Prohuman

Effects of a High-Protein Diet on Human Health – A Systematic Review of the Literature

Abstrakt: Diéty s vysokým obsahom bielkovín predstavujú významnú výživovú intervenciu v kontexte regulácie telesnej hmotnosti, optimalizácie telesného zloženia a ovplyvňovania metabolického zdravia dospelej populácie. Zvýšený príjem bielkovín je v odborných štúdiách asociovaný so zlepšením svalovej proteosyntézy, inzulínovej senzitivity a niektorých kardiometabolických ukazovateľov, avšak zároveň pretrvávajú diskusie o jeho dlhodobých účinkoch na renálnu funkciu, kardiovaskulárny systém a črevný mikrobióm. Predkladaná práca systematicky syntetizuje aktuálne vedecké dôkazy o zdravotných účinkoch vysokoproteínovej diéty u zdravých dospelých a jedincov s nadváhou alebo obezitou, so zameraním na zmeny telesného zloženia, metabolické parametre, funkciu obličiek, kardiovaskulárne riziko a moduláciu črevnej mikrobioty. Osobitná pozornosť je venovaná rozdielom v účinkoch v závislosti od zdroja bielkovín, úrovne ich príjmu a celkového nutričného kontextu stravy. Príspevok poukazuje na to, že primerane zvýšený príjem bielkovín v rámci vyváženej výživy je u väčšiny zdravých jedincov bezpečný a môže mať priaznivý vplyv na metabolické zdravie, pričom zdôrazňuje potrebu individualizovaného prístupu pri osobách s existujúcimi chronickými ochoreniami.
Kľúčové slová: metabolizmus, telesná hmotnosť, výživa, vysokoproteínová diéta, zdravie.

Abstract: High-protein diets represent a significant nutritional intervention in the context of body weight regulation, optimization of body composition, and modulation of metabolic health in the adult population. Increased protein intake has been associated in scientific studies with improvements in muscle protein synthesis, insulin sensitivity, and selected cardiometabolic markers; however, ongoing debate persists regarding its long-term effects on renal function, the cardiovascular system, and the gut microbiome. The present work systematically synthesizes current scientific evidence on the health effects of high-protein diets in healthy adults and individuals with overweight or obesity, with a particular focus on changes in body composition, metabolic parameters, kidney function, cardiovascular risk, and modulation of the gut microbiota. Special attention is given to differences in effects according to protein source, level of intake, and the overall nutritional context of the diet. The findings indicate that a moderately increased protein intake within a balanced dietary pattern is safe for most healthy individuals and may confer beneficial effects on metabolic health, while emphasizing the necessity of an individualized approach in populations with existing chronic conditions.
Keywords: metabolism, body weight, nutrition, high-protein diet, health.

Assessment of nurse manager's roles according to mintzberg's theory by nurses of the "Z" generation cohort

Abstrakt:
Úvod: Mintzberg rozdelil desať manažérskych rolí do troch kategórií: interpersonálne, informačné a rozhodovacie.
Cieľ: Zistiť preferencie vo vnímaní manažérskych rolí u sestier generačnej kohorty „Z“.
Súbor a metodika: Kvalitatívna štúdia bola realizovaná v období september – október 2025 na vzorke 47 sestier generácie Z. Boli použité metódy focus group a rozhovory.
Výsledky: Kvalitatívna analýza štúdie potvrdila, že za najdôležitejšiu rolu v kategórii interpersonálnych rolí považovali sestry rolu vodcu (n=42); v kategórii informačných rolí dominovala rola monitora (n=23) a z rozhodovacích rolí sestry preferovali rolu riešiteľa (n=36).
Záver: Výsledky štúdie reflektujú charakteristiky a preferencie sestier generačnej kohorty „Z“, ktoré je možné využiť nielen vo vysokoškolskom vzdelávaní, ale najmä vo vedení a strategickom nasledovníctve v manažmente v ošetrovateľstve.
Kľúčové slová: Generácia Z. Manažérky. Mintzbergova teória. Roly.

