The relationship between emotional intelligence and personal well-being among university students

Abstrakt: Táto štúdia sa zaoberá vzťahom medzi úrovňou emocionálnej inteligencie (EI) študentov vysokých škôl a ich subjektívne vnímanou osobnou pohodou. Emocionálna inteligencia, definovaná ako schopnosť rozpoznávať, regulovať a efektívne používať emócie v medziľudských vzťahoch, zohráva kľúčovú úlohu v psychickom zdraví a adaptabilite jednotlivca. Cieľom štúdie bolo zistiť, do akej miery jednotlivé faktory EI (napr. posúdenie vlastných emócií a emócií iných, používanie emócií a regulácia emócií) korelujú s mierou osobnej pohody, ktorá zahŕňa aspekty ako spokojnosť so životom, so životnou úrovňou, zdravím, dosahovanými cieľmi, vzťahmi, bezpečnosťou, spoločenstvom a istotou do budúcnosti. Zistenia boli realizované bivariačnou analýzou, ktorá bola realizovaná prostredníctvom neparametrickej štatistickej metódy – Spearmanov koeficient. Štúdia potvrdila existenciu štatisticky významných vzťahov medzi faktormi emocionálnej inteligencie a osobnej pohody. Výsledky ukázali, že subjektívne vnímanú osobnú pohodu najvýraznejšie ovplyvňujú tri faktory emocionálnej inteligencie – schopnosť posúdiť, využívať a regulovať vlastné emócie. Tieto zložky sa preukázali ako kľúčové pre udržiavanie duševnej rovnováhy, spokojnosti so životom a celkovej osobnej pohody jednotlivca. Výsledky môžu prispieť k lepšiemu pochopeniu významu emocionálnych kompetencií v akademickom prostredí a podporiť rozvoj programov na podporu duševného zdravia študentov vysokých škôl.
Kľúčové slová: emocionálna inteligencia, osobná pohoda, spokojnosť so životom, študenti, subjektívne prežívanie

Abstract: This study examines the relationship between the level of emotional intelligence (EI) of university students and their subjectively perceived personal well-being. Emotional intelligence, defined as the ability to recognize, regulate, and effectively use emotions in interpersonal relationships, plays a key role in an individual's mental health and adaptability. The aim of the study was to determine the extent to which individual EI factors (e.g., assessment of one's own emotions and the emotions of others, use of emotions, and regulation of emotions) correlate with the level of personal well-being, which includes aspects such as satisfaction with life, standard of living, health, achieved goals, relationships, security, community, and certainty about the future. The findings were obtained using bivariate analysis, which was performed using a nonparametric statistical method—Spearman's coefficient. The study confirmed the existence of statistically significant relationships between emotional intelligence factors and personal well-being. The results showed that subjectively perceived personal well-being is most significantly influenced by three factors of emotional intelligence – the ability to assess, use, and regulate one's own emotions. These components have been shown to be key to maintaining mental balance, life satisfaction, and overall personal well-being. The results may contribute to a better understanding of the importance of emotional competencies in the academic environment and support the development of programs to promote mental health among university students.
Keywords: emotional intelligence, personal well-being, life satisfaction, students, subjective experience

Emotional intelligence and its connection to personal well-being in an academic environment

Abstrakt: Emocionálna inteligencia predstavuje schopnosť riadiť sa s vlastnými emóciami, ako aj rozumieť emóciám iných ľudí. Pochopenie a správne využívanie, spolu s vnímaním pocitov druhých, podporuje zlepšenie medziľudských vzťahov a prispieva k zvýšeniu osobnej pohody. Cieľ tejto štúdie bolo zmerať úroveň emocionálnej inteligencie a osobnej pohody študentov škôl a poukázať na význam rozvoja emocionálnych zručností pre ich psychickú odolnosť a životnú spokojnosť. V rámci výskumu 82 študentov vysokých škôl vyplnilo štandardizované dotazníky WLEIS na hodnotenie emocionálnej inteligencie a IOP na meranie osobnej pohody. Analýza jednotlivých prvkov bola vykonaná pomocou deskriptívnych štatistických metód. Schopnosť využívať správne emócie má najmä význam pri zvládaní náročných životných situácií, čo je v konečnom dôsledku
Kľúčové slová: emocionálna inteligencia, osobná pohoda, spokojnosť, študenti

