Prohuman

Analysis of the impact of empathy on coping with stress in the medical profession

Abstrakt: Schopnosť porozumieť prežívaniu a perspektíve iných osôb predstavuje významný zdroj pri zvládaní profesionálne náročných situácií, keďže umožňuje zohľadňovať názory a postoje vychádzajúce aj z externého sociálneho kontextu. Cieľom tejto štúdie bolo preskúmať existenciu signifikantných vzťahov medzi empatiou a stratégiami zvládania náročných situácií v lekárskej profesii. Zber dát prebiehal prostredníctvom štandardizovaných psychodiagnostických nástrojov DE14 a Coping Strategy Indicator (CSI), ktoré vyplnilo 145 lekárov pôsobiacich v zdravotníckych zariadeniach na území Slovenskej republiky. Výsledky poukázali na štatisticky významnú pozitívnu súvislosť medzi využívaním sociálnej opory a dimenziami empatie vnímavosť a otvorenosť, ako aj medzi stratégiou riešenia problémov a dimenziou otvorenosť. Zároveň bola identifikovaná významná negatívna korelácia medzi stratégiou vyhýbania sa a dimenziou otvorenosť.
Kľúčové slová: empatia, otvorenosť, riešenie problému, vnímavosť, vyhľadávanie sociálnej opory, vyhýbanie sa, zvládanie náročných situácií

Abstract: The ability to understand other people's experiences and perspectives is an important resource in coping with professionally demanding situations, as it allows for the consideration of opinions and attitudes based on external social contexts. The aim of this study was to investigate the existence of significant relationships between empathy and coping strategies in demanding situations in the medical profession. Data collection was carried out using the standardized psychodiagnostic tools DE14 and Coping Strategy Indicator (CSI), which were completed by 145 physicians working in healthcare facilities in the Slovak Republic. The results showed a statistically significant positive correlation between the use of social support and the dimensions of empathy, sensitivity, and openness, as well as between problem-solving strategies and the dimension of openness. At the same time, a significant negative correlation was identified between avoidance strategies and the dimension of openness.
Key words: empathy, openness, problem solving, perceptiveness, seeking social support, avoidance, coping with difficult situations

Professional autonomy of nurses as an integral part of nursing practice

Abstrakt:
Východiská: Profesijná autonómia sestier predstavuje významný predpoklad samostatného rozhodovania, uplatňovania odborných kompetencií a efektívneho výkonu ošetrovateľskej praxe.
Cieľ: Analyzovať mieru profesijnej autonómie sestier v jednotlivých dimenziách ošetrovateľskej praxe.
Súbor a metodika: Prieskumu sa zúčastnilo 143 sestier. Údaje boli zbierané prostredníctvom skrátenej verzie štandardizovanej škály Dempster Practice Behaviors Scale (DPBS) obsahujúcej 28 položiek v štyroch dimenziách. Zber dát prebiehal formou online dotazníka v období február - marec 2025. Údaje boli analyzované pomocou deskriptívnej štatistiky.
Výsledky: Celkové priemerné skóre škály DPBS dosiahlo hodnotu x̄ = 1,79 (SD = 0,36), čo indikuje priaznivú mieru profesijnej autonómie. Vyššie hodnoty boli zaznamenané v dimenziách ocenenie (x̄ = 1,31) a pripravenosť (x̄ = 1,58), nižšie v dimenziách splnomocnenie (x̄ = 2,00) a aktualizácia (x̄ = 2,08), pričom vyššie hodnoty sa viazali na osobnú zodpovednosť a sebadôveru a nižšie na organizačné aspekty výkonu praxe.
Záver: Uplatňovanie profesijnej autonómie sestier je významne podmienené pracovným prostredím. Systematická podpora samostatného rozhodovania, jasné vymedzenie kompetencií a redukcia administratívnych bariér môžu prispieť k posilňovaniu autonómneho výkonu ošetrovateľskej praxe.
Kľúčové slová: profesijná autonómia, sestry, ošetrovateľská prax, kompetencie, pracovné prostredie

