Methods of assessing scientific works

Abstrakt: Podľa prístupu hodnotenie vedeckých prác je možné rozdeliť na spôsob kvalitatívny a kvantitatívny. V článku sa autor venuje téme posudzovania vedeckých prác z hľadiska scientometrických ukazovateľov, ktorými sú citačné indexy, Hirschov index a impakt faktor - „činiteľ vplyvu časopisu“, ako aj z hľadiska recenzného konania a postavenia recenzenta. Práca je obvykle citovaná častejšie, ak je dôležitejšia a zaujímavejšia. Scientometrometrické ukazovatele nie sú úplnou zárukou kvality vedeckej práce, prínosu, dôležitosti, či pôvodnosti. Ukazovatele môžu byť skreslené javmi, ako napr. negatívne citácie, autocitácie, či citovanie prác kolegov. Niektorí autori sa zameriavajú najmä na publikovanie v časopisoch s veľkým impaktovým faktorom, iná časť autorov prenecháva hodnotenie svojich prác na samotný obsah a na názor odborníkov z rovnakého odboru.
Kľúčové slová: metódy posudzovania vedeckých prác, recenzné konanie, kontrola práce, impakt faktor, citačný index, Hirschov index, kvalita vedeckého časopisu.

Abstract: According to the approach, the evaluation of scientific works can be divided into qualitative and quantitative. In the article, the author deals with the topic of assessing scientific papers in terms of scientometric indicators which are citation index, hirsch index and impact factor of the journal, as well as in terms of review process and position of the reviewer. the author deals with Scientific work is usually cited more often if it is important and interesting. Scientometric indicators are not a complete guarantee of the quality of scientific work, contribution, importance or originality. Indicators can be distorted by negative citations, self-citations, or citations of colleagues' works. Some authors focus mainly on publishing in journals with a large impact factor, another part of the authors leaves the evaluation of the quality of their works to the content itself and to the opinion of experts from the same field.
Key words: methods of assessing science, peer review, refereeing, journal impact factor, citation index, importance of a journal, Hirsch index, assessing research quality, scientific papers.

Photo by Mikey Harris on Unsplash

Úvod

Vyhodnotiť kvalitu aplikovaného výskumu možno podľa toho, či sa vytvorí nejaká nová technológia alebo nový úspešný výrobok. Výsledkom základného výskumu sú najmä publikácie – vedecké práce, v ktorých autori prinášajú odbornej verejnosti, čo a akým postupom objavili.

Hodnotenie vedeckých prác je možné rozdeliť podľa spôsobu na kvalitatívne a kvantitatívne. Kvalitatívne hodnotenie vedeckých prác sa uskutočňuje prostredníctvom názorov odborníkov v danom odbore - v rámci recenzného konania (tzv. peer review) či prípadovej štúdie. Zaraďujeme sem aj zisťovanie názorov pracovníkov výskumu (user survey), alebo prieskumy riadené vedúcimi pracovníkmi či úradmi. Kvantitatívne hodnotenie ja založené na využívaní scientometrických ukazovateľov a bibliometrických údajov - citačné indexy, Hirschov index, Impact Factor, národné informačné databázy vedy a výskumu a tiež údaje z vlastných prieskumov.

Uznaním kvalitnej práce je, keď ju ďalší vedci citujú vo svojich publikáciách - podotknú istý výsledok s odkazom na pôvodnú publikáciu. Spravidla je vedecká práca citovaná častejšie, ak je dôležitejšia a zaujímavejšia. Avšak nie celkom vždy to platí. Nielen aktuálnosť či pôsobivosť práce je významným faktorom, ale podstatné je i zameranie témy a odbor, v ktorom autor publikuje. Čím užšie je téma špecifikovaná, tým môže mať práca menej citácií. Taktiež počet odborníkov-vedcov, ktorí sa danej téme venujú, má vplyv na citovanosť. Špecifickejší článok určený pre istú skupinu odborníkov-vedcov zvykne mať nižšiu citovanosť. Treba spomenúť, že vplyv na početnosť citácií môže mať i jazyk, v ktorom je práca publikovaná, ako aj krajina, v ktorej autor pôsobí, či časopis (inštitúcia) kde bola práca zverejnená. Kvalitu a dôležitosť vedeckých prác tak možno aspoň približne hodnotiť či posudzovať jej citovanosťou. Údaje o citovanosti bývajú vyžadované pri posudzovaní kandidátov na vedecko-pedagogické tituly, pri konkurzoch na významné vedecko-administratívne miesta a často aj pri žiadostiach o granty. Jednou z možností je spočítať skutočné citácie prác konkrétneho autora za určité obdobie. Pre vyhodnotenie citačného ohlasu je však nutné počkať niekoľko rokov, preto sa často používa tzv. impaktový faktor časopisu („faktor dopadu, vplyvu časopisu“), v ktorom bola práca publikovaná.