Abstract: Emotional intelligence is the ability to manage one's own emotions and understand the emotions of others. Understanding emotions and using them appropriately, together with perceiving the feelings of others, promotes improved interpersonal relationships and contributes to increased personal well-being. The aim of this study was to measure the level of emotional intelligence and personal well-being of school students and to emphasize the importance of developing emotional skills for their mental resilience and life satisfaction. As part of the research, 82 university students completed standardized WLEIS questionnaires to assess emotional intelligence and IOP questionnaires to measure personal well-being. The analysis of individual elements was performed using descriptive statistical methods. The ability to use emotions appropriately is particularly important in coping with difficult life situations, which ultimately.
Key words: emotional intelligence, personal well-being, satisfaction, students

The Impact of ADHD Symptoms on Quality of Life in Adults - A Quantitative Analysis of Five Life Domains

Abstrakt: Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) sa u dospelých často prejavuje spôsobom, ktorý výrazne ovplyvňuje ich každodenné fungovanie, kvalitu života a osobné prežívanie spokojnosti. Cieľom tejto kvantitatívnej štúdie je preskúmať, ako prejavy ADHD narúšajú život dospelých jednotlivcov v piatich vybraných oblastiach: práca a vzdelanie, vzťah a/alebo rodina, sociálne kontakty, voľný čas/hobby a sebavedomie/sebaobraz.
Ako výskumnú metódu zberu dát sme použili štandardizovaný nástroj DIVA-5. Výskumnej vzorky sa zúčastnilo 83 dospelých respondentov s diagnostikovanou poruchou ADHD (subtyp kombinovaný). Dáta boli spracované pomocou overených štatistických postupov, deskriptívnej a korelačnej analýzy. Výsledky naznačujú, že početnosť príznakov nepozornosti, hyperaktivity a impulzivity má vplyv na narušenie subjektívne vnímanej pohody, potvrdila sa slabá korelácia. Avšak nepotvrdil sa vplyv veku či pohlavia na úmeru narušenia sledovaných oblastí. Analýza ukázala, že problémy sa šírili rovnomerne do všetkých sledovaných oblastí, ktoré respondenti označili ako narušené. Neexistovala žiadna konkrétna oblasť s výraznejším narušením v porovnaní s ostatnými. Zistenia môžu slúžiť ako východisko pre rozšírenie porozumenia o dopadoch ADHD v dospelosti a pre budúci vývoj cielenej podpory tejto skupiny ľudí.
Kľúčové slová: ADHD, dospelosť, kvalita života, osobná pohoda

Abstract: Attention Deficit Hyperactivity Disorder (ADHD) in adults often manifests in ways that significantly affect their daily functioning, quality of life, and personal sense of well-being. The aim of this quantitative study is to examine how ADHD symptoms disrupt the lives of adults across five selected domains: work and education, relationships and/or family, social contacts, leisure/hobbies, and self-esteem/self-image.
For data collection, the standardized instrument DIVA-5 was used. The research sample consisted of 83 adult respondents diagnosed with ADHD (combined subtype). Data were analyzed using validated statistical procedures, including descriptive and correlational analysis. The results suggest that the frequency of symptoms of inattention, hyperactivity, and impulsivity influences the disruption of subjectively perceived well-being, with a weak correlation confirmed. However, no significant effect of age or gender on the extent of impairment across the observed domains was found. The analysis showed that difficulties were evenly distributed across all the assessed domains identified by respondents as impaired, with no single domain being more severely affected than the others. These findings may serve as a basis for expanding understanding of the impact of ADHD in adulthood and for the future development of targeted support for this population.
Key words: ADHD, adulthood, quality of life, well-being

Comprehensive Perspective on the Reintegration of the Unemployed: Motivational Mechanisms, Barriers, and Interventions of Job Placement Agents.

