Attitudes of registered unemployed women after the age of 50 to different forms of employment
Abstrakt: Príspevok predkladá výsledky z realizovaného výskumu, ktorého cieľom bolo zistiť postoje evidovaných nezamestnaných žien po 50. roku veku k rôznym formám zamestnania.
Kľúčové slová: Výskum. Postoje nezamestnaných žien. Formy zamestnania.

Abstract: The contribution describes results from realised research, which aim was to find out attitutes of registrated unemployed women over the age of 50 to different forms of employment.
Keywords: Research. Attitutes of unemployed women. Forms of employement.

Úvod

Spoločnosť zamestnania bola založená za predpokladu, že veľká väčšina ekonomicky aktívnych je schopná získavať trvalé a plnohodnotné zamestnanie a je ohrozená len krátkymi obdobiami, po ktorom sa môže prechodne ocitnúť bez práce. Dnes je situácia inakšia. Ako uvádza (Keller, 2006, s. 120) začína byť jasné, že prekarizácia zamestnania a nezamestnanosť sú vpísané priamo v dynamike dnešnej modernizácie. Sú to nevyhnutné dôsledky nových spôsobov reštrukturacie zamestnania, tvoria druhú stranu priemyslových inovácií a druhú stranu úsilia a zvyšovanie konkurencieschopnosti.

Jednou zo základných ľudských potrieb je potreba sebarealizácie a sebaaktualizácie v širších spoločenských väzbách. Táto potreba má tendenciu sa napĺňať výlučne v činnostiach, ktoré smerujú v prospech jednotlivca a spoločnosti, v ktorej jedinec žije. Výkon takýchto činností nazývame prácou. Podľa českej sociologičky Buchtovej „práca je dôležitou podmienkou dôstojnej existencie človeka, prináša mu nielen materiálny prospech, ale súčasne mu dáva pocit sebarealizácie a spoločenskej užitočnosti. Včleňuje človeka do mnohých sociálnych vzťahov, uspokojuje jeho potrebu ctižiadosti, sebauplatnenia a sebaúcty.“

Vylúčenie zo zamestnania znamená depriváciu v základných potrebách, ktoré zamestnanie a práca priamo uspokojujú, ale i o „účasť na statuse“, ktorý je touto spotrebou vytváraný a potvrdzovaný, konštatuje Mareš (2002, s. 68.) Nezamestnanosť nie je považovaná za vážny ekonomický, ale ani sociálny problém, dokiaľ sa nestáva masovou. Ak sa nezamestnanosť stáva masovou a doba trvania jednotlivých prípadov nezamestnanosti sa predlžuje, dostáva sa nezamestnanosť do centra pozornosti nielen tých, ktorí strácajú prácu, ale i do centra pozornosti celej spoločnosti a jej štátnych a politických inštitúcií. Mareš (2002, s. 11). Ženy a najmä ženy po 50. roku veku sa stávajú rizikovou kategóriou, ktoré sú prepúšťané zo zamestnania v prvom rade spolu s mladistvými bez pracovných skúseností a len s problémami sa vracajú na trh práce. Zväčša sú ženy smerované do zamestnania v službách a na pracovné miesta so skrátenou pracovnou dobou a na delené pracovné miesto.

Cieľ a metodika

Vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti u žien po 50. roku veku nás determinovala zistiť postoje týchto žien k rôznym formám zamestnania. Výskum sme realizovali na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove v roku 2010. Základný súbor výskumu pre nás tvorili evidované nezamestnané ženy po 50. roku veku v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove. V čase realizácie výskumu bolo v evidencii 1270 disponibilných nezamestnaných žien po 50. roku veku. Vzhľadom na dostatočnú vzorku respondentiek sme zvolili dotazníkovú metódu. Do výberového súboru sme zaradili 1243 respondentiek, evidovaných nezamestnaných žien po 50. roku veku. Vďaka zvýšenému úsiliu sa nám podarilo zhromaždiť 1118 dotazníkov – 89,94 %, z ktorých bolo možné vyhodnotiť 1081, to je 86,96 %.

