Ethics in supervision - key values and selected ethical emphases

Abstrakt: Supervízia ako osobitá metóda sociálnej práce a špecifická činnosť sociálnych pracovníkov si vyžaduje osobitú etickú pozornosť. V príspevku predstavujeme vybrané hodnoty, ktoré považujeme za kľúčové pri realizovaní supervízie. Patria medzi ne kompetencia, dôležitosť ľudských vzťahov a dôvera. Nejde o ich komplexný výpočet, ale skôr o námet do diskusie ohľadom nutnosti identifikovania kľúčových hodnôt a princípov supervízie v sociálnej práci na Slovensku.
Kľúčové slová: dôvera, etika, hodnoty, sociálna práca, supervízia.

Abstract: As a peculiar method of social work and a specific activity of social workers, supervision requires special ethical attention. In this article we present selected values which according to our opinion play the key role in the process of supervision. Among these are competence, the importance of human relationships and trust. We do not aim to make a cover-all list but to table a subject for discussion concerning the necessity of identification of key values and principles of supervision in social work in Slovakia.
Keywords: trust, ethics, values, social work, supervision.

Etiku v supervízii viacerí autori takmer identifikujú s etikou sociálnej práce. Obe majú spoločné isté hodnoty, princípy a etické zodpovednosti voči sebe, klientom, kolegom, pracovisku, profesii a spoločnosti. Supervízia ako osobitá metóda sociálnej práce a špecifická činnosť sociálnych pracovníkov si vyžaduje aj osobitú etickú pozornosť. Niektoré národné deontologické kódexy sociálnej práce explicitne uvádzajú etické princípy, ktoré sa špecificky zaoberajú supervíziou (napr. americký etický kódex /NASW, 2008/; kanadský sprievodca etickou praxou /CASW, 2005/, austrálsky etický kódex /AASW, 2002/ a iné). Cieľom príspevku je poukázať na niektoré kľúčové hodnoty, princípy a etické akcenty supervízie, ktorým by sa mala venovať pozornosť aj na Slovensku.

Supervízia a hodnoty

Osobitosť supervízie vychádza najmä z jej špecifických cieľov a funkcií. Pred vyše šesťdesiatimi rokmi zdôraznil Robinson (1949) výchovné (edukačné) ciele supervízie v sociálnej práci. O niečo neskôr sa začali akcentovať jej riadiace (administratívne) aspekty, ktoré zahŕňali úsilie o kontrolu a koordinovanie sociálnych pracovníkov pri výkone svojho povolania. Kadushin (1976) k týmto dvom pridal podpornú funkciu, ktorá zahŕňa emocionálnu oporu a podporu v pracovných ťažkostiach (Shulman, In: Edwards et al., 2004, s. 2373). Konkrétnejšie formulované definície a ciele supervízie zvyčajne vychádzajú z týchto troch základných funkcií. Supervízia je systematickou aktivitou, riadenou a plánovanou tak, aby pracovníkom pomohla vykonávať ich role efektívnejšie pomocou odovzdávania a modifikovania poznatkov, zručností a postojov (Maroon et al., 2007, s. 7). Ďalšími cieľmi supervízie sú reflexia a verifikácia správnosti postupov v práci, poskytovanie spätnej väzby, korigovanie neefektívnych postupov, odhaľovanie neuvedomelých súvislostí, pocitov a emócií ovplyvňujúcich prácu s klientmi, rozširovanie možností a alternatív práce (nové cesty, perspektívy a riešenia), naučenie sa novým zručnostiam a prevencia poškodzovania klientov poradcom/poradkyňou (por. Bednářová, Pelech, 2003, s. 68-71). V neposlednej rade možno supervíziu považovať za jednu z foriem ďalšieho vzdelávania (Schavel, 2004, s. 749).