Abstrakt: Nezamestnanosť predstavuje komplexný sociálny jav s výraznými ekonomickými, psychologickými a spoločenskými dôsledkami. Hoci štatistiky naznačujú pokles celkovej miery nezamestnanosti, významná časť populácie zostáva dlhodobo bez práce a čelí prekážkam pri opätovnej integrácii na trh práce. Príspevok sa zameriava na skúmanie motivácie a bariér nezamestnaných z pohľadu agentov voľných pracovných miest, ktorí sprostredkovávajú kontakt medzi uchádzačmi a zamestnávateľmi. Na základe pilotného kvalitatívneho výskumu, realizovaného prostredníctvom kazuistík konkrétnych prípadov uchádzačov, sa identifikovali tri kľúčové oblasti týkajúce sa procesu reintegrácie: individuálne motivačné faktory uchádzačov, subjektívne a objektívne bariéry a spôsoby, akými agenti voľných pracovných miest prispievajú k sprostredkovaniu zamestnania. Analýza ukázala, že motivácia nezamestnaných je výsledkom interakcie ekonomických (napr. potreba finančnej stability), sociálnych (podpora okolia) a psychologických faktorov (sebavedomie, predchádzajúce skúsenosti). Bariéry zahŕňajú nedostatok kvalifikácie, zdravotné obmedzenia, rodinné povinnosti či rezignáciu po opakovaných neúspechoch. Diskusia výsledkov je zasadená do kontextu zahraničných štúdií a poskytuje praktické odporúčania pre služby zamestnanosti, vrátane individuálne prispôsobených intervencií a efektívnej spolupráce medzi agentmi, uchádzačmi o zamestnanie, čo zvyšuje úspešnosť reintegrácie na trh práce.
Kľúčové slová: nezamestnanosť, motivácia, bariéry, agent voľných pracovných miest, reintegrácia

Abstract: Unemployment represents a complex social phenomenon with significant economic, psychological, and societal consequences. Although statistics indicate a decline in overall unemployment rates, a considerable portion of the population remains long-term unemployed and faces barriers to reintegration into the labor market. This article focuses on examining the motivation and barriers of unemployed individuals from the perspective of employment agency officers, who mediate contact between job seekers and employers. Based on a pilot qualitative study conducted through case studies of specific job seekers, three key areas related to the reintegration process were identified: individual motivational factors of job seekers, subjective and objective barriers, and the ways in which employment agency officers contribute to job placement. The analysis revealed that the motivation of unemployed individuals results from the interaction of economic factors (e.g., the need for financial stability), social factors (e.g., support from the environment), and psychological factors (e.g., self-confidence, previous experiences). Barriers include lack of qualifications, health limitations, family responsibilities, and resignation following repeated failures. The discussion situates the findings within the context of international studies and provides practical recommendations for employment services, including individually tailored interventions and effective collaboration between agency officers and job seekers, which enhances the success of labor market reintegration.
Keywords: unemployment, motivation, barriers, employment agency officers, reintegration

Abstract: The paper is focused on the preparation of university students for work with people with mental disorders. The aim of the research was to determine on what to focus in the forming of university social work students for work with people with mental disorders. We have conducted the research in the qualitative methodology. The research set consisted of 18 Slovak and Czech organizations or services, which are primarily focused on work with clients with mental disorders. The results describe the necessary professional and personality prerequisites, as well as the need for practice.
Key words: Mental disorders. Professional prerequisites. Personality prerequisites. Forming of students. Social work.

Comprehensive assessment of groundwater quality in the Slovak republic (2020–2023) and its impact on public health

Abstrakt: Podzemné vody predstavujú kľúčový zdroj pitnej vody a ich kvalita zohráva zásadnú úlohu pri ochrane verejného zdravia. Cieľom tejto štúdie bolo analyzovať stav kvality podzemných vôd v Slovenskej republike v rokoch 2020 až 2023 a vyhodnotiť potenciálne zdravotné riziká vyplývajúce z ich kontaminácie. Výsledky z roku 2023 poukázali na časté prekročenia limitných hodnôt mangánu, železa, dusičnanov, ako aj výskyt pesticídov a prchavých organických látok v niektorých oblastiach. Identifikované kontaminanty súvisia so zvýšeným rizikom chronických ochorení vrátane onkologických ochorení, porúch nervového systému a endokrinných dysfunkcií. Zistenia potvrdzujú potrebu udržateľného hospodárenia s vodnými zdrojmi, dôsledného monitorovania a zavedenia preventívnych opatrení s cieľom minimalizovať dopad na zdravie obyvateľstva.
Kľúčové slová: podzemné vody, kvalita vody, verejné zdravie, dusičnany, ťažké kovy, pesticídy, environmentálne riziká, Slovenská republika

