Multifactorial analysis of skin cancer risk factors
Abstrakt: Rakovina kože je jedným z najčastejších typov rakoviny na svete a je ovplyvnená viacerými faktormi. Cieľom tohto príspevku je vykonať multifaktoriálnu analýzu rizikových faktorov rakoviny kože. Analýzou kohortových a prípadových kontrolných štúdií vyhodnotiť vplyv rôznych faktorov, ako sú expozícia UV žiareniu, genetická predispozícia, životný štýl a používanie ochranných prostriedkov.
Kľúčové slová: rakovina kože, UV žiarenie, genetická predispozícia, životný štýl, prevencia
Abstract: Skin cancer is one of the most common types of cancer in the world and is influenced by several factors. This study aims to perform a multifactorial analysis of skin cancer risk factors. By analyzing cohort and case-control studies, evaluate the influence of various factors such as UV exposure, genetic predisposition, lifestyle and use of protective equipment.
Key words: skin cancer, UV radiation, genetic predisposition, lifestyle, prevention
Úvod
Rakovina kože patrí medzi najrozšírenejšie druhy rakoviny v súčasnom desaťročí. Vzhľadom na to, že koža je najväčším orgánom tela, je zrozumiteľné, prečo je najbežnejším typom rakoviny u ľudí. Koža slúži ako prvá línia obrany pred vonkajším vplyvom a zohráva kľúčovú úlohu v regulácií telesnej teploty a ochrane vnútorných orgánov. Je tiež zodpovedná za vnímanie dotyku, bolesti a tepla, čo z nej robí jeden z najdôležitejších orgánov ľudského tela. Navyše, koža disponuje schopnosťou regenerácie a hojenia, čím neustále zabezpečuje svoju ochrannú funkciu. Avšak, ak dôjde k narušeniu tejto schopnosti, môže vzniknúť nekontrolované množenie buniek, čo vedie k vzniku kožných malignít. Rakovina kože často vzniká v dôsledku mutácií v DNA kožných buniek, ktoré sú primárne spôsobené vystavením ultrafialovému (UV) žiareniu zo slnečného svetla alebo umelých zdrojov (Leiter et al., 2020).
Rakovina kože sa vo všeobecnosti delí do dvoch hlavných kategórií: melanóm a nemelanómová rakovina kože. Melanóm je agresívna, menej častá, ale vysoko letálna forma rakoviny kože. Podľa štatistík American Cancer Society tvoria melanómy iba 1 % z celkového počtu prípadov rakoviny kože, avšak sú zodpovedné za vyššiu mortalitu. Melanóm sa vyvíja z melanocytov, buniek produkujúcich pigment. Patologický proces začína nekontrolovanou proliferáciou melanocytov, čo vedie k tvorbe malígneho nádoru. Melanóm môže postihnúť akúkoľvek oblasť tela, avšak najčastejšie sa vyskytuje na miestach vystavených UV žiareniu, ako sú ruky, tvár, krk a pery. Prognóza melanómu je priaznivá len v prípade včasnej diagnostiky; v opačnom prípade dochádza k metastázam, čo vedie k vysokej mortalite. Medzi rôzne podtypy melanómu patrí nodulárny melanóm, povrchovo sa šíriaci melanóm, akrálny lentiginózny melanóm a lentigo maligna (Dildar et al., 2021).
Nemelanómové rakoviny kože sú najčastejšie a zahŕňajú bazocelulárny karcinóm (BCC), spinocelulárny karcinóm (SCC) a karcinóm mazových žliaz (SGC). BCC sa tvorí v bazálnych bunkách, ktoré sa nachádzajú v strednej vrstve epidermis, zatiaľ čo SCC vzniká v skvamóznych bunkách v horných vrstvách epidermis. BCC má tendenciu rásť pomalšie, zatiaľ čo SCC má schopnosť prenikať do hlbších vrstiev kože. Tieto malígne bunky majú nízku tendenciu k metastázam a sú menej agresívne v porovnaní s melanómom. Nemelanómové rakoviny sa zvyčajne liečia ľahšie a majú priaznivejšiu prognózu (Dildar et al., 2021).
