júl
5
2020
Ethics of Artificial Intelligence (Overview study)
Abstrakt: Prvou otázkou, ktorá ma pri tvorbe tejto štúdie napadla, bolo z akého názorového spektra sa k tejto problematike postaviť?. Prirodzene nie je jednoduché v spleti množstva odborných publikácii, časopisov a diel nájsť akýsi bod, ktorým spojiť tému umelej inteligencie a otvoriť pri tom etické otázky tak, aby sa to dalo formulovať do prehľadnej štúdie. Najprv by som však mala začať od začiatku. Je rok 1920, prichádza na knižný trh kniha R.U.R od Karla Čapka. (1920) Prelomové dielo v téme umelej inteligencie s obrovským množstvom vyslovených, ale aj nevyslovených etických otázok. Prirodzene v tom čase to bola utopická predstava, či sci-fi. Bolo po prvý krát použité slovo robot, odvodené od slova robota, v súvislosti s človekom a niečomu, čo sa na neho podobá síce len výzorom, avšak so schopnosťami v mnohom ak nie všetkom ho prevyšujúcimi. Ruka v ruke s prvým robotom aj keď len fiktívnym sa vynorili aj prvé etické otázky o morálnosti takéhoto kroku človeka, ktorý sa chce priblížiť k tajomstvu stvorenia alebo vlastnej skazy. Čapek nastoľuje hlavné etické okruhy, ktoré aj napriek tomu, že ubehlo storočie od vydania jeho knihy, ostávajú stále otvorené. Prvá je hneď tá, či vôbec máme morálne právo stvoriť niečo inteligentnejšie ako my sami, čo by sme ovládali a použili, iba ako vec, ktorá nám má slúžiť. Druhá otázka je, či máme právo zobrať prácu tisícom ľudí, kvôli tomu, že sa ich práca dá vykonávať ľahšie, rýchlejšie, lacnejšie. Nie práve prácou sme sa stali tým, kým sme? Do akej miery si máme vlastne zjednodušiť pracovný proces tak, aby sme nevyvolali sociálne nepokoje medzi tými kto o prácu príde a nebudú ju vedieť nahradiť, respektíve dovolíme umelej inteligencii, aby za nás rozhodovala kto, kde a kedy bude pracovať? Ďalším etickým problémom je problém zneužitia umelej inteligencie v neprospech človeka a jeho existencie, kriminality, manipulácii, na politické účely. Z tohto dôvodu sa v štúdii budem zaoberať prehľadom nielen autorov a ich prác na poli umelej inteligencie, ale aj organizáciám, ktoré sa samotnou prácou a výskumom umelej inteligencie zaoberajú. V téme umelej inteligencie musí ísť jednoznačne o kooperáciu vedeckého, súkromného, štátneho, ale aj celospoločenského sektoru. Práve prehľad tejto spolupráce je cieľom tohto príspevku.
Kľúčové slová: algoritmus, právo , spoločnosť, spravodlivosť, umelá inteligencia
Abstract: The first question that came to my mind during the creation of this study was, from what spectrum of opinion to approach this issue? Naturally, it is not easy to find a point in the tangle of many professional publications, magazines and works to connect the topic of artificial intelligence and open up ethical issues so that it can be formulated into a clear study. But first, I should start at the beginning. It is the year 1920, the book R.U.R by Karel Čapek comes to the book market. A ground-breaking work in the field of artificial intelligence with a huge number of pronounced, but also unspoken ethical questions. Naturally at the time, it was a utopian notion, or science fiction. For the first time, the word robot, derived from the word robota, was used in connection with man and something that resembles him in appearance, but with abilities in many, if not all, surpassing him. Hand in hand with the first robot, even if only fictitious, the first ethical questions arose about the morality of such a step by a man who wants to approach the mystery of creation or his own destruction. Čapek establishes the main ethical areas which, despite the fact that a century has passed since the publication of his book, remain open. The first is whether we have the moral right to create something more intelligent than ourselves, which we would control and use, only as a thing to serve us. The second question is whether we have the right to take the job of thousands of people, because their work can be done easier, cheaper and faster. Isn´t it work that made us who we are? To what extent should we actually simplify the work process so that we do not cause social unrest among those who lose their jobs and cannot replace it, or do we allow artificial intelligence to decide for us who, where and when to work? Another ethical problem is the problem of misuse of artificial intelligence to the detriment of man and his existence, crime, manipulation, for political purposes. For this reason, in the study I will deal with an overview not only of authors and their works in the field of artificial intelligence, but also of organizations that deal with the work and research of artificial intelligence. In the topic of artificial intelligence, it must be clearly a cooperation of the scientific, private, state, but also society-wide sectors. The overview of this cooperation is the aim of this paper.
Key words: artificial intelligence, algorithm, justice, law , society