Cieľom výskumu bolo zistiť postoje evidovaných nezamestnaných žien po 50. roku veku k rôznym formám zamestnania.
Stanovili sme si hypotézu: Evidované nezamestnané ženy po 50. roku veku nedostatočne prejavia svoje postoje k rôznym formám zamestnania. Respondentky odpovedali na tieto otázky, kde mali možnosť výberu z odpovedí (určite áno, skôr áno, skôr nie, určite nie):
1. Prijali by ste prácu na kratší pracovný čas a prečo?
2. Pracovali by ste formou domáckej práce a telepráce a prečo?
3. Pracovali by ste za minimálnu mzdu a prečo?
4. Pracovali by ste za nižšiu mzdu ako minimálnu mzdu a prečo?
5. Pracovali by ste na živnosť, ak by to od Vás zamestnávateľ vyžadoval a prečo?
6. Pracovali by ste nadčas a prečo?
7. Pracovali by ste na zmeny a prečo?
8. Pracovali by ste v noci a prečo?
9. Pracovali by ste v rizikových podmienkach?
10. Pracovali by ste v krátkodobom alebo dočasnom zamestnaní a prečo?
11. Pracovali by ste s využitím nástrojov aktívnej politiky trhu práce a prečo?
12. Pracovali by ste na sezónne práce a prečo?
13. Vykonávali by ste viac zamestnaní súčasne a prečo?
14. Prijali by ste akúkoľvek prácu a prečo?

Respondentky vyjadrili svoje postoje ku kratšiemu pracovnému času, k domáckej práci a telepráci, k práci za minimálnu mzdu, k práci za nižšiu mzdu ako je minimálna mzda, k práci na živnosť, k práci nadčas, k práci na zmeny, k práci v noci, k práci v rizikových podmienkach, ku krátkodobému a dočasnému zamestnaniu, k forme zamestnania v rámci nástrojov aktívnej politiky trhu práce, k sezónnym prácam, k vykonávaniu viacej zamestnaní súčasne a k vykonávaniu akejkoľvek práce.

Výsledky výskumu
Práca na kratší pracovný čas
Na túto otázku odpovedalo 1081 respondentiek, ale ani v jednom prípade nevyužili možnosť zdôvodnenia svojho postoja. Môžeme predpokladať, že buď nemali potrebu vyjadriť svoje myšlienky, alebo vyplnenie dotazníka nepovažovali za dôležitú súčasť pri riešení svojej životnej situácie. „Určite áno“ odpovedalo 392 respondentiek, čo predstavuje 36,26 %. „Skôr áno“ odpovedalo 252 respondentiek, čiže 23,31 %. Prácu na kratší pracovný čas by „skôr neprijalo“ 263 respondentiek, čiže 24,33 %. „Určite nie“ by túto prácu na kratší pracovný čas neprijalo 174 respondentiek, čo činí 16,09 %. Môžeme konštatovať, že odpovede na túto otázku len potvrdzujú záujem respondentiek o prácu na kratší pracovný čas, ktorá by im umožňovala venovať sa svojej rodine alebo iným aktivitám.

Práca formou domáckej práce a telepráce
Na túto otázku opäť odpovedalo všetkých zúčastnených 1081 respondentiek, ale možnosť zdôvodnenia svojho postoja nevyužila ani jedna z respondentiek. Formou domáckej práce a telepráce „by určite“ pracovalo 207 respondentiek, čiže 19,15 %. „Skôr áno“ na túto otázku odpovedalo 174 respondentiek, čiže 16,09 %. „Skôr nie“ uviedlo 246 respondentiek, 22,76 % a „určite nie“ tejto forme práce povedalo 454 respondentiek, čo predstavuje 42,00 %. Z odpovedí respondentiek vyplýva, že záujem o túto novú formu práce nie je výrazný. Na základe týchto odpovedí môžeme dedukovať, že respondentky buď nepoznali túto formu práce, nestretli sa s týmto pomenovaním, alebo ak poznali tento termín a túto formu práce, tak pravdepodobne nemajú dostatočné počítačové zručnosti alebo uprednostňujú prácu v kolektíve pred prácou doma s využitím výpočtovej techniky.

