Internet, virtual relations and its integrative interpretation by I-PACE model
Abstrakt: V príspevku sa venujeme otázke rýchleho šírenia dostupnosti internetu za posledných 30 rokov a niektorým podmienkam vzniku závislosti od internetu. Uvádzame údaje o množstve času, ktorý trávime na internete a o závislostiach, ich špecifikách a prevalenciách. Z modelov vysvetľujúcich závislosť od internetu sme vybrali integratívny model I-PACE (An Interaction of Person-Affect-Cognition-Execution). Prostredníctvom interakcie osobnostných premenných a premenných prostredia popisujeme vznik závislosti od internetu tak, ako to navrhol autor modelu I-PACE. V závere načrtávame možnosti multidisciplinárnej spolupráce pri riešení závislosti od internetu a zvýrazňujeme riziko straty sociálnosti človeka prostredníctvom sociálnych sietí.
Kľúčové slová: internet, závislosť od internetu, I-PACE, špecifické/generalizované patologické používanie internetu
Abstract: In this paper, we address the issue of the rapid spread of internet availability over the past 30 years and some of the conditions for the emergence of internet addiction. We present the data on the amount of time we spend on the internet and on addictions, their specifics and prevalence. From the models explaining internet addiction, we have selected the integrative I-PACE model (An Interaction of Person-Affect-Cognition-Execution). Through the interaction of personality variables and environmental variables, we describe the emergence of internet addiction as proposed by the author of the I-PACE model. Finally, we outline the possibilities of multidisciplinary cooperation in solving internet addiction and highlight the risk of a person losing their sociability through social networks.
Key words: internet, internet addiction, I-PACE, specific/generalized pathological internet use
Rozširovanie internetu
Počiatky internetu siahajú do roku 1969, keď prišla americká agentúra ARPA (Advanced Research Project Agency) s myšlienkou prepájať počítače výskumných stredísk. Ako oficiálny dátum vzniku internetu evidujeme 1/1/1983. V roku 1984 bol internet súčasťou amerického a britského akademického prostredia. V roku 1990 sa zmenila stratégia používania internetu a začal sa používať na komerčné účely (Leiner et al., 1997). V roku 1998 bolo na internet pripojených viac ako 36 miliónov počítačov na svete. V roku 2000 to bola viac ako 1 miliarda zariadení. Aktuálne je k internetu pripojených viac ako 30 miliárd zariadení.
Keď si porovnáme obrázky 1 a 2, na ktorých je zobrazený podiel obyvateľstva používajúci internet v jednotlivých krajinách v roku 1996 (prvá zmienka o závislosti od internetu) a 2022 (posledné relatívne kompletné údaje podľa citovaného zdroja), vidíme, že prepájanie počítačov/zariadení v internetovej sieti prebiehalo extrémne rýchlo. Odporcovia používania technológií by zrejme povedali, že sa šíri ako vírus. Závery vyplývajúce z prieskumov a štúdií potvrdzujú niektoré znepokojivé trendy.
Obrázok 1 Podiel obyvateľstva používajúceho internet v roku 1996
[3]
Zdroj: World Bank Group (2025); neupravené
Obrázok 2 Podiel obyvateľstva používajúceho internet v roku 2022
[4]
Zdroj: World Bank Group (2025); neupravené
Čas trávený na internete
Podľa správy Digital 2023 trávime v online priestore v celosvetovom meradle priemerne viac ako 6 a pol hodiny denne, z toho 2 a pol hodiny na sociálnych sieťach a 1 a štvrť hodiny hraním hier. Viac ako 92 % ľudí je permanentne online prostredníctvom mobilného telefónu.
Podľa platformy Statista (2025) ľudia uvádzajú, že najčastejšie (vždy viac ako 50 %) venujú v online priestore čas vyhľadávaniu informácií, udržiavaniu kontaktu s rodinou a priateľmi, sledovaniu správ, sledovaniu videí a návodov, ako niečo urobiť.
Podľa správy EU Kids Online 2020 (Šmahel et al., 2020) trávia deti vo veku 9 až 16 rokov na internete priemerne 167 minút. V Slovenskej republike to je 145 minút a v Českej republike 134. Najčastejšie používaným zariadením prepojeným s internetom je smartfón. Osemdesiat percent dospievajúcich v Európe vo veku 15 a 16 rokov ho používa denne. Na Slovensku je to 56 % a v Českej republike 88 %.