Abstract:
Background: Professional autonomy of nurses represents an important prerequisite for independent decision-making, the application of professional competencies, and the effective delivery of nursing practice.
Objective: To analyse the level of professional autonomy of nurses across individual dimensions of nursing practice.
Methodology: The study sample consisted of 143 nurses. Data were collected using a shortened version of the standardized Dempster Practice Behaviors Scale (DPBS), comprising 28 items across four dimensions. Data collection was conducted through an online questionnaire between February and March 2025. The data were analysed using descriptive statistics.
Results: The overall mean score of the DPBS reached x̄ = 1.79 (SD = 0,36), indicating a favourable level of professional autonomy. Lower mean scores (reflecting higher autonomy) were observed in the dimensions of appreciation (x̄ = 1.31) and readiness (x̄ = 1.58), while higher scores (indicating lower autonomy) were found in empowerment (x̄ = 2.00) and actualization (x̄ = 2.08). Higher autonomy was mainly associated with personal responsibility and professional self-confidence, whereas lower autonomy related primarily to organisational aspects of practice.
Conclusion: The implementation of professional autonomy among nurses is significantly influenced by the work environment. Systematic support for independent decision-making, clear definition of competencies, and reduction of administrative barriers may contribute to strengthening autonomous nursing practice.
Keywords: professional autonomy, nurses, nursing practice, competencies, work environment

Social intelligence and coping strategies for challenging work situations in the context of medical practice

Abstrakt: Cieľom štúdie bolo analyzovať vzťah medzi mierou sociálnej inteligencie a preferovanými copingovými stratégiami v kontexte zvládania náročných pracovných situácií v lekárskej praxi. Výskumnú vzorku tvorili lekári pracujúci v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Boli použité štandardizované meracia nástroje MESI a CSI, prostredníctvom ktorých boli dáta spracované neparametrickou korelačou analýzou Spearmanov korelačný koeficient. Výsledky odhalili viacero štatisticky významných negatívnych vzťahov medzi sledovanými premennými. Zistené negatívne korelácie medzi stratégiou vyhľadávania sociálnej opory a všetkými faktormi sociálnej inteligencie (empatiou, manipuláciou a sociálnou iritabilitou) naznačujú, že vyššia miera sociálnych kompetencií je spojená s menšou tendenciou spoliehať sa na externé sociálne zdroje pri zvládaní záťaže. Negatívny vzťah medzi vyhýbaním sa a sociálnou iritabilitou poukazuje na možný krátkodobý regulačný efekt tejto stratégie na sociálne napätie. Zistenia podporujú teoretické poznatky o prepojení sociálnej inteligencie s adaptívnymi mechanizmami zvládania stresu, pričom podčiarkujú význam rozvoja sociálnych a emocionálnych kompetencií u zdravotníckych pracovníkov. Štúdia prináša nové údaje o vzťahu medzi sociálnou inteligenciou a copingom a má praktické implikácie pre psychologickú podporu a edukáciu v zdravotníckej praxi.
Kľúčové slová: lekárska profesia, náročné situácie, sociálna inteligencia, zvládanie,

Abstract: The aim of the study was to analyze the relationship between social intelligence and preferred coping strategies in the context of coping with challenging work situations in medical practice. The research sample consisted of doctors working in healthcare facilities in Slovakia. Standardized MESI and CSI measurement tools were used, and the data were processed using Spearman's correlation coefficient nonparametric correlation analysis. The results revealed several statistically significant negative relationships between the variables studied. The negative correlations found between the strategy of seeking social support and all factors of social intelligence (empathy, manipulation, and social irritability) suggest that a higher level of social competence is associated with a lower tendency to rely on external social resources when coping with stress. The negative relationship between avoidance and social irritability points to a possible short-term regulatory effect of this strategy on social tension. The findings support theoretical knowledge about the link between social intelligence and adaptive stress coping mechanisms, while underscoring the importance of developing social and emotional competencies in healthcare professionals. The study provides new data on the relationship between social intelligence and coping and has practical implications for psychological support and education in healthcare practice.
Key words: medical profession, challenging situations, social intelligence, coping,

Artificial Intelligence Adoption in Social Work: The Role of Age, Digital Literacy, and Practice Context

