Základy supervízie a supervízia v praktickej výučbe v sociálnej práci - Milan Schavel, Milan Tomka

okt 11 2010

ÚVOD
Situácia v sociálnej práci sa za posledných dvadsať rokov zmenila zásadným spôsobom. Počiatkom deväťdesiatych rokov, odkedy na Slovensku datujeme éru vysokoškolského vzdelávania v sociálnej práci, sa menila nielen štruktúra a obsah vzdelávania, ale aj status sociálnych pracovníkov. Úspešné etablovanie profesie v oblasti tzv. pomáhajúcich disciplín podporila v tom období aj prvá právna definícia pojmu sociálna práca v zákone č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. Časom vznikla potreba legislatívne upraviť aj supervíziu ako integrálnu súčasť výkonu sociálnej práce. Dnes je vo viacerých právnych normách upravená nielen profesia sociálneho pracovníka, ale aj supervízia, napríklad v zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.

V ponímaní sociálnej práce ako vedy, praktickej činnosti a študijného odboru je kladený stále väčší dôraz na profesionálnu kompetenciu. Supervízia ako jeden z nástrojov vzdelávania tak nachádza svoje uplatnenie nielen v praxi sociálnej práce, ale aj v procese výučby. V graduálnej príprave i ako súčasť celoživotného vzdelávania. V podmienkach vysokoškolského vzdelávania však supervízia nie je upravená legislatívne, ale jej potreba je zdôrazňovaná vo vzdelávacích štandardoch. Rada pre vzdelávanie v sociálnej práci (Council on Social Work Education) definuje za profesionálny základ sociálnej práce vedomosti, hodnoty a zručnosti získané v praktickej výučbe pod supervíznym dohľadom. Odborná prax má byť postavená na humanitnej a liberálnej báze a pripravovať študentov na prácu v rozličných oblastiach, vrátane škôl, agentúr poskytujúcich služby rodinám, v oblasti starostlivosti o zdravie, súdnictve a zariadeniach sociálnej starostlivosti (CSWE, 1994).

Uplatnňovanie supervízie v praxi (vzdelávacej i poradenskej) musí nutne odrážať špecifiká sociálnej práce ako profesie, o ktorej Brinkmann píše ako o povolaní, „ktorého polia pracovnej pôsobnosti sa rozprestierajú vo všetkých spoločenských úrovniach“ (Brinkmann, 2001, s. 68). To kladie vysoké nároky na kvalifikovaného supervízora, ktorý vstupuje do prostredia s diferencovanými cieľovými skupinami práce s jednotlivcami a rodinami, skupinovej práce i práce v miestnych komunitách a spoločenstvách, na úrovni štátnej správy, samosprávy i neštátnych subjektov. Rovnako aj vzdelávatelia sú nútení vyrovnávať sa so širokým rozptylom pôsobnosti sociálnej práce a premietnuť tieto rozhodnutia do obsahu vzdelávania. Jedna z dilem sociálnej práce „špecializácia vs. polyvalencia“ je tak rovnako vysoko aktuálnou aj pre supervízorov, ktorí vykonávajú supervíziu pre sociálnych pracovníkov.

Cieľom spracovanej monografie autorov je ponúknuť čitateľovi prehľad základných teoretických poznatkov o supervízii v sociálnej práci v obecnej rovine a definovať miesto supervidovaných foriem praxe v systéme praktickej výučby a komplexnejšie špecifikovať význam a úlohy supervízie vo vzťahu k procesu praktickej výučby. Osobitnú pozornosť venujeme systémovému pohľadu na supervíziu v procese odbornej praxe, teoretickej komparácii a analýze rôznych modelov supervízie, konceptu supervízneho sprevádzania študenta v priebehu i po výkone odbornej praxe.