Abstract:
Introduction: Mintzberg divided ten managerial roles into three categories: interpersonal, informational, and decision-making.
Objective: To find out preferences in the perception of managerial roles among nurses of the “Z” generation cohort.
Sample and Methods: The qualitative study was carried out in the period September - October 2025 on a sample of 47 nurses of generation Z. The methods of focus groups and interviews were used.
Results: The qualitative analysis of the study confirmed that the most important role in the category of interpersonal roles was considered by nurses to be the role of Leader (n=42); in the information role category, the role of Monitor dominated (n=23), and among decisional roles, nurses preferred the role of Disturbance Handler (n=36).
Conclusion: The results of the study reflect the characteristics and preferences of nurses of the generational cohort “Z”, which can be used not only in higher education, but especially in leadership and strategic succession in nursing management.
Keywords: Generation Z. Managers. Mintzberg´s Theory. Roles.

The importance of digital health literacy for physical activation of seniors

Abstrakt: Zdravotná gramotnosť je kľúčovým predpokladom aktívneho prístupu seniorov k zdraviu a významne ovplyvňuje ich schopnosť realizovať preventívne a liečebné opatrenia. Telesná aktivizácia patrí medzi najúčinnejšie nefarmakologické postupy, ktoré zlepšujú fyzickú kondíciu, psychickú pohodu, kognitívne funkcie a kvalitu života seniorov. Pravidelná pohybová aktivita prispieva k prevencii pádov, spomaľuje rozvoj sarkopénie a podporuje sebestačnosť.
Výskumné zistenia potvrdzujú, že v ošetrovateľskej praxi sa najčastejšie využívajú metódy pohybovej terapie a aktivizácie. Významným faktorom podpory pohybovej aktivity je aj digitálna zdravotná gramotnosť, ktorá seniorom umožňuje využívať moderné technológie – aplikácie, nositeľné zariadenia či online programy – na sledovanie a realizáciu cvičení. Rovnako aj štúdie, ktoré sú v článku prezentované preukazujú pozitívny vzťah medzi vyššou digitálnou gramotnosťou a úrovňou fyzickej aktivity. Zvýrazňujú však aj faktory, ktoré na rozvoj digitálnej zdravotnej gramotnosti v oblasti telesnej aktivácie pôsobia negatívne. K najčastejším patrí zlý zdravotný stav, zmeny v zmyslových a kognitívnych funkciách, nevyhovujúca socio-ekonomická situácia, neochota seniorov využívať moderné technológie, ale aj nedostatočná podpora zo strany spoločnosti.
Vo všeobecnosti však môžeme konštatovať, že zlepšovanie digitálnych zručností seniorov predstavuje perspektívnu stratégiu pre podporu zdravia, prevencie a aktívneho starnutia.
Kľúčové slová: Cvičebné programy. Digitálna zdravotná gramotnosť. Digitálne nástroje a pomôcky. Nefarmakologická metóda. Senior. Telesná aktivizácia

Abstract: Health literacy is a key prerequisite for an active approach to health by seniors and significantly influences their ability to implement preventive and therapeutic measures. Physical activation is one of the most effective non-pharmacological procedures that improve physical fitness, psychological well-being, cognitive functions and quality of life of seniors. Regular physical activity contributes to the prevention of falls, slows the development of sarcopenia and supports self-sufficiency. Research findings confirm that the methods of physical therapy and activation are most often used in nursing practice. A significant factor in supporting physical activity is also digital health literacy, which allows seniors to use modern technologies – applications, wearable devices or online programs – to monitor and perform exercises. Similarly, the studies presented in the article demonstrate a positive relationship between higher digital literacy and the level of physical activity. However, they also highlight factors that have a negative effect on the development of digital health literacy in the area of physical activation. The most common include poor health, changes in sensory and cognitive functions, unfavorable socio-economic situation, reluctance of seniors to use modern technologies, but also insufficient support from society. In general, however, we can state that improving the digital skills of seniors represents a promising strategy for promoting health, prevention and active aging.
Keywords: Exercise programs. Digital health literacy. Digital tools and aids. Non-pharmacological method. Senior. Physical activation