Recenzné konanie

Kvalifikované posúdenie diela zaručuje jeho kvalitu. Funkciou recenzného konania je vyradiť nekvalitné a nepodstatné príspevky a z prijatých textov odstrániť chyby a nepresnosti tak, aby čitateľ dostal spoľahlivé a hodnoverné poznatky.

Recenzné konanie sa zaoberá nasledovnými prvkami:

• novosť výskumu,
• dôležitosť pre problematiku,
• relevantnosť (zaujímavosť) pre čitateľov,
• pôvodnosť, pravosť, originalita – výskum uskutočnený osobne autorom,
• správnosť metodickej stránky výskumu.

Recenzný posudok má byť najmä jasným vyjadrením recenzenta k odôvodnenosti vydania posudzovanej práce. Takýto postoj je vždy nutné uviesť v závere posudku.

Hlavným kritériom pre toto vyjadrenie má byť odborná kvalita diela. Významné kritérium ďalej predstavuje ohodnotenie práce autora s literatúrou (domácou i zahraničnou). Posudzuje sa komplexnosť a aktuálnosť použitej literatúry. Pri skriptách a učebniciach by mal recenzent venovať pozornosť zrozumiteľnosti textu z pohľadu adresáta. Posudzovaním učebníc je potrebné zistiť (a vyjadriť), či predložený text má povahu vysokoškolskej učebnice.
Vedecká monografia - recenzent vyhodnocuje, či autor vychádza z vlastného výskumu, ktorý je nutné stručne charakterizovať, či je téma spracovaná autorom v potrebnej miere a originálnym spôsobom (t. j. vyjadriť prínos autora k rozvoju danej disciplíny).¹ Odborná knižná publikácia - nevyžaduje hodnotenie prínosu autora k rozvoju vednej disciplíny.

Recenzent by mal uplatňovať zásady:

• súhlasiť s recenzovaním príspevku iba v prípade, že si je vedomý svojej odbornosti v problematike,
• ctiť si dôvernosť recenzného konania a nerozširovať informácie o konaní (výnimkou je nevyhnutná komunikácia s redakciou),
• nezneužívať informácie recenzného konania pre svoj prospech alebo v neprospech iných osôb,
• vopred vysloviť prípadný konflikt záujmov či zaujatosť ohľadne autora, alebo témy príspevku,
• vypracovať objektívny a konštruktívny posudok,
• vyvarovať sa osobných útokov a znevažovaniu autora.

Recenzent pri posudzovaní rukopisu hodnotí nasledovné:

• či je cieľ materiálu zreteľne definovaný,
• originalitu,
• štruktúru, štylistickú a jazykovú úroveň príspevku,
• použité metódy,
• správnosť citovania,
• výstižnosť abstraktu a kľúčových slov,
• úroveň grafických príloh.²

Recenzent v závere svojho posudku uvádza: a) rukopis odporúča na uverejnenie bez výhrad, b) rukopis odporúča na uverejnenie s výhradou (recenzent sa následne vyjadrí, či pripomienky boli zohľadnené autorom a či rukopis odporúča na uverejnenie bez výhrad), alebo c) rukopis neodporúča na uverejnenie.