Práca za minimálnu mzdu
Na túto otázku odpovedalo všetkých 1081 respondentiek, ale opäť bez odôvodnenia svojho postoja k tejto otázke. Za minimálnu mzdu „by určite“ pracovalo 297 respondentiek, čo predstavuje 27,47 % a „skôr áno“ odpovedalo 252 respondentiek, čiže 23,32 %. „Skôr nie“ sa k tejto otázke vyjadrilo 297 respondentiek, čo predstavuje 27,47 % a „určite nie“ k práci za minimálnu mzdu sa vyjadrilo 235 respondentiek, čo tvorí 21,74 %. Z odpovedí respondentiek vyplynulo, že polovica respondentiek nie je ochotná pracovať za minimálnu mzdu. V súčasnej situácii na trhu práce je potrebné si uvedomiť a hlavne u osôb, ktoré nemajú požadované vedomosti a zručnosti, sú už dlhodobo mimo pracovného procesu a ich pracovné návyky začínajú vyhasínať, že aj práca za minimálnu mzdu je možnou cestou k lepšiemu ohodnoteniu a získaniu stabilného zamestnania.

Práca za nižšiu mzdu ako minimálna mzda
Na otázku odpovedalo 1081 respondentiek bez využitia možnosti vyjadrenia svojho postoja k otázke. „Určite za“ nižšiu mzdu ako minimálnu by pracovalo 95 respondentiek, čo predstavuje 8,80 % a „skôr áno“ by za nižšiu mzdu ako je minimálna mzda pracovalo 140 respondentiek, čiže 12,95 %. Za mzdu nižšiu ako je minimálna mzda „by skôr“ nepracovalo 303 respondentiek, čiže 28,03 % a „určite by“ za mzdu nižšiu ako je minimálna mzda nepracovalo 543 respondentiek, čo predstavuje 50,22 %. Na základe týchto odpovedí môžeme konštatovať, že prácu za nižšiu mzdu ako je minimálna mzda by viac ako polovica respondentiek neprijala, pravdepodobne by v súčasnom období nebola dostatočným ekonomickým prínosom pre respondentky a ich rodiny.

Práca na živnosť, ak by to od Vás zamestnávateľ vyžadoval
Na zadanú otázku odpovedalo 1081 respondentiek. Žiadna z respondentiek neuviedla odpoveď na otázku prečo a nevyjadrila tým zdôvodnenie svojho postoja. „Určite áno“, ak by to zamestnávateľ vyžadoval, by na živnosť pracovalo 62 respondentiek, čo predstavuje 5,73 % a „skôr áno“ odpovedalo 145 respondentiek, čiže 13,41 %. Na živnosť, ak by to zamestnávateľ vyžadoval, „by skôr nepracovalo“ 308 respondentiek, čiže 28,50 % a „negatívny postoj“ k zamestnávaniu na živnosť u zamestnávateľa vyjadrilo až 566 respondentiek, čo predstavuje 52,36 %. Z uvedených odpovedí vyplýva, že viac ako polovica opýtaných žien vie, čo obnáša práca na živnosť, aké povinnosti z toho vyplývajú a radšej túto formu zamestnania odmieta. U oslovených respondentiek, ktoré vyjadrili ochotu pracovať aj touto formou u zamestnávateľa, ide buď o neznalosť práv a povinností živnostníkov a s tým spojených rozdielov oproti zamestnaneckému pomeru, alebo chcú pracovať a byť zamestnané za každú cenu. Skúmanie tohto fenoménu by bolo iste veľmi zaujímavé, ale vzhľadom na zameranie našej práce nemali sme priestor a ani čas sa týmto otázkam venovať.