Crohn’s Disease – From Etiology to Treatment and Prevention Strategies

Abstrakt: Idiopatické zápalové ochorenia čriev (IBD – Inflammatory Bowel Disease) predstavujú skupinu chronických zápalových ochorení tráviaceho traktu, do ktorej patria najmä Crohnova choroba (CD) a ulcerózna kolitída (UC). CD je dlhodobé zápalové ochorenie gastrointestinálneho traktu, ktorého výskyt celosvetovo narastá. Cieľom tejto práce bolo zhromaždiť a porovnať dostupné epidemiologické údaje o výskyte CD a UC v krajinách strednej a západnej Európy v období rokov 2019 – 2025 a ich zhodnotenie v regionálnom kontexte. Získané výsledky ukazujú výrazné geografické rozdiely. Najvyššie hodnoty boli zaznamenané v Spojenom kráľovstve, kde prevalencia CD dosahuje približne 0,3 % a UC 0,4 %. V Poľsku je celková prevalencia IBD približne 0,25 % (CD 60,3/100 000, UC 187,8/100 000). Na Slovensku bolo podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) v roku 2024 evidovaných viac ako 28 000 osôb s IBD, čo predstavuje približne 0,52 %. Rastúci trend výskytu je zrejmý aj v Českej republike a Maďarsku. Tieto výsledky naznačujú postupnú konvergenciu krajín strednej Európy k hodnotám pozorovaným v západnej Európe a zároveň poukazujú na potrebu zlepšenia epidemiologického dohľadu vrátane vytvorenia národných registrov IBD.
Kľúčové slová: Crohnova choroba, ulcerózna kolitída, epidemiológia, idiopatické zápalové ochorenia čriev, incidencia, prevalencia, stredná Európa.

Abstract: Idiopathic inflammatory bowel diseases (IBD) represent a group of chronic inflammatory disorders of the gastrointestinal tract, primarily including Crohn’s disease (CD) and ulcerative colitis (UC). Crohn’s disease is a long-term inflammatory condition of the gastrointestinal tract, with a globally increasing incidence and prevalence. The aim of this study was to collect and compare available epidemiological data on the occurrence of CD and UC in Central and Western European countries during the years 2019 – 2025 and to evaluate these findings in a regional context. The results reveal substantial geographical differences. The highest values were recorded in the United Kingdom, where the prevalence of CD reaches approximately 0,3% and UC 0,4%. In Poland, the overall prevalence of IBD is lower, around 0,25% of the population (CD 60,3/100,000; UC 187,8/100,000). In Slovakia, more than 28,000 individuals with IBD were registered according to NCZI (2024), representing approximately 0,52% of the population. An increasing trend is also evident in the Czech Republic and Hungary. These findings indicate a gradual convergence of Central European countries toward the values observed in Western Europe and highlight the need for improved epidemiological surveillance, including the establishment of national IBD registries.
Key words: Central Europe; Crohn’s disease; epidemiology; incidence; inflammatory bowel disease; prevalence; ulcerative colitis.

Aktuálna správa AidWatch 2025 – hodnotenie systému Oficiálnej rozvojovej spolupráce SR z dielne Platformy rozvojových organizácií – Ambrela sleduje obdobie rokov 2022–2024, počas ktorých sa na Slovensku vystriedali tri vlády. Ponúka nielen kritickú reflexiu súčasného nastavenia systému zahraničnej pomoci SR vo svete, ale aj návrhy riešení a smerovania, akými by sa slovenská rozvojová politika mohla a mala uberať.

Keď sa začne hovoriť o téme násilia, najčastejšie sa spomínajú ženy, deti a seniori. 24. november je Medzinárodným dňom odstránenia násilia páchaného na ženách. Tento blog venujem ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím a násiliu, ktoré je páchané práve na nich.

Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím zdôrazňuje, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím čelia viacerým a prelínajúcim sa formám diskriminácie. Upozorňuje aj na ich osobitnú náchylnosť na násilie, zranenie, zneužívanie, zanedbávanie či nedbanlivé zaobchádzanie a vykorisťovanie. Prvý svetový akčný program týkajúci sa osôb so zdravotným postihnutím označuje tieto osoby za „špeciálnu skupinu“ a poukazuje na špecifické prekážky, ktorým čelia pri prístupe k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a zamestnaniu.

Lost Between Worlds: The Story of a Seventeen-Year-Old Boy and the Limits of Help

Tento příběh je pravdivý, avšak pro zachování anonymity změněný. Příběh Jakuba (jméno bylo změněno) ukazuje, jak snadno se může dospívající člověk ocitnout mimo systém – ne kvůli odmítnutí pomoci, ale kvůli její neúplnosti. Včasná intervence, spolupráce mezi institucemi a lidský přístup jsou klíčem k tomu, aby se podobné příběhy nestávaly samozřejmostí.