Kategórie evidencie publikačnej činnosti

V zmysle vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 397/2020 o centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti a centrálnom registri evidencie umeleckej činnosti z 5. decembra 2020 sú stanovené nasledovné kategórie evidencie publikačnej činnosti a kategórie evidencie ohlasu na výstup publikačnej činnosti:

V – Vedecký výstup publikačnej činnosti
V1 – vedecký výstup publikačnej činnosti ako celok - monografia, kritická pramenná edícia, kritický komentovaný preklad, kartografické dielo, katalóg umeleckých diel, editovaná kniha, zborník.
V2 – vedecký výstup publikačnej činnosti ako časť editovanej knihy alebo zborníka - kapitola, príspevok, abstrakt, abstrakt z podujatia, poster z podujatia, príspevok z podujatia.
V3 – vedecký výstup publikačnej činnosti z časopisu - abstrakt, článok, abstrakt z podujatia, poster z podujatia, článok z podujatia.

O – Odborný výstup publikačnej činnosti
O1 – odborný výstup publikačnej činnosti ako celok - knižná publikácia, prehľadová práca, komentovaný výklad, antológia, katalóg umeleckých diel, kartografické dielo, slovník, encyklopédia, zborník.
O2 – odborný výstup publikačnej činnosti ako časť knižnej publikácie alebo zborníka - kapitola, príspevok, abstrakt, abstrakt z podujatia, poster z podujatia, príspevok z podujatia, recenzia, heslo.
O3 – odborný výstup publikačnej činnosti z časopisu - abstrakt, článok, abstrakt z podujatia, poster z podujatia, článok z podujatia, recenzia.
P – Pedagogický výstup publikačnej činnosti
P1 – pedagogický výstup publikačnej činnosti ako celok - učebnica pre vysoké školy, učebnica pre stredné školy, učebnica pre základné školy, skriptum, učebný text, pracovný zošit, didaktická príručka.
P2 – pedagogický výstup publikačnej činnosti ako časť učebnice alebo skripta – kapitola.

U – Umelecký výstup publikačnej činnosti
U1 – umelecký výstup publikačnej činnosti ako celok - knižná publikácia, antológia, katalóg umeleckých diel, partitúra hudobného diela (notový materiál), dramatické dielo, architektonická štúdia, beletria, zbierka poviedok, zbierka poézie, zborník.
U2 – umelecký výstup publikačnej činnosti ako časť knižnej publikácie alebo zborníka - kapitola, príspevok.
U3 – umelecký výstup publikačnej činnosti z časopisu – článok.

D – Dokument práv duševného vlastníctva
D1 – dokument práv duševného vlastníctva - patentová prihláška, patent, prihláška úžitkového vzoru, úžitkový vzor, dizajn, topografia polovodičových výrobkov, označenie pôvodu výrobkov, zemepisné označenie výrobkov, šľachtiteľské osvedčenie.

I – Iný výstup publikačnej činnosti
I1 – iný výstup publikačnej činnosti ako celok - publikácie, ktoré nemožno zaradiť do kategórie V, O, P, U alebo D.
I2 – iný výstup publikačnej činnosti ako časť publikácie alebo zborníka - časti, ktoré nemožno zaradiť do kategórie V, O, P, U alebo D.
I3 – iný výstup publikačnej činnosti z časopisu - články, ktoré nemožno zaradiť do
kategórie V, O, P, U alebo D.

Kategórie evidencie ohlasu na výstup publikačnej činnosti:

1. citácia v publikácii registrovaná v citačných indexoch,
2. citácia v publikácii vrátane citácie v publikácii registrovanej v iných databázach okrem citačných indexov,
3. recenzia a umelecká kritika v publikácii. ³

Recenzné konanie v časopisoch

Veľké časopisy s otvoreným prístupom sa v recenznom konaní zameriavajú iba na kritériá: pôvodnosť (pravosť, originalita - výskum uskutočnený osobne autorom) a správnosť metodickej stránky výskumu (soundness - only peer review).