Pri obrovskom náraste zariadení pripojených na internet a finančných prostriedkoch investovaných do internetových a komunikačných technológii (počítajú sa v biliónoch dolárov) bolo nutné počítať s tým, že komerčné využitie internetu sa za špecifických podmienok a v špecifických situáciách zmení na abúzus a množstvo ľudí sa stane závislými od internetu, resp. aktivít, ktoré sú naň naviazané.
Patologické používanie internetu
Na riziko internetovej závislosti ako klinického syndrómu poukázala už v roku 1996 Youngová, ktorá odvodila jej diagnostické kritériá od kritérií vzťahujúcich sa k patologickému hráčstvu tak, ako boli vymedzené v Diagnosticko-štatistickom manuáli v 4. revízii DSM-IV (Young, 1998). Stali sa základom pre diagnostiku závislosti od internetu.
Porucha internetovej závislosti (Internet Addiction Disorder) stále nefiguruje ako samostatná nozologická jednotka v klasifikačných systémoch DSM-5 a ICD-11. Má ale svoje príznaky, medzi ktoré patrí:
- preťaženie internetom;
- abstinenčné príznaky;
- zvyšujúca sa tolerancia;
- neúspešné pokusy o kontrolu používania internetu;
- pokračujúce nadmerné používanie internetu napriek poznaniu negatívnych psychosociálnych problémov;
- strata záujmov, predchádzajúcich koníčkov, zábavy v dôsledku používania internetu;
- používanie internetu na únik alebo zmiernenie dysforickej nálady;
- klamanie rodinných príslušníkov, terapeutov alebo iných (Tao et al., 2010).
Metaanalýza Menga et al. (2022) viedla k odhadom prevalencie jednotlivých typov závislostí. Odhady boli nasledovné: 26.99 % (95 % CI, 22.73 – 31.73) pre závislosť od smartfónov, 17.42 % (95 % CI, 12.42 – 23.89) pre závislosť od sociálnych médií, 14.22 % (95 % CI, 12.90 – 15.65) pre závislosť od internetu, 8.23 % (95 % CI, 5.75 – 11.66) pre závislosť od kybersexu a 6.04 % (95 % CI, 4.80 – 7.57) pre závislosť od hier.
Rozširovanie dostupného obsahu internetu (sociálne siete, nakupovanie, spravodajstvo, kybersex, e-športy, online hranie apod.) viedlo k potrebe odlíšiť špecifické a generalizované závislosti viazané na internet (Davis, 2001).
Špecifické patologické používanie internetu (specific pathological internet use SPIU) sa týka ľudí, ktorí sú závislí od špecifickej funkcie internetu. Klinické a mediálne záznamy zahŕňajú nadmerné používanie (zneužívanie) online sexuálneho materiálu/služieb, online aukčných služieb, online obchodovanie s akciami a online hazardné hry. Tieto závislosti sú obsahovo špecifické a existovali by aj bez internetu. Internet ich ale uľahčuje. Špecifická závislosť od internetu sa viaže na činnosti pôvodne neviazané na internetové prostredie. Môže ich byť relatívne veľa. Najčastejšími sú závislosť od virtuálnej sexuality, závislosť od virtuálnych vzťahov, internetové kompulzie (obchodovanie, nakupovanie), preťaženie informáciami, závislosť od počítača (hranie hier) (Young, 2004) Toto rozdelenie potvrdzuje aj analytická štúdia Müllerovej et al. (2022), ktorá viedla k vývoju diagnostickej metódy Assessment of Criteria for Specific Internet-use Disorders (ACSID-11).
Generalizované patologické používanie internetu (generalised pathological internet use GPIU) je všeobecné viacrozmerné nadmerné používanie internetu. Zahŕňa plytvanie časom v online priestore bez jasného cieľa. GPIU môže byť spojené s online chatom a závislosťou od e-mailu. Predpokladá sa, že súvisí so sociálnym aspektom internetu. Potreba sociálneho kontaktu a posilnenia získaného online vedie k túžbe zostať vo virtuálnom spoločenskom živote. Generalizovaná závislosť od internetu sa teda skôr týka potreby vyhnúť sa pocitu samoty a potvrdenia svojej sociálnej hodnoty prostredníctvom online prostriedkov.