The relationship between emotional intelligence and personal well-being among university students

Abstrakt: Táto štúdia sa zaoberá vzťahom medzi úrovňou emocionálnej inteligencie (EI) študentov vysokých škôl a ich subjektívne vnímanou osobnou pohodou. Emocionálna inteligencia, definovaná ako schopnosť rozpoznávať, regulovať a efektívne používať emócie v medziľudských vzťahoch, zohráva kľúčovú úlohu v psychickom zdraví a adaptabilite jednotlivca. Cieľom štúdie bolo zistiť, do akej miery jednotlivé faktory EI (napr. posúdenie vlastných emócií a emócií iných, používanie emócií a regulácia emócií) korelujú s mierou osobnej pohody, ktorá zahŕňa aspekty ako spokojnosť so životom, so životnou úrovňou, zdravím, dosahovanými cieľmi, vzťahmi, bezpečnosťou, spoločenstvom a istotou do budúcnosti. Zistenia boli realizované bivariačnou analýzou, ktorá bola realizovaná prostredníctvom neparametrickej štatistickej metódy – Spearmanov koeficient. Štúdia potvrdila existenciu štatisticky významných vzťahov medzi faktormi emocionálnej inteligencie a osobnej pohody. Výsledky ukázali, že subjektívne vnímanú osobnú pohodu najvýraznejšie ovplyvňujú tri faktory emocionálnej inteligencie – schopnosť posúdiť, využívať a regulovať vlastné emócie. Tieto zložky sa preukázali ako kľúčové pre udržiavanie duševnej rovnováhy, spokojnosti so životom a celkovej osobnej pohody jednotlivca. Výsledky môžu prispieť k lepšiemu pochopeniu významu emocionálnych kompetencií v akademickom prostredí a podporiť rozvoj programov na podporu duševného zdravia študentov vysokých škôl.
Kľúčové slová: emocionálna inteligencia, osobná pohoda, spokojnosť so životom, študenti, subjektívne prežívanie

Abstract: This study examines the relationship between the level of emotional intelligence (EI) of university students and their subjectively perceived personal well-being. Emotional intelligence, defined as the ability to recognize, regulate, and effectively use emotions in interpersonal relationships, plays a key role in an individual's mental health and adaptability. The aim of the study was to determine the extent to which individual EI factors (e.g., assessment of one's own emotions and the emotions of others, use of emotions, and regulation of emotions) correlate with the level of personal well-being, which includes aspects such as satisfaction with life, standard of living, health, achieved goals, relationships, security, community, and certainty about the future. The findings were obtained using bivariate analysis, which was performed using a nonparametric statistical method—Spearman's coefficient. The study confirmed the existence of statistically significant relationships between emotional intelligence factors and personal well-being. The results showed that subjectively perceived personal well-being is most significantly influenced by three factors of emotional intelligence – the ability to assess, use, and regulate one's own emotions. These components have been shown to be key to maintaining mental balance, life satisfaction, and overall personal well-being. The results may contribute to a better understanding of the importance of emotional competencies in the academic environment and support the development of programs to promote mental health among university students.
Keywords: emotional intelligence, personal well-being, life satisfaction, students, subjective experience

Emotional intelligence and its connection to personal well-being in an academic environment

Abstrakt: Emocionálna inteligencia predstavuje schopnosť riadiť sa s vlastnými emóciami, ako aj rozumieť emóciám iných ľudí. Pochopenie a správne využívanie, spolu s vnímaním pocitov druhých, podporuje zlepšenie medziľudských vzťahov a prispieva k zvýšeniu osobnej pohody. Cieľ tejto štúdie bolo zmerať úroveň emocionálnej inteligencie a osobnej pohody študentov škôl a poukázať na význam rozvoja emocionálnych zručností pre ich psychickú odolnosť a životnú spokojnosť. V rámci výskumu 82 študentov vysokých škôl vyplnilo štandardizované dotazníky WLEIS na hodnotenie emocionálnej inteligencie a IOP na meranie osobnej pohody. Analýza jednotlivých prvkov bola vykonaná pomocou deskriptívnych štatistických metód. Schopnosť využívať správne emócie má najmä význam pri zvládaní náročných životných situácií, čo je v konečnom dôsledku
Kľúčové slová: emocionálna inteligencia, osobná pohoda, spokojnosť, študenti