V súčasnosti najviac používaným druhom recenzného konania je hodnotenie rukopisu pred jeho publikovaním. Po odoslaní článku do časopisu posudzuje článok najskôr editor. Ak je editor toho názoru, že téma nevyhovuje zameraniu časopisu, môže článok ihneď odmietnuť (tzv. desk rejection). Zhruba 20% podaných rukopisov skončí v tejto fáze (Ware 2008). Ďalších 40% zvykne byť odmietnutých po posúdení recenzentmi (ide o priemerné údaje, Greaves et al. 2006). V dôsledku veľkého množstva textov čakajúcich na posúdenie v redakciách i okamžité odmietnutie môže byť autorovi doručené až po niekoľkých mesiacoch. Tieto prípady sa však nestávajú často a ide skôr o chybu na strane redakcie. V prípade, ak editor usúdi, že článok by mohol byť svojím tematickým zameraním a spracovaním vhodný do časopisu, kontaktuje recenzentov. Tí môžu súhlasiť s posúdením článku, ale ho aj odmietnuť. Pokiaľ autor vo svojom sprievodnom liste uvedie možných posudzovateľov, editor si ich môže vybrať, avšak nie je povinný akceptovať návrh. Editor takéto kontakty využíva vtedy, ak je problém nájsť vyhovujúci počet recenzentov vo vlastnej databáze z danej oblasti. Určite musí editor skontrolovať, či nie sú zaujatí, nepochádzajú z toho istého pracoviska ako autor alebo či v období posledných 3 až 5 rokov nenapísali spoločné publikácie. Editor spolupracuje s dvomi recenzentmi, v prípade súhlasného vyjadrenia recenzentov článok býva po odsúhlasení redakčnou radou a redakčných úpravách publikovaný v časopise. Pokiaľ nie sú názory recenzentov v zhode, prizve sa tretí recenzent, ktorého názor rozhodne.

Kritické myslenie je hlavný nástroj recenzenta. Ide o schopnosť nezávisle zhodnotiť predkladané informácie v zmysle svojich znalostí a skúseností, utvoriť si názor a prijať rozhodnutie. Rukopis posudzuje s patričnou pozornosťou, je schopný oddeliť podstatné od nepodstatného, nájsť silné a slabé miesta metodiky a sformulovať podnetné pripomienky.

Prvý krok recenzenta je zvážiť vlastné schopnosti a medze svojej expertízy - recenziu by mal odmietnuť, ak má hodnotiť článok z problematiky, ktorú neovláda v dostačujúcej miere. Taktiež nesmie nepriznať možný konflikt záujmov k rukopisu, či už ide o konflikt záujmov osobného, finančného, profesionálneho, politického alebo iného charakteru, čím by bolo možné vzbudiť pochybnosti o objektivite, nezaujatosti recenzenta. Recenzent by mal myslieť aj na to, či má dostatočné množstvo času na vypracovanie svojho hodnotenia. V prípade odmietnutia recenzovania môže pomôcť redakcii tak, že odporučí iného vhodného recenzenta (COPE 2017). Časopisy sa odlišujú v podobe požiadaviek recenzného konania, napr. či požadujú kontrolu podkladov, dovoľujú (alebo podporujú) kontakt recenzenta a autora, alebo ide o odlišnú politiku pre zdieľanie obsahu. Údaje získané recenzentom v priebehu konania sú dôverné a bez povolenia redakcie nesmie o nich informovať ani svojich študentov, či spolupracovníkov. Recenzent by mal byť pri svojej spätnej väzbe nestranný, podrobný, podnetný, bez osobných poznámok a názory by mal podložiť faktami alebo odkazom na literatúru. Redakcie obvykle dovoľujú recenzentom vkladať pripomienky pre editora, i pripomienky prístupné autorovi. Dôležitá je nemennosť hodnotenia - pripomienky pre editora a pre autora by sa nemali líšiť, konečné odporúčanie o prijatí či odmietnutí rukopisu by nemalo byť v spore s pripomienkami. V prípade, že výsledky nie sú rozhodné, môže recenzent požiadať o ďalšie výsledky, kontrolovať jazykovú (terminologickú) úroveň, posúdiť prehľad v problematike, novátorstvo, primeranosť metód, ich aplikáciu. Recenzent je aj po odovzdaní hodnotenia v kontakte s redakciou, komentuje nové verzie rukopisu.

