Violence against women and its consequences for children

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá problematikou násilia páchaného na ženách a jeho dôsledkoch na deti. Cieľom príspevku je poukázať na deti, ktoré vyrastajú v rodinách, kde dochádza k násiliu na ženách. Pre tieto deti je nebezpečná aktuálna situácia v rodine, ale aj negatívne dopady násilia na ich ďalší vývoj a budúce vzťahy v dospelosti. Z našej praxe vyplýva, že ide o veľmi zložité súvislosti, ktoré je nutné s rozvahou a za účasti odborníkov dobre posúdiť a neustále prihliadať k potrebám a záujmom dieťaťa.
Kľúčové slová: obeť, agresor, násilie, rodina, dieťa, násilie páchané na ženách.

Abstract: The article deals with the violence against women and its consequences on children. Our goal is to point out the issue of children that grow in families, where the violence against women occurs. Such situation represents the danger for these children, but also results in negative impact on the children development and has negative consequences on their future relationships in adulthood. The context is highly intricate and has to be evaluated by professionals always taking in account the needs and interests of children.
Key words: victim, agressor, violence, family, babe, violence against women,
Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2012)

Úvod

Rodina a vzťahy v nej tvoria najvýznamnejšiu súčasť nášho života a socializácie. Z našej praxe vyplýva, že vzťahy medzi manželmi, partnermi, rodičmi a ostatnými členmi rodiny zďaleka nie sú vždy láskyplné a uspokojujúce. Práve rodinné násilie môže byť zdrojom veľkého napätia, čo privádza jej členov do zúfalstva, depresií, bezmocnosti, strachu a trestného konania. Z našej praxe vyplýva, že v súčasnosti stúpajúca agresivita v spoločnosti preniká do povedomia bežnej populácie. Najviac ohrozenými skupinami násilia v rodine sú ženy a deti. Preto sa v príspevku budeme venovať násiliu páchanému na ženách s osobitným zreteľom na deti ako subjektívne (nepriame) obete. Cieľom príspevku je poukázať na deti, ktoré vyrastajú v rodinách, kde dochádza k násiliu na ženách. Považujeme za potrebné poukázať na to, že tieto deti sú vážne ohrozené po fyzickej, psychickej ako aj sociálnej stránke ich vývoja. Je pre nich nebezpečná aktuálna situácia v rodine, ako aj budúce negatívne dopady násilia. Ohrozený je ich ďalší vývoj a budúce vzťahy v dospelosti.