Abstrakt: Umelá inteligencia (AI) sa stáva dôležitou súčasťou digitálnej transformácie verejných služieb vrátane sociálnej práce, pričom prináša potenciál pre zvýšenie efektivity, podporu rozhodovania a zlepšenie dostupnosti služieb, ale zároveň otvára etické a organizačné otázky. Cieľom výskumu bolo analyzovať, do akej miery individuálne a kontextové faktory sociálnych pracovníkov – vek, digitálna gramotnosť, pracovné prostredie a veková štruktúra klientely – ovplyvňujú využívanie AI a úroveň skúseností s jej aplikáciou v praxi. Výskum bol realizovaný ako kvantitatívny prierezový dizajn prostredníctvom štruktúrovaného online dotazníka na vzorke 110 sociálnych pracovníkov. Na overenie hypotéz boli použité korelačné ukazovatele, regresná analýza a t-test; pre hypotézu týkajúcu sa veku klientely bola aplikovaná deskriptívna a trendová analýza na čiastkovej vzorke 72 respondentov (bez medzigeneračnej kategórie). Výsledky potvrdili, že digitálna gramotnosť je najsilnejším prediktorom využívania AI (r = 0,76; β = 0,73) a vyšší vek sociálnych pracovníkov súvisí s nižšou mierou adopcie (r = −0,50; β = −0,07). Sociálni pracovníci v mestskom prostredí využívali AI významne častejšie ako pracovníci na vidieku (p < 0,0001). Zároveň sa preukázal výrazný negatívny trend medzi vekom klientely a úrovňou skúseností s AI (ρ = −0,56; τ = −0,46; p < 0,001), pričom pracovníci pracujúci so seniormi deklarovali najnižšie skúsenosti. Zistenia poukazujú na potrebu systematického rozvoja digitálnych a AI kompetencií v sociálnej práci, so zameraním na regióny a oblasti praxe s nižšou mierou digitalizácie, pri súčasnom rešpektovaní etických princípov ochrany dôstojnosti, autonómie a dôvernosti klientov.
Kľúčové slová: umelá inteligencia; sociálna práca; digitálna gramotnosť; AI gramotnosť

Abstract: Artificial intelligence (AI) is becoming an increasingly important component of the digital transformation of public services, including social work. While it offers potential gains in efficiency, decision support, and service accessibility, it simultaneously raises ethical, organizational, and structural challenges. This study aimed to examine how individual and contextual factors—specifically social workers’ age, digital literacy, practice setting (urban vs. rural), and the age profile of the client population—relate to AI adoption and professional experience with AI in social work practice. A quantitative cross-sectional design was employed using a structured online questionnaire administered to 110 social workers. Hypotheses were tested using correlation analysis, linear regression, and an independent-samples t-test; for the client-age hypothesis, descriptive and trend-based analyses were conducted on a subsample of 72 respondents (excluding the intergenerational category due to the lack of ordinal ordering). Results confirmed that digital literacy was the strongest predictor of AI adoption (r = 0.76; β = 0.73), while higher age was associated with lower AI use (r = −0.50; β = −0.07). Social workers in urban settings reported significantly more frequent AI use than those in rural areas (p < 0.0001). A pronounced negative trend was also found between client age and social workers’ AI experience (ρ = −0.56; τ = −0.46; p < 0.001), with the lowest levels of experience reported by practitioners working primarily with older adults. The findings underscore the need for systematic development of digital and AI competencies across social work, with targeted support for regions and practice areas with lower levels of digitalization, while ensuring that AI implementation remains aligned with ethical principles safeguarding client dignity, autonomy, and confidentiality.
Key words: artificial intelligence; social work; digital literacy; AI literacy

Digital health literacy management in seniors

Abstrakt: Digitálna zdravotná gramotnosť predstavuje kľúčový predpoklad efektívneho využívania digitálnych zdravotníckych služieb, najmä u seniorov, ktorá je často ohrozená digitálnym vylúčením. Príspevok sa zameriava na manažment digitálnej zdravotnej gramotnosti u seniorov ako súčasť podpory aktívneho a zdravého starnutia. Cieľom je analyzovať hlavné bariéry, ktoré seniorom bránia v používaní digitálnych technológie, nástrojov, a identifikovať efektívne manažérske prístupy k ich rozvoju. Pozornosť je venovaná úlohe zdravotníckych pracovníkov, inštitúcií, rodiny, komunity a verejných politík pri vzdelávaní seniorov v oblasti práce s digitálnymi technológiami, ako sú elektronické zdravotné záznamy, telemedicína či mobilné zdravotné aplikácie. Príspevok zdôrazňuje význam individuálne prispôsobených vzdelávacích stratégií, medziodborovej spolupráce a podpory používateľsky prístupných technológií. Príspevok poukazuje na potrebu systematického manažmentu digitálnej zdravotnej gramotnosti ako nástroja na zvyšovanie samostatnosti seniorov, zlepšovanie kvality zdravotnej starostlivosti a znižovanie nerovností v prístupe k zdravotným službám.
Príspevok je súčasťou výskumu projektu KEGA č. 002KU-4/2025 Digitálna zdravotná gramotnosť seniorov z perspektívy ošetrovateľstva a fyzioterapie.
Kľúčové slová: digitálna zdravotná gramotnosť, informácie, manažment, senior, zdravie