Prijatie článku s výhradami znamená, že rukopis je autorovi zaslaný na prepracovanie v zmysle pripomienok, ktoré môžu mať podobu maličkostí formálnej povahy (minor revisions). Pripomienky sú zásadné (major revisions), pokiaľ ide o vážne nedostatky v spracovaní, metódach či interpretácii. Väčšie množstvo zásadných nedostatkov v článku, avšak zaujímavé výsledky a pretrvávajúci záujem editora, dovoľuje odmietnuť článok s možnosťou opätovného podania s tým, že autor od základu prepracuje článok (reject with the possibility to resubmit). Ak editor prácu neprijme v danom časopise, niektoré vydavateľstvá umožňujú rukopis postúpiť do iného časopisu vo svojom portfóliu, vtedy sa môže preniesť posudok a recenzný proces tak nemusí začať od začiatku (portable peer review). Pokiaľ má druhý časopis iné požiadavky a autor článok prerobil (či ponechal v pôvodnej verzii), v zmysle toho recenzent upraví svoje hodnotenie. Rukopis môže byť vrátený i viac razy, až kým recenzenti, editor a autor nedôjdu k zhode. Po prijatí článku, redakčných úpravách a zalomení (usporiadaní textu, obrázkov do záverečnej podoby), autor dostane článok na poslednú kontrolu a následne je článok publikovaný. Splnenie formálnych požiadaviek časopisu obsahuje uzavretie licenčnej zmluvy, niekedy i prepis autorských práv na vydavateľa. Pri odmietnutí článku má autor niekoľko možností. Môže sa odvolať a opätovne požiadať o posúdenie, zvykne byť však jednoduchšie zaslať článok do iného časopisu. Pokiaľ autor prijme pripomienky recenzentov za náležité, mal by prepracovať článok v ich zmysle.

Počas druhej polovice minulého storočia vyústila špecializácia vedných odborov i narastajúce množstvo článkov do zavedenia recenzného konania vo všetkých vedeckých časopisoch. Proces peer review sa uplatnil aj v iných akademických sférach, ako napr. posudzovanie žiadostí o grant. Z dôvodu vyvarovania sa konfliktov, ktoré by prebiehali vo vedeckej obci, recenzný proces sa začal uskutočňovať pod rôznym stupňom anonymity. Single-blind peer review (jednostranne anonymné recenzovanie) - autor práce nedisponuje informáciou o identite posudzovateľov; Double-blind peer review (obojstranne anonymné recenzné konanie) - autor nepozná mená posudzovateľov a posudzovatelia nepoznajú autora, z dôvodu prechádzaniu vzniku zaujatosti (vedomej alebo podvedomej). Vo vysoko špecializovanej vedeckej obci však môže autora prezradiť povaha práce, miesto, použitý materiál či iný prvok, ktorým možno dôjsť k identifikácii. Mnohí autori vyzdvihujú nutnosť obojstrannej anonymity recenzného konania, no čím ďalej viac vedcov nemá historické predsudky a nevyžadujú anonymitu konania, pokiaľ si môžu vybrať. Naopak, príliš veľké množstvo rukopisov predstavuje problém z dôvodu náročnosti nájsť spôsobilého a ochotného posudzovateľa. Otvorené recenzné konanie by malo zaručovať, že verejnosť ocenení prácu recenzentov, ktorí sa preto budú venovať rukopisom profesionálnejšie. Ak recenzent schváli nekvalitný rukopis, alebo odmietne dobrý rukopis bez dostatočného odôvodnenia, môže mu to pokaziť dobrú povesť. Časopis British Medical Journal od r. 2014 uverejňuje podpísané posudky recenzentov i s článkom, čo ocenili ako autori, tak aj recenzenti. Časopis PeerJ pre recenzentov poskytuje možnosť podpísať svoje recenzie, pre autorov poskytuje možnosť uverejniť históriu recenzného konania (PeerJ 2014). Otváranie recenzného konania neraz vytvára diskusie o obavách z ubúdania počtu recenzentov, to však nemusí nastať.⁴