Paradoxom nadmerného používania internetu je to, že prostredníctvom neho chceme rozvíjať ľudskú prirodzenú túžbu po vzťahoch a blízkosti. Ako ale upozorňuje viacero zdrojov (napr. Koukolík (2016, 2024) alebo Americká pediatrická asociácia (2016, 2022)), nadužívanie technológií a internetu od skorého detského veku má za následok deštruktívne zmeny v biofyziológii a biochémii mozgu. Neuronálne siete zodpovedné za mentalizáciu, empatiu, zrkadlenie a autoreferenčná neuronálna sieť sa rozvíjajú málo, čím ako ľudia prichádzame o špecifické expresie našej ľudskosti v zmysle sociálnej citlivosti alebo sebapoznania.
Modely vysvetľujúce závislosť od internetu
Existuje viacero modelov, ktoré vysvetľujú závislosť od internetu. Najčastejšie citovanými sú biologický, kognitívno-behaviorálny, komponentový model a model I-PACE.
Biologický model (založený na poznatkoch neurovedy a výsledkoch neurozobrazovacích vyšetrení; aktuálny prehľad napr. Weinstein & Lejoyeux, 2020) sa zameriava na také symptómy ako sú impulzivita, baženie, zníženie dopamínovej aktivity. Závislosť od internetu vysvetľuje zmenou šedej hmoty mozgu a zvýšenou aktivitou v iných oblastiach mozgu.
Kognitívno- behaviorálny model (Davis, 2001) sa zameriava na kognitívne, špeciálne obsesívne, myšlienky. Odlišuje distálne a proximálne príčiny závislosti od internetu, ktoré sme si v texte vyššie pomenovali ako špecifická a generalizovaná závislosť od internetu.
Komponentový model (Griffiths, 2005) sa zameriava, ako z názvu vyplýva, na komponenty závislosti, medzi ktoré patrí saliancia, modifikácia nálady, tolerancia, abstinenčné príznaky, konflikty, relaps. Závislosť od internetu sa charakterizuje prostredníctvom naplnenia týchto komponentov.
Model I-PACE (An Interaction of Person-Affect-Cognition-Execution; Brand et al. (2016)) prekonáva problémy predchádzajúcich modelov a súčasne integruje mnohé ich výhody.
Model I-PACE
Integratívny model I-PACE ponúka komplexnú odpoveď na otázku, ktorí ľudia sú disponovanejší stať sa závislými od látok alebo procesov. Ako základné zložky závislosti od internetu v ňom boli identifikované (1) predisponujúce faktory, (2) afektívne a kognitívne reakcie, (3) exekutívna inhibičná kontrola, (4) rozhodovanie a (5) dôsledky týkajúce sa používania internetu. V revidovanej verzii autorský kolektív (Brand et al., 2019) odlišuje (1) kontextuálne premenné, (2) reakcie človeka a (3) dôsledky závislosti od internetu, ktoré sú vo vzájomnom vzťahu. Medzi kontextuálne premenné zaraďuje možnosť získať odmenu, prerušované posilnenie (ako najefektívnejší režim operantného podmieňovania), dostupnosť (technológií a aplikácií) a cenovú dostupnosť (napr. znižovanie ceny zariadení, aplikácie zadarmo). Medzi reakcie človeka zaraďuje špecifické správanie, skúsenosť odmeny, pocity potešenia a zníženia negatívnej nálady, rozvoj reaktivity na podnety, rozvoj implicitných kognícií a zmeny v očakávaniach. Dôsledkami sú neuronálna adaptácia, rozvoj návykov a nutkanie pokračovať v závislostnom správaní napriek negatívnym dôsledkom pre bežný život.
Pokúsme sa aplikovať model I-PACE na vysvetlenie závislostného správania, ktoré súvisí s virtuálnymi sociálnymi vzťahmi (podľa schémy na obrázku 3). Každý človek, aj človek so závislosťou, má nejaké jadrové charakteristiky (prostredníctvom nich ho môžeme popísať a charakterizovať), ktoré sú ovplyvnené mnohými premennými. Podľa modelu I-PACE ide najmä o vzťah s biopsychologickými konštitúciami, ktoré sa viažu na genetické faktory (to, čo sme zdedili ako potenciál od svojich rodičov). Ďalej sú to skúsenosti z detstva, najmä v zmysle možnosti spoľahnúť sa na rodičov, keď ich dieťa potrebuje a získať emocionálnu odozvu na svoju aktuálnu situáciu. V neposlednom rade je to zraniteľnosť voči stresu, ktorá býva mnohokrát označovaná ako nedostatok reziliencie čiže odolnosti organizmu voči nepriaznivým vplyvom.