Medzi najdôležitejšie etické témy súčasných pomáhajúcich profesií patrí skúmanie hodnôt (por. Mátel, 2010b, s. 132). V sociálnej práci určujú hodnoty povahu práce i povahu vzťahu medzi pracovníkom a klientom, kolegami navzájom i širšou spoločnosťou. Sú taktiež zásadné pri riešení etických problémov a dilem. Preto aj väčšina deontologických kódexov začína identifikovaním a predstavením tých hodnôt, ktoré sú považované za kľúčové pre danú profesiu. Tieto hodnoty sú potom integrálnou súčasťou konkrétnejších etických princípov a zodpovedností sociálneho pracovníka voči sebe, klientom, kolegom, pracovisku, profesii a spoločnosti. Otázkou, ktorú si kladieme v tomto príspevku je, ktoré hodnoty môžeme označiť za kľúčové v supervízii? Autori chcú poukázať na tri hodnoty, ktoré je možné označiť v supervízii za kľúčové. Sú nimi kompetencia, dôležitosť ľudských vzťahov a dôvera. Metodologickým východiskom pre toto tvrdenie bola textová analýza vybraných deontologických kódexov a odbornej literatúry, ako aj metóda pozorovania aktuálneho stavu supervízie na Slovensku.

Kompetencia

Základnou požiadavkou pre to, aby niekto mohol vykonávať supervíziu, je náležitá kvalifikácia, ktorej súčasťou je absolvovanie akreditovaného vzdelávacieho programu supervízie, ako aj ďalších podmienok stanovených stavovskou asociáciou supervízorov (na Slovensku ASSP). Viaceré etické kódexy sociálnej práce explicitne uvádzajú, aby supervízori pracovali v hraniciach svojej kompetencie (napr. NASW, 2008; CASW, 2005). V britskom aj austrálskom etickom kódexe (2002) nájdeme zmienku, že rola supervízora je určená ako výchovná, podporná, rozvojová a zameraná na činnosť sociálneho pracovníka. Ak by supervizant požiadal o terapiu, táto požiadavka má byť zverená inému kompetentnému odborníkovi, čiže terapeutovi. Etická smernica Európskej asociácie supervízorov (EAN) uvádza okrem zákazu poskytovania akéhokoľvek druhu psychoterapie ako náhrady alebo doplnku k supervízii aj spresnenie ohľadom osobných (súkromných) výpovedí supervizanta. Tieto sa majú preberať v rámci supervízie len z hľadiska ich vplyvu na klientov alebo z iných odborných dôvodov. Aj na Slovensku je aktuálne potrebné dôslednejšie rozlišovanie role supervízora od terapeuta či psychológa.

Súčasťou hodnoty kompetencie v sociálnej práci býva rozvoj a zdokonaľovanie svojej profesionálnej kvalifikácie. Sociálni pracovníci sa majú ustavične snažiť o rast v odborných vedomostiach a zručnostiach, ako aj o ich vnášanie do praxe. V analogickej súvislosti so supervízormi platí niečo podobné, pričom conditio sine qua non rozvíjajúcej sa kompetencie supervízora by mala byť jeho vlastná supersupervízia. Práve týmto smerom sa vydala supervízia na Slovensku, čo je dobrým znakom pre proces jej ďalšieho skvalitňovania a rozvoja.

Dôležitosť ľudských vzťahov

Dôležitosť ľudských vzťahov patrí v americkom etickom kódexe k identifikovaným šiestim kľúčovým hodnotám sociálnej práce. S ňou súvisia aj nasledujúce etické princípy: „Sociálni pracovníci rozpoznajú ústrednú rolu ľudských vzťahov. Potrebné je pre nich porozumenie vzťahom medzi ľuďmi, ktoré sú dôležitým nástrojom pre zmenu. Snažia sa pritom vtiahnuť ľudí do partnerstva v procese pomáhania“ (NASW, 2008). Hoci väčšina národných etických kódexov doposiaľ neprijala dôležitosť ľudských vzťahov za kľúčovú hodnotu sociálnej práce, tieto sa dostávajú stále viac do pozornosti sociálnej práce takmer v celom svete. Na poslednej svetovej konferencii sociálnej práce a svetového rozvoja v čínskom Hong Kongu (jún 2010) bola dôležitosť ľudských vzťahov rozpoznaná medzi štyrmi hlavnými témami, ktoré budú v najbližších mesiacoch dôsledne reflektované a stanú sa predmetom nasledujúcej svetovej konferencie (Štokholm, 2012). Všetky teórie sociálnej práce rozpoznávajú dôležitosť vzťahov. Predsa niektorí teoretici a klinickí sociálni pracovníci označujú ľudské vzťahy za kľúčový prvok celej sociálnej práce a poradenstva. Podľa nich samotný vzťah sociálneho pracovníka ku klientovi prináša zmenu. Záleží viac na kvalite osobného vzťahu, než na použitých špecifických technikách, ktoré určujú spokojnosť a účinok intervencie (Howe, 2009, s. 156).