Scientometrické ukazovatele ako kritérium hodnotenia vedeckej práce

1. Citačné indexy

• predmetom citačných indexov je sledovanie počtu citácií v zmysle citačných ohlasov,
• citačný ohlas (cited reference) je jedným z kritérií hodnotenia kvality vedeckej práce jednotlivca, prípadne inštitúcie, skupiny autorov a pod.,
• citačné ohlasy slúžia tiež ako primárny zdroj informácií k stanoveniu významu vedeckých časopisov podľa impakt faktoru a ďalších meradiel hodnotenia časopisov,
• citačný index autora - počet citácií pripadajúcich na jeho publikované práce za určité obdobie,
• autor má vyšší citačný index, čím častejšie sú publikácie citované inými autormi,
• výsledky nie sú úplne presné, pretože ako citácie sa počítajú i negatívne citácie spochybňujúce danú publikáciu a autocitácie - autor cituje svoje vlastné články, výsledky tiež závisia od vedného odboru a iných aspektov, líšia sa podľa databázy, z ktorej sú údaje získané, menia sa v čase.

Medzi najvýznamnejšie citačné databázy patria Web of Science Core Collection, Scopus (citácie od roku 1995) , ďalej voľne dostupné zdroje Google Scholar, Pubmed (pre oblasť biomedicíny), NASA ADS (pre oblasť astronómie, astrofyziky, fyziky a geofyziky), atď.

2. Hirschov index (h-index)

• index pomenovaný podľa Jorgeho Eduarda Hirscha (navrhol ho v roku 2005),
• ide o kvantitatívne ohodnotenie kvality vedeckých článkov publikovaných jedným vedeckým pracovníkom, prípadne inštitúciou, skupinou autorov,
• Hirschov index jednotlivca (prípadne inštitúcie) možno zistiť z citačných indexov jednotlivých vedeckých prác. Ide o číslo h, označujúce počet článkov, ktoré majú citačný index rovný či vyšší h. Keď má napr. ôsmy najcitovanejší článok autora citačný index 15 a deviaty článok citačný index 7, potom pre daného vedca je Hirschov index h=8.

Hodnotu h-indexu určitého autora (prípadne inštitúcie) možno získať v databáze Web of Science Core Collection (h-index je vrátane autocitácií; h-index bez autocitácií je nutné stanoviť ručne), v databáze Scopus kde je h-index vrátane autocitácií, ktoré možno odstrániť - „Exclude from citation overview“ (výsledkom je h-index bez autocitácií všetkých spoluautorov – „Self citations of all authors“, či dotyčného autora – „Self citations of selected author“); v Google Scholar (ktorý je voľne dostupný), pre zistenie možno použiť doplnok Firefoxu - Scholar H- Index Calculator. Ďalej v špecifických databázach ako napr. INSPIRE-HEP, ktorá vie automaticky vygenerovať h-index pre výskumných pracovníkov v časticovej fyzike. Príklady chybných záverov pri h-indexe možno zhrnúť nasledovne: pri hľadaní treba dať pozor na zhodu mien či variantu názvu inštitúcie; h-index sa časom mení – je platný k dátumu zistenia; môžu nastať chyby v databázach; porovnanie výkonnosti vedcov v rôznych odboroch; tiež pri vedcovi pôsobiacom v odbore dlhšie ako kolega možno predpokladať vyšší h-index; je možné, že každá databáza vypočíta pre toho istého vedca odlišné číslo kvôli rozdielnemu pokrytiu; WoS a Scopus majú rôznu hĺbku registrov a neindexujú rovnaké zdroje; možný iný výsledok v Google Scholar; je nutné uvádzať zdroj alebo metódu stanovenia; h-index sa môže líšiť i v rámci WoSCC (vygenerovaný automaticky, hodnota vrátane autocitácií).

3. Impakt faktor (impact factor)

• činiteľ dopadu, vplyvu časopisu,
• je obsiahnutý v databáze Journal Citation Reports (JCR), ktorá je jednou z databáz na platforme Web of Science - produkt Clarivate Analytics. JCR je zdrojom ďalších meradiel hodnotenia časopisov,
• impakt faktor je platný len pre časopis ako celok (journal impact factor) a pre daný rok. Umožňuje vyhodnotiť a porovnávať vedecké časopisy. Neplatí pre jednotlivé články, z ktorých bol vypočítaný, ani pre ich autorov,
• impakt faktor je vďaka svojej jednoduchosti a dostupnosti jedným z kritérií pre hodnotenie publikačnej činnosti jednotlivcov a inštitúcií,
• nenahrádza citovanosť článku (autora), t.j. jeho jednotlivé konkrétne citačné ohlasy, ak však autor publikuje v časopise s vysokou hodnotou impakt faktoru, potom je jeho práca lepšie "obodovaná" v rámci hodnotenia vedeckej a publikačnej činnosti.⁵

