Selected Socio-Pathological Phenomena in School Environment and Their Prevention

Abstrakt:
CIELE: Výskumný článok hľadá odpovede na dve otázky: s akými sociálno-patologickými javmi sa stretávame v školskom prostredí a kto zabezpečuje prevenciu pred danými javmi. METÓDY: Metódu zbierania dát pomocou dotazníka sme si zvolili práve preto, že sme chceli bližšie spoznať úprimné názory učiteľov na sociálnu prácu v rezorte školstva a odhaliť sociálno-patologické javy, ktoré sa vyskytujú na týchto školách. Výskum sa nám podarilo uskutočniť na 4 základných školách v Nitrianskom kraji a dotazníky nám vyplnilo 52 učiteľov, z tohto počtu bolo 32 triednych učiteľov a priemerné pôsobenie v pedagogickej praxi bolo 15,8 rokov. Z celkového počtu triednych učiteľov bolo 17 na prvom stupni a 15 na druhom stupni základných škôl.
VÝSLEDKY: Naše zistenia ukazujú na viaceré skutočnosti, ktoré podporujú úvahy o potrebe školskej sociálnej práce. Patrí sem hlavne priznanie učiteľov, že na základných školách sú prítomné sociálno-patologické javy; školskí sociálni pracovníci môžu poskytnúť žiakom podporu, pomáhať im prekonávať problémy vo vzdelávaní spôsobené sociálnymi problémami, pomáhať pri začleňovaní žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami; vykonávať prevenciu.
IMPLIKÁCIE PRE SOCIÁLNU PRÁCU: Treba si uvedomiť, že škola iba dotvára a formuje výchovný proces, ktorý musí byť v prvom rade vytváraný v domácom prostredí. A tu opäť vidíme miesto, kde by sa vedel sociálny pracovník uplatniť – práca s rodinou žiaka. Školský sociálny pracovník by na školách mal byť v kontakte so žiakmi a ich rodičmi, aby im dokázal reálne pomôcť pri výskyte problému.
Kľúčové slová: agresivita, šikanovanie, záškoláctvo, prevencia

Abstract:
AIMS: The research article seeks answers to these two questions: What socio-pathological phenomena do we encounter in the school environment? Who provides prevention against these phenomena?
METHODS: We have chosen the method of data collection using a questionnaire precisely because we wanted to get to know the teachers’ honest opinions on social work in the education sector and to reveal the socio-pathological phenomena that occur in these schools. We have managed to conduct the research at 4 primary schools in the Nitra region – 52 teachers filled in the questionnaires, 32 of which were form tutors, and the average teaching practice was 15.8 years. Of the total number of form tutors, 17 have been teaching at the first level and 15 at the second level of primary schools.
RESULTS: Our findings point to several facts which support reflection on the need for school social work. This particularly includes the teachers’ acknowledgement that socio-pathological phenomena are present in primary schools – school social workers can provide support to pupils, help them to overcome educational problems caused by social problems, help to integrate pupils with special educational needs, and carry out prevention.
IMPLICATIONS FOR SOCIAL WORK: It should be noted that the school only complements and shapes the educational process, which must first and foremost be created in the home environment. And here, again, we see a place where social workers could be of use – working with the student’s family. The school social worker should be in contact with the pupils and their parents in order to really help them in the event of a problem.
Keywords: aggression, bullying, truancy, prevention