Abstract: Digital health literacy is a key prerequisite for the effective use of digital health services, especially among seniors, who are often at risk of digital exclusion. The paper focuses on the management of digital health literacy among seniors as part of supporting active and healthy aging. The aim is to analyze the main barriers that prevent seniors from using digital technologies and tools, and to identify effective management approaches to their development. Attention is paid to the role of healthcare professionals, institutions, families, communities and public policies in educating seniors in working with digital technologies, such as electronic health records, telemedicine and mobile health applications. The paper emphasizes the importance of individually tailored educational strategies, interdisciplinary cooperation and support for user-friendly technologies. The paper points to the need for systematic management of digital health literacy as a tool for increasing the independence of seniors, improving the quality of healthcare and reducing inequalities in access to healthcare services. The contribution is part of the research project KEGA No. 002KU-4/2025 Digital health literacy of seniors from the perspective of nursing and physiotherapy.
Key words: digital health literacy, health, information, management, senior

Vedecká monografia sumarizuje aktuálne teoretické a praktické poznatky o bezpečnosti zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti, bezpečnosti pacientov a bezpečnosti sestier. Komplexnosť témy dopĺňa bezpečnosť prostredia, kultúra bezpečnosti a spravodlivosti, systém manažérstva bezpečnosti a riadenie nežiaducich udalostí. Bezpečnosť pacientov je kľúčovým prvkom poskytovania kvalitnej zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti. Bezpečnosť pacientov nemožno zabezpečiť bez prístupu k bezpečnej infraštruktúre, technológiám, zdravotníckym pomôckam a ich bezpečnému používaniu pacientmi, ktorí musia byť informovaní kvalifikovaným a angažovaným zdravotníckym pracovníkom v bezpečnom prostredí. Vzhľadom k aktuálnosti témy bezpečnosti v zdravotníctve, ktorá je v súčasnosti hlavným globálnym problémom, prináša monografia aj prehľad medzinárodných aktivít, stratégií a programov. Pre rok 2025 boli stanovené medzinárodné ciele v oblasti bezpečnosti pacientov, ktoré predstavujú významný míľnik v prebiehajúcom úsilí o dosiahnutie excelentnosti v zdravotnej starostlivosti na globálnej úrovni.

Prolog » Snad největším hříchem dnešního světa je skutečnost, že lidé začali ztrácet smysl pro hřích. « Pius XII.

Jíra Mrákota nebyl dobrý člověk. Místo desatera přikázání se raději držel napěněného džbánku a povětrných ženštin. Nakonec se stal loupežníkem a přepadal pocestné pěší i na vozech v hustém a rozlehlém hvozdu zvaném Vídrholec nebo Fiedervolec¹ . Nutno dodat, že hrdina tohoto příběhu neskončil dobře, podobně jako řada jiných v poučné knížce Praha mordýřská a zlodějská. Ta knížka v sobě obsahuje mnoho zla, ale nedosahuje velkoleposti hrůz, kterou Hannah Arendtová převedla na banalitu větou: „Eichmann si — hovorově řečeno — jen neuvědomil, co dělá².

Když spáchám hřích a jsem si toho vědom, prožívám v jisté intenzitě pocit viny. U té lze rozlišit tři rozměry: pudovou, morální a duchovní. Jednal jsem pudově a dodatečně si to racionalizuju rozumově. Jako „živočich“ vím, že jsem udělal něco, co se nemá. To vědí i mí živočišní příbuzní stvoření do houfu, kteří mě za to mohou zpohlavkovat. Rovina morální má co do činění se svědomím, a to, jak známo, je hlodavec, který hryže. Hříchu nezabrání, ale znemožní mít z něj plné potěšení. Nakonec je tu obava z vyšších mocností, kterým se hříchy údajně nelíbí. Pověstmi o potopě jako odplatě za hříchy lidí je protkána celá naše kultura od svých prvopočátků. Ale zpět k oné mrazivé větě, která popisuje jednání vykonavatele holokaustu: „Eichmann si — hovorově řečeno — jen neuvědomil, co dělá.“