Dôležitosť ľudských vzťahov patrí medzi kľúčové hodnoty supervízie v sociálnej práci. Model supervízie založenej na vzťahu je blízky teórii „sociálnej práce založenej na vzťahoch.“ Supervízia, podobne ako poradenstvo a terapia, je procesom spoluvytváraným v rámci vzťahu (Hawkins, Shohet, 2004, s. 44). Dôležitosť „kontextu pozitívnych vzťahov“ zdôrazňoval aj Kadushin (1976, s. 21). Vzťah medzi supervízorom a supervidovaným je do istej miery paralelou k vzťahu medzi sociálnym pracovníkom a klientom, pričom sú konštituované z troch základných elementov: 1. Spojenie, 2. Dôvera, 3. starostlivosť (por. Shulman, In: Edwards et al., 2004, s. 2373). Práve kvalita osobného vzťahu medzi supervízorom a supervizantom ovplyvňuje kvalitu supervízneho procesu a prínos pre všetkých jej účastníkov.

Etická zodpovednosť sa v supervízii realizuje vo viacerých vzťahových rámcoch, ako názorne vyjadruje schéma č. 1. Supervízor sa nachádza vo vzájomných dynamických vzťahoch k supervizantovi, resp. jednotlivým členom supervíznej skupiny, ďalej k zadávateľovi supervízie (ak nie je identický so supervizantom), profesii a profesijnej komunite. Okrem toho je nutné v supervízii prihliadať na vzájomné vzťahy medzi členmi supervíznej skupiny a v neposlednom rade na vzťahy supervidovaných sociálnych pracovníkov ku klientom.

Schéma č. 1: Etická zodpovednosť sa v supervízii realizuje vo viacerých vzťahových rámcoch

Etické princípy vychádzajúce z dôležitosti ľudských vzťahov sú spojené s rešpektovaním úplnej autonómie supervizanta, jeho ľudskej dôstojnosti a práva na vlastné rozhodovania. Etické riziká sú spojené so zneužívaním role, autority a moci supervízora v svoj vlastný prospech, čím sa narušuje vzťahová rovnováha medzi účastníkmi supervízneho procesu a zvyšujú sa riziká poškodenia supervizanta. Podľa Havrdovej (2008, s. 44) do supervízie nepatria akékoľvek formy nátlaku či útlaku, manipulácie či presvedčovania, ktoré tlačia supervizanta v smere úsudku či narcistických potrieb supervízora. Rovnako by sa mal supervízor vyhýbať uplatňovaniu prezieravej prevahy, napr. racionálnym diskutovaním namiesto dialógu, či radením bez výslovného želania supervizanta. Medzi dôležité atribúty všetkých typov vzťahov v supervíznom procese patrí dôvera, ktorú môžeme označiť za ďalšiu kľúčovú hodnotu.

Dôvera v supervíznom vzťahu

V supervíznom vzťahu je v atmosfére bezpečia a dôvery analyzovaný vzťah medzi sociálnym pracovníkom a klientmi. Supervíziou sa poradca podelí s časťou zodpovednosti za prácu s klientmi. Jej hlavným cieľom je odborný aj osobný rast pracovníkov v bezpečnej atmosfére dôvery (Mátel, 2010a, s. 94).

S rešpektovaním hodnoty dôvery súvisí ochrana osobných údajov, ale aj všetkých informácií, ktoré sa supervízor dozvedel od supervizanta (resp. členov supervíznej skupiny). Informovanosť tretej strany je možná len s výslovným informovaným súhlasom supervizanta alebo všetkých členov supervíznej skupiny. Ak by vyjadril nesúhlas hoci len jeden člen supervíznej skupiny, je to záväzné pre supervízora i ostatných členov skupiny.

