu tu necháme? Musíme tu vôbec niečo zanechať? Veď všetko je tak pominuteľné. Je pominuteľná aj láska? Alebo je láska večná? Aký zmysel teda má jeden ľudský život? Alebo stačí len BYŤ?

Autor: Terézia Chalupová