V této větě je moje odpověď na otázku, proč jsem po řadě psychologických poudaček sepsal knihu o Desateru³ . Nad mezilidskými principy je Desatero odkazem také k vyšším principům mravním. Zatímco tato přikázání upravují zásadním způsobem vztahy lidí navzájem a jejich vztahy k Bohu, je následující text věnován sedmeru hlavních hříchů. Jejich název není míněn jako „důležitější než desatero“, ale je odvozen z toho, že pocházejí z lidských hlav, z lidské mysli a jejích choutek, touhy překračující mezilidská pravidla, což Boha ovšem štve také. Tyto hříchy se nazývají také hříchy smrtelné či kardinální, což není označení jejich vznešeného autora. Pojem pochází z latinsko- -italského „cardo“, což je do češtiny přeloženo nejlépe jako „pant“, na kterém jsou zavěšeny dveře, které se tak mohou otáčet. A podobně se kolem těžiště menšího zla otáčejí, zjevují, mizí a znovu se otevírají hříchy této kategorie.

Někteří se naopak o dítě soudí, protože na ně „mají právo“ a naprosto nejsou ochotni připustit, že primární by mělo být právo dítěte. Měl jsem pacientku, jejíž bývalý manžel odvážel ob týden dvouletou dceru z Prahy do Ostravy, kdy bydlel na ubytovně s družkou. Holčička se začala počurávat a řvát ze spaní. Trvalo tři měsíce než s pomocí jednoho mého známého a ochotného právníka a ombudsmana se utrápené dítě mohlo vrátit matce.

Helénská kultura, na niž se tak ochotně odkazujeme, nám zanechala dva zatraceně rozdílné typy otce. Prvním je Odysseus, který se nechtěl zúčastnit trojské výpravy a simuloval šílenství, podobně jako za mého mládí a dospělosti činili žadatelé o modrou knížku. Když pro něj přišli Agamemnonovi verbíři, našli ho za pluhem orajícího písek a rozsévajícího do ní sůl¹. Odysseus byl mazaný, ale v poselstvu se našel ještě mazanější muž jménem Palamédés, který před orajícího položil jeho malého synka Telemacha. Odysseus se mu vyhnul, z čehož všichni usoudili, že je příčetný a do války musel.

Představa Odyssea jako lstivého chlapíka, který se z každé bryndy dokáže vylhat, je zjednodušená. Plnost Odysseovy osobnosti doplňuje skutečnost, že Moira², což byla bestie, že se jí i bohové báli, určila losem Odysseovi takovou míru strádání, kterou by žádný jiný smrtelník neunesl. Je tu tedy osudový závazek věčného těžkého břemene, jímž při nedostatku válečných příležitostí a námořních dobrodružství, je otcovství.

Neboť oni patří do kategorie „neví, že neví“, což František Koukolík označuje termínem „stupidity“. Stupidity není hloupý, nevzdělaný nedostatečně zásobený informacemi, stupidity je nevhodné používání. přijímání, zpracování a uplatňování kognitivních vzorců. Každý máme ty svoje a politici se vypracovali do určité kategorie.

Performance motivationof nurses in the context of providing nursing care

Abstrakt: Výkonová motivácia predstavuje významný psychologický faktor ovplyvňujúci pracovné správanie, angažovanosť a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti u sestier. Cieľom štúdie bolo analyzovať výkonovú motiváciu sestier pracujúcich v slovenských zdravotníckych zariadeniach a preskúmať jej vzťah k veku, úrovni dosiahnutého vzdelania a dĺžke odbornej praxe. Výskum bol realizovaný formou opisnej prierezovej štúdie v období od decembra 2024 do februára 2025. Výskumnú vzorku tvorilo 100 sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Na zber dát bol použitý Dotazník motivácie výkonu (D M V), ktorý hodnotí štyri aspekty výkonovej motivácie. Získané údaje boli spracované pomocou deskriptívnej štatistiky a korelačnej analýzy. Najvyššie priemerné skóre bolo zaznamenané v aspekte vytrvalosti v práci (M = 4,02) a ašpiračnej úrovne (M = 3,97), čo poukazuje na výraznú výkonovú orientáciu sestier. Bol zistený štatisticky významný negatívny vzťah medzi vekom a časovou orientáciou do budúcnosti (r = -,277, p = 0,005). Vzťahy medzi výkonovou motiváciou a úrovňou vzdelania, či dĺžkou odbornej praxe sa nepreukázali ako štatisticky významné. Zistenia naznačujú, že sestry vykazujú vysokú mieru výkonovej motivácie, pričom vek ovplyvňuje najmä aspekt časovej orientácie do budúcnosti.
Kľúčové slová: výkonová motivácia, sestry, vek, časová orientácia do budúcnosti, starnutie pracovnej sily

Abstract: Performance motivation is an important psychological factor influencing work behavior, commitment, and the quality of healthcare provided by nurses. The aim of the study was to analyze the performance motivation of nurses working in Slovak healthcare facilities and to examine its relationship to age, level of education, and length of professional experience. The research was conducted in the form of a descriptive cross-sectional study between December 2024 and February 2025. The research sample consisted of 100 nurses working in healthcare facilities in Slovakia. The Performance Motivation Questionnaire (PMQ), which assesses four aspects of performance motivation, was used to collect data. The data obtained were processed using descriptive statistics and correlation analysis. The highest average scores were recorded in the aspects of perseverance at work (M = 4.02) and aspiration level (M = 3.97), which indicates a strong performance orientation among nurses. A statistically significant negative relationship was found between age and time orientation to the future (r = -,277, p = 0.005). The relationships between performance motivation and level of education or length of professional experience were not found to be statistically significant. The findings suggest that nurses show a high degree of performance motivation, with age mainly influencing the aspect of time orientation towards the future.
Key words: performance motivation, nurses, age, future orientation, aging workforce

Quiet Quitting and Quiet Loyalty: The Psychological Contract as a Source of Organizational Risk and Strategic Value

Abstrakt: Článok sa zaoberá aktuálnymi trendmi v pracovnom správaní zamestnancov, so zameraním na fenomény tichá výpoveď a tichá lojalita, ktoré v posledných rokoch výrazne formujú dynamiku vzťahu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Opiera sa o poznatky z oblasti psychologickej zmluvy, organizačnej spravodlivosti a angažovanosti zamestnancov. Tieto teoretické východiská umožňujú hlbšie porozumieť tomu, prečo zamestnanci v reakcii na preťaženie, nejasné očakávania alebo nespravodlivé zaobchádzanie volia stiahnutie sa z aktívnej participácie, pričom formálne zostávajú súčasťou organizácie. Článok zároveň predstavuje rozdiel medzi tichým odchodom a tichou lojalitou a upozorňuje na faktory, ktoré môžu prispieť k posilneniu alebo oslabeniu záväzku zamestnancov voči zamestnávateľom. Pozornosť je venovaná aj prejavom organizačného ticha, ktoré môže vytvárať prostredie brániace otvorenej komunikácii a inováciám. Na záver sú ponúknuté odporúčania pre manažérov a odborníkov v oblasti ľudských zdrojov, vrátane opatrení zameraných na obnovu psychologickej zmluvy, podporu pracovného nasadenia a budovanie kultúry transparentnosti a dôvery. Text môže slúžiť ako metodická opora pre organizácie, ktoré sa usilujú znižovať riziká tichého odchodu a posilňovať lojálnosť zamestnancov v meniacich sa pracovných podmienkach.
Kľúčové slová: tichá výpoveď, tichá lojalita, psychologická zmluva, angažovanosť zamestnancov, organizačné ticho, pracovné správanie

Abstract: The article addresses current trends in employee behavior, focusing on the phenomena of quiet quitting and quiet loyalty, which have recently shaped the dynamics of the employee–employer relationship. The analysis is based on the theory of the psychological contract, the concept of organizational justice, and research on employee engagement. These theoretical foundations provide deeper insight into why employees, in response to overload, unclear expectations, or perceived unfair treatment, gradually disengage from active participation while formally remaining part of the organization.
The article also highlights the differences between quiet quitting and quiet loyalty and points to factors that may strengthen or weaken employee commitment. Attention is paid to manifestations of organizational silence, which can create an environment that hinders open communication and innovation. Finally, recommendations for managers and HR professionals are provided, including measures aimed at restoring the psychological contract, supporting work engagement, and fostering a culture of transparency and trust. The text can serve as a methodological guide for organizations seeking to reduce the risks of quiet quitting and to strengthen employee loyalty in changing work environments.
Keywords: quiet quitting, quiet loyalty, psychological contract, employee engagement, organizational silence, work behavior