Abstract: Groundwater is a vital source of drinking water, playing a critical role in the protection of public health. This study aimed to assess groundwater quality in the Slovak Republic between 2020 and 2023 and to evaluate potential health risks related to contamination. The 2023 results revealed frequent exceedances of manganese, iron, and nitrate limits, along with the presence of pesticides and volatile organic compounds in specific regions. The identified contaminants are associated with increased risks of chronic diseases, including cancer, neurological disorders, and endocrine disruption. The findings highlight the need for sustainable water resource management, consistent monitoring, and the implementation of preventive measures to reduce health impacts on the population.
Keywords: groundwater, water quality, public health, nitrates, heavy metals, pesticides, environmental risks, Slovak Republic

Supplementation with Vitamin D in the Post-Pandemic Period

Abstrakt: Prehľadový odborný článok poskytuje pohľad na význam vitamínu D pre udržanie optimálneho zdravia ako i jeho úlohu v profylaxii či ako užitočný doplnok stravy počas prebiehajúcej pandémie COVID -19. Vitamín D má dôležitý vplyv na správne fungovanie viacerých systémov ako pohybového, imunitného, nervového či kardiovaskulárneho. Jeho nízka hladina súvisí so zníženými hodnotami vápnika, čo má za dôsledok nedostatočnú mineralizáciu kostí a následne možný vývoj krivice u detí, osteoporózy u dospelých, deformáciu kostí či vysokú náchylnosť na zlomeniny v dôsledku pádov. Svalová slabosť alebo akútne infekcie dýchacích ciest tiež patria k extraskeletálnym následokom nedostatku vitamínu D. Mnohé štúdie sa preto zamerali na výhody užívania tohto vitamínu pri znížení závažnosti priebehu ochorenia COVID-19. Vitamín D má imunomodulačnú úlohu, preto jeho nedostatok ovplyvňuje imunitné funkcie. Nízke hladiny vitamínu D v sére boli napríklad spojené v klinických štúdiách s akútnymi infekciami respiračného systému, vrátane epidemickej chrípky. Potenciál v liečbe a prevencii akútnych respiračných ochorení u vitamínu D a jeho imunomodulačných účinkov, sú predmetom skúmania vo vedeckej obci naprieč celým svetom.
Kľúčové slová: COVID-19, nedostatok, profylaxia, vitamín D

Abstract: This review article provides an overview of the importance of vitamin D in maintaining optimal health, as well as its role in prophylaxis and as a useful dietary supplement during the ongoing COVID-19 pandemic. Vitamin D plays a key role in the proper functioning of several systems, including the musculoskeletal, immune, nervous, and cardiovascular systems. Low levels of vitamin D are associated with reduced calcium levels, which can result in insufficient bone mineralization, leading to the development of rickets in children, osteoporosis in adults, bone deformities, or a high susceptibility to fractures due to falls. Muscle weakness and acute respiratory infections are also among the extra-skeletal consequences of vitamin D deficiency. Many studies have therefore focused on the benefits of vitamin D supplementation in reducing the severity of COVID-19. Vitamin D has an immunomodulatory role, and its deficiency can affect immune function. For example, low serum levels of vitamin D have been associated in clinical studies with acute respiratory infections, including seasonal influenza. The potential of vitamin D in the treatment and prevention of acute respiratory illnesses, due to its immunomodulatory effects, continues to be a subject of global scientific research.
Keywords: COVID-19, deficiency, prophylaxis, vitamin D

Vibrations in the occupational environment and vibration-induced disease

Abstrakt: Vystavenie zamestnancov vibráciám na pracovisku predstavuje významné riziko, ktoré môže negatívne ovplyvniť ich fyzickú pohodu a dlhodobé zdravie. Vibrácie vznikajú v rôznych odvetviach, najmä v priemysle, stavebníctve, doprave a poľnohospodárstve, kde pracovníci bežne manipulujú s ručným náradím, obsluhujú mechanické zariadenia alebo pracujú s motorovými vozidlami. Dlhodobá expozícia vibráciám môže spôsobovať závažné zdravotné ťažkosti, najmä poruchy pohybového aparátu, krvného obehu či nervového systému.

Predkladaná práca analyzuje výskyt chorôb z povolania spôsobených vibráciami u zamestnancov v Prešovskom kraji. V období rokov 2019 až 2023 bolo prešetrených spolu 126 podozrení na choroby z povolania, z ktorých sa v 30 prípadoch potvrdila choroba z vibrácií. To predstavuje približne 24 % všetkých preskúmaných prípadov.

Efektívna prevencia rizík súvisiacich s vibráciami vrátane zavádzania ochranných opatrení a systematického vzdelávania zamestnancov je nevyhnutná pre zabezpečenie zdravia a bezpečnosti pracovníkov naprieč rôznymi odvetviami.