Dôvera v supervízii sa dotýka aj vzťahového rámca supervidovaného sociálneho pracovníka alebo poradcu s užívateľmi služieb. Barker (2003) uvádza, že supervízori často preberajú so sociálnymi pracovníkmi rozličné prípady, diskutujú o sociálnom posúdení, pláne intervencie a zhodnocujú pokroky. Supervízny vzťah medzi supervízorom a supervizantom priamo ovplyvňuje vzťah medzi sociálnym pracovníkom a klientom. Podľa Etickej smernice EAN je prvoradou povinnosťou supervízorov chrániť supervizanta a jeho klientov. Z hľadiska etiky je dôležitým aspektom sociálnej práce dôvera medzi poskytovateľom služby, resp. sociálnym pracovníkom alebo poradcom a samotným klientom. Mnohé z informácií, ktoré sa sociálny pracovník od klienta dozvie v priebehu poradenského vzťahu, ležia v oblasti dôvernosti. Poskytnutie akýchkoľvek informácií tretej strane bez informovaného súhlasu klienta tento dôverný vzťah môže zásadne narušiť. Skôr než sociálni poradcovia predložia prípad konkrétneho klienta na supervíziu, je potrebné, aby si vyžiadali od dotyčného informovaný súhlas (EAN uvádza vzhľadom na formu „písomný súhlas“). Týmto etickým štandardom sa vyjadruje vysoká citlivosť na dôslednú dôvernosť všetkých informácií, ktoré sa dozvedel sociálny poradca od klienta.

Zvláštny dôraz je nutné klásť na zachovanie dôvernosti pri evaluácii supervízie a vypracovávaní správy o realizovanej supervízii pre zadávateľa, ak je ním zamestnávateľ alebo zriaďovateľ inštitúcie, ktorej zamestnanci sú v supervíznom procese. V kanadskom etickom kódexe (CASW, 2005) je uvedené, že sociálni pracovníci, ktorí poskytujú supervíziu, majú vyhodnocovať supervízny proces čestne, s úctou a v súlade s očakávaniami pracovísk. Americký etický kódex (2008, č. čl. 3.01d) poslednú požiadavku neuvádza, čo má význam v prevencii neoprávnených požiadaviek zadávateľov supervízie. Pri realizovaní supervízie na Slovensku sa môžeme stretnúť s istými požiadavkami na supervízora, aby zadávateľa („toho, čo to platí“) informoval o supervizantoch... Pritom môže ísť o nevedomosť ohľadom podstaty a účelu supervízie, ale aj eventuálne zneužitie supervízie riadiacim pracovníkom. Etická zodpovednosť v takýchto prípadoch spočíva prioritne na supervízorovi. On je tým, kto musí jasne, zrozumiteľne a priamo komunikovať zadávateľovi, že ho z etického hľadiska nemôže informovať o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v rámci supervízneho procesu bez súhlasu supervizantov, resp. všetkých členov supervíznej skupiny. Tento postoj je nutné zachovať aj v prípade, ak by realizácia objednávky – a teda aj finančný príjem – bola podmienená informovaním zadávateľa. Osobnosť a profesionalita supervízora sa prejavuje práve v takých prípadoch, keď musí odmietnuť ponuku supervízie alebo sa dostane do konfliktu so zamestnávateľom pri ochrane práv svojich klientov. Na druhej strane vzťah supervízora k zadávateľovi vyžaduje aj jeho pracovno-etickú zodpovednosť. Havrdová (2008) upozorňuje, že supervízor by nemal podľahnúť napätiu takým spôsobom, že by vstúpil do koalície (spolu so supervizantom) proti zamestnávateľovi alebo akémukoľvek členovi organizácie, či preberaním zodpovednosti namiesto vedúceho.

V americkom etickom kódexe (NASW, 2008) je vzhľadom na supervízorov v sociálnej práci explicitne uvedené, že majú stanoviť jasné, primerané, kultúrne citlivé hranice a nesmú sa zapojiť do žiadnych duálnych alebo viacnásobných vzťahov so supervidovanými, v ktorých jestvuje riziko ich zneužívania alebo potenciálneho poškodzovania. Americký i austrálsky etický kódex (2002) konkrétne označujú za neetickú akúkoľvek formu sexuálneho styku supervízora so supervizantkou, resp. supervízorky so supervizantom so zdôvodnením, že ide o narušenie spoľahlivosti a dôvery profesijných rolí, nerovné rozloženie moci a autority v procese podpory sociálnych pracovníkov. Medzi ďalšie formy duálnych alebo viacnásobných vzťahov patria osobné, rodinné, náboženské, politické alebo obchodné vzťahy. Tieto môžu byť potenciálne problematické vzhľadom na možné zneužitie autority supervízora nad supervizantom a riziká jeho poškodenia (por. Reamer, 1998, s. 154-6). Etické smernice EAN v tejto súvislosti uvádzajú, že ak je z akéhokoľvek dôvodu obmedzená objektivita supervízora alebo jeho schopnosti profesionálneho zhodnocovania, má byť supervízny vzťah ukončený.

