Aspects of morality in the home nursing care

Abstrakt: Príspevok je zameraný na mravnosť akú takú, pričom sa pozornosť upriamuje na praktické využitie mravnosti v medziľudských vzťahoch v domácom prostredí. Čo sa naozaj skrýva v nás. Vieme aplikovať etické princípy v praktickom živote a riadime sa nimi? Dostať teóriu do praxe je zložité. Ak chceme naplniť a obohatiť našu prácu okrem vysokej odbornosti aj o človečinu, musíme sa sami neustále zdokonaľovať v konaní dobra.
Kľúčové slova: Etika, mravnosť, domáce prostredie, sestra, pacient, ľudia.

Abstract: Contribution focuses on morality as such and aims to practical use of morality in interpersonal relationship at domestic environment. What is really hidden inside us? Are we able to use ethical principles in everyday life and do we really conform to this rules?
Put the theory in practice is sometimes very complicated. If we want to fulfill and enrich our work besides a high proficiency also with humanity, we have to constantly improve ourselves in doing the common good.
Key words: Ethics, morality, domestic environment, nursing sister, patient, people.

Tento príspevok je zameraný na ,,mravnosť“, ako takú na pojem ktorý je veľmi známy v každej krajine a určite hrá „prim“ v mnohých debatách, či práci, o profesionálnej etike ani nehovoriac. Každý z nás ovláda základné spôsoby správania a vzťahov medzi ľuďmi navzájom.

Mnohí z nás majú iste veľa načítané, a tiež nie len školou ale i skúsenosťami naučené rôzne etické teórie, princípy, názory, postoje či úvahy. Vieme definovať mravnosť, etiku, právo, slobodu..., a mnohí z nás si môžu myslieť, že o etike vedia takmer všetko. Bolo by zbytočné teraz a tu filozofovať či používať vedecké definície veľkého filozofa Kanta. Chcela by som upriamiť Vašu pozornosť skôr na praktické využitie mravnosti v medziľudských vzťahoch.

Človek prijíma morálnu schému spoločnosti v ktorej žije, ale vytvára si tiež vlastnú schému a sebe vlastný systém hodnôt. Človek je tvor rozumný, no na druhej strane aj veľký taktik. Ak bude teoretizovať o etike, vie všetko takmer ma 100% , no stačí iba trochu reálneho života a tento istý tvor zabúda na všetky etické teórie a tvrdo obhajuje svoje vlastné práva, svoje ja – tu už veľakrát nemyslí na mravné základy , ktoré tak dobre ovláda.

Čo sa naozaj skrýva v nás? Naozaj vieme aplikovať etické teórie v praktickom živote a riadime sa nimi? Je naozaj naše konanie prestúpené mravnosťou?

Dostať teóriu do praxe je ale veľmi zložité , pretože porušovať základy mravnosti v tých najjemnejších odtieňoch nie je trestné, ba niekedy nám pomáha k nášmu rastu či uspokojeniu. Položme si teda rečnícku otázku – ako to napraviť, ako sa polepšiť, ako pretvoriť ľudskú dušu aby bola naozaj ľudská?!

Ak by niekto vedel jednoduchý recept, určite by dostal za tento čin Nobelovu cenu. Preto si myslím, že je potrebné o tejto problematike hovoriť a aspoň trošku sa nad slovom etika zamyslieť.

Pozrime sa teda na význam medziľudských vzťahov a profesionálnej etiky v našej práci. Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti je podnik -zariadenie ako každé iné . Možno má tú výhodu . že má relatívne málo zamestnancov. Dalo by sa teda povedať - menej ľudí, viac duševnej pohody. Už tu treba podčiarknuť dobré medziľudské vzťahy! Je nutné, aby si každý pracovník uvedomil svoje miesto a pozíciu v zamestnaní .

Či je vo vedúcej funkcii, či radovým pracovníkom vo svojom podvedomí musí mať na zreteli, že každý z nás - nakoľko žijeme v demokratickej spoločnosti - má možnosť rastu. Znamená to, že dnes je alebo môže byť každý z nás žiakom , ale aj učiteľom zároveň a preto sú títo kľúčoví aktéri na obrázku zoradení do kruhu , teda inak ako sme doteraz boli zvyknutí. To preto , že nevyjadruje organizačnú štruktúru ale ľudské vzťahy. Poukazuje na to, že manažér je síce na vrchole celého podniku, ale koordinátor a sestry s ním sedia v kruhu , čo symbolizuje rovnocennosť - z pohľadu ľudskosti nie sú preto iba jeho podriadení, ale plnohodnotní pracovníci, ktorí majú svoju dôstojnosť a práva.