ÚVOD

V súčasnej dobe s rýchlym tempom rozvoja spoločnosti vzniká stále viac sociálno- patologických javov. Podľa Ondrejkoviča (In Kraus, Hroncová, 2007, s. 9) je „ sociálna patológia súhrnný pojem na označenie chorých, nenormálnych a všeobecne nežiaducich spoločenských javov. Patria sem aj sankcionované formy deviantného správania (narúšajúceho všeobecne uznávané normy), ako aj štúdium príčin ich vzniku a existencie“. Podľa Koniecznej (2008) sa v školskom prostredí stretávame s čoraz širším okruhom problémov nielen vzdelania, ale aj výchovy žiakov. Medzi najzávažnejšie prejavy by sme mohli zaradiť násilie medzi spolužiakmi, znižovanie veku detí, ktoré skúšajú konzumovať alkohol a drogy, za ktorými môžu byť rodinné problémy. Takéto situácie si vyžadujú skúsených odborníkov, ktorí si s mládežou poradia a eliminujú nástrahy doby. V nasledujúcich podkapitolách si priblížime sociálno-patologické javy, ktoré sa vyskytujú na základných školách v Nitrianskom kraji. Vybrané javy sme získali na základe vyhodnotenia nášho dotazníka.

Agresivita

Podľa Bajtoša (2008) vnímane agresivitu ako črtu osobnosti, ktorá sa vyznačuje nie len ako prejav nepriateľstva so sklonom k útočnosti, ale tiež ako snaha presadiť sám seba, presadiť svoje záujmy a ciele, aj keď nemilosrdne a bezohľadne. Agresívneho človeka popisuje ako snažiaceho presadzovať svoje názory na úkor ostatných, nerešpektuje požiadavky a práva iných osôb, častokrát je manipulátorom a nedarí sa mu ovládať emócie. Agresivita sa môže prejaviť aj v podobe fyzického a psychického poškodzovania osôb a poškodzovania majetku. Podľa Matúškovej (2006) je agresivita najčastejšie spájaná s negatívnymi prejavmi. Môže vzniknúť ako slabá nenávisť a preniknúť až do rôznych foriem ublíženia, či do slovnej alebo fyzickej agresie. Martínek (2015) rozdeľuje agresiu, ktorá môže byť vybíjaná na zvierati alebo na neživom predmete. V školskom prostredí sa agresivita prejavuje častokrát na neživých predmetoch, ako je napríklad zošit či pravítko, predmet ako taký sa stáva prostriedkom na uvoľnenie agresora. Častokrát sa však stáva, že žiak pri takomto chovaní chce poukázať na svoju fyzickú silu. Vo veľkej väčšine sa takto prejavujú žiaci so zníženým sebavedomím. Zvláštnym prípadom agresivity je šikana, o ktorej si povieme v nasledujúcej podkapitole.

Šikanovanie

Šikanovanie sa označuje ako agresívne správanie, ktoré sa zvyčajne vyznačuje opakovaním sa a nerovnováhou moci. V mnohých skupinách môže byť považovaná za normatívnu, ale spoločensky neprijateľnú v rámci časti demokratickej spoločnosti (Smith, 2000). Kolář (2005) popisuje šikanovanie v školskom prostredí ako sociálnu chorobu, kde jeden žiak alebo skupina žiakov vedome a opakovane ponižuje a zotročuje slabšieho spolužiaka, či spolužiakov a používa k tomu agresiu a manipuláciu. Pokiaľ ide o prevenciu šikany, pedagogickí zamestnanci by mali žiakov viesť k tomu, že by rozhodne nemali podporovať agresívne správanie svojich spolužiakov, odsudzovať slabšie deti a naopak prejavovať neprirodzené sympatie k populárnym spolužiakom. Učiteľ by mal vysvetliť žiakom, aby sa nenechali ovplyvniť agresívnym spolužiakom. Nemali by však zostať ľahostajní voči správaniu, ktoré im nie je príjemné, nemali by sa vysmievať žiakovi, ktorý sa akýmkoľvek spôsobom líši od ostatných, vyjadruje svoje názory, ktoré sú odlišné od tých ich, či má iné záľuby (Bendl, 2003). Niekedy si žiaci môžu myslieť, že šikanovanie je neškodné a zábavné, no z hľadiska zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov môže šikanovanie žiakov napĺňať skutkovú podstatu priestupkov, dokonca z hľadiska trestného zákona (č. 300/2005 Zb. Trestný zákon) môže šikanovanie žiakov napĺňať i skutkovú podstatu trestných činov.