Práca nadčas
Na uvedenú otázku odpovedalo 1081 respondentiek, ale bez zdôvodnenia svojej odpovede. Prácu nadčas „by určite vykonávalo“ 398 respondentiek, čiže 36,82 %. „Skôr áno“ za prácu nadčas bolo 218 respondentiek, čo predstavuje 20,17 %. Prácu nadčas „by skôr nevykonávali“ respondentky v počte 280, čo predstavuje 25,90 % a 185 respondentiek „by určite nepracovalo“ nadčas, čo činí 17,11 %. Z uvedených odpovedí môžeme konštatovať, že viac ako polovica oslovených žien by vykonávala aj prácu nadčas s cieľom zamestnať sa a pracovať a u respondentiek, ktoré neprejavili záujem o prácu nadčas, vzhľadom na to, že nevyužili možnosť zdôvodnenia svojej odpovede, môžeme iba predpokladať, že im to pravdepodobne neumožňuje ich zdravotný stav, alebo vykonávanie práce nadčas by narúšalo ich zaužívaný stereotyp.

Práca na zmeny
Na túto otázku odpovedalo všetkých 1081 respondentiek bez zdôvodnenia svojho postoja. Na zmeny „by určite pracovalo“ 314 respondentiek, čo predstavuje 29,05 % a „skôr áno“ uviedlo 229 respondentiek čo činí 21,18 %. Na zmeny „by skôr nepracovalo“ 353 respondentiek, čo predstavuje 32,66 % a „určite by na zmeny nepracovalo“ 185 respondentiek, čo činí 17,11 %. Z odpovedí respondentiek vyplýva, že polovica oslovených by prácu na zmeny uvítala, a druhá časť respondentiek nesúhlasí s prácou na zmeny. Z týchto odpovedí môžeme usúdiť, že tieto ženy za účelom získania práce sú ochotné zmeniť aj stereotyp predchádzajúcej klasickej doby zamestnania, t. j. od 07,00 hodiny do 15,30 hodiny a prispôsobiť sa novým trendom práce. Na druhú polovicu respondentiek môže mať vplyv rodinné prostredie, neakceptovanie zmennosti rodinnými príslušníkmi, ak sú ešte v rodine školopovinné deti, respektíve osoby vyžadujúce osobitnú zdravotnú starostlivosť.

Práca v noci
Na uvedenú otázku odpovedalo 1081 respondentiek, ale nevyužili možnosť zdôvodnenia svojho postoja k danej otázke. Prácu v noci „by určite vykonávalo“ 229 respondentiek, čo predstavuje 21,18 % a „skôr áno“ odpovedalo 62 respondentiek čiže 5,74 %. „Skôr nie“ sa k uvedenej otázke vyjadrilo 280 respondentiek, čo predstavuje 25,90 % a „určite nie“ by túto prácu v noci nevykonávalo 510 respondentiek, čo činí 47,18 %. Z odpovedí respondentiek vyplýva, že nočnú prácu by veľmi neuvítali, pravdepodobne môžeme príčinu odmietnutia tušiť v počte odpracovaných rokov, v nie veľmi dobrom zdravotnom stave, v problémoch nočných spojov mestskej hromadnej dopravy, spojov Slovenskej autobusovej dopravy a Železníc Slovenskej republiky. Menšia polovica z opýtaných respondentiek by prácu na zmeny prijala pravdepodobne z existenčných dôvodov a potreby zabezpečenia finančného príjmu prostredníctvom zamestnania.

Práca v rizikových podmienkach
Na túto otázku odpovedalo 1081 respondentiek. Možnosť zdôvodniť svoj postoj nevyužila ani jedna z respondentiek. Prácu v rizikových podmienkach „by určite vykonávalo“ 78 respondentiek, čo predstavuje 7,22 % a „skôr áno“ uviedlo 145 respondentiek, čo činí 13,41 %. „Skôr nie“, prácu v rizikových podmienkach by nevykonávalo 347 respondentiek, čiže 32,10 % a „určite nie“, na túto otázku odpovedalo 511 nezamestnaných žien, čo predstavuje 47,27 %. Môžeme konštatovať, že práca v rizikových podmienkach pre túto skupinu evidovaných nezamestnaných nie je zaujímavá. Pravdepodobne tieto respondentky zvažujú vhodné pracovné podmienky vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu a veku.