Dôležitými vzťahmi modelu I - PACE sú vzťahy jadrových charakteristík s osobnostnými vlastnosťami. Ľudia, ktorí majú tendenciu správať sa závislostne, sa vyznačujú impulzivitou (ich správanie nesleduje žiadny cieľ), nízkym sebavedomím, ktoré vyplýva primárne z devalvujúcich vzťahov rodič-dieťa a slabo rozvinutou svedomitosťou, ktorá sa týka takých kvalít ako je napríklad tendencia dokončovať úlohy alebo prekonávať prekážky.
Osobnostné nastavenie ovplyvňuje aj proces sociálneho poznávania. Ľudia ohrození závislosťou sa obyčajne cítia osamelí, vnímajú slabú sociálnu oporu od svojho okolia. Dôsledkom skresleného vnímania vlastnej hodnoty je nedostatočne široká sociálna sieť ľudí, na ktorých by sa mohli spoľahnúť. Skúsenosti s inými ľuďmi ich často vedú ku generalizovanej nedôvere.
Všetky doteraz zmienené charakteristiky sa môžu podieľať aj na prítomnosti prejavov psychopatológie. U ľudí so závislosťou môžeme častejšie identifikovať depresívne prežívanie, úzkostné prežívanie, špeciálne tendenciu k sociálnej úzkosti, a problémy so smerovaním svojej pozornosti, respektíve s dosahovaním cieľov, ktoré sú typické pre poruchu ADHD.
Všetky tieto jadrové charakteristiky človeka, ktoré reprezentujú jeho osobnú skúsenosť, sú reflektované v tom, akým spôsobom človek vníma realitu a ako ju interpretuje. Vyššie popísaný kontext skúseností z detstva, genetických predispozícií, osobnostných faktorov, sociálnych skúseností a sociálnej kompetencie, prítomnosti patologických jednotiek, ale aj motivácie používania internetu poskytuje rámec pre vysvetlenie toho, prečo sa niekto stane závislým od internetu a niekto iný nie.
Človek ohrozený závislosťou veľmi intenzívne vníma stres, vonkajšie konflikty a negatívnu náladu, pričom má tendenciu zbaviť sa týchto problémov. Hľadá nejaké podnety, prostriedky, ktoré by mu pomohli v tejto situácii. Ak nájde nejaký prostriedok, ktorý mu pomáha redukovať negatívne prežívanie, tak ho opakovane používa. Na základe prostriedkov, ktoré na redukciu nepríjemných stavov používa, sa menia sa aj jeho afektívne a kognitívne odpovede smerom k reálnemu sociálnemu prostrediu. Ako teda reaguje človek, u ktorého sa rozvíja závislosť od internetu?
Obrázok 3 Integračný model I-PACE
[5]
Zdroj: Brand et al. (2016, 255); upravené
V prípade závislosti od virtuálnych sociálnych vzťahov je používanie sociálnych sietí, mailov, chatu prostriedkom, ktorý redukuje negatívne a neuspokojivé prežívanie reálnych vzťahov a dopĺňa chýbajúcu sociálnu sieť (najmä však kvantitatívne, málokedy kvalitatívne). Človek vyhľadáva podnety, ktoré budú potvrdzovať, že má hodnotu vo virtuálnych vzťahoch a je v nich aktívny. V súčasnosti je to relatívne jednoduché, pretože každý smartfón poskytuje jeho používateľovi možnosť zapnúť si upozornenia z rozličných aplikácií, ktoré poskytujú tieto služby. Ak človek takýmto spôsobom dostáva informáciu, že „si ho ostatní všimli“, tak mu to pomáha vylepšiť náladu. Zároveň ale neustále očakáva reakcie ostatných, baží po nich. Jeho pozornosť je zameraná práve týmto smerom.
Do celého procesu redukcie negatívneho prežívania prostredníctvom aktivity na internetových sociálnych sieťach zasahujú aj ďalšie premenné.