Rizikové faktory pre vznik rakoviny kože
Rakovina kože je multifaktoriálne ochorenie, ktoré je ovplyvnené komplexným súborom demografických, genetických, environmentálnych a životných faktorov. Demografické aspekty, ako je vek a pohlavie, zohrávajú kľúčovú úlohu, pričom riziko tejto choroby narastá s vekom, najmä u non-melanómových typov. Muži majú všeobecne vyššie riziko vzniku rakoviny kože, čo môže byť spojené s vyššou expozíciou UV žiareniu pri vykonávaní pracovných aktivít vo vonkajšom prostredí. Genetické predispozície, vrátane rodinnej anamnézy a špecifických genetických mutácií, ako je napríklad mutácia CDKN2A, prispievajú k individuálnemu riziku vzniku rakoviny kože. Environmentálne faktory, predovšetkým UV žiarenie, nedostatočná ochrana pre UV žiarením a frekventované používanie solárií sú ďalšími faktormi, ktoré prispievajú k vyššej incidencii melanómu. Životný štýl, vrátane stravovacích návykov, fajčenia a konzumácie alkoholu, taktiež významne ovplyvňuje individuálne riziko rakoviny kože. Pracovná expozícia chemikáliám a iným látkam, ako aj zdravotné faktory, ako je oslabený imunitný systém a predchádzajúca anamnéza rakoviny kože, sú ďalšími podstatnými faktormi, ktoré treba brať do úvahy pri hodnotení rizikových faktorov pre vznik rakoviny kože. Zmeny v pehách alebo znamienkach na koži by mali byť monitorované, pretože môžu naznačovať potenciálny výskyt rakovinových lézií (Wunderlich et al., 2024).
Účinná prevencia rakoviny kože vyžaduje komplexný prístup, ktorý predstavuje primárne, sekundárne a terciárne stratégie. Primárna prevencia sa zameriava na zabránenie vzniku rakoviny kože prostredníctvom podpory zdravého správania sa, verejného vzdelávania a environmentálnych opatrení, ako je používanie ochranného oblečenia a opaľovacích krémov, vyhýbanie sa soláriám a vytváranie zatienených verejných priestorov (Perez et al., 2022). Sekundárna prevencia spočíva vo včasnom odhalení rakoviny kože pomocou skríningových programov, pravidelných dermatologických vyšetrení, samovyšetrení a využívaní pokročilých diagnostických nástrojov. Vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov a verejnosti je tiež kľúčové. Terciárna prevencia sa zameriava na zníženie dopadu už existujúceho ochorenia, pravidelný klinický dohľad, monitorovanie recidív, poskytovanie účinných liečebných postupov a rehabilitačné služby pre pacientov. Integrované preventívne opatrenia môžu významne prispieť k zníženiu výskytu a záťaže rakoviny kože, čím zlepšia verejné zdravie a kvalitu života pacientov (Rojas et al., 2022).
Kľúčovým faktorom pri liečbe rakoviny kože je včasná diagnostika. Bežne sa na detekciu rakoviny kože využíva biopsia, ktorá zahŕňa odber vzorky zo suspektnej kožnej lézie určenej na histopatologické vyšetrenie. Tento postup je však invazívny, časovo náročný a môže byť pre pacienta bolestivý. Moderné počítačové technológie ponúkajú pohodlné, lacnejšie a rýchlejšie alternatívy pre diagnostiku symptómov rakoviny kože. Rôzne neinvazívne techniky, ako je digitálna dermatoskopia, sú navrhované na preskúmanie symptómov kože a rozlíšenie medzi melanómovými a nemelanómovými léziami. Bežný postup pri detekcii rakoviny kože zahŕňa získanie obrazu, predbežné spracovanie, segmentáciu, extrakciu znakov a ich následnú klasifikáciu. (Dildar et al., 2021).
Metodika
Metodika uvedenej práce o rizikových faktoroch pre vznik rakoviny kože zahŕňa komplexnú analýzu relevantných publikovaných štúdií a databáz. Identifikujeme hlavné faktory, ako je vplyv expozície slnečnému žiareniu, vplyv genetických predispozícií, rola fototypu pleti a pigmentácie na riziko vzniku rakoviny kože, či vplyv pracovnej expozície na vyšší výskyt melanómových a nemelanómových ochorení. Cieľom je kriticky zhodnotiť metodologické prístupy a výsledky zahrnutých štúdií s dôrazom na pochopenie ich prínosu k výskumu vzťahu medzi rizikovými faktormi a vznikom rakoviny kože. Na základe meta-analytického prístupu syntetizujeme zistenia a diskutujeme o ich praktických implikáciách pre prevenciu a formulovanie zdravotných politík.