Kľúčové slová: pracovné prostredie, prevencia, vibrácie, zdravotné riziká.

Abstract: Exposure to vibrations in the workplace represents a significant occupational hazard that can adversely affect workers' physical well-being and long-term health. Vibrations occur across various sectors, particularly in industry, construction, transportation and agriculture, where employees frequently use handheld tools, operate mechanical equipment or work with motor vehicles. Chronic exposure to vibrations can result in serious health complications, particularly affecting the musculoskeletal system, circulatory function and the nervous system.

This study examines the prevalence of occupational diseases attributable to vibrations among workers in the Prešov Region. Between 2019 and 2023, a total of 126 suspected cases of occupational disease were investigated, with 30 confirmed diagnoses of vibration-induced disorders, accounting for approximately 24% of all reviewed cases.

The implementation of effective preventive strategies, including protective measures and systematic employee education is crucial to safeguarding the health and safety of workers across multiple industries.

Keywords: occupational environment, prevention, vibrations, health risks.

Educational Aspects of the Activities of Field Workers: Insights from Qualitative Research

Abstrakt: Článok sa zaoberá edukačnými aspektmi práce komunitných pracovníkov v marginalizovaných rómskych komunitách na Slovensku. Na základe kvalitatívneho výskumu, ktorý zahŕňal rozhovory a priame pozorovanie, analyzuje konkrétne činnosti, prostredníctvom ktorých komunitní pracovníci prispievajú k zvyšovaniu gramotnosti, rozvoju zručností a sociálnej integrácii klientov. Zistenia ukazujú, že edukácia v teréne prebieha najmä neformálnym spôsobom, prostredníctvom každodenných interakcií a praktickej pomoci. Dôležitými faktormi efektívnej edukácie sú dôvera, individuálny prístup a schopnosť reagovať na aktuálne potreby klientov. Výsledky výskumu poukazujú aj na potrebu systematickejšieho vzdelávania samotných komunitných pracovníkov v oblasti andragogiky. Článok zároveň prináša odporúčania na zefektívnenie edukačnej zložky komunitnej práce.
Kľúčové slová: terénna práca, edukácia, rómske komunity, gramotnosť, sociálna inklúzia, neformálne učenie, vzdelávanie dospelých, terénny výskum

Abstract: The article focuses on the educational aspects of community workers activities in marginalized Roma communities in Slovakia. Based on qualitative research involving interviews and direct observation, it analyzes specific activities through which community workers contribute to improving literacy, developing skills, and promoting the social integration of clients. The findings show that education in the field occurs predominantly in an informal manner, through everyday interactions and practical support. Key factors for effective education include trust, an individual approach, and the ability to respond to the current needs of clients. The research also highlights the need for more systematic education of community workers themselves in the field of andragogy. The article concludes with recommendations for enhancing the educational dimension of community work.
Keywords: field work, education, Roma communities, literacy, social inclusion, informal learning, adult education, field research

Social media and its role in the lives of people with hearing impairments

Abstrakt: Nová forma komunikačnej technológie – internet – ponúka ľuďom s poruchou sluchu možnosť plnej účasti a inklúzie do sociálnej spoločnosti. Táto štúdia poskytuje prehľad o ľuďoch s rôznym stupňom straty sluchu, ktorí majú prístup k dostupným digitálnym komunikačným technológiám. Analyzuje ich používanie sociálnych médií na komunikáciu a získavanie informácií, ktoré môžu zlepšiť kvalitu života jednotlivcov so stratou sluchu. Výsledky a interpretácia tejto štúdie poskytujú cenné informácie, ktoré môžu ľudia využiť na ďalšie zlepšovanie a rozvoj komunikačných technológií s rôznymi typmi sociálnych médií.
Kľúčové slová: osoby s poruchou sluchu, posunkujúci, sociálne médiá

Abstract: A new communication technology - the Internet - offers people with hearing impairment the prospect of full participation and inclusion in society. This study provides an overview of people who have varying degrees of hearing loss and have access to available digital communication technologies. It analyses their use of social media to communicate and obtain information that can improve the quality of life of individuals with hearing loss. This study's results and interpretation provide valuable information that they can use to further enhance and develop communication technologies with social media types.
Key words: people with hearing impairment, users of sign language, social media