1 NÁSILIE PÁCHANÉ NA ŽENÁCH

Násilie páchané na ženách je problematika, ktorá je v poslednej dobe často predmetom mnohých diskusií nielen vo svete, ale aj v Slovenskej republike. Násilie postihuje ženy každého
veku, vzdelania, rôznych politických a ekonomických zriadení, všetkých sociálnych vrstiev, etník, kultúr a náboženstiev. V našom príspevku budeme osobitnú pozornosť venovať ženám – matkám a ženám, ktorým je dieťa zverené do náhradnej výchovy. Z našej praxe vyplýva, že sa jedná o špecifický druh násilia, ktorý vyžaduje citlivé a náležité riešenia. Preto predmetom príspevku budú ženy, na ktorých je páchané násilie a ich deti, ktorým bolo ukradnuté detstvo. Násilie na ženách je pomerne krátko skúmaný fenomén, preto panuje značná nejednotnosť v jeho terminológii. Prikláňame sa k definícii Organizácie spojených národov (1993), ktorá charakterizuje násilie na ženách ako „akýkoľvek čin rodovo podmieneného násilia, ktorý spôsobí, alebo by mohol spôsobiť telesnú, sexuálnu alebo duševnú ujmu alebo utrpenie žien, vrátane hrozby takýmito činmi, zastrašovania alebo úmyselného obmedzovania slobody, a to vo verejnom aj súkromnom živote“ (Heisse, 2000) Článok 2 bližšie špecifikuje obsah predchádzajúcej definície: „fyzické, sexuálne a psychické násilie, ktoré sa vyskytuje v rodine, vrátanie bitia, sexuálneho zneužívania dievčat členmi domácnosti, násilie súvisiace s venom, znásilnenie v manželstve, mrzačenie ženských genitálií a iné tradičné praktiky, ktoré škodia, ďalej mimomanželské násilie a násilie súvisiace s vykorisťovaním.“ (Heisse, 2000) Násilie páchané na ženách je úzko spojené, niektorými odborníkmi aj stotožňované, s pojmom domáce násilie. Pod týmto pojmom sa väčšinou rozumie opakované a stupňujúce sa násilie fyzickej, psychickej či sexuálnej povahy medzi manželmi alebo partnermi. (Buskotte, 2008) Definícia domáceho násilia podľa Bieleho kruhu bezpečia je: „ domáce násilie je fyzické, psychické alebo sexuálne násilie medzi intímnymi partnermi, t.j. manželmi, druhmi a pod., ku ktorému dochádza v súkromí teda mimo kontroly verejnosti. Intenzita násilných incidentov sa spravidla stupňuje a u obeti vedie ku strate schopnosti včas zastaviť násilné incidenty a efektívne vyriešiť narušený vzťah.“ (www.bkb.cz) Podľa nášho názoru je domáce násilie širší pojem nakoľko zahrňuje tiež násilie páchané na deťoch, na mužoch, senioroch a hendikepovaných členov domácnosti. Vo všeobecnosti sa rozlišuje najmä pomenovanie násilia:

• podľa miesta činu: násilie v rodine, domáce násilie,
• podľa subjektu obetí s prihliadnutím na rodinný status a iné špecifické charakteristiky: týranie detí, partnerské násilie, týranie starších ľudí, týranie telesné a/alebo psychicky postihnutých osôb,
• špecifikovanie subjektu obetí podľa rodu: násilie voči ženám, ale aj násilie voči mužom. (Mátel, 2011, s. 221)

Obr.č.1 Násilie na ženách ako podmnožina násilia v rodine

„Problémom používania pojmu „násilie voči ženám“ je jeho široký význam, pretože toto sa môže odohrávať kdekoľvek, nielen v domácom prostredí.“ (Mátel, 2011, s. 224) Pre potreby príspevku budeme venovať ženám, ktoré zažili násilie v domácom prostredí napr. ako manželky, partnerky, matky, sestry, staré matky.

1.1. Znaky násilia páchaného na ženách

Chápať správanie agresora ako násilné, či nie, je do určitej miery subjektívne a záleží na posúdení konkrétnej ohrozenej osoby. Na druhej strane je nevyhnutné si uvedomiť, že tu tiež hrá rolu frekvencia a intenzita násilného správania agresora. Existujú znaky, ktoré sa objektívne snažia odhaliť, či ide o násilie alebo nie. Jedná sa o nasledovné znaky:

• „opakovanie a dlhodobosť – z jedného útoku akéhokoľvek charakteru sa nedá určiť, či ide o domáce násilie. Môže to však byť jeho začiatok.
• stupňovanie - od urážok sa stupňuje k psychickému znižovaniu ľudskej dôstojnosti, až k fyzickým útokom a závažným trestným činom ohrozujúcim zdravie a život.
• jasné a nespochybniteľné rozdelenie rolí osoby ohrozenej a osoby násilnej – domáce násilie nie sú vzájomné napadnutia, hádky, bitky, spory, kde sa role osoby násilnej a osoby ohrozenej striedajú.
• anonymita – prebieha spravidla za zavretými dvermi bytu, či domu, stranou od spoločenskej kontroly.“ (Buskotte, 2008, s. 40)

1.2. Formy násilia páchaného na ženách

V oblasti odborných kruhov sa v súvislosti s násilím páchaným na ženách hovorí o štyroch základných formách násilia: fyzickom, psychickom (duševnom), sexuálnom a ekonomickom (finančné), ale tiež emocionálnom a sociálnom. (2008b)