Záškoláctvo

„Záškoláctvo je rozšírená porucha správania a prejavuje sa úmyselným zameškávaním školského vyučovania, keď žiak z vlastnej vôle, zväčša bez vedomia rodičov (niekedy aj s ich vedomím), nechodí do školy (vyhýba sa školským povinnostiam). Tieto vymeškané hodiny nie sú ospravedlnené ani rodičmi, ani lekármi. Je to tradičný a jeden z najbežnejších problémov, ktorý sa objavuje na základných i stredných školách“ (Oľšavská, 2014, str. 43). Záškoláctvo je veľmi vážny sociálno-patologický jav, ktorý nie je ľahko vypátratelný. Väčšinou sa rodič o tomto probléme dozvie až na podnet zo školy, a do tej doby si nemusí nič všimnúť (Čiburková, 2009). Čiburková (2009) ďalej spomína, ako by sa mal rodič zachovať, ak takéto správanie odhalí. Rodič by mal odhaliť, čo dieťa viedlo k takémuto správaniu, ak sám nevie ako postupovať, mal by požiadať o radu odborníka, ktorý rodičovi povie ako postupovať v danej situácii. Ďalej autorka radí, že by rodičia rozhodne nemali čakať, že sa situácia vyrieši sama, podstatná je motivácia dieťaťa k návratu do školy. Na Slovensku upravuje školskú dochádzku Zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní. Kde je určené, že povinná školská dochádzka trvá 10 rokov. Záškoláctvo môže mať nepriaznivé dopady nielen na žiaka samotného, ale aj na jeho rodinu, a to vo forme siahnutia na sociálne dávky, v najhoršom prípade môže byť podané trestné oznámenie na zákonných zástupcov žiaka pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže.

Prevencia

Za „prvú stanicu“ sociálno-patologických javov považujeme práve školské prostredie, v ktorom trávime čas už detstva. Nakoľko treba vzniknutým situáciám predchádzať a je neskoro riešiť už vzniknutý problém, prvotné úsilie by sme mali venovať prevencii a poukázať na vznik a dôsledky sociálnej patológii. Novodobým fenoménom 21.storočia je vznik sociálno-patologických javov už na základných školách, nakoľko žiaci nemajú pevnú vôľu, sú ľahko ovplyvniteľní a preto sa považujú za vysoko rizikovú skupinu (Látalová, Kopťárová, 2008). Základné školy majú dlhé roky otázky prevencie rozpracované v plánoch preventívnych aktivít. Preventívne aktivity sú vhodne sformované podľa cieľových skupín z hľadiska veku, mentálnych schopností a osobitostí danej základnej školy (Oľšavská, 2014). „Podmienkou dosiahnutia cieľa prevencie je aj odborne pripravený pedagogický zamestnanec v oblasti uplatňovania kompetenčného prístupu vo výchovno-vzdelávacom procese a v oblasti sociálno-psychologickej tak, aby dokázal pozitívne vplývať na kognitívny a osobnostný a sociálny rozvoj žiaka. V neposlednom rade je to aj spoločná zodpovednosť rodiny, orgánov sociálno-právnej ochrany detí, poradenských zariadení a inštitúcii školskej politiky“ (Oľšavská, 2014, str.20). O prevencii hovorí aj Zákon 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) §132 Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie: „Centrum pedagogickopsychologického poradenstva a prevencie v spolupráci s rodinou, školou a školským zariadením poskytuje preventívnu výchovnú a psychologickú starostlivosť deťom podľa odseku 1 a ich zákonným zástupcom, najmä v prípadoch výskytu porúch psychického vývinu a porúch správania a výskytu sociálno-patologických javov v populácii detí vo svojej územnej pôsobnosti.“ Podľa nás je dôležité, aby prevencia agresívneho právania a šikanovania bola obsiahnutá v školskom preventívnom programe.