Práca v krátkodobom alebo dočasnom zamestnaní
Na zadanú otázku odpovedalo 1081 respondentiek, ale bez vyjadrenia dôvodov, ktoré ich viedli ku konkrétnej odpovedi na túto otázku. V krátkodobom zamestnaní alebo dočasnom zamestnaní „by určite pracovalo“ 252 respondentiek, 23,31 % a „skôr áno“ by pracovalo v tomto zamestnaní 347 respondentiek, čo predstavuje 32,10 %. V počte 303 respondentiek, čo predstavuje 28,03 % „by skôr nepracovalo“ v krátkodobom a dočasnom zamestnaní. „Negatívny postoj“ ku krátkodobému alebo dočasnému zamestnaniu vyjadrilo 179 respondentiek, čo predstavuje 16,56 %. Na základe odpovedí od respondentiek môžeme konštatovať, že krátkodobú alebo dočasnú formu zamestnania by oslovené respondentky uvítali, pravdepodobne z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti a možnosti získania aspoň čiastočného príjmu a z potreby realizovať sa a byť v kolektíve zamestnancov.

Práca s využitím nástrojov aktívnej politiky trhu práce
Na otázku odpovedalo všetkých 1081 respondentiek, ale možnosť zdôvodniť svoj postoj k tejto otázke nevyužila ani jedna z respondentiek. „Určite by“ s využitím nástrojov aktívnej politiky trhu práce pracovalo 241 oslovených respondentiek, 22,30 % a „skôr áno“ by formou nástrojov aktívnej politiky trhu práce pracovalo 263 respondentiek, čo predstavuje 24,33 %. „Skôr nie“ sa k tejto možnosti zamestnania vyjadrilo 285 nezamestnaných žien, čo činí 26,36 % a „určite nie“ by s využitím nástrojov aktívnej politiky trhu práce nepracovalo 292 respondentiek, čo predstavuje 27,01 %. Z odpovedí respondentiek vyplýva, že takmer polovica opýtaných má záujem o zamestnanie sa formou nástrojov aktívnej politiky trhu práce. Môžeme predpokladať, že respondentky pravdepodobne poznajú zákon o službách zamestnanosti, ktorý ponúka túto možnosť zamestnania, stretli sa s týmto termínom, mali možnosť pracovať s využitím niektorých nástrojov aktívnej politiky a majú dobré skúsenosti so zamestnávateľmi. Druhá časť respondentiek, ktorá sa vyjadrila negatívne k tejto otázke, buď nepozná nástroje aktívnej politiky trhu práce, alebo má nie veľmi dobré skúsenosti s touto formou zamestnania.

Sezónne práce
Na otázku sezónnej práce odpovedalo všetkých 1081 respondentiek, ale opäť nezdôvodnili svoje postoje k tejto otázke. „Určite áno“ na sezónne práce odpovedalo 246 respondentiek, čiže 22,76 % a „skôr áno“ dalo odpoveď tejto otázke 302 respondentiek, čo predstavuje 27,94 %. „Skôr nie“ sa k tejto forme zamestnania vyjadrilo 309 respondentiek, čo predstavuje 28,58 % a „určite by“ túto formu zamestnania nevyužilo 224 respondentiek, čiže 20,72 %. Z odpovedí respondentiek môžeme konštatovať, že majú záujem o sezónne práce, kde by aspoň čiastočne využili svoje vedomosti a znalosti a zároveň by získali nové skúsenosti, ktoré by mohli neskôr využiť v plnohodnotnom zamestnaní.