Fyzické násilie sa prejavuje širokým spektrom intenzity napadnutia. „Zahŕňa všemožné formy brutality, ich intenzita sa stupňuje. Od sácania, kopania, bitia, narastajúca agresivita vyúsťuje do mlátenia s úmyslom až usmrtiť. S telesným násilím sa často spája ničenie majetku, t.j. hlavne vecí, na ktorých žene záleží, rozbíjanie nábytku. Následkom takéhoto násilia dochádza u žien k ujmám na zdraví a zdravotným problémom s rôznym stupňom ohrozenia zdravia a života. Často si útoky vyžadujú lekárske ošetrenie, hospitalizáciu. Ženy málokedy vyhľadajú lekára, aj keď sa jedná o ťažké zranenia.“ (Löw, 1998, s. 56) Uvedené násilie považujeme vzhľadom k jeho následkom pravdepodobne za najviditeľnejšiu a najhrubšiu formu násilia páchaného na ženách.

Psychické násilie, niekedy je označované aj ako psychologické, citové alebo emocionálne násilie. „Zahŕňa citové a slovné týranie, žena ho pociťuje ako ničenie pocitu vlastnej hodnoty a psychického zdravia. „O jeho prítomnosti sa dozvedáme zo subjektívnych výpovedí žien. Patrí sem zosmiešňovanie doma i na verejnosti, urážlivé poznámky o výzore alebo charaktere, osočovanie a výbuchy zlosti. Tvrdenia, že žena je bláznivá, psychicky chorá, namýšľa si, má samovražedné sklony.“ (Egger, 2000, s. 3) Aj keď je psychické násilie častou formou násilia páchaného na ženách, môžu byť niektoré jeho formy sofistikovane pretransformované do sociálne prijateľných a zložito rozoznateľných a postihnuteľných foriem. Naviac nezanecháva žiadne evidentné stopy aké zanecháva fyzické násilie. Napriek tomu, že sa zložito preukazuje vo svojich dôsledkoch môže mať ďaleko devastovanejší dopad na obeť násilia. Najviac na sebaúctu, predstavu o sebe, sebadôveru, vedomie vlastnej hodnoty. Psychické násilie podľa Ševčíka, D. a Špatenkovej N. (2011) môže mať podobu:

• neverbálnu – napr. zámerné zničenie obľúbených vecí,
• verbálnu – zahrňuje slovné napádanie, ponižovanie, urážanie, obviňovanie, zakazovanie, vyhrážanie, citové vydieranie, sústavná kontrola. Nezriedka dochádza k spochybňovaniu psychického stavu ohrozenej osoby.

Sexualizované násilie svojimi dôsledkami na psychickom a telesnom zdraví obete stojí niekde medzi fyzickým a psychickým násilím. (Egger, 2000) Žena trpí nielen po telesnej stránke, ale hlavne po psychickej. Sexualizované násilie zahŕňa všetky sexuálne činy, ktoré sú žene nanútené. Je vážnym aktom agresie a zneužitia moci, a nie výsledkom nekontrolovateľných sexuálnych pudov. (Matějková, 2009) Najčastejšie sa vyskytuje medzi partnermi. V prípade sexuálneho násilia sa nemusí vždy jednať o uspokojenie sexuálneho pudu, naopak je to účinný nástroj poníženia, pokorenia a podrobenia druhej osobe.