METÓDY

Výberový súbor

Výber výskumnej vzorky bol zámerný. Cieľovú skupinu tvorili pedagogickí zamestnanci základných škôl. Výskum sa nám podarilo uskutočniť na 4 základných školách v Nitrianskom kraji a dotazníky nám vyplnilo 52 učiteľov, z tohto počtu bolo 32 triednych učiteľov a priemerné pôsobenie v pedagogickej praxi bolo 15,8 rokov. Z celkového počtu triednych učiteľov bolo 17 na prvom stupni a 15 na druhom stupni základných škôl.

Techniky skúmania

Dotazník je hlavným prostriedkom zberu kvantitatívnych primárnych údajov. Umožňuje zhromaždiť informácie tak, aby boli pre analýzu vyhovujúce a zrozumiteľné (Questionnaire Designing for a Survey, 2012). Podľa Gavoru je dotazník spôsob písomného kladenia otázok a hromadného získavania odpovedí. Preto dotazník považuje za ekonomický výskumný nástroj -môžeme ním získavať veľa informácií v krátkom časovom úseku (Gavora,2008). Metódu zbierania dát pomocou dotazníka sme si zvolili práve preto, že sme chceli bližšie spoznať úprimné názory učiteľov na sociálnu prácu v rezorte školstva a odhaliť sociálno-patologické javy, ktoré sa vyskytujú na týchto školách. Využili sme uzatvorené otázky s možnosťami odpovedí. Zatvorené otázky respondentom ponúkajú varianty odpovedí. Nakoľko sme potrebovali zistiť názor pedagogických pracovníkov na dôležitosť sociálneho pracovníka v školstve, využili sme aj otvorené otázky. Na otvorené otázky musia respondenti odpovedať sami, nemajú ponúknuté žiadne možnosti. Výhodou je zachytenie názoru a postoja k danej téme (Almášiová, Kohútová, 2014).

Analýza dát

Dotazník nám po odsúhlasení riaditeľov vyplnili učiteľky a učitelia vybraných základných škôl v Nitrianskom kraji. Odpovede v dotazníkoch sme porovnávali, zisťovali sme, v čom sa názory respondentov zhodujú alebo naopak líšia. Otázky, ktoré mali najväčší počet rovnakých odpovedí, sme vyhodnotili a takisto sme vyhodnotili úspešnosť nášho dotazníka a celkovo teda kvantitatívneho výskumu. Otvorené otázky sme vyhodnocovali podľa obsahovej analýzy. Obsahová analýza je výskumná metóda, kde prebieha štúdium a spájanie kontextov, významov, subtextov a zámerov obsiahnutých v správe (Content Analysis, 2017).

VÝSLEDKY

Predchádzať sociálno-patologickým prejavom správania nie je jednoduché. Tu prichádza miesto pre pomáhajúcu profesiu akou je pozícia školského sociálneho pracovníka. Práve školský sociálny pracovník s dosiahnutými vedomosťami a praktickými skúsenosťami je schopný pracovať so žiakmi, ktorí vykazujú známky sociálno-patologického správania. Na respondentov sme sa obrátili s otázkou, s akými sociálno- patologickými javmi sa už stretli. Vybrali sme tie najčastejšie spomínané v odborných zdrojoch: záškoláctvo, šikanovanie, alkohol, drogy, výtržníctvo, agresivita a gamblerstvo.

Graf č.1 S ktorými zo spomenutých sociálno-patologických javov ste sa stretli vo Vašej praxi?

Zdroj: Vlastné spracovanie

Najviac respondentov sa stretlo so šikanovaním 35 (31%), potom nasledovalo záškoláctvo 29 (26%), agresivita 28 (25%), výtržníctvo 9 (8%), alkohol 8 (7%),drogy 4 (3%) a gamblerstvo 1. Nakoľko niektorí naši respondenti vyberali aj viac možností naraz, môžeme predpokladať, že jeden sociálno-patologický jav je sprevádzaný s iným, a tak môže byť medzi nimi spojitosť. O tom, že na slovenských základných školách sa naozaj šikana vyskytuje, hovorí aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré každý rok zverejňuje výkazy o vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ide však o oficiálne zachytené prípady násilia na deťoch. V roku 2018 Slovenské národné stredisko pre ľudské práva začalo s výskumom šikany a kyberšikany na slovenských školách.