Viacej zamestnaní súčasne
Na otázku odpovedalo 1081 respondentiek, ale na otázku prečo, neodpovedala ani jedna respondentka. „Určite by“ vykonávalo viacej zamestnaní súčasne 218 respondentiek, čo predstavuje 20,17 %. „Skôr áno“ k vykonávaniu viacerých zamestnaní súčasne sa vyjadrilo 224 respondentiek, čiže 20,72 %. „Skôr nie“ odpovedalo 314 respondentiek, čo predstavuje 29,05 %. Až 325 respondentiek, čiže 30,06 % „určite nebude“ vykonávať viacej zamestnaní súčasne. Z odpovedí respondentiek vyplýva, že záujem o vykonávanie viacerých zamestnaní súčasne je menší, pravdepodobne preto, lebo im to nedovoľuje ich zdravotný stav, alebo by ich pracovnou vyťaženosťou utrpela starostlivosť o rodinu.

Akákoľvek práca
Na uvedenú otázku odpovedalo 1081 respondentiek bez zdôvodnenia svojej odpovede na túto otázku. Akúkoľvek prácu „by určite prijalo“ 232 respondentiek, čo predstavuje 21,46 % a „skôr áno“ odpovedalo 244 respondentiek, čo činí 22,57 %. „Skôr nie“ sa k tejto otázke vyjadrilo 367 respondentiek, čo predstavuje 33,95 % a „určite by akúkoľvek prácu neprijalo“ 238 respondentiek, čiže 22,02 %. Z odpovedí respondentiek vyplynulo, že polovica tejto kategórie nemá záujem o akúkoľvek prácu, čiže preferuje kvalifikovanú a plnohodnotnú prácu s primeraným finančným ohodnotením, kde by využili svoje doterajšie vedomosti a bohaté skúsenosti a druhá polovica oslovených má záujem o akúkoľvek prácu, môže to byť z dôvodu finančného, nedostatočného vzdelania, alebo dlhodobej evidencie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Stanovená hypotéza: Evidované nezamestnané ženy po 50. roku veku nedostatočne prejavia svoje postoje k rôznym formám zamestnania. Táto hypotéza sa nám v plnej miere potvrdila. Ako vyplýva z nášho výskumu, evidované nezamestnané ženy po 50. roku veku prejavili záujem iba o tri formy práce. Prácu na kratší pracovný čas, kde „určite áno“ na túto formu práce odpovedalo 392 respondentiek, to je 36,26 % a „skôr áno“ odpovedalo 252 respondentiek, to je 23,31 %. Taktiež záujem bol aj o prácu v krátkodobom alebo dočasnom zamestnaní, kde „určite áno“ odpovedalo 252 respondentiek, to je 23,31 % a „skôr áno“ 347 respondentiek, to je 32,10 %. Pozitívny postoj táto kategória evidovaných nezamestnaných žien prejavila aj k sezónnym prácam, kde by túto prácu „určite vykonávalo“ 246 respondentiek, to je 22,76 % a „skôr áno“ by sezónne práce vykonávalo 302 respondentiek, to je 27,94 %.