Záver

Doposiaľ platný etický kódex sociálnych pracovníkov na Slovensku (1997) nevenuje supervízii žiadnu pozornosť. Hoci mnohí autori takmer identifikujú etiku v supervízii s etikou sociálnej práce, v predloženom príspevku sme upozornili na špecifiká supervízie ako osobitej metódy sociálnej práce, ktoré si vyžadujú osobitú etickú pozornosť. Zvlášť sme upozornili na kľúčové hodnoty kompetencie, dôležitosti ľudských vzťahov a dôvery. Nešlo pritom o ich systematický komplexný výpočet, ale skôr o návrh do diskusie ohľadom nutnosti identifikovania kľúčových hodnôt a princípov supervízie. Navrhujeme, aby pri revidovaní etického kódexu sociálnych pracovníkov na Slovensku bola supervízii venovaná osobitá pozornosť. Odporúčame, aby sa počas supervízneho výcviku venovala téme „etika v supervízii“ špecifickejšia pozornosť.

Autori: Andrej MÁTEL, Tibor ROMAN
Autori pracujú ako supervízori a pôsobia ako odborní asistenti na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety v Bratislave

Zoznam bibliografických odkazov

Australian Association of Social Workers. 2002. 2nd Ed. Code of Ethics. Canberra : AASW, 33 s. ISBN 0-909255-32-6.
BARKER, R. L. 2003. The Social Work Dictionary. 5th Ed. Washington, DC : National Association of Social Workers, 2003. 493 s. ISBN 0-87101-355-X.
BEDNÁŘOVÁ, Z. – PELECH, L. 2003. Slabikář sociální práce na ulici. Brno : Doplněk, 2003. 102 s. ISBN 80-7239-148-9.
British Association of Social Workers. 2002. The Code of Ethics for Social Work. Birmingham : BASW, 2002. 16 s.
Canadian Association of Social Workers. 2005. Guidelines for Ethical Practice. Ottawa : CASW, 2005.
European Association for Supervision. Ethical guidelines. [citované 2010-10-09]. Dostupné na internete: .
HAVRDOVÁ, Z. – HAJNÝ, M. et al. 2008. Praktická supervize. Praha : Galén, 2008. 213 s.
HAWKINS, P. – SHOHET, R. 2004. Supervize v pomáhajících profesích. Praha : Portál, 2004. 202 s. ISBN 80-7178-715-9.
HOWE, D. 2009. A Brief Introduction to Social Work Theory. Basingstoke : Palgrave Macmillan, 2009. 224 s. ISBN 978-0-230-23312-6.
KADUSHIN, A. 1976. Supervision in Social Work. New York : Columbia University Press. 486 s. ISBN 0-23103-657-4.
MAROON, I. – MATOUŠEK, O. – PAZLAROVÁ , H. 2007. Vzdělávání studentů sociální práce v terénu. Model pro supervizi. Praha : Karolinum, 2007. 142 s. ISBN 978-80-246-1307-9.
MÁTEL, A. a kol. 2010a. Etika sociálnej práce. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety, 2010. 183 s. ISBN 978-80-89271-85-6.
MÁTEL, A. 2010b. Etické hodnoty a princípy relevantné pre sociálnu prácu s rómskym etnikom. In: Zborník z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou „Dialóg ako cesta spolužitia“, Ružomberok : Verbum, 2010. ISBN 978-80-8084-538-4, s. 132-138.
National Association of Social Workers. 2008. Code of Ethics. Washington : NASW, 2008.
REAMER, F. G. 1998. Ethical Standards in Social Work. Washington, DC : NASW, 1998. 307 s. ISBN 0-87101-293-6.
SCHAVEL, M. 2004. Supervízia ako prostriedok ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov. In: Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou „Kvalita života a rovnosť príležitostí – z aspektu vzdelávania dospelých a sociálnej práce“, Prešov : FF PU, 2004. ISBN 80-8068-425-1, s. 748-754.
SCHULMAN, L. 2004. Supervision and Consultation. In EDWARDS, R. L. Encyclopedia of Social Work. 19th Ed. Washington, DC : NASW, 2004. ISBN 0-87101-256-1, s. 2373-2379.