Sociálne násilie je „správanie, ktoré má za cieľ ženu izolovať. Stratégia často používaná na manipuláciu a kontrolu obete. Nadobúda rôzne formy: bránenie sa stretávať s rodinou, priateľmi a priateľkami, zamykanie doma, odpájanie telefónu, sledovanie telefonátov, zákaz používať auto, absolútna kontrola všetkého, čo žena robí a iné.“ (Egger, 2000, s. 4)

Ekonomické násilie znamená nerovnováhu v prístupe k finančným zdrojom a využívanie silnejšej ekonomickej pozície. „Zneužívanie moci disponovaním finančných prostriedkov, odmietaním alebo minimalizáciou finančnej podpory, bránením vo vykonávaní práce, zamestnania. Muž núti ženu k odchodu zo zamestnania a obmedzuje jej vlastný príjem.“ (Sopková, 1998, s. 103) Zneužívateľ dáva príliš málo finančných prostriedkov na výdavky v domácnosti alebo si ponecháva zdroje príjmov, aktíva alebo výdavky utajené pred obeťou. Obete násilia páchaného na ženách sú málokedy vystavené výhradne jednej forme násilia. (Húsková, 2014) Všetky formy násilia páchaného na ženách majú spravidla spoločný cieľ a to získať moc a udržať si plnú kontrolu nad ženou. Násilní jedinci používajú nespočetné množstvo taktík, aby dosiahli svoj cieľ. Psychické a najviac ekonomické a sociálne násilie je typickým rysom medzigeneračného a transgeneračného násilia.

2 DETI AKO SUBJEKTÍVNE OBETE NÁSILIA PÁCHANÉHO NA ŽENÁCH

Deti, ktoré vyrastajú v rodinách, kde dochádza k násiliu na ženách, sú vážne ohrozené. Je pre nich nebezpečná aktuálna situácia v rodine, ale aj negatívne dopady násilia na ich ďalší vývoj a budúce vzťahy v dospelosti. Podľa Zbrankovej (2013) je osobnosť rodiča najdôležitejší model žiadaného správania dieťaťa. Rodičia sú nielen vychovávateľmi, ale tiež objektom výchovy a mali by si sami sebe vedieť stanoviť výchovný cieľ, čím poskytnú dieťaťu dostatočnú fyzickú, materiálnu, citovú, intelektovú a duchovnú silu. V prípade, že dieťa vyrastá v rodine, kde je páchané násilie je to pre neho vždy negatívny vzor a s traumatizujúcim zážitkom.

Deti môžu byť priamymi a nepriamymi (subjektívnymi) obeťami násilia. Nepriamou obeťou domáceho násilia sú vtedy, ak sú prítomné pri násilí, v našom prípade na matke, tete, starej matke, sestre a pod. „Zo starších amerických výskumov vyplýva, že asi 70% prípadov násilia voči žene, boli aj deti vystavené fyzickému násiliu. Hoci je táto hranica asi maximom, aj novšie štúdie potvrdzujú, že 30-60% detí, ktorých matky sa stali subjektmi domáceho násilia, bolo takisto týrané. Americká psychologická asociácia odhaduje, že každý rok 3,3 milióna detí je vystavených násiliu voči svojim matkám. Podľa údajov Stanoviska Európskeho a sociálneho výboru (EESC) na tému deti ako nepriame obete domáceho násilia sú v mnohých krajinách Európy minimálne v polovici všetkých prípadov domáceho násilia prítomné aj deti a približne tri štvrtiny žien, ktoré hľadajú útočisko v azylových domoch majú so sebou aj deti.“(Mátel, 2008) M. Rusnáková (2007) je názoru, že dnešná spoločnosť je zameraná na deti a väčšia pozornosť sa venuje otázkam ich týrania a ochrane pred každým násilím ako v minulosti. Prvým medzinárodným dokumentom, týkajúcim sa právneho postavenia dieťaťa v spoločnosti, bola Ženevská deklarácia práv dieťaťa (1924). (Rusnáková, 2007) Následne boli prijaté ďalšie dokumenty na ochranu detí, napr. Deklarácia práv dieťaťa (1959), Deklarácia o ochrane žien a detí za mimoriadnych udalostí a za ozbrojených konfliktov a podobne, Dohovor o právach dieťaťa (1989). V slovenskom práve je ochrana detí zakomponovaná v Ústave Slovenskej republiky, Zákone o rodine, Trestnom zákone, Zákone o sociálnej pomoci atď.