Transformations and Normative Sources of the Ideology of Liberalism: Historical and Philosophical Foundations of Its Dominance and Challenges in Modern Civic-Political Society

Abstrakt: Od svojho vzniku predstavoval liberalizmus perspektívny a ambiciózny hodnotový koncept, ktorý napĺňa všetky atribúty plnohodnotnej ideológie. Z historického hľadiska je však potrebné rozlišovať jednotlivé etapy jeho vývoja. V jeho počiatkoch ho formovali myšlienky, ktoré dnes automaticky nezaraďujeme výlučne do liberálneho spektra, no predstavovali jeho základné hodnoty. Na pozadí vývoja liberalizmu sa zároveň odohrával aj jeho vnútorný spor, ktorý je aktuálny dodnes. Aké historické podmienky ovplyvnili jeho vznik a vývoj? Kde možno hľadať korene dominancie liberalizmu v politickom a spoločenskom diskurze? Predkladaný článok sa pokúša poskytnúť odpovede na tieto otázky v rámci historicko-filozofických kontextov.
Kľúčové slová: Klasický liberalizmus, liberalizmus, redistribúcia, sloboda, sociálny liberalizmus

Abstract: Since its inception, liberalism has represented a prospective and ambitious value concept that meets all the attributes of a full-fledged ideology. From a historical point of view, however, it is necessary to distinguish its stages of development. In its beginnings, it was formed by ideas that we do not by default classify to be in the liberal spectrum only, but they represented its essential values. On the background of the development of liberalism, there was also its internal dispute, which is still relevant today. What historical conditions influenced its creation and development? Where are the roots of the dominance of liberalism in political and social discourse? The presented article tries to provide answers to the given questions within historical- philosophical contexts.
Keywords: Liberalism, Freedom, Redistribution, Social liberalism, Classical Liberalism

On the normative sources of John Stuart Mill's personal freedom: between individual and collective autonomy

Abstrakt: Článok sa zameriava na interpretáciu normatívnych zdrojov osobnej slobody vo filozofii Johna Stuarta Milla. Ukazuje, že Millovo poňatie slobody nemožno vtesnať do rámca klasického liberalizmu, ale treba ho chápať ako výsledok prekrývania utilitaristického konceptu úžitku, epistemologického falibilizmu a sociálnoontologickej predstavy človeka ako bytosti formovanej spoločenskou interakciou. Text zároveň argumentuje, že napätie medzi individuálnou autonómiou a kolektívnymi nárokmi spoločnosti nepredstavuje pre Milla deficit, ale jeden zo základných prvkov občiansko-politickej spoločnosti. Analýza sa napokon dotýka aj súčasných diskusií o osobnej slobode a poukazuje na to, že Millova koncepcia poskytuje vhodný konceptuálny základ pre úvahy o sociálnej zodpovednosti jednotlivcov a o legitímnych medziach verejných zásahov do osobnej slobody.
Kľúčové slová: individuálna autonómia, kolektívna autonómia, normativita, osobná sloboda, sociálny liberalizmus

Abstract: The article focuses on an interpretation of the normative sources of personal liberty in the philosophy of John Stuart Mill. It argues that Mill’s conception of liberty cannot be confined within the framework of classical liberalism, but should instead be understood as the result of an overlap between the utilitarian concept of utility, epistemological fallibilism, and a social-ontological view of the human being as an entity shaped by social interaction. The article further contends that the tension between individual autonomy and the collective claims of society does not represent a deficit in Mill’s thought, but rather constitutes one of the fundamental features of civil and political society. Finally, the analysis engages with contemporary debates on personal liberty and suggests that Mill’s conception provides a valuable conceptual framework for addressing questions of social responsibility and the legitimate limits of public interference in individual freedom.
Keywords: individual autonomy, collective autonomy, normativity, personal freedom, social liberalism

"Who am I when I'm not working?" Loss of work identity as an overlooked psychosocial consequence of unemployment