Abstract: Emotional intelligence is the ability to manage one's own emotions and understand the emotions of others. Understanding emotions and using them appropriately, together with perceiving the feelings of others, promotes improved interpersonal relationships and contributes to increased personal well-being. The aim of this study was to measure the level of emotional intelligence and personal well-being of school students and to emphasize the importance of developing emotional skills for their mental resilience and life satisfaction. As part of the research, 82 university students completed standardized WLEIS questionnaires to assess emotional intelligence and IOP questionnaires to measure personal well-being. The analysis of individual elements was performed using descriptive statistical methods. The ability to use emotions appropriately is particularly important in coping with difficult life situations, which ultimately.
Key words: emotional intelligence, personal well-being, satisfaction, students

Predhovor

Žijeme v rýchlo sa meniacej sa spoločnosti, kde okrem technologického pokroku riešime problémy súvisiace s meniacim sa demografickým profilom populácie. U obyvateľov sa predlžuje dĺžka života, pribúda počet starších ľudí, ale zároveň rastie aj počet chronických ochorení, krehkých seniorov a osamelých starších osôb. Tento vývoj si od zdravotníckych a sociálnych pracovníkov, vyžaduje novú perspektívu a rozvoj interdisciplinárnej spolupráce. Pretože starostlivosť o seniora nie je len o podaní lieku resp. aplikácií iných metód liečby. Je to komplexný proces, ktorý zahŕňa fyzické, psychické, sociálne aj spirituálne potreby človeka. Žiadna profesia nedokáže tieto potreby naplniť sama.

Mnohí ľudia si pod pojmami chránená dielňa a sociálny podnik predstavia, že fungujú na rovnakom princípe. Nie je to však pravda. V tomto blogu si ukážeme ich rozdiely.

Podľa zákona č. 5/2004, § 55, je chránená dielňa definovaná ako pracovisko, na ktorom právnická alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím, ktorý má sťažený prístup na trh práce. Pracovné podmienky vrátane rozvrhnutia pracovného času a nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu zamestnanca.

Ve dnech 4. a 5. listopadu 2025 se ve spolupráci s Pedagogickou fakultou Univerzity Karlovy a Českou andragogickou společností uskutečnil již 15. ročník mezinárodní vědecké konference Vzdělávání dospělých 2025, tentokrát s podtitulem Transformace a perspektivy celoživotního učení.

Konference se zúčastnilo široké spektrum akademiků nejen z oblasti andragogiky, gerontagogiky, gerontologie, sociální práce a pedagogiky, ale také odborníků z praxe ze sociálních a zdravotně-sociálních služeb. Této odborné události se účastnili jak tuzemští odborníci, tak zahraniční experti z partnerských univerzit a institucí, kteří sdíleli své poznatky o vývoji a transformaci vzdělávání dospělých v evropském kontextu. Diskuse potvrdily, že vzdělávání a aktivizace dospělých v pokročilém věku představují klíčovou součást udržitelného rozvoje společnosti a že výměna zkušeností mezi výzkumníky a odborníky z praxe je nezbytná pro další inovaci vzdělávacích přístupů a podporu celoživotního učení.

Abstract: This study examines the transformation of the school principal’s role in the Czech context from the establishment of Czechoslovakia to the present day. The research aimed to analyze the evolution of legal frameworks, competencies, and the social standing of principals across distinct historical periods, and to compare these with contemporary principals’ reflections based on qualitative research. Using semi-structured interviews with experienced, long-serving school principals, the study identified key shifts in the profession, with particular emphasis on the post-1989 era. The findings reveal an increase in autonomy, accompanied by a high administrative burden and insufficient systemic support.
Key words: administration, autonomy, competencies, legislation, school principal

The Impact of ADHD Symptoms on Quality of Life in Adults - A Quantitative Analysis of Five Life Domains