Kognitívne skreslenia, ktoré sa prejavujú ako častokrát nerealistické očakávania (napríklad v podobe: „Všetci ma musia mať radi.“) a ilúzie, kedy človek nesprávne interpretuje pôsobiace podnety (napríklad: „Každé pípnutie telefónu znamená, že so mnou niekto chce komunikovať.“). Patria sem aj implicitné asociácie, čiže súkromne definované vzťahy medzi predpokladanou príčinou a dôsledkom (napríklad: „Keď mi nepípa telefón, nikto ma nemá rád.“).
V tomto momente ešte nehovoríme o závislosti a rozhodujúcu úlohu v tom, či sa kompenzačné správanie stane správaním závislostným, zohrávajú štýly zvládania náročných situácií, nepohody, konfliktov. Walker (2013) ich definoval štyri vo vzťahu k reakcii na prekážku(v angličtine fight, flight, freeze, fawn). Medzi historicky najmladšie patrí využitie sociálnej opory (fawn). V kontexte sociálnych vzťahov je práve vyžiadaná sociálna opora poskytovaná tvárou v tvár efektívnou stratégiou zvládania náročných situácií (Mareš, 2001). Efektivita spočíva v saturácii sociálnych a psychických potrieb človeka, ktorý nemusí na ich saturovanie využívať internet. Sociálna opora je však u závislých ľudí, ako uvádzame vyššie, veľmi nízka lebo úplne chýbajúca. Zostávajúce štýly zvládania sú klasické zvládacie štýly typu „bojuj alebo uteč“ (fight or flight), prípadne zamrznutie (freeze), resp. nerobenie ničoho. Vo vzťahu k závislosti od virtuálnych vzťahov by sme mohli povedať, že najčastejšou zvládacou stratégiou je únik od reálnych problémov do virtuálneho prostredia, ktoré poskytuje okamžité odmeny interpretované ako pozornosť, ocenenie, vzťah. Napriek takémuto vnímaniu, ktorého dôsledkom by malo byť posilnenie sebadôvery vo vzťahoch, komunikácia v online prostredí u týchto ľudí nie je partnerská, ale je skôr orientovaná na potvrdenie vlastnej vnímanej dominantnej, respektíve submisívnej pozície (čo podporujú klinické zistenia a mediálne analýzy ako „haterské“ prejavy, negativizmus a cynizmus v online prostredí, napr.: Saha, Chandrasekharan & De Choudhury (2019); Schmid, Kümpel & Rieger (2024)) .
Únikové spávanie do virtuálneho sociálneho sveta následne ovplyvňuje kognitívne a afektívne spracúvanie informácií a u ľudí so závislosťou môžeme vo všeobecnosti identifikovať zhoršené exekutívne funkcie, ktoré súvisia so sebareguláciou. Patrí medzi ne napríklad schopnosť plánovať, schopnosť tvoriť, využívať pracovnú pamäť alebo prispôsobiť sa sociálnym normám. Pre ľudí so závislosťou je typické deregulované správanie. Vedie ich k okamžitému uspokojeniu potreby a vyhľadávaniu pozitívnych zážitkov za každú cenu.
Mnoho ľudí v reálnom živote nemá uspokojivé vzťahy. Hľadajú za ne náhradu v online prostredí, kde môžu pracovať so svojou virtuálnou identitou a seba prezentáciou. Často sa rozhodnú pre paralelné používanie viacerých aplikácií zameraných na prezentáciu seba a na vzťahy (rôzne sociálne siete, zoznamovacie aplikácie a pod.). Hľadajú v nich náhradu za nefungujúce reálne vzťahy. Čím menej je uspokojená ich potreba sociálnych vzťahov v reálnom živote, k tým väčšej kompenzácii vo virtuálnom prostredí u nich dochádza. Venujú veľa energie tomu, aby rozvíjali svoje vzťahy v online prostredí. Nemajú kontrolu nad časom, ktorý venujú tejto aktivite, čo negatívne ovplyvňuje ich každodenný život v zmysle zanedbávania reálnych sociálnych interakcií, kariéry, vzdelania, starostlivosti o domácnosť apod.
Tým vznikajú podmienky na rozvoj špecifickej závislosti od internetu, pri ktorej je samozrejme nutná spätná väzba v zmysle posilňovania tohto správania, jeho stabilizácie a zintenzívňovania. Pri závislosti od virtuálnych sociálnych vzťahov je posilnením to, že ľudia predsa len nájdu niekoho, kto ich vo virtuálnom prostredí akceptuje, kto im dáva pozitívnu spätnú väzbu, venuje im svoj čas, kto pozitívne hodnotí to, akým spôsobom sa prezentujú v internetovom prostredí. Samozrejme celý systém je komplexný a závislý od spätno-väzobných slučiek, ktoré udržiavajú takéto nastavenie pri živote.