K ostatným formám zamestnania v zostávajúcich otázkach, ktorých bolo 11, respondentky vyjadrili svoj negatívny postoj. Neoslovila ich forma domáckej práce a telepráce. „Určite by túto prácu nevykonávalo“ 454 respondentiek, čo predstavuje 42,00 % a „skôr nie“ odpovedalo 246 respondentiek, to je 22,76 %. Prácu za minimálnu mzdu by „určite nevykonávalo“ 225 respondentiek, to je 21,74 % a „skôr nie“ sa vyjadrilo 297 respondentiek, to je 27,47 %. Taktiež za nižšiu mzdu by určite nepracovalo 543 respondentiek, to je 50,22 % a skôr nie sa k práci za nižšiu mzdu ako je minimálna mzda vyjadrilo 303 respondentiek, to je 28,03 %. Prácu na živnosť „by určite nevykonávalo“ 566 respondentiek, to je 52,36 % a „skôr nie“ 308 respondentiek, to je 28,50 %. „Určite nie“ by prácu na zmeny nevykonávalo 185 respondentiek, to je 17,11 % a „skôr nie“ 353 respondentiek, to je 32,66 %. Na otázku pracovali by ste v noci „určite nie“ odpovedalo 510 respondentiek, to je 47,18 % a „skôr nie“ 280 respondentiek, to je 25,90 %. K práci v rizikových podmienkach „určite nie“ odpovedalo 511 respondentiek, to je 47,27 % a „skôr nie“ odpovedalo 347 respondentiek, to je 32,10 %. K práci s využitím nástrojov aktívnej politiky trhu práce „určite nie“ odpovedalo 292 respondentiek, to je 27,01 % a „skôr nie“ sa vyjadrilo 285 respondentiek, to je 26,36 %. Respondentky „by určite nevykonávali“ viacej zamestnaní súčasne v počte 325, to je 30,06 % a „skôr nie“ sa vyjadrilo 314 respondentiek, to je 29,05 %. K akejkoľvek práci „určite nie“ odpovedalo 238 respondentiek, to je 22,02 % a „skôr nie“ odpovedalo 367 respondentiek, to je 33,95 %. K práci nadčas polovica respondentiek prejavila pozitívny postoj a druhá polovica neprejavila záujem o túto formu zamestnania. Náš predpoklad sa potvrdil a môžeme konštatovať, že evidované nezamestnané ženy po 50. roku veku nedostatočne prejavili svoje postoje k rôznym formám zamestnania.

Diskusia
V príspevku sme analyzovali postoje evidovaných nezamestnaných žien po 50. roku veku k rôznym formám zamestnania. Cieľom tohto príspevku bolo zistiť postoje tejto vekovej kategórii k rôznym formám zamestnania a poukázať, kde ony nachádzajú možnosť pracovného uplatnenia.

Tieto výstupy nám signalizujú problémy tejto kategórie nezamestnaných žien, ktoré by mali byť prínosom najmä pre zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí by ich mali v značnej miere rešpektovať a zakomponovať do svojej pracovnej činnosti. Keďže táto kategória nezamestnaných žien uprednostňuje prácu na kratší pracovný čas, prácu v krátkodobom zamestnaní alebo dočasnom zamestnaní a tieto ženy prejavili záujem aj o prácu k sezónnym prácam, je potrebné túto skutočnosť akceptovať a využívať pri ich uplatnení na trhu práce.

Taktiež by tejto skutočnosti napomohlo z úrovne Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove pracovné stretnutie so zamestnávateľmi z okresu Prešov, ktorí by túto pracovnú silu – evidované nezamestnané ženy po 50. roku veku mohli zamestnať na kratší pracovný úväzok, alebo v krátkodobom zamestnaní, napríklad v čase čerpania dovoleniek, počas dlhodobých práceschopností svojich zamestnancov, počas rodičovských dovoleniek.

Keďže evidované nezamestnané ženy po 50. roku veku nedostatočne poznajú možnosti využitia nástrojov aktívnej politiky trhu práce, bolo by potrebné z pozície Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove viacej informovať a vzdelávať tieto nezamestnané ženy o aktuálnych nástrojoch politiky trhu práce, komunikovať s nezamestnanými ženami po 50. roku veku o vhodnom nástroji zamestnania, realizovať výberové konania so zameraním na túto vekovú kategóriu a pozývať adekvátnych zamestnávateľov, ktorí by prejavili záujem o niektoré nástroje aktívnej politiky trhu práce a taktiež by akceptovali aj kategóriu nezamestnaných žien po 50. roku veku. Evidované nezamestnané ženy po 50. roku veku prejavili menší záujem o riešenie svojej nepriaznivej životnej situácie začatím vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. Poradcovia úradov práce v spolupráci so zamestnancami zodpovednými za evidenciu nezamestnaných by mali vytypovať z tejto kategórie nezamestnaných žien po 50. roku veku tie ženy, ktoré sú tejto samostatnej zárobkovej činnosti naklonené, pozývať tieto nezamestnané ženy na odborné pohovory, začleniť ich do kurzov so zameraním na samozamestnanie a poskytnúť im príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť. Evidované nezamestnané ženy po 50. roku veku boli pri akceptovaní pracovných podmienok menej flexibilné. Neprejavili záujem napríklad o domácku práca a teleprácu, ktorá je v značnej miere využívaná v krajinách Európskej Únie a veľmi málo je táto forma preferovaná v našej krajine, s výnimkou kraja Bratislavského. O tejto forme zamestnania by bolo vhodné informovať kategóriu nezamestnaných žien po 50. roku veku, uviesť im výhody tohto pracovnoprávneho vzťahu z pozície Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove. Realizovať pracovné stretnutia s touto kategóriou nezamestnaných v Kluboch práce a odbornou prednáškou zamestnanca úradu práce, sociálnych vecí a rodiny – právnika – informovať a motivovať k tejto forme zamestnania.