Ak hovoríme o morálke je treba začať hovoriť o morálke od seba. Už na pracovisku je potrebné vychovávať vzorom a príkladom, preto, aby ostatní tento ,,dar“, vedeli posunúť ďalej, do domácnosti klientov, do domácnosti tých pre ktorých tu vôbec existujeme.

Zladenie osobnosti zdravotníka s právami a osobnosťou pacienta je veľmi dôležité, pretože výslednicou by mal byť nielen spokojný pacient ale aj vyrovnaný zdravotník.

Našim nepísaným oponentom sú znova práva človeka – od základných ľudských práv až po tie pre pacientov v jednotlivých kategóriách / hospitalizácia, stomie, deti, onkológia, umieranie ... a mnohé ďalšie, ktoré všetci dôverne ovládame.

Fenomén optimálnosti v praxi sa asi na 100% dosiahnuť nedá, ale skúsme sa aspoň trošku priblížiť k teoretickému poznaniu.

Každý vie, že pacient má právo na dôstojné ošetrovanie. Sestra okrem vysokej odbornosti musí mať v sebe zakódovaný aj pocit dôstojnosti k sebe samej, aby vedela naplniť pacientove oprávnené požiadavky. Robíme to tak? Týka sa to informácií o zdravotných službách, o zdravotnom stave, liečebných postupoch ,rizikách, o alternatívach liečby či prognóze. Naozaj sa to robí tak a ako sa k ním človek dostane?
Právo na starostlivosť a liečbu ktorá má byť dostupná, kvalitná, kontinuálna. To znamená, že starostlivosť a liečba má zodpovedať aktuálnym možnostiam v medicíne a ošetrovateľstve a potrebám konkrétneho pacienta, mala by zahŕňať spoluprácu všetkých zainteresovaných poskytovateľov v zmysle diagnostiky, terapie, ošetrovania a prevencie .pacientovi tak, aby sa zabezpečilo zmiernenie utrpenia ,tíšenie bolestí či humánnu terminálnu starostlivosť. Spomeňme si len na posledný týždeň v našej práci, môžeme povedať že sa to takto vždy robí?
Dôležité je i právo na vyjadrenie súhlasu a odmietnutia pred akýmkoľvek zásahom či zákrokom, pričom musia byť vysvetlené dôsledky takéhoto odmietnutia, či je to dospelý respektíve zástupca dieťaťa. Tu môžem hovoriť za seba že áno.
Dovolím si povedať , že ak chceme naplniť a obohatiť našu prácu okrem vysokej odbornosti aj o „človečinu“, musíme sa sami neustále zdokonaľovať v konaní dobra tak, aby naše činy mohli zostať v prevažnej väčšine názorov ako morálne činy a morálne správanie.

Možno sa opakujem ale som presvedčená že dobre medziľudské vzťahy sú ideálnou základňou a odrazom pre prácu sestry v teréne – v domácnosti, kam vlastne touto svojou prácou patríme.

Dovoľte mi aby som sa pre krátkosť času zamerala aspoň na 2 okruhy etických problémov, ktoré sú - a to mi iste dáte za pravdu - častými pri našej práci v domácnostiach .
Skúsme sa zamyslieť nad bežnou situáciou a dennou prácou sestry. Sestra ide za pacientom domov, do jeho domácnosti, do jeho súkromia.

Ako sa má správať, na čo všetko má myslieť? S akými problémami sa tu môže stretnúť? Sestra prichádza ako cudzia osoba do domáceho teritória, ktorá ale preberá zodpovednosť za to čo urobila alebo aj to, čo neurobila. Sme v domácnosti, ktorá nám je otvorená so všetkým čo s tým súvisí a často krát dostávame aj kľúče od bytu. V mnohých prípadoch je nutný zásah do domáceho prostredia. Veľakrát úpravu vyžaduje nielen lôžko, jeho výška či poloha v miestnosti, ale aj úprava napr. odloženie kobercov či zmena topánok prekážajúcich v chôdzi a mnohé iné úpravy a zmeny o ktorých musíme ľudí presvedčiť Je to o to ťažšie, že najmä starší ľudia zmeny odmietajú. Jednoduché nie je ani rešpektovanie pacientovho času či prirodzeného biorytmu ľudí , ktorý tiež nie je až tak zanedbateľný problém, ako by sme si na prvý pohľad mysleli. Všetci to dobre poznáme, každý chce byť ošetrení ako prví, podľa možnosti hneď ako zavolá, práve on si chce určiť kedy ma sestra prísť . Čo s nimi, s našimi často nespolupracujúcimi pacientmi? Ale veď aj oni majú svoje práva, svoje vlastné aktivity, svoje záujmy...