Cieľom bolo zmapovať mieru výskytu a prevládajúce formy šikany na školách, pri ktorých sa stávajú obeťami žiaci a učitelia. Výskum bol realizovaný na vzorke 2 895 žiakov základných škôl, osemročných gymnázií a stredných škôl a 145 učiteľov z celého Slovenska. Výskumom bolo zistené, že prítomnosť šikanovania na škole naozaj je, dosvedčilo to 51,8% žiakov. Predpokladáme, že v praxi je počet prípadov šikany na deťoch vyšší. Je možné, že ho škola nechcela verejne riešiť alebo ani nebola šikana na škole zistená. V našom výskume sme sa pýtali respondentov či sa v súčasnosti vyskytujú sociálno-patologické javy na ich základnej škole. 29 (56%) respondentov odpovedalo áno a 23 (44%) odpovedalo nie. Myslíme si, že výsledky sú reálne, nakoľko dotazník bol anonymný, počítame s tým, že respondenti reagovali pravdivo. Prieskum o súčasnom stave riešenia sociálnych problémov žiakov a o potrebe etablovania profesie školského sociálneho pracovníka v školách, ktoré realizuje občianske združenie Persona zistili, že chýbajú riešenia sociálnych problémov multidisciplinárnym tímom odborníkov. Riešenia problémov žiakov sa mnohokrát zužujú na represívne opatrenia, pokarhania či „postrašenia“ od autorít (polícia, riaditeľ školy). Čo sa týka prevencie sociálno-patologických javov a rizikového správania žiakov, zistili, že prevencia je na školách síce prítomná, ale z výsledkov ich prieskumu vyplýva, že jej väčšinou nie je venovaný dostatočný priestor. Preventívne programy sa často realizujú v malom rozsahu, nesystematicky, pričom sú používané málo efektívne (niekedy až nevhodné) formy. Tak isto ich prieskum ukázal, že respondenti by v škole privítali odborníka na riešenie sociálnych problémov žiakov.

Chceli by sme spomenúť výskum Jurišovej (2015), ktorá skúmala názory učiteľov, či sa po zavedení pozície sociálneho pracovníka na škole vyskytuje na škole menej sociálno-patologických javov. Kde odpovedalo 106 učiteľov z 250 odpoveď bola „skôr áno“. Učitelia udávajú zlepšenie celkovej atmosféry v škole po zavedení pozície školský sociálny pracovník. Hovorí aj o tom, že v škole dochádza menej k závažných sociálno-patologickým javom. Vraj žiaci vidia, že sa o nich niekto zaujíma, že im chce niekto pomôcť a dochádza tu k dôvere čím ďalej tým viac, nielen medzi žiakom a sociálnym pracovníkom, ale aj medzi učiteľom a sociálnym pracovníkom, a tak dochádza k akceptovaniu tejto profesie.

Graf č. 2 Kto by mal organizovať preventívne aktivity zamerané na prevenciu sociálno-patologických javov v škole?

Zdroj: Vlastné spracovanie

Možnosti odpovedí boli rovnaké ako v predchádzajúcej otázke a respondenti opäť vyberali viac odpovedí. 32 (43%) opýtaných učiteľov odpovedalo že takouto osobou by mal byť sociálny pracovník. Podľa učiteľov by bol na túto pozíciu najmenej vhodný špeciálny pedagóg ktorého označili 10 krát (3%). Nakoľko na školách, kde sme robili náš výskum nepracuje sociálny pracovník, zaujímalo nás, kto aktuálne rieši vyššie spomínané sociálno-patologické javy, ktoré sa na škole vyskytli. Respondenti mali na výber zo siedmich možností. Niektorí pedagógovia vyberali viac odpovedí. Najviac respondentov v počte 37 volilo možnosť riaditeľ, triedny učiteľ 34 a výchovný poradca 27. Predpokladáme, že riaditeľ bol označený hlavne z dôvodu, že je najvyššou autoritou na škole.

