Staroba je neodmysliteľnou súčasťou ľudského života. Prináša so sebou zmeny biologických funkcií, psychické zmeny, ale i sociálne. Tieto zmeny často vedú k strate samostatnosti, k odkázanosti na pomoc inej osoby, najčastejšie rodinných príslušníkov. Niekedy sa človek ocitne na sklonku života úplne sám, rodinné väzby úplne chýbajú, prípadne rodinní príslušníci nemôžu, alebo nie sú schopní z rozličných príčin poskytnúť seniorovi starostlivosť, akú potrebuje. A vtedy hľadá odpoveď na otázku: „Ako ďalej, kam ísť, kto sa o mňa postará...?“
Prirodzene každý človek túži starobu prežívať tam, kde vyrástol, kde žil vo svojom produktívnom veku, teda v dôverne známom domácom prostredí. Často však už nie je schopný existovať sám a nie sú možnosti riešiť situáciu v rámci rodiny, ani opatrovateľskou službou. Jednou z možností ako dôstojne prežiť toto obdobie „jesene života“ je pobyt v zariadení sociálnych služieb. Presťahovať sa tam však niekedy znamená toľko, ako presadiť starý strom. Prežiť jeseň života v neznámom prostredí, s veľkým množstvom cudzích ľudí podobných osudov nie je lákavou predstavou. Možno aj z toho dôvodu je v poslednej dobe v zvýšenej miere dopyt po malých zariadeniach s nízkym počtom obyvateľov, kde sa starší človek rýchlejšie zoznámi s novým prostredím, skôr spozná a ľahšie si zapamätá menší počet klientov a zamestnancov, a tým sa aj ľahšie aklimatizuje na nové životné podmienky. Nízkokapacitné zariadenie zároveň umožňuje vytvárať a udržiavať komornejšie prostredie a rodinnú atmosféru, ale najmä individuálny prístup ku každému klientovi.
Jedným z takýchto zariadení je Charitný dom sv. Edity Steinovej v obci Vojčice, nachádzajúcej sa 8 km od okresného mesta Trebišov. Zariadenie s kapacitou 17 lôžok je v prevádzke necelých 9 rokov. Za tú dobu poskytlo umiestnenie 45 klientom.

Pohľad z ulice
Charitný dom sv. Edity Steinovej – charakteristika zariadenia
Charitný dom sv. Edity Steinovej vo Vojčiciach je účelovým zariadením cirkvi, spravovaným Arcidiecéznou charitou Košice. Arcidiecézna charita je verejným združením veriacich, ktoré je zriadené diecéznym biskupom Košickej arcidiecézy podľa ustanovenia kánonu 114 Kódexu kanonického práva (CIC) a podľa § 6 ods. 1, písm. h) zákona č. 308/1991 Z. z. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. Podľa kánonu 116, § 2 CIC je verejnou právnickou osobou.

Stručná história vzniku a vývoj zariadenia
Vzniku samotného diela predchádzala dobrovoľnícka činnosť spolupracovníkov Farskej charity Trebišov. Pri realizácií jedného z projektov Slovenskej katolíckej charity tzv. návštevnej služby v nemocnici mali možnosť spoznávať starých a zdravotne postihnutých ľudí, ktorí s obavami očakávali deň ukončenia hospitalizácie a návratu do prázdneho bytu, či studeného domu. Prvá myšlienka vytvorenia zariadenia rodinného typu, ktorý by nahrádzal osamelým ľuďom chýbajúce rodinné prostredie a poskytoval komplexnú starostlivosť v čase núdze, sa zrodila práve v hlavách dobrovoľníkov. Hovorí sa: „kde je vôľa, tam je i cesta“. Aj keď to bola cesta namáhavá a plná prekážok, myšlienka sa stala skutočnosťou.