Záver
Na základe uskutočneného výskumu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove s evidovanými nezamestnanými ženami po 50. roku veku sa ukázali rezervy aj v práci zamestnancov príslušného úradu. S touto kategóriou nezamestnaných je potrebné viacej spolupracovať, komunikovať, poskytovať im individuálne poradenstvo. Informovať o všetkých dostupných formách zamestnania, o možnosti využívania nástrojov aktívnej politiky trhu práce, poskytovať im základné právne poradenstvo, nabádať ich k ukončeniu základného vzdelania, umožniť im rekvalifikačné kurzy. Zároveň je nutné, aby s touto kategóriou nezamestnaných pracovali odborní poradcovia, najmä psychológovia, ktorí by ich nabádali k riešeniu svojej životnej situácie, k vzpruženiu vlastných síl a schopností so zámerom zamestnať sa.

Pre túto vekovú kategóriu nezamestnaných žien po 50. roku veku bude potrebné zlepšiť aj povedomie verejnosti o význame zručnosti starších osôb, ktorými sú presnosť, spoľahlivosť, a komunikatívnosť.

Taktiež táto kategória nezamestnaných si musí uvedomiť, že ak sa chce zamestnať, musí sa o prácu, ale najmä o jej nové formy zamestnania viac zaujímať. Musí získavať nové informácie, sledovať zmeny v našej legislatíve, najmä čo sa týka zákona o službách zamestnanosti č. 5/2004 Z. z. v platnom znení a Zákonníka práce. Tu vidíme priestor pre pôsobenie na nezamestnaných nielen zo strany úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj ostatných zložiek participujúcich na trhu práce, najmä organizácie tretieho sektora a dobrovoľnícke organizácie. Samozrejme, že veľkú úlohu aj naďalej pri zamestnaní nielen tejto kategórie nezamestnaných bude mať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a individuálny prístup nezamestnaného človeka.

Autor: PhDr. Anna Zákutná
Biografická charakteristika: Vysokoškolské vzdelanie v odbore: Výchova a vzdelávanie dospelých ukončila na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Pracovala na sociálnom oddelení Obvodného úradu v Prešove, Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove vo výkonných a riadiacich funkciách. Momentálne ako projektová manažérka zodpovedá za projekty v sociálnej oblasti a v oblasti vzdelávania na Mestskom úrade v Prešove. Študuje externú formu doktorandského štúdia na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave
Zoznam literatúry:

BUCHTOVÁ, B. Nezaměstnanost – psychologický, ekonomický a sociální problém, Praha: Grada 2001, s. 75. ISBN 80-247-9006-8.
Keller, J. 2006. Soumrak sociálního státu. Sociologické nakladatelství (Slon), Praha, s. 120. ISBN 80-86429-41-5.
Mareš, P. 2002. Nezaměstnanost jako sociální problém. Sociologické nakladatelství, Praha, s. 11. ISBN 80-86429-08-3.
Mareš, P. 2002. Nezaměstnanost jako sociální problém. Sociologické nakladatelství, Praha, s. 68. ISBN 80-86429-08-3.
Zákon č. 311/2001 v platnom znení (Zákonník práce ).
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov.