Prostate Cancer in the Context of Population Health: Risk Determinants and Perspectives of Early Diagnosis

Abstrakt: Rakovina prostaty patrí medzi najčastejšie zhubné ochorenia mužov a predstavuje významnú výzvu pre verejné zdravie. Jej výskyt celosvetovo narastá, čo súvisí so starnutím populácie, zlepšením diagnostiky a zmenami životného štýlu. Cieľom článku je zhrnúť aktuálne epidemiologické poznatky o rakovine prostaty vo svete a na Slovensku, identifikovať hlavné rizikové faktory a zdôrazniť význam skríningu a včasnej diagnostiky v prevencii úmrtnosti. Prezentovaný prehľad poukazuje na potrebu posilnenia verejno-zdravotných opatrení, podpory zdravého životného štýlu a zavedenia rizikovo orientovaných skríningových stratégií, ktoré môžu prispieť k zníženiu záťaže týmto ochorením.
Kľúčové slová: Epidemiológia, rakovina prostaty, rizikové faktory, skríning, verejné zdravie

Abstract: Prostate cancer is among the most common malignant diseases in men and represents a major challenge for public health. Its global incidence continues to rise, mainly due to population aging, improvements in diagnostic methods, and changes in lifestyle. The aim of this article is to summarize current epidemiological knowledge on prostate cancer worldwide and in Slovakia, identify the main risk factors, and emphasize the importance of screening and early diagnosis in reducing mortality. The presented review highlights the need to strengthen public health measures, promote healthy lifestyle behaviors, and implement risk-based screening strategies that can help reduce the overall burden of this disease.
Keywords: Epidemiology, prostate cancer, risk factors, screening, public health

Rakovina prostaty predstavuje závažný verejno-zdravotný problém, ktorý významne ovplyvňuje morbiditu aj mortalitu mužskej populácie na celom svete. Ide o jedno z najčastejších zhubných ochorení u mužov a jej výskyt v posledných desaťročiach neustále narastá (Berenguer et al., 2023). Tento trend súvisí nielen so starnutím populácie a predlžovaním priemernej dĺžky života, ale aj so zlepšením diagnostických metód, rozšíreným využívaním testu prostatického špecifického antigénu (PSA) a rastúcim povedomím o preventívnych prehliadkach (Rawla, 2019; Culp et al., 2020).

Rakovina prostaty má často pomalý a asymptomatický priebeh, čo komplikuje jej včasnú diagnostiku. V mnohých prípadoch sa diagnostikuje až v pokročilom štádiu, čo negatívne ovplyvňuje prognózu a kvalitu života pacientov (Wilson et al., 2022). Napriek technologickému pokroku v oblasti diagnostiky a liečby zostáva prioritou identifikácia rizikových skupín, efektívne nastavenie skríningových stratégií a podpora zdravého životného štýlu ako kľúčového prvku primárnej prevencie.

Z hľadiska verejného zdravia je nevyhnutné vnímať rakovinu prostaty ako ochorenie s multifaktoriálnou etiopatogenézou, v ktorej sa prelínajú genetické, hormonálne, behaviorálne a environmentálne faktory. Analýza týchto determinantov umožňuje lepšie pochopiť príčiny regionálnych rozdielov vo výskyte a mortalite, a tým vytvára predpoklady pre tvorbu účinných preventívnych a intervenčných opatrení (EAU, 2023).

Epidemiológia rakoviny prostaty vo svete a na Slovensku

Z hľadiska globálnej epidemiológie patrí rakovina prostaty medzi najčastejšie diagnostikované zhubné nádory u mužov. Podľa údajov Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC) bolo v roku 2020 celosvetovo zaznamenaných viac než 1,4 milióna nových prípadov a približne 375 000 úmrtí, pričom ochorenie predstavovalo asi 14 % všetkých nových onkologických diagnóz u mužov. V posledných desaťročiach sa jeho výskyt zvyšuje, čo súvisí s demografickým starnutím, širším využívaním testu PSA a lepšou diagnostikou (Culp et al., 2020). Regionálne rozdiely v incidencii a mortalite sú výrazné. Najvyššie hodnoty výskytu sa dlhodobo zaznamenávajú v krajinách s vysokými príjmami, predovšetkým v Severnej Amerike, západnej a severnej Európe či Austrálii, kde sa incidencia pohybuje na úrovni 100 až 130 prípadov na 100 000 mužov (WHO, 2022). Naopak, v rozvojových regiónoch, najmä v subsaharskej Afrike a juhovýchodnej Ázii, je incidencia výrazne nižšia, no mortalita relatívne vyššia, čo odráža nerovnosti v dostupnosti zdravotnej starostlivosti a včasnej diagnostiky (WHO, 2022; OECD, 2023).

V Európe sú dlhodobo najvyššie hodnoty výskytu v severských a západoeurópskych krajinách (Švédsko, Nórsko, Fínsko, Belgicko, Holandsko), ktoré majú zároveň najnižšiu mortalitu vďaka rozvinutým preventívnym programom a dlhoročnej tradícii PSA testovania (EAU, 2023). Krajiny strednej a východnej Európy – vrátane Slovenska, Českej republiky, Poľska a Maďarska vykazujú nižšiu incidenciu, no vyššiu úmrtnosť, čo poukazuje na neskoršiu diagnostiku a rozdiely v prístupe k liečbe (Berenguer et al., 2023; OECD, 2023).

Na Slovensku patrí rakovina prostaty medzi tri najčastejšie onkologické ochorenia mužov, spolu s rakovinou pľúc a kolorektálnym karcinómom. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) dosahuje incidencia približne 130 prípadov na 100 000 mužov, pričom mortalita zostáva nad priemerom Európskej únie. Najvyšší výskyt sa zaznamenáva vo vekovej skupine nad 65 rokov. Regionálne rozdiely sú výrazné avšak vyššia incidencia sa pozoruje v Bratislavskom a Trnavskom kraji, zatiaľ čo vyššia mortalita v Banskobystrickom a Prešovskom kraji. Tieto ukazovatele potvrdzujú potrebu cielenejšieho prístupu k prevencii, skríningu a zlepšeniu dostupnosti diagnostických metód, aby sa ochorenie odhaľovalo v skorších, liečiteľných štádiách (NCZI, 2024).

Rizikové faktory rakoviny prostaty

Etiológia rakoviny prostaty je komplexná a zahŕňa súbor genetických, hormonálnych, behaviorálnych, výživových a environmentálnych faktorov. Ide o ochorenie multifaktoriálneho charakteru, pri ktorom sa jednotlivé determinanty rizika vzájomne ovplyvňujú. Z pohľadu verejného zdravia možno rizikové faktory rakoviny prostaty rozdeliť na modifikovateľné a nemodifikovateľné determinanty rizika. Pochopenie oboch skupín determinantov je kľúčové pre vytvorenie efektívnych preventívnych stratégií a rizikovo orientovaných prístupov v skríningu (Rawla, 2019).

Modifikovateľné rizikové faktory

Medzi najvýznamnejšie modifikovateľné faktory patria nutričné návyky, telesná hmotnosť, úroveň fyzickej aktivity, fajčenie a expozícia environmentálnym karcinogénom. Výživa má v etiopatogenéze rakoviny prostaty zásadnú úlohu. Epidemiologické a experimentálne štúdie ukazujú, že strava s vysokým obsahom živočíšnych tukov, červeného a spracovaného mäsa, ako aj nadmerná konzumácia mliečnych výrobkov s vysokým obsahom vápnika môžu zvyšovať riziko vzniku ochorenia. Tieto potraviny stimulujú androgénnu signalizáciu, zvyšujú hladiny inzulínového rastového faktora (IGF-1) a vedú k zvýšenej produkcii reaktívnych foriem kyslíka, ktoré poškodzujú DNA bunky prostaty a podporujú ich malignú transformáciu (Wilson et al., 2022).

Naopak, strava bohatá na antioxidanty, rastlinné polyfenoly a fytochemikálie sa spája s nižším rizikom karcinogenézy prostaty. Lykopén, prítomný najmä v paradajkách a rajčiakových produktoch, pôsobí ako silný antioxidant, ktorý inhibuje peroxidáciu lipidov a moduluje aktivitu androgénnych receptorov (Puah et al., 2021). Izoflavóny obsiahnuté v sójových produktoch pôsobia ako fytoestrogény, ktoré regulujú bunkový cyklus, podporujú apoptózu a inhibujú angiogenézu. Katechíny zo zeleného čaju, predovšetkým epigalokatechín-galát (EGCG), vykazujú chemopreventívne účinky prostredníctvom neutralizácie voľných radikálov a potláčania zápalových procesov v prostatickom tkanive (Musial et al., 2020). Podobne sulforafán z kapustovitej zeleniny ovplyvňuje expresiu enzýmov detoxikačnej dráhy a potláča proliferáciu buniek (Berenguer et al., 2023).

Dôležitú úlohu má aj vitamín D, ktorého dostatočná hladina prispieva k regulácii bunkovej diferenciácie a inhibícii zápalových procesov. Nedostatok vitamínu D je spájaný so zvýšeným rizikom agresívnejších foriem ochorenia, zatiaľ čo nadmerný príjem vápnika môže tento efekt znižovať (Grant et al., 2020). Obezita a metabolický syndróm sú ďalšími významnými faktormi, ktoré ovplyvňujú riziko aj priebeh ochorenia. U obéznych mužov dochádza k hormonálnym zmenám, najmä k poklesu hladín androgénov a zvýšeniu estrogénov, ako aj k hyperinzulinémii a zvýšeným hladinám IGF-1. Tieto mechanizmy podporujú proliferáciu prostatických buniek a znižujú apoptózu, čím vytvárajú prostredie priaznivé pre nádorový rast (Wilson et al., 2022).

Fajčenie sa spája s nepriaznivou prognózou a vyššou mortalitou u pacientov s rakovinou prostaty. Karcinogény obsiahnuté v tabakovom dyme, ako polycyklické aromatické uhľovodíky či aromatické amíny, vedú k oxidačnému poškodeniu DNA a podporujú mutačné procesy. Dlhodobé fajčenie je spájané so zvýšeným rizikom metastatických foriem ochorenia a recidív po liečbe (Wilson et al., 2022). Environmentálne riziká predstavujú najmä dlhodobé expozície pesticídom, ťažkým kovom (kadmium, olovo), endokrinným disruptorom či chemikáliám v poľnohospodárstve a priemysle (Vietri et al., 2021; WHO, 2022).

Z pohľadu prevencie je preto zásadné podporovať zdravý životný štýl – pestrú rastlinnú stravu, pravidelnú fyzickú aktivitu, udržiavanie primeranej telesnej hmotnosti a obmedzenie konzumácie alkoholu a tabaku. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že až 30 – 50 % všetkých prípadov rakoviny by bolo možné predísť prostredníctvom zmeny životného štýlu a redukcie expozície rizikovým faktorom (WHO, 2022).

Nemodifikovateľné rizikové faktory

K nemodifikovateľným rizikovým faktorom patria predovšetkým vek, rodinná anamnéza, genetická predispozícia a etnický pôvod. Vek je najvýznamnejším determinantnom, keďže incidencia rakoviny prostaty exponenciálne stúpa po päťdesiatom roku života a väčšina prípadov sa diagnostikuje vo vyššom veku (Culp et al., 2020). Tento nárast súvisí s akumuláciou somatických mutácií, hormonálnymi zmenami a poklesom účinnosti reparačných mechanizmov DNA (Rawla, 2019).

Rodinná anamnéza významne zvyšuje riziko ochorenia. Muži, ktorí majú príbuzného prvého stupňa (otca, brata alebo syna) s rakovinou prostaty, majú približne dvojnásobné až trojnásobné riziko vzniku ochorenia v porovnaní s bežnou populáciou (Rawla, 2019; Vietri et al., 2021). Odhaduje sa, že familiárne formy rakoviny prostaty predstavujú približne 20 % všetkých prípadov, pričom dedičné formy s identifikovanou génovou mutáciou tvoria 5 až 15 % . Medzi najčastejšie mutácie patria BRCA1, BRCA2, HOXB13, CHEK2, ATM a gény spojené s Lynchovým syndrómom (MLH1, MSH2, MSH6, PMS2). Tieto genetické zmeny súvisia s poruchami reparačných mechanizmov DNA, genomickou nestabilitou a vyšším rizikom agresívnych foriem ochorenia (Vietri et al., 2021).

Etnické a rasové rozdiely sú taktiež významné. Muži afrického a karibského pôvodu majú vyššiu incidenciu aj mortalitu v porovnaní s mužmi európskeho pôvodu, zatiaľ čo najnižší výskyt sa pozoruje v ázijských populáciách (Taitt et al., 2018). Tieto rozdiely možno vysvetliť genetickými variáciami, hormonálnymi profilmi, ale aj nerovnosťami v prístupe k zdravotnej starostlivosti, úrovňou skríningu a odlišnosťami v životnom štýle. Genetické polymorfizmy, najmä v oblasti chromozómu 8q24, boli identifikované ako významné rizikové miesta spojené so zvýšenou pravdepodobnosťou vzniku rakoviny prostaty. Tieto varianty sú častejšie prítomné v populáciách afrického a európskeho pôvodu a predstavujú dôležitý smer budúceho výskumu genetickej predispozície (Vietri et al., 2021).

Celkovo možno konštatovať, že rizikové faktory rakoviny prostaty tvoria komplexný systém interagujúcich biologických, genetických a behaviorálnych determinantov. Identifikácia a ovplyvňovanie modifikovateľných faktorov má zásadný význam pre primárnu prevenciu, zatiaľ čo pochopenie nemodifikovateľných determinantov umožňuje efektívnejšiu stratifikáciu rizika a cielenejšie nastavenie skríningových a diagnostických programov (EAU, 2023).

Skríning a diagnostické postupy pri rakovine prostaty

Sekundárna prevencia rakoviny prostaty, teda včasná identifikácia ochorenia prostredníctvom skríningu, predstavuje jeden z kľúčových pilierov znižovania mortality (EAU, 2023). Cieľom skríningu je identifikovať nádory v počiatočných, klinicky lokalizovaných štádiách, ktoré sú liečiteľné s vysokou mierou úspešnosti. Napriek tomu zostáva otázka efektivity a optimálnej formy skríningu predmetom dlhodobej diskusie, keďže medzi jednotlivými krajinami existujú rozdiely v odporúčaniach aj v miere jeho implementácie (Wei et al., 2023).

Základným nástrojom skríningu je stanovenie sérovej hladiny PSA, ktorý sa používa od konca 80. rokov 20. storočia (Martorana et al., 2024). Hodnoty PSA korelujú s objemom prostaty a môžu byť zvýšené nielen pri malígnych, ale aj pri benígnych ochoreniach, ako je benígna hyperplázia prostaty či prostatitída. Preto hoci má test vysokú senzitivitu, jeho špecificita je relatívne nízka, čo vedie k riziku falošne pozitívnych výsledkov, nadmernej diagnostiky a liečby klinicky nevýznamných nádorov. Tento jav má nielen medicínske, ale aj psychologické a ekonomické dôsledky (Liu et al., 2025).

Z týchto dôvodov sa v posledných rokoch presadzuje individualizovaný alebo rizikovo orientovaný prístup k skríningu. Moderné odporúčania zdôrazňujú potrebu zohľadňovať vek, rodinnú anamnézu, genetickú predispozíciu, etnický pôvod a celkový zdravotný stav pri rozhodovaní o testovaní PSA. Mužom so zvýšeným rizikom (napríklad s výskytom rakoviny prostaty v rodine alebo nosičom mutácie BRCA2) sa odporúča začať s testovaním už približne od 45. roku života, zatiaľ čo u mužov s bežným rizikom je vhodné individuálne rozhodovanie v rozmedzí 50 až 69 rokov (EAU, 2023). Intervaly testovania sa odporúča prispôsobiť podľa predchádzajúcich výsledkov PSA (Carlsson et al., 2020).

V prípade zvýšenej hladiny PSA je nevyhnutné doplniť ďalšie vyšetrenia na zlepšenie špecificity diagnostiky. Viacparametrická magnetická rezonancia (mpMRI) sa v súčasnosti považuje za štandard v predbioptickom hodnotení pacientov s podozrením na karcinóm prostaty. Táto metóda umožňuje lepšiu lokalizáciu podozrivých lézií a pomáha znížiť počet zbytočných biopsií. Kombinácia mpMRI so systémovým a cieleným odberom vzoriek výrazne zvyšuje diagnostickú presnosť a znižuje riziko prehliadnutia klinicky významných nádorov (Stabile et al., 2020).

Okrem zobrazovacích metód sa v diagnostike čoraz viac uplatňujú nové biomarkery, ktoré umožňujú lepšiu stratifikáciu rizika a rozhodovanie o potrebe biopsie. Medzi najpoužívanejšie patria index zdravia prostaty (PHI – Prostate Health Index), test 4Kscore, test PCA3 (Prostate Cancer Antigen 3) v moči či nový SelectMDx. Tieto nástroje kombinujú molekulárne a klinické ukazovatele a zlepšujú schopnosť rozlíšiť medzi nízko- a vysokorizikovými formami ochorenia (Liu et al., 2025). V experimentálnej fáze sa skúma aj využitie tzv. likvidných biopsií (liquid biopsy), ktoré sledujú cirkulujúcu nádorovú DNA alebo RNA v krvi, čo by v budúcnosti mohlo priniesť menej invazívne a dynamickejšie monitorovanie ochorenia (Udager et al., 2018).

Ďalším významným krokom v optimalizácii diagnostiky je stratifikácia pacientov podľa rizika a tzv. aktívny dohľad (active surveillance). Tento prístup sa uplatňuje najmä u mužov s nízkorizikovými, pomaly progredujúcimi nádormi, u ktorých okamžitá liečba nie je nevyhnutná. Pacient je pravidelne sledovaný prostredníctvom PSA testov, mpMRI a opakovaných biopsií. Aktívny dohľad pomáha predísť nadmernému liečeniu, ktoré by mohlo viesť k zbytočným komplikáciám, ako je inkontinencia či erektilná dysfunkcia, bez zhoršenia celkového prežívania (Liu et al., 2025).

V slovenských podmienkach zatiaľ neexistuje národný program skríningu rakoviny prostaty. Testovanie PSA sa realizuje v rámci preventívnych prehliadok u praktického lekára alebo urológa (NCZI, 2024). Miera účasti mužov na týchto prehliadkach je však nízka, čo významne ovplyvňuje včasnosť diagnostiky. V budúcnosti by preto bolo žiaduce zaviesť systematickejší, rizikovo orientovaný skríning, ktorý by cielene oslovoval rizikové skupiny populácie (EAU, 2023).

Celkovo možno povedať, že súčasný vývoj v diagnostike rakoviny prostaty smeruje k presnejšiemu, personalizovanému prístupu, ktorý kombinuje biomarkery, zobrazovacie metódy a genetické informácie. Takýto komplexný model umožňuje znížiť riziko nadmernej diagnostiky, zlepšiť výber pacientov na liečbu a zároveň zachovať vysokú mieru prežívania. Pre verejné zdravotníctvo predstavuje tento prístup cestu k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov, k racionalizácii starostlivosti a k zlepšeniu kvality života pacientov s týmto ochorením (EAU, 2023).

Diskusia

Aktuálne vedecké poznatky potvrdzujú, že rakovina prostaty má multifaktoriálny charakter, pričom zásadnú úlohu zohrávajú modifikovateľné faktory životného štýlu. Nedávna metaanalýza Ziglioli et al. (2023) preukázala, že obezita, nízka fyzická aktivita a fajčenie významne zvyšujú riziko vzniku a progresie ochorenia. Podobne rozsiahla kohortová štúdia Pagadala et al. (2024) potvrdila, že muži s vyšším skóre zdravého životného štýlu mali až o 40 % nižšie riziko rozvoja pokročilej rakoviny prostaty. Tieto zistenia potvrdzujú, že primárna prevencia prostredníctvom úpravy životného štýlu predstavuje kľúčový nástroj verejného zdravotníctva v znižovaní rizika ochorenia.

Nutričné faktory zostávajú dôležitou oblasťou výskumu. Novšie prehľady zdôrazňujú negatívny vplyv nadmernej konzumácie červeného mäsa, živočíšnych tukov a mliečnych produktov s vysokým obsahom vápnika, zatiaľ čo zvýšený príjem rastlinných potravín, antioxidantov a vitamínu D má protektívny účinok (Bossio et al., 2024). Tieto závery nadväzujú na skoršie výsledky štúdii a potvrdzujú, že zmeny v stravovacích návykoch môžu významne prispieť k prevencii rakoviny prostaty, najmä v starších vekových skupinách (Wilson et al., 2022; Grant et al., 2020).