Factors Influencing the Occurrence of Adverse Events in Institutional Healthcare

Abstrakt
Východiská: Nežiaduce udalosti (NU) v ústavnej zdravotnej starostlivosti predstavujú významný problém ovplyvňujúci bezpečnosť poskytovanej starostlivosti. Ich výskyt je často podmienený najmä pracovným zaťažením, skúsenosťami a organizačnou kultúrou, v ktorej sestry vykonávajú svoju profesiu.
Cieľ: Analyzovať postoje sestier k rizikovým faktorom vzniku NU.
Súbor a metodika: Prieskumu sa zúčastnilo 200 sestier. Zber dát prebiehal v období máj – jún 2024 prostredníctvom dotazníka vlastnej konštrukcie. Dáta boli analyzované pomocou deskriptívnej štatistiky a Kruskal-Wallisovho testu.
Výsledky: Najvýznamnejším rizikovým faktorom vzniku NU bola únava a vyčerpanosť, ktorú najviac vnímali sestry vo veku 41–50 rokov (x̄ = 4,06) a s praxou nad 11 rokov (x̄ = 3,96). Nasledovala nesústredenosť pri podávaní liekov, najvyššie hodnotená sestrami vo veku 41–50 rokov (x̄ = 3,73) a s praxou 6–10 rokov (x̄ = 3,64).
Záver: Prevencia vzniku NU si vyžaduje systematické opatrenia v oblasti riadenia pracovnej záťaže, podpory bezpečnostnej kultúry a zlepšovania organizačných podmienok. Posilnenie role sestier pri identifikácii rizikových faktorov vzniku NU predstavuje dôležitý krok k zvyšovaniu kvality a bezpečnosti zdravotnej starostlivosti.
Kľúčové slová: Bezpečnosť pacienta, Nežiaduce udalosti, Rizikové faktory, Sestra.

Abstract
Background: Adverse events (AEs) in inpatient healthcare represent a significant issue affecting the quality and safety of care provided. Their occurrence is often conditioned by workload, professional experience, and the organizational culture in which nurses practice. Objective: To analyze nurses' attitudes toward risk factors contributing to the occurrence of AEs.
Methodology: The survey included 200 nurses. Data collection took place between May and June 2024 using a self-designed questionnaire. Data were analyzed using descriptive statistics and the Kruskal-Wallis test.
Results: The most significant risk factor identified was fatigue and exhaustion, most frequently reported by nurses aged 41–50 years (x̄ = 4.06) and those with over 11 years of experience (x̄ = 3.96). This was followed by inattentiveness during medication administration, with the highest scores among nurses aged 41–50 (x̄ = 3.73) and those with 6–10 years of experience (x̄ = 3.64).
Conclusion: Preventing the occurrence of AEs requires systematic measures aimed at managing workload, supporting a culture of safety, and improving organizational conditions. Strengthening the role of nurses in identifying AE risk factors is a key step toward enhancing the quality and safety of healthcare.
Keywords: Patient safety, Adverse events, Risk factors, Nurse.

Abstrakt: Autorka sa vo svojom článku zameriava na problematiku titulkovania a titulkovaných programov pre osoby so sluchovým postihnutím. V samotnom článku predstavuje autorka teoretickú rovinu danej problematiky a na druhej strane prezentuje praktické uplatnenie teórie v praxi. V teoretickej časti ponúka základné uvedenie do menovanej problematiky so zameraním sa na podmienky určujúce kvalitné titulky v programoch pre osoby so sluchovým postihnutím a odôvodnenie, prečo je tento spôsob debarierizácie tak dôležitý. V časti metodologickej alebo empirickej ponúka informácie a výsledky z prieskumu v danej oblasti, a aktuálny stav danej problematiky v zmysle zákonov a vyhlášok. V rámci realizovanej praxe poukazuje ako na slabé, tak aj silné stránky titulkovania pre osoby so sluchovým postihnutím a poskytuje návrhy do praxe, ktoré by mohli z jej pohľadu pomôcť v procese titulkovania programov pre osoby so sluchovým postihnutím, a súčasne by mohli napĺňať aj podmienky zákona pre verejných poskytovateľov v procese multimodálneho prístupu. Pridanou hodnotou titulkovania programov pre osoby so sluchovým postihnutím, ktorú autorka uvádza je nepriamo okrem znižovania informačnej bariéry u osôb so sluchovým postihnutím aj zvýšenie gramotnosti u osôb so sluchovým postihnutím.
Kľúčové slová: informačná bariéra, komunikačná bariéra, nepočujúci, rozvíjanie gramotnosti, skryté titulky.