Abstrakt: Článok sa zameriava na psychosociálne dôsledky nezamestnanosti so zvláštnym dôrazom na stratu pracovnej identity a jej dopad na každodenný život jedincov. Na základe kvalitatívneho výskumu so vzorkou 10 participantov – 6 nezamestnaných osôb a 4 zamestnaných odborníkov poskytujúcich mentoring a podporu – boli analyzované subjektívne skúsenosti a perspektívy účastníkov. Výskum využil trojstupňové kódovanie (otvorené, axiálne a selektívne), ktoré umožnilo identifikovať hlavné témy zahŕňajúce narušenie dennej štruktúry, pokles sebahodnotenia, pocity hanby a sociálnu izoláciu, stratu zmyslu a pracovnej identity, profesionálnu frustráciu, ako aj rozličné adaptívne stratégie na zvládanie týchto situácií. Selektívne kódovanie umožnilo vytvoriť paradigmatický model rekonštrukcie pracovnej identity, ktorý prepája psychosociálne mechanizmy so stratégiami adaptácie a zdôrazňuje dynamický proces jej znovuobnovenia. Výsledky poukazujú na význam integrácie psychosociálneho prístupu do politík trhu práce a intervencií zameraných na návratnosť do zamestnania.
Kľúčové slová: nezamestnanosť, pracovná identita, psychosociálne dôsledky, kvalitatívny výskum, adaptívne stratégie, mentoring

Abstract: The article focuses on the psychosocial consequences of unemployment, with particular emphasis on the loss of work identity and its impact on individuals’ daily lives. Based on a qualitative study involving 10 participants – 6 unemployed individuals and 4 employed professionals providing mentoring and support – the research analyzed subjective experiences and perspectives. Using a three-stage coding process (open, axial, and selective), the study identified key themes such as disruption of daily structure, decreased self-esteem, feelings of shame and social isolation, loss of meaning and work identity, and adaptive coping strategies. Selective coding resulted in a paradigmatic model of work identity reconstruction, highlighting the dynamic process of restoring work identity through psychosocial support and mentoring.
Keywords: unemployment, work identity, psychosocial consequences, qualitative research, adaptive strategies, mentoring

Quality of life in people diagnosed with schizophrenia

Abstrakt: Schizofrénia je veľmi závažné psychické ochorenie, ktorého etiológia nie je úplne známa. Vyznačuje sa poruchami myslenia, vnímania aj emotivity. Existuje niekoľko popísaných foriem schizofrénie, pričom každá z nich má spoločné znaky. Jeden z nich je aj kognitívny deficit, ktorý hrá významnú rolu v každodennom živote človeka. Kognitívny deficit stále ostáva jednou z najväčších výziev v liečbe schizofrénie, keďže ešte nie je stanovený presný prístup k jeho liečbe. Hlavné nedostatky sa objavujú najmä v exekutívnych funkciách, pozornosti, epizodickej pamäti a psychomotorike.
Výskum porovnával kvalitu života schizofrenikov a kontrolnej skupiny pozostávajúcej zo zdravých ľudí bez psychiatrickej diagnózy.Výskumné zistenia potvrdzujú významný vzťah medzi kognitívnym deficitom a kvalitou života, pričom s nárastom kognitívneho deficitu kvalita života výrazne klesá. Výskum nepotvrdil štatisticky významné rozdiely v kvalite života schizofrenikov a kontrolnej skupiny. Výsledky nedemonštrujú významný rozdiel v sebaposúdení kvality života a kognitívnych funkcií ako u schizofrenikov, tak u zdravých ľudí. Výsledky tiež nepreukázali vzťah veku a kvality života.
Kľúčové slová: Kognitívne funkcie, Kognitívny deficit, Kvalita života, Schizofrénia

Abstract: Schizophrenia is a very serious mental illness whose etiology is not fully understood. It is characterized by disturbances in thinking, perception, and emotion. There are several described forms of schizophrenia, each of which has common features. One of them is cognitive impairment, which plays a significant role in a person's daily life. Cognitive deficit remains one of the biggest challenges in the treatment of schizophrenia, as no precise approach to its treatment has yet been established. The main deficiencies appear mainly in executive functions, attention, episodic memory, and psychomotor skills.
The study compared the quality of life of schizophrenics and a control group consisting of healthy people without a psychiatric diagnosis. The research findings confirm a significant relationship between cognitive deficits and quality of life, with quality of life declining significantly as cognitive deficits increase. The research did not confirm statistically significant differences in the quality of life of schizophrenics and the control group. The results do not demonstrate a significant difference in self-assessment of quality of life and cognitive functions in both schizophrenics and healthy people. The results also showed no relationship between age and quality of life.
Key words: Cognitive functions, Cognitive deficit, Quality of life, Schizophrenia