Priblížme si teraz dennodennú realitu a tou je fyzická nahota. Pri ošetrovaní je nutné veľakrát odhaľovať ľudské telo, odkrývanie mnohokrát intímnych miest, kedy sa stretávame so studom. Sám pred nami, či sám pred príbuznými a známymi. Naše správanie musí byť vysoko profesionálne a taktné, neodhaľovať viac a na dlhšiu dobu ako nevyhnutne nutné .Zabezpečiť pri ošetrovaní súkromie či ma niekto kontroluje alebo nie.

Nezanedbateľná je však aj psychická nahota. Veľakrát vidíme do hlbších rodinných vzťahov „ako je zdravé“ a nám vyplýva z kompetencií. Okrem predmetného ošetrenia musíme často spracovať, prípadne aj reagovať na aktuálne problémy či stavy konkrétneho človeka, ktorý môže mať a máva aj mnohé iné problémy najčastejšie vzťahové a finančné, z čoho následne pramenia obavy, strach, neistota, samota... a mnohé iné, súvisiace s jeho potrebami a odkázanosťou na pomoc druhých , čo v neposlednej miere ovplyvňuje liečbu a priebeh hojenia. Psychická podpora sestry vie veľa zmierniť a niekedy aj zmeniť. Napriek tomu, sa stále akosi nevtesnala do zoznamu zdravotnou poisťovňou objednávaných výkonov - denne sa s ňou stretávame a poskytujeme ju.

Mlčanlivosť súvisí s právom na ochranu osobných a zdravotných údajov, pri našej práci sa týka najmä údajov o zdravotnom stave a s tým súvisiace poskytovania informácií, príbuzným známym, susedom, priateľom, či iným našim pacientom.

Vidíme, že ani z ďaleka by tu nestačila super odbornosť, ale ako priorita sa nám ukazuje osobnosť, morálne vystupovanie a samostatné niekedy aj morálne činy sestry. Veď - a to všetci dobre vieme - ak sestre chýba kus dôstojného správania sa, vôbec sa k pacientovi, ako fyzickej osobe nedostane bude odmietnutá – na rozdiel od nemocnice, kde sme doma mi – zdravotníci.

Poďme sa ale ďalej pozrieť na nášho pacienta, čo všetko ho môže trápiť? Ďalším rébusom v našej práci je situácia keď musíme bojovať so strachom pacienta, s jeho pocitom ohrozenia ale aj s odmietnutím ošetrenia konkrétnou sestrou. Dôvody sú rôzne od antipatie, cez obavy o odbornosť sestry až k obavám o chápanie potrieb/ľudskosť/. Pacient ma strach z neodborného a neetického zásahu zdravotníckeho pracovníka, nevie či a ako sa môže brániť, a aj keď vo veľa prípadoch sám objektívne nevie posúdiť kvalitu prevedeného výkonu, hodnotí subjektívne podľa sympatie a všeobecných vlastností sestry: či sa zaujíma, či sa snaží pochopiť, či zjedná nápravu, či dodrží slovo atď.

Stretávame sa aj s obavou o komplexnosť starostlivosti poskytovanej sestrami. Doteraz bol pacient zvyknutý len na odbornosť lekára, ktorý zariadil všetko potrebné. Postará sa aj sestra o to, aby nám „nič neuniklo“ a na nič potrebné sa nezabudlo? Dá sa na sestru spoľahnúť a posunie včas a správne predmetnú informáciu o zmene stavu napr. k praktickému lekárovi či inému špecialistovi tak, aby sa napr. zefektívnila slabá analgetická liečba atď.?

Nezanedbateľná je aj otázka bezpečnosti pri ošetrovaní v domácnostiach. Obava o bezpečnosť či už odbornú pri výkonoch, alebo tú ľudskú je tiež na mieste. I tu platí, na prvom mieste je dôvera k sestre, k jej zodpovednosti, charakternosti a rešpektovania pridelených kompetencií.
Často diskutovanou je aj otázka zmeny ošetrujúcej sestry. Tu môže byť nesúhlas až odmietnutie v dôsledku pretrhnutia „overených“ kontaktov, čo býva typickým problémom najmä u osamelých – nabúra sa už naviazaná väzba a zmeny najmä u starých ľudí sú ťažšie prijímané a v podstate nie sú žiaduce, pretože klient si nepraje si vstup ďalšieho nového človeka do domácnosti, neželajú si, aby o pacientovej chorobe vedela ďalšia osoba a pod. Tu je znova dôležitý vhodný prístup, osobnosť a odbornosť sestry.