V r. 1997 rakúska katolícka charita darovala peniaze na odkúpenie pozemku a budovy v obci Vojčice. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov budova chátrala 2 roky. Samotné dielo vznikalo v rokoch 1999 – 2001 pričinením dobrovoľných spolupracovníkov charity. Vedenia stavby sa ujal vtedajší trebišovský kaplán PhDr. Peter Novysedlák, ktorý k výstavbe diela dokázal motivovať obyvateľov obce a z blízkeho okolia, mládež i bezdomovcov z Trebišova. Súčasne s výstavbou prebiehalo organizovanie zbierok, benefičných koncertov a sociálnych búrz za účelom získavania finančných prostriedkov pre pokračovanie stavby. V júli r. 2000 stavbu navštívili zástupcovia francúzskej charity, ktorých projekt natoľko oslovil, že sa ho rozhodli podporiť sumou 1 200 000,- Sk, ako jeden z troch projektov v rámci celej Slovenskej republiky.
20. októbra 2001 dokončenú stavbu slávnostne posvätil Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup. Prví obyvatelia nastúpili 1. 11. 2001.
Charitný dom sv. Edity Steinovej je zariadením s celoročným pobytom, poskytujúcim sociálne služby v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. V súlade s uvedeným zákonom je registrovaný ako:

• domov sociálnych služieb,
• zariadenie pre seniorov.

Zariadenie zároveň poskytuje stravu dôchodcom z blízkeho okolia. Slúži aj ako miesto stretávania spoločenstiev z obce, a to najmä Združenia mariánskej mládeže, Spoločenstva modlitby matiek, ale svoje domovské právo tu majú aj tí, vďaka ktorým toto dielo existuje – dobrovoľníci.

Program pre klientov v prírode
Služby
Cieľovou skupinou sú občania v dôchodkovom veku, zdravotne postihnutí, odkázaní na pomoc inej osoby. Od samého začiatku prevádzkovania boli uprednostňovaní žiadatelia, ktorí sú úplne osamelí a vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav si nedokážu sami zabezpečiť základné životné potreby. Kým podľa legislatívy platnej do konca roka 2008 malo zariadenie možnosť výberu klientov, nový zákon o sociálnych službách preniesol rozhodovaciu právomoc pri umiestňovaní žiadateľa na obce, mestá a vyššie územné celky. Je na mieste otázka, či toto zriaďovateľom preferované kritérium bude možné uplatňovať aj do budúcnosti.
Charitný dom je kombinovaným zariadením. V časti zariadenie pre seniorov sa v zmysle § 35 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej osoby, alebo fyzickej osobe, ktorá potrebuje poskytovanie sociálnej služby z iných vážnych dôvodov. V súčasnosti v zariadení pre seniorov žije 7 klientov. Okrem klasických služieb – ubytovania, stravovania, upratovania, prania, žehlenia a údržby bielizne a šatstva sa poskytuje pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby, sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, zabezpečuje sa zdravotná starostlivosť cestou obvodného lekára a vytvárajú sa podmienky pre úschovu cenných vecí, či záujmovú činnosť. V časti domov sociálnych služieb, kde žije 10 klientov, sa navyše zabezpečuje pracovná terapia. V domove sociálnych služieb sa v zmysle § 38 zákona č. 448/2008 Z. z. poskytuje sociálna služba dospelej fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej „V“ podľa prílohy č. 3 citovaného zákona.
Dôležitou súčasťou života klientov je napĺňanie voľnočasových aktivít. Zariadenie sa snaží vytvárať podmienky najmä pre činnosti, ktoré sú zmysluplné, dodávajú klientom pocit potrebnosti a užitočnosti. Klienti sa v rámci svojich možností a schopností podieľajú na drobných domácich prácach, napr. pomáhajú žehliť a skladať vypraté uteráky, obrusy, strihať servítky, polievať či presádzať kvety, čistiť orechy, hrach, fazuľu, triediť zemiaky. Veľký význam v rámci sociálnej rehabilitácie sa prikladá vedeniu klientov k rozvíjaniu a čím dlhšiemu zachovaniu sebaobslužných činností. Dôraz sa kladie na rozvíjanie vzájomnej pomoci – neočakávať iba pasívne na starostlivosť personálu, ale všímať si potreby toho druhého, pomôcť mu napr. pri obliekaní, pri vstávaní zo stoličky, doprevádzať ku stolu, do kaplnky, na prechádzku, podať potrebnú vec, prejaviť tomu druhému pozornosť... I keď ide v podstate o maličkosti, je to akási forma „pomoci k svojpomoci“. Hlavnou snahou je vytvoriť u klienta pocit istoty, že je v tomto zariadení potrebný, chcený a milovaný, nie trpený, odložený a zbytočný.