Podľa novších štúdií sa ukazuje, že u detí, ktoré sú svedkami násilia, sa prejavujú takmer rovnaké citové, psychické a somatické zdravotné problémy ako u týraných detí. Stanovisko EESC takisto spomína niektoré dôsledky vplyvu domáceho násilia na deti:

• Deti sú bezradné zoči-voči násiliu otca/partnera matky, ale sčasti sa cítia zodpovedné za to, čo sa deje. Veria, že vinu za násilie nesú ony;
• staršie deti sa snažia ochraňovať matku a samé sa stanú obeťami násilia;
• žijú v psychickej záťaži: atmosfére ustavičnej hrozby, nepredvídateľnosti ďalšieho vyhrotenia situácie, existenčnom strachu o matku, prežívajú bezmocnosť, pocit izolácie kvôli príkazu mlčať pred ostatnými;
• majú poruchy správania: psychosomatické symptómy; psychické poruchy - znížená sebaúcta, nepokoj, poruchy spánku, ťažkosti v škole, pocity strachu, agresívne správanie až myšlienky na samovraždu;
• môže sa stať, že deti prevezmú problematické vzorce správania dospelých. Naučia sa považovať násilie za prijateľný spôsob správania, nadobudnú neúctu voči ženám za normálnu a spojenie lásky s násilím za prijateľné. Hrozí nebezpečenstvo, že chlapci si osvoja rolu páchateľa a dievčatá rolu obete. Neskôr ako dospelí sa sami stanú páchateľmi a obeťami domáceho násilia. Odborníci v tejto súvislosti hovoria o transgeneračnom prenose násilia. (Mátel, 2007)

Môžeme konštatovať, že deti, či už ako priame alebo nepriame obete domáceho násilia, vykazujú takmer totožné symptómy ako deti so syndrómom CAN (Child Abuse and Neglect). Pri výskyte viacerých symptómov u dieťaťa a po rozhovore s jeho matkou, je potrebné upozorniť oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len OSODSK) na príslušnom Úrade práce sociálnych vecí a rodiny. Po zistení prípadu ohrozenia dieťaťa domácim násilím musí OSODSK situáciu v rodine dôkladne preveriť a posúdiť, ktoré opatrenia na ochranu dieťaťa podnikne.

V prípade potreby môže pristúpiť k uložení výchovných opatrení a obrátiť sa s návrhom na ochranu dieťaťa na príslušný súd. Najčastejšie je to s:

• podnetom na predbežné opatrenie k úprave starostlivosti o dieťa, výživu dieťaťa alebo styku rodiča s dieťaťom,
• návrhom na nariadenie predbežného opatrenia v prípadoch, kedy je dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo je jeho život a priaznivý vývoj ohrozený alebo narušený,
• návrhom na zverenie dieťaťa do starostlivosti zariadenia pre deti vyžadujúce okamžitú pomoc,
• návrhom na nariadenie ústavnej výchovy,
• návrhom na obmedzenie alebo zbavenie rodičovskej zodpovednosti, či pozastavenie jeho výkonu.

Z našej praxe vyplýva, že ide o veľmi zložité súvislosti, ktoré je nutné s rozvahou a za účasti odborníkov dobre posúdiť a neustále prihliadať k potrebám a záujmom dieťaťa.

ZÁVER

Vzhľadom na závažnosť problematiky si táto vyžaduje osobitnú pozornosť. Ochrana záujmov a potrieb detí by mala byť pre OSODSK prioritou. Z našich zistení vyplýva, že ide o veľmi zložité súvislosti, ktoré je nutné riešiť za účasti odborníkov. V prípade násilia páchaného na ženách v rodine, kde vyrastajú deti je nutná medzi odborová spolupráca založená na vzájomnej súčinnosti a výmene informácií zainteresovaných inštitúcií, hlavne OSODSK, Policajného zboru Slovenskej republiky, súdu, vzdelávacích inštitúcií a zdravotníckych organizácií. Opatrenia Policajného zboru na zlepšenie situácie týraných žien a ich detí, by mohli zohľadňovať možnosti:

• Vytvoriť špecializovaný tím pre riešenie násilia páchaného na ženách
  Takéto riešenie sa osvedčilo v mnohých iných krajinách (napr. Česká republika, Poľsko, Nórsko) a znamená, že polícia má k dispozícii policajné hliadky a vyšetrovateľov, ktoré sú špeciálne zaškolené a scitlivené k rodovo podmienenému násiliu na ženách a jeho rôznym formám. Špecializovaný tím by pomohol odstrániť situácie, v ktorých účinnosť a intervencia PZ nebola dostatočne účinná alebo profesionálna. Tím by bol pod gesciou okresného riaditeľstva (OR) PZ Odboru kriminálnej polície a skladal by sa z vyšetrovate-ľov/-liek, z referentov s územnou a oblastnou zodpovednosťou a referenta špecialistu skupiny prevencie. Počet členov tímu by bol závislý od veľkosti služobného obvodu jednotlivých OR PZ.
• Zabezpečiť vzdelávanie k problematike násilia na ženách Špecifické vzdelávanie k problematike násilia na ženách bolo v PZ realizované pred 6 rokmi. Vzhľadom k veľkej fluktuácii v PZ je potrebné, aby boli policajti k tejto problematike kontinuálne vzdelávaní. Pri tvorbe vzdelávacích programov odporúčame spolupracovať so špecializovanými MVO, Inštitútom pre výskum práce a rodiny Bratislava a Koordinačno – metodickým centrom pre rodovo podmienené a domáce násilie.

Autorka: kpt. PhDr. Ludmila Húsková, PhD.
Okresné Riaditeľstvo Policajného zboru Martin

Zoznam bibliografických odkazov

BUSKOTTE, A. 2008. Z pekla ven. Žena v domácom násilí. 1. vyd. Brno: Computer Press, 2008. 176 s. ISBN 978-80-251-1786-6.
HEISE, L. et al. 2000. Násilie páchané na ženách. Bratislava: Aspekt, 2000. 64s. ISBN 80-8032-476-5
EGGER, R. 2000. Konať proti násiliu na ženách. Košice: Pro Familia a Aspekt, 2000. 17 s. ISBN 80-967964-2-9.
HÚSKOVÁ, Ľ. 2014. Mental consequences of violence against women. In. Drive your Knowledge be a scientist. Tomas Bata University in Zlin. 2014. s. 730. ZLÍN. ISBN 978-80-7454-339-5
ŠEVČÍK,D. – ŠPATENKOVÁ,N. a kol.: Domácií násilí. Praha. Portál. 2011. s. 192, ISBN 978-80-7367-690-2
LÖW, S. 1998. Konať proti násiliu na ženách. Bratislava: Aspekt, 1998. 170 s.
MATĚJKOVÁ, E. 2009. Řešíme partnerské problémy. Praha: Grada Publishing, 2009. 144 s. ISBN 978-80-247-2338-9
SOPKOVÁ, E. 1998. Situácia žien - obetí domáceho násilia. Bratislava: Aspekt, 1998. 198 s.
MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. a kol.: Aplikovaná sociálna patológia v sociálnej práci. Bratislava: VŠ ZaSP sv. Alžbety, 2011. s. 442, ISBN 978-80-8132-009-5
MÁTEL, A. 2008. Deti ako nepriame obete násilia voči ženám. In Sme blog, Petit Press, 2008
RUSNÁKOVÁ, M. 2007. Rodina v slovenskej spoločnosti v kontexte sociálnej práce. 1. vyd. Ružomberok: 2007. 167 s. ISBN 978-80-8084-248-2
TOKOVSKÁ, M. 2013. Úlohy sociálnej práce v kontexte problémov zlého zaobchádzania so seniormi. In Násilie v sociálnej práci. Ed. S.Lovašová, et al. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2013, s. 102-117.
www.bkb.cz, 23.11.2020