Abstrakt: Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) sa u dospelých často prejavuje spôsobom, ktorý výrazne ovplyvňuje ich každodenné fungovanie, kvalitu života a osobné prežívanie spokojnosti. Cieľom tejto kvantitatívnej štúdie je preskúmať, ako prejavy ADHD narúšajú život dospelých jednotlivcov v piatich vybraných oblastiach: práca a vzdelanie, vzťah a/alebo rodina, sociálne kontakty, voľný čas/hobby a sebavedomie/sebaobraz.
Ako výskumnú metódu zberu dát sme použili štandardizovaný nástroj DIVA-5. Výskumnej vzorky sa zúčastnilo 83 dospelých respondentov s diagnostikovanou poruchou ADHD (subtyp kombinovaný). Dáta boli spracované pomocou overených štatistických postupov, deskriptívnej a korelačnej analýzy. Výsledky naznačujú, že početnosť príznakov nepozornosti, hyperaktivity a impulzivity má vplyv na narušenie subjektívne vnímanej pohody, potvrdila sa slabá korelácia. Avšak nepotvrdil sa vplyv veku či pohlavia na úmeru narušenia sledovaných oblastí. Analýza ukázala, že problémy sa šírili rovnomerne do všetkých sledovaných oblastí, ktoré respondenti označili ako narušené. Neexistovala žiadna konkrétna oblasť s výraznejším narušením v porovnaní s ostatnými. Zistenia môžu slúžiť ako východisko pre rozšírenie porozumenia o dopadoch ADHD v dospelosti a pre budúci vývoj cielenej podpory tejto skupiny ľudí.
Kľúčové slová: ADHD, dospelosť, kvalita života, osobná pohoda

Abstract: Attention Deficit Hyperactivity Disorder (ADHD) in adults often manifests in ways that significantly affect their daily functioning, quality of life, and personal sense of well-being. The aim of this quantitative study is to examine how ADHD symptoms disrupt the lives of adults across five selected domains: work and education, relationships and/or family, social contacts, leisure/hobbies, and self-esteem/self-image.
For data collection, the standardized instrument DIVA-5 was used. The research sample consisted of 83 adult respondents diagnosed with ADHD (combined subtype). Data were analyzed using validated statistical procedures, including descriptive and correlational analysis. The results suggest that the frequency of symptoms of inattention, hyperactivity, and impulsivity influences the disruption of subjectively perceived well-being, with a weak correlation confirmed. However, no significant effect of age or gender on the extent of impairment across the observed domains was found. The analysis showed that difficulties were evenly distributed across all the assessed domains identified by respondents as impaired, with no single domain being more severely affected than the others. These findings may serve as a basis for expanding understanding of the impact of ADHD in adulthood and for the future development of targeted support for this population.
Key words: ADHD, adulthood, quality of life, well-being

Deepfake videos as a challenge for media ethics and social responsibility

Abstrakt: Cieľom článku je analyzovať etické dilemy spojované s deepfake technológiami a identifikovať jej spoločenské následky. Na základe analýzy sekundárnych zdrojov a prípadových štúdií sa text zameriava na riziká, ktoré táto technológia prináša pre médiá, verejnosť a samotných jednotlivcov. Diskusia vyslovuje potrebu rozvoja mediálnej gramotnosti, spoločenskej zodpovednosti médií a využitia rôznych technologických riešení, ktoré by toto šírenie manipulatívneho obsahu obmedzili. Záver zdôrazňuje nutnosť spolupráce medzi médiami, technologickým sektorom, legislatívou a akademickou sférou s cieľom vytvoriť účinný rámec ochrany spoločnosti pred negatívnymi dôsledkami deepfake videí.
Kľúčové slová: Deepfake, etika médií, manipulácia, dezinformácia, umelá inteligencia.

Abstract: The aim of this article is to analyze the ethical dilemmas associated with deepfake technologies and identify their social consequences. Based on an analysis of secondary sources and case studies, the text focuses on the risks that this technology poses to the media, the public, and individuals themselves. The discussion expresses the need to develop media literacy, social responsibility of the media, and the use of various technological solutions that would limit the spread of manipulative content. The conclusion emphasizes the need for cooperation between the media, the technology sector, legislators, and academia to create an effective framework for protecting society from the negative consequences of deepfake videos.
Key words: Deepfake, media ethics, manipulation, disinformation, artificial intelligence.