Záver
Model I-PACE integruje kognitívne, afektívne a regulačné zložky osobnosti, čím vyčerpáva psychologický interpretačný potenciál. Jeho devízou pri interpretácii závislosti od virtuálnych vzťahov je zdôraznenie substitučnej povahy týchto vzťahov a trhové poňatie sebaprezentácie (kedy človeka stráca svoju vlastnú jedinečnosť, tým, že sa rozhodne byť predajný tovar, resp. reagovať len na požiadavky iných a nie na svoje; Fromm, 2020) v internetovom prostredí.
Jeho aplikačná hodnota v zmysle psychologickej intervencie spočíva v možnosti identifikovať a modifikovať dysfunkčné kognitívne schémy a maladaptívne zvládacie stratégie, posilniť exekutívne funkcie (napr. rozhodovanie, plánovanie), kontrolovať pôsobenie spúšťačov závislostného správania s cieľom znížiť reaktivitu na ne.
Vo vzťahu k budovaniu multidisciplinárnych intervenčných tímov otvára možnosti podpory spolupráce medzi rôznymi odborníkmi/odborníčkami (z odboru psychiatrie, psychológie, neurovedy, sociálnej práce a pod.), ktorí/ktoré sa podieľajú na riešení problému závislostí .
Dostupnosť internetu a sociálnych sietí je pre človeka príležitosťou, výzvou ale aj rizikom. Paradoxne práve sociálne siete môžu byť v budúcnosti najväčším ohrozením našej sociálnosti. Kľúčové miesto v multidisciplinárnych tímoch by preto malo patriť tvorcom virtuálnych sietí a produktov. Stoja pred úlohou nastavovať užívateľské rozhrania tak, aby zapojenie sa do virtuálneho sveta nepredbiehalo zapojenie sa do reálneho ľudského sveta. V oblasti prevencie závislosti od internetu je nevyhnutné posilňovať rodičovské kompetencie a neustále učiť deti žiť v reálnom svete. Až vtedy budú pripravené aj na život v internetových sieťach.
Autori:
doc. PhDr. Michal Čerešník, PhD.
Ústav všeobecnej psychológie, Fakulta psychológie, Paneurópska vysoká škola
PhDr. Miroslava Čerešníková, PhD.
Ústav romologických štúdií, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Zoznam bibliografických odkazov
AAP council on communication and media. (2016). Media and Young Minds. Pediatrics, 138(5), e20162591.
Brand, M., Young, K. S., Laier, C., Wölfling, K., & Potenza, M. N. (2016). Integrating psychological and neurobiological considerations regarding the development and maintenance of specific Internet-use disorders: An Interaction of Person-Affect-Cognition-Execution (I-PACE) model. Neuroscience and biobehavioral reviews, 71, 252–266. https://doi.org/10.1016/j.neubiorev.2016.08.033 [6]
Brand, M., Wegmann, E., Stark, R., Müller, A., Wölfling, K., Robbins, T. W., & Potenza, M. N. (2019). The Interaction of Person-Affect-Cognition-Execution (I-PACE) model for addictive behaviors: Update, generalization to addictive behaviors beyond internet-use disorders, and specification of the process character of addictive behaviors. Neuroscience and biobehavioral reviews, 104, 1–10. https://doi.org/10.1016/j.neubiorev.2019.06.032 [7]
Davis, R. A. (2001). A cognitive–behavioral model of pathological Internet use. Computers in Human Behavior, 17(2), 187–195. https://doi.org/10.1016/S0747-5632(00)00041-8
Digital 2023. Global overview report. Essential guide to the world's connected behaviours. Melt water. Dostupné: https://wearesocial.com/wp-content/uploads/2023/03/Digital-2023-Global-O... [8] Stiahnuté: 04/03/2025
Fromm, E. (2020). Mít nebo být. Portál.
Griffiths, M. (2005). A 'components' model of addiction within a biopsychosocial framework. Journal of Substance Use, 10(4), 191–197. https://doi.org/10.1080/14659890500114359 [9]
Koukolík, F. (2016). Sociální mozek. Univerzita Karlova v Praze.