IF časopisu pre daný rok = počet citácií (A) / počet publikácií za predchádzajúce 2 roky (B)
(A) počet citácií všetkých článkov publikovaných v časopise za predchádzajúce 2 roky, ktoré boli citované indexovanými časopismi v priebehu daného roku
(B) celkový počet publikácií v danom časopise za predchádzajúce 2 roky *
* nezahŕňa editoriály, opravy (erráta), poznámky, odvolania, diskusie

Záver

V súčasnosti možno nájsť autorov, ktorí hodnotenie kvality svojej vedeckej práce prenechávajú na samotný obsah práce a na názor odborníkov z rovnakého vedného odboru, ktorí dokážu kvalitný obsah práce objektívne oceniť, a nie na hodnotenie v podobe početnosti citácií a pôsobivosti impaktového faktoru časopisu. Rovnako tak možno nájsť autorov, ktorí sa zameriavajú najmä na publikovanie v časopisoch s veľkým impaktovým faktorom, občas i pre svoju osobnú prestíž.

Je pravdou, scientometrometrické ukazovatele nie vždy úplne odzrkadľujú kvalitu vedeckej práce, jej prínos, dôležitosť, či pôvodnosť. Tieto ukazovatele môžu byť skreslené mnohými javmi, akými sú napríklad negatívne citácie, zvyšovanie osobného hodnotenia autocitáciami, či združovaním sa v istom spoločenstve kolegov, ktorí uprednostnene citujú práce svojich kolegov než konkurentov z vedného odboru. Viacerí vedci spochybňujú aj význam impaktového faktoru a upozorňujú na to, že veľké svetové časopisy zvýhodňujú vedcov z určitých kruhov, štátov. V minulosti sa stali aj prípady, keď časopisy vedcom odmietli publikovať práce a napriek tomu sa títo vedci neskôr stali celosvetovo slávni a uznávaní. Ťažko hodnotiť spätne dobu, či už išlo o neodbornosť recenzentov a editorov, ktorá zapríčinila neschopnosť ocenenia kvality práce, alebo išlo o konflikty záujmov pre osobné či finančné dôvody.

V každom prípade hodnotenie vedeckých prác scientometrickými ukazovateľmi nemožno považovať za neobjektívny spôsob hodnotenia, keďže sa uskutočňuje prostredníctvom posudzovania ľuďmi z daného vedného odboru, či prostredníctvom ďalších ľudí, ktorí práce citujú. V neposlednom rade treba vyzdvihnúť činnosť skúsených recenzentov, ktorí zodpovedne a s vysokou odbornosťou posudzujú vedecké práce a svojím spôsobom sa tak podieľajú na pokroku vo vede a rovnako tak napomáhajú jej popularizácii.