Abstract:The author, in her article, focuses on the issue of subtitling and subtitled programs for people with hearing impairments. In the article, she presents both the theoretical background of the topic and the practical application of this theory. In the theoretical part, she provides a basic introduction to the subject, focusing on the conditions that determine the quality of subtitles in programs for the hearing impaired, and explains why this form of accessibility is so important.
In the methodological or empirical section, she offers information and results from research in this area, as well as the current state of the issue in terms of laws and regulations. Within the practical part of the article, she highlights both the strengths and weaknesses of subtitling for people with hearing impairments and provides practical suggestions that, from her perspective, could help improve the subtitling process for these individuals. At the same time, these suggestions could help fulfill the legal requirements for public broadcasters in implementing a multimodal approach.
An added value of subtitling programs for people with hearing impairments, as the author points out, is that, in addition to reducing informational barriers, it also indirectly contributes to improving literacy among people with hearing impairments.
Key words: Informational barrier, Communication barrier, Deaf, Developing literacy, Closed captions.

Ilustrácia: vytvorené umelou inteligenciou (2025)

Physical activity as one of the pillars in prevention and treatment of overweight and obesity.

Abstrakt:
Úvod: Obezita je ochorenie, pri ktorom je prevencia mnohokrát účinnejšia ako liečba. Za najúčinnejší spôsob zníženia telesne hmotnosti sa preukázal komplexný manažment obezity pozostávajúci zo štyroch pilierov: výživa, fyzická aktivita, zmena životného štýlu, farmakoterapia.
Cieľ: Cieľom štúdie bolo zistiť, či pohybová aktivita pred účasťou na programe redukcie telesnej hmotnosti pozitívne ovplyvňuje znižovanie vybraných antropometrických ukazovateľov nadváhy a obezity po absolvovaní preventívneho programu.
Metodika: Pre mapovanie pohybovej aktivity respondentov sme použili Baeckeho dotazník pohybovej aktivity. Výskumnú vzorku tvorilo 244 respondentov, 60,7% žien (n=144) a 39,9% mužov (n=96). Výber respondentov bol zámerný. Dodržali sme základné etické prístupy pre výskum. Získané údaje sme vyhodnotili pomocou deskriptívnej a inferenčnej štatistiky, využili sme program SPSS 22.0 a Excel. Hodnota hladiny významnosti bola stanovená na α = 0,05.
Výsledky: Medzi pohybovou aktivitou získanou predúčasťou v redukčnom programe a vybranými antropometrickými ukazovateľmi nadváhy a obezity po absolvovaní preventívneho programu (telesná hmotnosť, obvod pása, BMI, WHR, viscerálny tuk) u mužov (p > 0,05) ani u žien (p > 0,05) neexistuje štatisticky významná súvislosť. Jediný štatisticky významný vzťah bol zistený v prípade indexu voľného času a zmenou v indexe WHR, pričom čím vyššia bola aktivita mužov vo voľnom čase, tým viac sa zvyšoval rozdiel indexu WHR po absolvovaní preventívneho programu (r_S = 0,213. p < 0,05).
Záver: Deficit pohybovej aktivity v súčasnosti predstavuje problém takmer všetkých ľudí. Pohybová aktivita má nezávisle na svojom účinku na telesnú hmotnosť podstatný vplyv na zdravotný stav a je neodmysliteľnou súčasťou prevencie a liečby obezity
Kľúčové slová: Obezita. Pohybová aktivita. Baeckeho dotazník.

Abstract:
Introduction:Prevention of obesity is more effective than cure. The most effective way of reducing weight is a comprehensive obesity management with four pillars: nutrition, physical activity, lifestyle changes and pharmacotherapy.
Aim: We determined the extent of the positive effect of physical activity performed before the participation in the body weight reducing programme on reducing selected anthropometric overweight and obesity indicators after completing the programme.
Methodology:We mapped physical activity of 244 respondents (60,7% women (n=144), 39,9% men (n=96)) using Baecke questionnaire. The choice was purposive. Data acquiring method conformed to basic ethical standards for research. The data were assessed with descriptive and inference statistics.We used SPSS, version 22.0, and Excel. The value of the significance level was α = 0,05.
Results: There is no significant connection between physical activity gained before the participation in weight-reducing programme and selected anthropometric overweight and obesity indicators after completing the preventative programme (body weight, waistline, BMI, WHR, visceral fat) in men (p > 0,05) or in women (p > 0,05). The only statistically significant connection was between free time index and the change in the WHR index. The higher the men´s free time activity, the higher the variance of WHR index after completing the preventative programme (rs = 0,213. p < 0,05).
Conclusion: The deficit in physical activity is a significant problem. Physical activity is an inseparable part of obesity prevention and cure, and has an impact on health nevertheless its impact on the body weight.
Keywords: Obesity, Physical Activity, Baecke Questionnaire.