DISKUSIA

Za najvýznamnejšie zistenie nášho výskumu považujeme to, že veľká väčšina našich respondentov má k tejto téme pozitívny prístup, čo považujeme za potenciál, aby školstvo začalo akceptovať túto profesiu a využívalo služby sociálneho pracovníka. Škola môže zamestnať sociálneho pracovníka avšak školská sociálna práca nie je oficiálne zakotvená ani v zákone o sociálnej práci. Naša práca prináša iba argumenty za zavedenie pozície školského sociálneho pracovníka nakoľko si myslíme, že významne prispieva k skvalitneniu a zefektívneniu školského systému . Vo výskume sme zistili, že by pedagógovia naozaj prijali medzi seba odborníka, akým je sociálny pracovník. Ktorý by mal skúsenosti so sociálno-patologickými javmi, ktorý by vedel komunikovať s deťmi a usmerniť ich pri riešení jednotlivých situácií a tým odbremenil prácu pedagógov, ktorí sú beztak dosť vyťažení edukáciou a administratívnou činnosťou, aby sa venovali každému žiakovi samostatne. Treba si uvedomiť, že škola iba dotvára a formuje výchovný proces, ktorý musí byť v prvom rade vytváraný v domácom prostredí. Školský sociálny pracovník by na školách mal byť v kontakte so žiakmi a ich rodičmi, aby im dokázal reálne pomôcť pri výskyte problému.

LIMITY VÝSKUMU

Počas výskumu sme si uvedomili najpodstatnejší limit a to, že na Slovensku chýba pozícia sociálneho pracovníka v školstve , z čoho vyplýva aj nedostatok zdrojov na vytvorenie pracovného miesta pre sociálneho pracovníka v školách. Rovnako realizácia výskumov v danej oblasti. Odporúčali by sme preto viac výskumov zameraných na názor pedagógov na sociálneho pracovníka v rezorte školstva. Prevažná časť výskumov realizovaná na Slovensku na tému sociálna práca v rezorte školstva má za respondentov žiakov, my sme však pracovali s pedagogickými zamestnancami čo nám sťažilo porovnávanie. Väčšina výskumov bola realizovaná na sociálno-patologické javy, kde nerozvíjali podstatu zavedenia sociálneho pracovníka do praxe. Pri našej výskumnej časti práce považujeme za limit aj to, že sa väčšina oslovených škôl nezapojila do výskumu.

ODPORÚČANIA

V súčasnosti sociálni pracovníci v školstve pracujú v približne 50 krajinách po celom svete, nám najbližšia krajina je susediace Rakúsko. Podľa nášho názoru by bolo potrebné, aby sa tejto problematike venovalo viacej pozornosti. V problematike, ktorej sa venujeme by boli prínosné výskumy zamerané nielen na učiteľov, ale aj na samotných žiakov, ideálne aj na ich rodičov ako vnímajú pozíciu sociálneho pracovníka v školstve. Sú to totiž osoby, ktoré sú so žiakmi/deťmi v kontakte najviac. Myslíme si, že pri žiakoch by sme vedeli pomocou anonymného dotazníka zistiť naozaj veľa o problematike sociálno-patologických javov na základných školách.

ZÁVER

Vo výskume sme zistili, že by pedagógovia naozaj prijali medzi seba odborníka, akým je sociálny pracovník. Ktorý by mal skúsenosti so sociálno-patologickými javmi, ktorý by vedel komunikovať s deťmi tak, aby usmernil zúčastnených k vyriešeniu situácie a tým odbremenil prácu pedagógov, ktorí sú beztak dosť vyťažení edukáciou a administratívnou činnosťou, aby sa venovali každému žiakovi samostatne. Myslíme si, že nemajú ani dostatočné znalosti pri prevencii sociálno-patologických javov. Treba si uvedomiť, že škola iba dotvára a formuje výchovný proces, ktorý musí byť v prvom rade vytváraný v domácom prostredí. A tu opäť vidíme miesto, kde by sa vedel sociálny pracovník uplatniť – práca s rodinou žiaka. Školský sociálny pracovník by na školách mal byť v kontakte so žiakmi a ich rodičmi, aby im dokázal reálne pomôcť pri výskyte problému.