Spoločenská miestnosť
Vývarovňa pre dôchodcov
Vývarovňa poskytuje celodennú stravu pre obyvateľov charitného domu sv. Edity Steinovej, celodennú stravu pre klientov iného zariadenia sociálnych služieb v obci Vojčice, pre zamestnancov oboch zariadení a pre ďalších približne 35 dôchodcov z blízkeho okolia, ktorým sa dováža strava priamo do domácností.

Materiálne zabezpečenie
Na zabezpečenie svojich úloh charita obhospodaruje vlastnú dvojpodlažnú budovu s pozemkom. Na ich prevádzkovanie sa vzťahujú príslušné ustanovenia predpisov v oblasti sociálnych služieb, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, úseku protipožiarnej ochrany, hygienické predpisy atď.
V ubytovacej časti sa nachádza 6 dvojposteľových a 5 jednoposteľových izieb.
Hygienické zariadenia sú spoločné. Súčasťou ubytovacej časti je jedáleň, spoločenská miestnosť a kaplnka.
Pre uplatňovanie voľnočasových aktivít a pracovnej terapie slúži záhrada, dvor a kvetinová záhradka.
Ústrednou myšlienkou projektu charitného domu bolo vytvoriť zariadenie rodinného typu, čo najviac spôsobom fungovania podobné životu v domácom prostredí, vytvárať náhradné rodinné väzby, potláčať v maximálnej miere „inštitucionálnosť“ zariadenia, vytvárať rodinnú atmosféru. Na druhej strane menší počet klientov znamená pre zariadenie aj menej príjmov a problémy s ich hospodárením. Diskriminačne voči nízkokapacitným zariadeniam pôsobí aj nový zákon o sociálnych službách, ktorý nezohľadňuje kapacitu zariadenia pri poskytovaní príspevku na jeho prevádzku.

Personálne zabezpečenie
Starostlivosť o klientov zabezpečuje kolektív 14 zamestnancov, z toho 6 zmenových. Vzhľadom na charakter prevádzky niektorí zamestnanci majú kumulované funkcie. Plnia rozsiahle spektrum úloh, ktoré je potrebné denne zabezpečiť pre plynulý chod prevádzky. V tomto zmysle kladie táto práca dosť náročné požiadavky na pracovníkov. Vyžaduje si určitý druh „univerzálnosti“, ako aj široký záber vedomostí a zručností z rôznych oblastí, schopnosť adaptability - okamžite sa prispôsobiť zmeneným podmienkam a vedieť samostatne riešiť vzniknuté problémy. V klasických inštitucionalizovaných zariadeniach sa na každý druh agendy špecializuje iný zamestnanec. Finančná situácia nízkokapacitných zariadení núti vytvárať typ univerzálneho pracovníka, so širokým prehľadom a znalosťami z rôznych druhov odborov a agiend.
Pre zmenových zamestnancov veľkú psychickú i fyzickú náročnosť predstavujú víkendy a nočné služby, kedy je pracovník v zariadení sám so zodpovednosťou o 17 klientov. Musí si vedieť poradiť aj v prípade náhlych havarijných technických situácií, správne a pružne reagovať a okamžite vzniknutú situáciu riešiť.
Účasť na kultúrnych, spoločenských, či rekreačných akciách poriadaných pre klientov, na duchovnom živote v zariadení, ako aj starostlivosť o dvor a záhradu je samozrejmosťou pre každého zamestnanca.
Vzhľadom na charakter zariadenia a jeho náročnosť je nutný starostlivý výber zamestnancov, ale aj ďalšia starostlivosť o ich priebežný vedomostný rast, motiváciu, psychohygienu a prevenciu syndrómu vyhorenia.
Z pohľadu zamestnanca je to práca namáhavá, ale aj krásna. Vidieť spokojnosť na tvárach klientov je tou najväčšou odmenou. Táto práca je v pravom slova zmysle nielen zamestnaním, ale skutočným poslaním.

Mgr. Katarína Kolačkovská
Autorka pracuje ako vedúca Charitného domu sv. Edity Steinovej vo Vojčiciach
Ilustračná fotografia
Foto - archív Charitného domu sv. Edity Steinovej