Výrazný posun nastal aj v oblasti skríningu a diagnostiky. Systematický prehľad Kawada et al. (2023) ukázal, že nové tekuté biomarkery, ako PHI, 4Kscore či SelectMDx, zlepšujú rozlíšenie klinicky významných nádorov a umožňujú redukciu zbytočných biopsií. Podobné štúdie Tayo et al. (2024) a Farooqui et al. (2024) potvrdzujú, že kombinácia molekulárnych ukazovateľov a viacparametrickej magnetickej rezonancie zvyšuje špecificitu diagnostiky. Tieto prístupy, v súlade s odporúčaniami EAU (2023), podporujú zavedenie personalizovaného, rizikovo orientovaného skríningu, ktorý zohľadňuje genetickú predispozíciu, vek a celkový zdravotný stav pacienta.

Celkovo možno konštatovať, že najnovšie výskumy potvrdzujú potrebu integrovaného prístupu, ktorý spája primárnu prevenciu, zdravý životný štýl a moderné diagnostické nástroje. Takýto model umožňuje znížiť záťaž rakovinou prostaty, zlepšiť efektívnosť zdravotnej starostlivosti a prispieť k dlhodobej udržateľnosti verejno-zdravotných systémov.

Záver

Rakovina prostaty zostáva jedným z najvýznamnejších onkologických ochorení mužov a jej rastúci výskyt si vyžaduje koordinovaný prístup verejného zdravotníctva. Ochorenie je výsledkom komplexnej interakcie genetických, hormonálnych, behaviorálnych a environmentálnych faktorov, pričom veľká časť rizika je ovplyvniteľná životným štýlom. Podpora zdravej výživy, fyzickej aktivity, udržiavanie primeranej hmotnosti a obmedzenie fajčenia predstavujú základné piliere primárnej prevencie. Rovnako dôležitá je včasná diagnostika prostredníctvom rizikovo orientovaného skríningu, ktorý umožňuje znížiť mortalitu a zlepšiť kvalitu života pacientov. Zvýšenie informovanosti mužskej populácie, rovnomerná dostupnosť špecializovanej starostlivosti a rozvoj moderných diagnostických technológií sú nevyhnutnými krokmi k efektívnejšiemu zvládaniu tohto ochorenia v slovenskom aj globálnom kontexte.

Autori:
MUDr. Michaela Uhrinová Vukušičová
prof. MUDr. Kvetoslava Rimárová, CSc.
Mgr. Simona Miškárová
MVDr. Martina Hrubovčák Tejová
Práca je podporená grantom KEGA 001UPJŠ-4/2024 Implementácia multimediálnych technológií vo výučbe preventívnych intervencií v lekárskych a nelekárskych odboroch.

Zoznam bibliografických odkazov

BERENGUER, C. et al., 2023. Underlying Features of Prostate Cancer – Statistics, Risk Factors, and Emerging Methods for Its Diagnosis. Current Oncology. 30 (2): 2300-2321. ISSN 1718-7729. https://doi.org/10.3390/curroncol30020178.

BOSSIO, S. et al., 2024. Prostate Cancer: Emerging Modifiable Risk Factors and Terapeutic Strategies in the Management of Advanced Cancer. Life. 14 (9): 1094. ISSN 2075-1729. https://doi.org/10.3390/life14091094.

CARLSSON, S. et al., 2020. Screening for Prostate Cancer. Medical Clinics of North America. 104 (6) pp.1051-1062. ISSN 1557-9859. https://doi.org/10.1016/j.mcna.2020.08.007.

CULP, M. et al., 2019. Recent Global Patterns in Prostate Cancer Incidence and Mortality Rates. European Urology. 77 (1): 38-52. ISSN 1873-7560. https://doi.org/10.1016/j.eururo.2019.08.005.

EUROPEAN ASSOCIATION OF UROLOGY (EAU), 2023. EAU Guidelines on Prostate Cancer. Online.

FAROOQUI, U. et al., 2024. Combining tissue biomarkers with mpMRI to diagnose clinically significant prostate cancer. Analysis of 21 biomarkers in the PICTURE study. Prostate Cancer and prostatic disease. 28 (1): 457-468. ISSN 1476-5608. https://doi.org/10.1038/s41391-024-00920-1.

GRANT, W. et al., 2020. Review of Recent Advances in Understanding the Role of Vitamin D in Reducing Cancer Risk: Breast, Colorectal, Prostate, and Overall Cancer. Anticancer Research. 40 (1): 491-499. ISSN 1791-7530. https://doi.org/10.21873/anticanres.13977.