Predkladaná monografia presadzuje myšlienku zmeny paradigmy praktického výkonu sociálnej práce, z administratívno-byrokratického rámca k intenzívnejšej poradensko-terapeutickej práci. Z nášho pohľadu je to cesta ako posunúť vzdelávanie i výkon sociálnej práce bližšie k spoločensky i profesionálne uznávanej forme. Je to cyklický proces, v ktorom sú vo vzájomnej interakcii a spoluzodpovednosti vzdelávatelia, sociálni pracovníci aj študenti odboru sociálna práca. Tým všetkým je táto práca určená.


O AUTOROCH:

prof. PaedDr. Milan Schavel, PhD., vysokoškolský učiteľ, pôvodným povolaním liečebný pedagóg s dlhoročnou poradenskou praxou, absolvent doktorandského štú¬dia v odbore sociálne práca v ktorom aj habilitoval a inauguroval. Angažoval sa pri kreovaní študijného odboru sociálna práca, je absolventom supervízneho výcviku a tvorcom projektov v oblasti supervízie a sociálneho poradenstva, autorom a spolu¬autorom niekoľkých monografií z oblasti supervízie, sociálneho poradenstva, sociál¬nej prevencie a pod.. Jeho aktivity smerujú k tvorbe uceleného systému ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov a k profilácii študijného odboru sociálna práca, ako spoločensko - vednej disciplíny. Je lektorom vzdelávacích programov v oblasti supervízie a sociálneho poradenstva, vedie Inštitút ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov pri Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.

PhDr. Milan Tomka, PhD., vyštudoval sociálnu prácu na Fakulte humanitných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Doktorandské štúdium ukončil v roku 2006 na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Pôsobil ako konzul¬tant i supervízor v telefonickej krízovej intervencii pre deti a mládež a je aktívnym supervízorom v sociálnej práci. Orientuje sa na teóriu sociálnej práce, sociálne poradenstvo, supervíziu a rozvoj kľúčových kompetencií u študentov sociálnej práce. V súčasnosti je vedúcim Katedry sociálnej práce a sociálnych vied Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a predsedom Správnej rady Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci Slovenskej republiky.

OBSAH

ÚVOD
I. ČASŤ
ZÁKLADY SUPERVÍZIE V SOCIÁLNEJ PRÁCI (Milan Schavel)

1 POJMY, VÝVOJ A ZÁKLADY SUPERVÍZIE
1.1 Supervízia – charakteristika pojmu
1.2 Historický náčt uplatnenia supervízie
1.2.1 Supervízia vo svete
1.2.2 Supervízia na Slovensku
1.3 Legislatívne ukotvenie supervízie na Slovensku

2 FORMY A TYPY SUPERVÍZIE
2.1 Formy supervízie
2.1.1 Individuálna supervízia
2.1.2 Skupinová supervízia
2.2 Typy supervízie

3 CIELE, FUNKCIE, MODELY A PRÍSTUPY V SUPERVÍZII
3.1 Ciele supervízie
3.2 Funkcie supervízie
3.3 Modely a prístupy v supervízii
3.4 Supervízia verzus terapia

4 NÁSTROJ V PRÁCI SUPERVÍZORA A ZAMERANIE SUPERVÍZIE
4.1 Nástroje v práci supervízora
4.2 Zameranie supervízie

5 SUPERVÍZNY PROCES
5.1 Faktory ovplyvňujúce supervízny proces
5.2 Cyklický – kruhový model supervízie v supervíznom procese
5.2.1 Supervízna zmluva

6 SUPERVÍZOR
6.1 Osobnosť supervízora
6.2 Metódy v práci supervízora, vedomosti a zručnosti supervízora
6.3 Vzťahy medzi aktérmi supervízie, základné princípy komunikácie
6.3.1 Podmienky pre vytvorenie optimálneho vzťahu v supervízii
6.4 Aspekty sociálnej práce s klientom z pohľadu supervízora
6.5 Odborná príprava supervízorov v sociálnej práci