Aby sme však boli komplexní, pozrime sa v krátkosti na to, čo môže trápiť druhú stranu - sestru.
Jedným z dôležitých aspektov domáceho ošetrovania je zodpovednosť, pružnosť a samostatnosť jednak sestry manažérky, jednak ostatných zamestnaných sestier. Predmetná autonómnosť so sebou neprináša len výhody, ale najmä veľkú zodpovednosť: za ošetrenie – za odvedenú prácu, za seba a svoje vystupovanie, za zamestnávateľa ako takého, či za zamestnané sestry ako také. Sestra preberá časť zodpovednosti, ktorú dovtedy zastrešoval lekár, vstupuje do pomerne komplikovaných mnohotvárnych právnych vzťahov a rola samostatnej sestry v ošetrovateľskej praxi nadobúda nových a väčších dimenzií- ekonomických, právnych, morálnych... Sestra vytvára či prezentuje nielen obraz o sebe, či agentúre v ktorej pracuje, ale v konečnom dôsledku reprezentuje zdravotnícke povolanie.

Práca v teréne je pre sestru, napriek jej odbornosti a skúsenostiam nie vždy jednoduchá. Problémoví bývajú pacienti, ale aj príbuzní. Samotné ošetrovanie je veľmi sťažené u agresívnych, dekompenzovaných psychicky chorých či dementných pacientov. Dosiahnuť konsenzus je problematické aj u ľudí so zníženým sociálno-ekonomickým statusom a problémom bývajú neraz aj príbuzní v dôsledku nedodržiavania liečebného režimu, odmietania poučení či postupov práce a pod.

Aj sestra môže mať pocit ohrozenia a stáva sa, že odmieta navštíviť tú ktorú domácnosť. Tento okruh etických problémov sa týka vstupu sestry do rôznych sociálnych prostredí, v ktorých môže byť sestra potenciálne ohrozená, práve takáto skupina obyvateľov sa v poslednom období rozširuje a je príčinou častej demotivácie sestier a odmietania pracovať v teréne - v takomto nelákavom, rizikovom prostredí. Má sestra právo odmietnuť ošetriť takéhoto pacienta? Vzhľadom na naše povolanie si nemôžeme príliš vyberať, a najmä nie v akútnom stave. Veď právo na zdravotnú starostlivosť má každý.
Vidíme, že obavy sú obojstranné pozícia zdravotníka nám hovorí, že by sme mali byť vo výhode, pretože okrem vysokej odbornosti by sme mali vďaka poznatkov zo psychológie a etiky vedieť mnohé pochopiť - a zrejme to aj robíme.

Záver

Ak som v úvode hovorila o profesionálnej etike na záver sa mi žiada povedať, že morálne správanie zdravotníkov, a najmä sestier ADOS je aspoň tak dôležité ako ich odborná erudovanosť, čo sme mali možnosť vidieť a počuť. Musím povedať, že naše sestry sú zdatné aj v tejto problematike a vyrovnajú sa sestrám v iných krajinách. Je tu však jeden rest, možno z minulosti, ktorý musíme odstrániť, musíme naučiť sestru využívať všetky teoretické vedomosti a praktické zručnosti ktoré bezpochyby má na dotvorenie imidžu morálne vyspelej a vyzretej osobnosti. Cesta je ťažká, pretože etika nie je ako matematika, nestačí zadefinovaný vzorec. Tu musíme byť učiteľmi my všetci navzájom. Skúsme teda popracovať každý na sebe tak, aby na konci nášho snaženia boli ruky sestry, ktoré sú otvorené srdcom a nie rutinou.

Autor: PhDr. Daniela Hlavačková, MPH
ADOS Partizánske s.r.o., R. Jašíka 156/4, Partizánske

Zoznam bibliografických odkazov

[1] GLASA, J. – ŠOLTES, L a kol. 1998. Ošetrovateľská etika1. Martin : Osveta, 1998. 211 s. ISBN 80-217-0594-9.
[2] KOPECKÁ,K., - KORCOVÁ, M. 2008. Zdravotnícka etika. Martin : Osveta, 2008. 119 s. ISBN 978-80-8063-276-2.
[3] SCHWEITZER, A. 1993. Náuka úcty k životu. Praha : DharmaGaia, 1993. 40 s. ISBN 80-901225-7-4.
[4] VAJDA, J. 1993. Etika. Nitra : Enigma, 1993. 177 s. ISBN 80-85471-13-2.

__________________________________________

Prednáška odznela na medzinárodnej vedeckej konferencii Aplikovaná etika v sociálnej práci a ďalších pomáhajúcich profesiách, ktorá sa konala 20. – 21. októbra 2010, v Piešťanoch a bola publikovaná v zborníku z tejto konferencie:
MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. – MÜHLPACHR, P. – ROMAN, T. 2010. Aplikovaná etika v sociálne práci a ďalších pomáhajúcich profesiách. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety. 413 s. ISBN 978-80-89271-89-4.