Clostridial enterocolitis in nursing practice

Abstrakt: Na Oddelení dlhodobo chorých (ODCH) bolo v období január 2021 - júl 2024 hospitalizovaných 116 pacientov s klostrídiovou enterokolitídou (KE). Vekový priemer bol 79,87, dĺžka hospitalizácie 24,46 týždňa. Rozvoj KE vznikol do 15 dní od hospitalizácie na ODCH. Polymorbídnych bolo75,86%. Dominovali symptómy hnačka (100%); nauzea (26,72%); nechutenstvo u (81,89%) a celková slabosť (93,10%). Morbiditu zhoršovali uroinfekcie o (42,14%); enteritídy (59,48%); febrilné stavy (60,35%); bronchopneumónie (58,62%); sepsy alebo gangrény (22,41%). Imobilných bolo (75,86%) a dekubity malo (54,31%) chorých s KE. Clostrídium difficile infekcia (CDI) sa potvrdila u (92,24%) pacientov. Kombinovanú terapiu antibiotikami dostávalo 69,82% a izolovaných bolo 12,93% chorých. Nasogastrickú sondu malo zavedenú (34,11%) a permanentný katéter (87,06%) pacientov. Z KE sa vyliečilo 46,55% pacientov; (32,75%) exitovalo a (14,65%) bolo preložených na chirurgiu alebo jednotku intenzívnej starostlivosti.
Kľúčové slová: Clostrídium difficile, Enterokolitída, Oddelenie dlhodobo chorých, Prierezová štúdia.

Abstract: 116 patients with clostridial enterocolitis were hospitalized at Long Term Care Unit (LTCU) in the period January 2021-July 2024. The average age was 79.87, the length of hospitalization 24.46 weeks. The development of clostridial enterocolitis (CE) occurred within 15 days of hospitalization and LTCU. 75.86% were polymorbid. The predominant symptoms were diarrhea (100%); nausea (26.72%); loss of appetite in (81.89%) and general weakness (93.10%). Morbidity was worsened by urinary infections by (42.14%); enteritis (59.48%); febrile conditions (60.35%); bronchopneumonia (58.62%); sepsis or gangrene (22.41%). (75.86%) were immobile and (54.31%) had pressure ulcers. Clostridium difficile infection was confirmed in (92.24%) patients. 69.82% received combined Antibiotics therapy and 12.93% of patients were isolated. Nasogastric tube was established (34.11%) and permanent catheter (87.06%) patients. 46.55% of patients were cured of CE; (32.75%) exited and (14.65%) were transferred to surgery or Intensive care Unit.
Keywords: Clostridium difficile, Enterocolitis, A cross-sectional study, Long-term care unit.

Social entrepreneurship as a possible solution to reducing unemployment

Abstrakt: Sociálne podniky zohrávajú významnú rolu pri znižovaní nezamestnanosti, najmä prostredníctvom spolupráce s verejnými inštitúciami. Sociálny podnik je zameraný na dosahovanie sociálnych cieľov a prebytok z jeho činnosti je reinvestovaný do podnikových činností alebo spoločenských projektov. Sociálne podniky sú zamerané na riešenie sociálnych, environmentálnych alebo komunitných problémov, pričom tento cieľ je prioritou nad generovaním zisku.
Kľúčové slová: sociálne podniky, nezamestnanosť, etika podnikania, spoločné dobro.

Abstract: Social enterprises play an important role in reducing unemployment, especially through cooperation with public institutions. A social enterprise is focused on achieving social goals and the surplus from its activity is reinvested in business activities or social projects. Social enterprises are aimed at solving social, environmental or community problems, with this goal being a priority over generating profit.
Keywords: social enterprises, unemployment, business ethics, common good.