7 ETIKA A ETICKÁ ZODPOVEDNOSŤ V SUPERVÍZII

II. ČASŤ
SUPERVÍZIA V PRAKTICKEJ VÝUČBE SOCIÁLNEJ PRÁCE (MILAN TOMKA)

8 CHARAKTER VZDELÁVANIA V SOCIÁLNEJ PRÁCI

9 PRAKTICKÁ VÝUČBA AKO PRIESTOR PRE VÝKON SUPERVÍZIE
9.1 História supervízie v kontexte vzdelávania v sociálnej práci
9.1.1 Vývoj vzdelávacej supervízie
9.2 Špecifiká supervízie so študentom
9.2.1 Predpraxový seminár
9.2.2 Popraxový seminár

10 SUBJEKTY SUPERVÍZNEHO PROCESU V PRAKTICKEJ VÝUČBE
10.1 Sprievodca v praxi
10.1.1 Odborná príprava sprievodcu v praxi
10.1.2 Evaluácia sprievodcu v praxi študentom
10.2 Študent sko subjekt praktickej výučby
10.3 Pracovisko praktickej výučby
10.4 Vzdelávateľ

11 MOŽNOSTI SUPERVÍZIE V PRAKTICKEJ VÝUČBE
11.1 Výučbový a výcvikový supervízor
11.2 Riadiaci supervízor v praktickej výučbe
11.3 Individuálna a skupinová supervízia v praktickej výučbe

12 VÝUČBOVÝ KONTRAKT
12.1 Otázky moci a hranice v supervízii

13 MOŽNOSTI VYUŽITIA INTERNETU V PROCESE PRAKTICKEJ VÝUČBY

14 SYSTÉMOVÝ POHĽAD NA SUPERVÍZIU V PRAKTICKEJ VÝUČBE
14.1 Model konštelácií individuálnej a skupinovej supervízie v škole a na pracovisku
14.2 Hierarchický model supervízie v praktickej výučbe
14.3 Procesuálny model supervízie v praktickej výučbe

15 VÝCVIKOVÁ SUPERVÍZIA VYKONÁVANÁ SUPERVÍZOROM NA PRACOVISKU
15.1 Aplikácia prístupu orientovaného na úlohy vo výcvikovej supervízii
15.2 Etapy výcvikovej supervízie
15.2.1 Kontakt (1.etapa)
15.2.2 Objasnenie účelu a procesu supervízie (2. etapa)
15.2.3 Didaktická inštrukcia (3. etapa)
15.2.4 Tvorba supervíznych cieľov (4. etapa)
15.2.5 Identifikácia, priorizácia a výber úloh (5. etapa)
15.2.6 Kontrakt (6. etapa)
15.2.7 Revízia úloh (2a. etapa)

16 VÝUČBOVÁ SUPERVÍZIA VYKONÁVANÁ TÚTOROM PRAXE NA ŠKOLE
16.1 Bálintovský model supervízie
16.2 Poradenský model supervízie
16.3 Techniky modelovania sôch a prevrátených rolí

17 AKO ĎALEJ V SUPERVÍZII V PRAKTICKEJ VÝUČBE

© Autori:
prof. PaedDr. Milan Schavel, PhD.
PhDr. Milan Tomka, PhD.
Názov: Základy supervízie a supervízia v praktickej výučbe v sociálnej práci
Recenzenti:
Doc. PhDr. Michal Oláh, PhD.
Doc. PhDr. Markéta Rusnáková, PhD.
Technická úprava: Mgr. Eva Kunovjáneková
Vydavateľ: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety
Vydanie: prvé
Rok vydania: 2010
Náklad: 1500 kusov
Počet strán: 193
Tlač: BEKI design, s.r.o.
ISBN 978-80-89271-87-0
EAN 9788089271870

Ponuka vzdelávania


Radi publikujete ale nemáte dobrú skúsenosť s inými časopismi? Publikujte články v časopise Prohuman a podcasty na Prohuman AI. Hľadáme práve Vás!