KAWADA,T. et al., 2023. Diagnostic Accuracy of Liquid Biomarkers for Clinically Significant Prostate Cancer Detection: A Systematic Review and Diagnostic Meta-analysis of Multiple Thresholds. European Urology Oncology. 7 (4): 649-662. ISSN 2588-9311. https://doi.org/10.1016/j.euo.2023.10.029.

LIU, J. et al., 2025. Cost – effectiveness analysis of prostate-specific antigen screening in China: a middle-income population-based microsimulation study. The Lancet Regional Health. 62 (1): 101683. ISSN 2666-7762. https://doi.org/10.1016/j.lanwpc.2025.101683.

MARTORANA, E. et al., 2024. A Novel Liquid Biopsy Method Based on Specific Combinations of Vesicular Markers Allows Us to Discriminate Prostate Cancer from Hyperplasia. Cells. 13 (15):1286. ISSN 2073-4409. https://doi.org/10.3390/cells13151286.

MUSIAL, C. et al., 2020. Beneficial Properties of Green Tea Catechins. International Journal of Molecular Sciences. 21 (5): 1-11. ISSN 1422-0067. https://doi.org/10.3390/ijms21051744.

NCZI, 2024. Onkologické ochorenia v Slovenskej republiky. Bratislava: NCZI.

OECD, 2023. Health at a Glance: Europe 2023 – Indicators. Paris: OECD Publishing.

PAGADALA, M. et al., 2024. Healthy lifestyle and prostate cancer risk in the Million Veteran Program. Cancer. 130 (20): 3496-3505. ISSN 1097-0142. doi: 10.1002/cncr.35434.

PUAH, B. et al., 2021. New Insights into Molecular Mechanism behind Anti-Cancer Activities of Lycopene. Molecules. 26 (13): 3888. ISSN 1420-3049. https://doi.org/10.3390/molecules26133888.

RAWLA, P. 2019. Epidemiology of Prostate Cancer. World Journal of Oncology. 10 (2): 63-89. ISSN 1920-454X.

STABILE, A. et al., 2020. Multiparametric MRI for prostate cancer diagnosis: current status and future directions. Nature reviews urology. 17 (1) pp.41-61. ISSN 1759-4812. https://doi.org/10.1038/s41585-019-0212-4.

TAITT, H. et al., 2018. Global Trends and Prostate Cancer: A Review of Incidence, Detection, and Mortality as Influenced by Race, Ethnicity, and Geographic Location. American Journal of Men´s Health.12 (6): 1807-1823. ISSN 1557-9891. https://doi.org/10.1177/1557988318798279.

TAYO, CH. et al., 2024. Advancements in Biomarkers of Prostate Cancer: A Review. Technol Cancer Res Treat. 23 (1). ISSN 1533-0338. https://doi.org/10.1177/15330338241290029.

UDAGER, A. Molecular Biomarkers in the Clinical Management of Prostate Cancer. Cold Spring Harbor Perspectives in Medicine. 8 (11): a030601. ISSN 2157-1422. https://doi.org/10.1101/cshperspect.a030601.

VIETRI, M. et al., 2021. Hereditary Prostate Cancer: Genes Related, Target Therapy and Prevention. International Journal of Molecular Sciences. 22 (7): 3753. ISSN 1422-0067. https://doi.org/10.3390/ijms22073753.

ZIGLIOLI, F. et al., 2023. Impact of modifiable lifestyle risk factors for prostate cancer prevention: a review of the literature. Front Oncol. 13 (1): 1203791. ISSN 2234-943X. https://doi.org/10.3389/fonc.2023.1203791.

WILSON, R. et al., 2022. Obesity and prostate cancer: A narrative review. Critical Reviews in Oncology/Hematology. 169 (1): 103543. ISSN 1879-0461. https://doi.org/10.1016/j.critrevonc.2021.103543

WHO, International Agency for Research on Cancer (IARC). Global Cancer Observatory: Cancer Fact Sheet – World (GLOBOCAN 2022). Lyon (France).

WEI, J. et al., 2023. Early detection of prostate cancer: AUA/SUO guideline part i: prostate cancer screening. J Urol. 210 (1) pp. 45-53. ISSN 1677-5538.