Autor: JUDr. Branislav Benkovič

Použitá literatúra

COPE Council. Ethical Guidelines For Peer Reviewers. Committee on Publication Ethics. 2017. Dostupné online: https://publicationethics.org/files/Ethical_Guidelines_For_Peer_Reviewer...
ČIŽNÁR, I. Základy vedeckovýskumnej práce. Bratislava, 2012, s. 143. ISBN 978-80-89352-68-5
DOBBERSTEIONOVÁ, J., HUDECOVÁ, S., STOŽICKÁ, Z. Sprievodca svetom vedeckého publikovania. Bratislava: Vydavateľstvo otvorenej vedy, Centrum vedecko-technických informácií SR, 2019, s. 294. ISBN 978-80-89965-17-5
GREAVES, S., SCOTT, J., CLARKE, M., MILLER, L., HANNAY, T., THOMAS, A., CAMPBELL, P. Nature's trial of open peer review. In: Nature, 444 (7122), 2006, pp. 971-972. Dostupné online: http://www.nature.com/nature/peerreview/debate/nature05535.html
HENDERSON, M. Problems with peer review. In: BMJ, 340 (1409), 2010. ISSN 1468-5833. Dostupné online: https://doi.org/10.1136/bmj.c1409
HIRSCH, J.,E. An index to quantify an individual's scientific research output. 2005. Dostupné online: https://www.pnas.org/content/102/46/16569.full
HOŘEJŠÍ, V. Můžeme měřit kvalitu vědecké práce? In: Vesmír, č. 2, 2000. Dostupné online: https://vesmir.cz/cz/casopis/serialy/scientometrie-aneb-muzeme-merit-kva...
ILAVSKÁ, J. Hodnotenie vedy a výskumu na Univerzite Komenského v Bratislave. Bratislava: Univerzita Komenského. 2018. Dostupné online: http://www.sakba.sk/dokumenty/2018/SAK-scientometriaUK-2018.pdf
Kritériá na hodnotenie úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy. Bratislava: EUBA. 2013. Dostupné online: https://www.euba.sk/www_write/files/SK/veda-vyskum/akreditacia-v-sr/akre...
PEERJ STAFF. Who’s Afraid of Open Peer Review? PeerJ Blog, 2014. Dostupné na: https://peerj.com/blog/post/100580518238/whos-afraid-of-open-peerreview/
Podrobné pravidlá hodnotenia podľa ktorých sa postupuje pri hodnotení v príslušných oblastiach výskumu. Akreditačná komisia, poradný orgán vlády Slovenskej republiky. Dostupné online: http://www.akredkom.sk/zapis/364fo/Pravidla_hodnotenia_vyskumu_AK_uplne%...
Recenzné konanie a pravidlá pre recenzentov. Ústav etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied. Dostupné online: https://uesa.sav.sk/?q=sk/recenzne-konanie-pravidla-pre-recenzentov
Smernica pre edičnú činnosť. Fakulta špeciálnej techniky. Trenčín: Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, 2013. Dostupné online: https://fst.tnuni.sk/fileadmin/smernice/Smernica_pre_EC_FST_2013.pdf
Smernica rektora č. 5/2006 Smernica pre edičnú činnosť. Bratislava: Bratislavská vysoká škola práva. 2006. Dostupné online:
https://www.paneurouni.com/wp-content/uploads/2017/03/smernica-c_5_2006.pdf
Středisko vědeckých informací, Fyziologický ústav Akademie věd ČR, v.v.i. Dostupné online: http://sun2.biomed.cas.cz/fgu/knihovna/veda_hodnoceni.html
SULLIVAN, G., M. What to Do When Your Paper Is Rejected. In Journal of Graduate Medical Education, 2015, vol. 7, nr. 1. Dostupné online: https://www.jgme.org/doi/10.4300/JGME-D-14-00686.1?mobileUi=0
WARE, M. Peer review: benefits, perceptions and alternatives. Publishing Research Consortium, 2008, vol. 4. Dostupné online:
http://citeseerx.ist.psu.edu/viewdoc/download?doi=10.1.1.214.9676&rep=re...
WARE, M., MABE, M. The STM Report - An overview of scientific and scholarly journal publishing. Netherlands: International Association of Scientific, Technical and Medical Publishers, 2018. Dostupné online: http://www.stmassoc.org/2015_02_20_STM_Report_2015.pdf
Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 397/2020 o centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti a centrálnom registri evidencie umeleckej činnosti

¹ Smernica pre edičnú činnosť. Fakulta špeciálnej techniky. Trenčín: Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, 2013. (s. 17)
² Recenzné konanie a pravidlá pre recenzentov. Ústav etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied
³ Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 397/2020 o centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti a centrálnom registri evidencie umeleckej činnosti (s. 8-11)
⁴ DOBBERSTEINOVÁ, J., HUDECOVÁ, S., STOŽICKÁ, Z., Sprievodca svetom vedeckého publikovania. Bratislava: Vydavateľstvo otvorenej vedy, Centrum vedecko-technických informácií SR, 2019. ISBN 978-80-89965-17-5, (s. 67-74)
⁵ Středisko vědeckých informací, Fyziologický ústav Akademie věd ČR