Koukolík, F. (2024). Já. O mozku, vědomí a sebeuvědomování. Karolinum.
Leiner, B. M. et al. (1997). Brief History of the Internet. Internet Society.
Mareš, J. (2001). Sociální opora u dětí a dospívajících I. Nucleus.
Meng, S. Q., Cheng, J. L., Li, Y. Y., Yang, X. Q., Zheng, J. W., Chang, X. W., Shi, Y., Chen, Y., Lu, L., Sun, Y., Bao, Y. P., & Shi, J. (2022). Global prevalence of digital addiction in general population: A systematic review and meta-analysis. Clinical psychology review, 92, 102128. https://doi.org/10.1016/j.cpr.2022.102128 [10]
Müller, S. M., Wegmann, E., Oelker, A., Stark, R., Müller, A., Montag, C., Wölfling, K., Rumpf, H. J., & Brand, M. (2022). Assessment of Criteria for Specific Internet-use Disorders (ACSID-11): Introduction of a new screening instrument capturing ICD-11 criteria for gaming disorder and other potential Internet-use disorders. Journal of behavioral addictions, 11(2), 427–450. https://doi.org/10.1556/2006.2022.00013 [11]
Oelker, A., Rumpf, H.J., Brand, M., & Müller, S.M. (2024). Validation of the ACSID-11 for consistent screening of specific Internet-use disorders based on ICD-11 criteria for gaming disorder: A multitrait-multimethod approach. Comprehensive psychiatry, 132, 152470 .
Saha, K., Chandrasekharan, E., & De Choudhury, M. (2019). Prevalence and Psychological Effects of Hateful Speech in Online College Communities. Proceedings of the ACM Web Science Conference. ACM Web Science Conference, 2019, 255–264. https://doi.org/10.1145/3292522.3326032 [12]
Smahel, D., Machackova, H., Mascheroni, G., Dedkova, L., Staksrud, E., Ólafsson, K., Livingstone, S., & Hasebrink, U. (2020). EU Kids Online 2020: Survey results from 19 countries. EU Kids Online. https://doi.org/10.21953/lse.47fdeqj01ofo [13]
Schmid, U. K., Kümpel, A. S., & Rieger, D. (2024). How social media users perceive different forms of online hate speech: A qualitative multi-method study. New Media & Society, 26(5), 2614-2632. https://doi.org/10.1177/14614448221091185 [14]
Statista (2025). Most popular reasons for using the internet worldwide. Dostupné: https://www.statista.com/statistics/1387375/internet-using-global-reasons/ [15]. Stiahnuté: 05/03/2025
Tao, R., Huang, X., Wang, J., Zhang, H., Zhang, Y., & Li, M. (2010). Proposed diagnostic criteria for internet addiction. Addiction, 105(3), 556–564. https://doi.org/10.1111/j.1360-0443.2009.02828.x [16]
Young, K. S. (1996). Psychology of computer use: XL. Addictive use of the Internet: A case that breaks the stereotype. Psychological Reports, 79(3, Pt 1), 899–902. https://doi.org/10.2466/pr0.1996.79.3.899 [17]
Young, K. S. (1998). Internet addiction: The emergence of a new clinical disorder. CyberPsychology & Behavior, 1(3), 237–244. https://doi.org/10.1089/cpb.1998.1.237 [18]
Young, K. S. (2004). Internet Addiction: A New Clinical Phenomenon and Its Consequences. American Behavioral Scientist, 48(4), 402–415. https://doi.org/10.1177/0002764204270278 [19]
Walker, P. (2013). Complex PTSD: From Surviving to Thriving: A Guide and Map for Recovering from Childhood Trauma. CreateSpace Independent Publishing Platform.
Weinstein, A., & Lejoyeux, M. (2020). Neurobiological mechanisms underlying internet gaming disorder. Dialogues in clinical neuroscience, 22(2), 113–126. https://doi.org/10.31887/DCNS.2020.22.2/aweinstein [20]
World Bank Group (2025). Individuals using the Internet (% of population). Dostupné: https://data.worldbank.org/indicator/IT.NET.USER.ZS [21]. Stiahnuté: 03/03/2025
Zhao, Y., Wang, M. (2023). Digital sociology: origin, development, and prospects from a global perspective. Journal of Chinese Sociology. 10, 19. https://doi.org/10.1186/s40711-023-00198-1 [22]