Autorky:
Mgr. Nina Jašeková
Katedra sociálnej práce a sociálnych vied, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

Bc. Dominika Šmíkalová
Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

POUŽITÉ ZDROJE

ALMÁŠIOVÁ,A.-KOHÚTOVÁ,K. 2014. Tvorba a štatistické vyhodnotenie dotazníka. Ružomberok. Verbum,2014. 96s. ISBN 978-80-561-0190-2.
BAJTOŠ, J. – HONZÍKOVÁ, J. – OROSOVÁ R., 2008: Učebnica základov pedagogiky. Košice: Eqilibria, s.r.o., 2008. 201 s. ISBN 978-80-89284-14-6.
BENDL, S. 2003. Prevence a řešení šikany. Praha : ISV nakladatelství, 2003. 197 s. ISBN 80-86642-08-9.
Content Analysis. 2017. [online]. [cit.2020-03-15]. Dostupné na internete: https://www.researchgate.net/publication/318815342_Content_Analysis?fbcl... jqrJ-JoZ74ersTlXHcz0l4wxjSJKZM5XPWHIojRVuAT-NcdLO-o2U
ČIBURKOVÁ,J. 2009. Záškoláctvo-aktuálny problém súčasnej školy. In Vychovávateľ.roč. 57. č.10. ISSSN 0139-6919.
GAVORA, P. 2008. Úvod do pedagogického výskumu. 4 vyd. Bratislava: Univerzita Komenského. 2008. 236 s. ISBN 978-80-223-2391-8.
JURIŠOVÁ,A. 2015. Systematizácia miesta sociálneho pracovníka v rezorte školstva. [online]. Katolícka univerzita v Ružomberku. Dizertačná práca. 2015. Dostupné na internete: https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=63B76DDB09E75D014439E84D4D47
KONIECZNA, E.J. 2008. Miesto arterapie v prevencii sociálnej patológie detí a mládeže . In: Sociálna prevencia.2/2008. ISSN 1336-9679.
KOLÁŘ, M. 2005.Bolest šikanování. Praha : Portál, 2005. 255 s. ISBN 80-7367014-3
KRAUS, B.-HRONCOVÁ, J. 2007. Sociální patologie. Hradec Králové : Gaudeamus, 2007. ISBN 978-80-7041-896-3.
LÁTALOVÁ, L. – KOPŤÁROVÁ, Ľ. 2008. Spolupráca školského sociálneho pracovníka s poradenskými zariadeniami v oblasti prevencie sociálno – patologických javov. In Školská sociálna práca.Trnava : FZaSP TU 2008. ISBN 978-808082-246-0.
MARTÍNEK,Z. 2015. Agresivita a kriminalita školskej mládeže. Praha, CZ: GRADA.
MATÚŠKOVÁ,R. 2006. Ako eliminovať agresivitu u detí? In Naša škola. 2005/2006,roč.9,č.8. ISSN: 1335-2733.
OLŠAVSKÁ,O. 2014. Niektoré základné informácie k prevencii sociálno-patologických javov. Bratislava:Metodicko-pedagogické centrum. 2014. Dostupné na internete:
https://mpcedu.sk/sites/default/files/publikacie/olsavska_uz_1_1.pdf
O.Z.PERSONA. 2019. Prieskum. [cit.2020-03-15]. Dostupné na internete: http://coolschool.ozpersona.sk/socialna-praca-v-skolstve/prieskum/
SMITH, P.K.,BRAIN, P., 2000. Bullying in schools: Lessons from two decades of research. Aggressive Behavior: Official Journal of the International Society for Research on Aggression.
Questionnaire Designing for a Survey. 2012. [online]. [cit. 2019-12-05]. Dostupné na internete: https://www.researchgate.net/publication/235801675_Questionnaire_Designi...