Výsledky
Vplyv expozície slnečnému žiareniu na riziko vzniku rakoviny kože
Ultrafialové svetlo, neviditeľné pre ľudské oko, je formou elektromagnetického žiarenia prítomného v slnečných elektromagnetických vlnách. Jeho spektrum je konvenčne rozdelené na UVA (320 - 400 nm), UVB (280 - 320 nm) a UVC (100 - 280 nm). UVC spektrum pod 280 nm a väčšina UVB medzi 280 a 310 nm sú výrazne absorbované stratosférickým ozónom. Aj napriek tomu sa malý podiel UVB žiarenia dostane na povrch planéty, kde môže poškodiť DNA v exponovaných tkanivách, najmä v rozsahu vlnových dĺžok 300 - 320 nm. Ultrafialové (UV) žiarenie spôsobuje rôzne typy poškodenia DNA, čo môže viesť k špecifickým mutáciám a následnému vzniku rakoviny kože u ľudí, často desaťročia po pôvodnej expozícii. Tieto lézie DNA sú výsledkom absorpcie UV žiarenia s rôznymi vlnovými dĺžkami. Väčšina týchto poškodení je opravená prostredníctvom nukleotidovej excíznej opravy, ktorá však môže byť deficitná pri genetických poruchách, ako je xeroderma pigmentosum (Pfeifer 2020).
Vzhľadom na vysoké riziko rakoviny kože spojenej s UV žiarením, štúdie často skúmajú vzťah medzi expozíciou slnečnému žiareniu a zvýšeným výskytom melanómu. Štúdia Seokyung An et al. (2021) systematicky analyzovala vplyv opaľovania v interiéri na zvýšené riziko vzniku melanómu a nemelanómovej rakoviny kože (NMSC), s osobitným dôrazom na skorý nástup týchto ochorení u jedincov mladších ako 50 rokov. Výsledky tejto štúdie naznačujú, že používanie vnútorných opaľovacích zariadení je významne spojené s vyšším rizikom pre celkový melanóm kože a NMSC. Epidemiologické štúdie neustále identifikujú silnú koreláciu medzi frekvenciou návštev solárií a zvýšeným rizikom vzniku melanómu (Seokyunga et al., 2021).
S cieľom znížiť riziko vzniku melanómu je nevyhnutné zlepšiť osvetu o škodlivých účinkoch UV žiarenia a podporovať preventívne opatrenia. Slovenská štúdia Dvorštiakovej et al. (2020) skúmala znalosti a postoje dospelých obyvateľov stredného Slovenska k umelému UV žiareniu, s osobitným zameraním sa na návštevu solárií a opatrení na ochranu pred slnečným žiarením. Vysoký podiel účastníkov (92,6 %) uviedol, že používa ochranné prostriedky pred UV žiarením vo forme opaľovacích krémov. Bola zistená významná variabilita v znalostiach respondentov o svojom fototype pleti, pričom 76,0 % účastníkov štúdie bolo schopných identifikovať svoj typ pleti. Tento rozdiel v znalostiach bol významný aj medzi pohlaviami. Štúdia ukázala, že aj napriek dostupným informáciám a vysokému využívaniu ochranných prostriedkov, stále existuje nedostatočné povedomie o vlastnom fototype pleti a jeho dôležitosti pri ochrane pred slnečným žiarením. Znalosti o rizikách spojených s nadmernou expozíciou UV žiarenia, vrátane využívania solárií, majú teda zásadný význam pre verejnosť.
Podľa informácií poskytnutých Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny (IARC) sú soláriá rovnako škodlivé pre ľudské zdravie ako azbestové vlákna a dym z tabaku. Preto bolo UV žiarenie klasifikované IARC ako karcinogén pre ľudí. Osoby, ktoré navštevujú soláriá pred 35. rokom života, majú až o 75 % horšiu prognózu vývoja malígneho melanómu. Vzhľadom na tieto skutočnosti medzinárodné lekárske spoločenstvá podporujú zákaz používania solárií na rekreačné účely (Dvorštiaková et al., 2020).
Vplyv genetických predispozícií na vznik rakoviny kože
Melanóm je agresívna forma rakoviny, ktorej vznik je podmienený kombináciou aj genetických, epigenetických a environmentálnych faktorov. V klinickej praxi prevládajú sporadické formy melanómu, avšak dedičné melanómy predstavujú približne 10 % prípadov. (Serman et al., 2022). Dedičný melanóm predstavuje špecifickú podskupinu melanómu, ktorá je spojená s genetickými predispozíciami a rodinnou anamnézou. Približne 7 % až 15 % prípadov melanómu sa vyskytuje u jedincov s rodinnou anamnézou, pričom genetické faktory hrajú kľúčovú úlohu. Faktory ovplyvňujúce riziko dedičného melanómu zahŕňajú spoločné expozície so slnečným žiarením, geografickú polohu, fototyp kože a genetické varianty. Niektoré rodinné prípady melanómu sú spôsobené mutáciami v známych vysokorizikových génoch predispozície nádorov, ako je CDKN2A. Viac ako 22 % rodinných prípadov melanómu je spojených s mutáciou v géne CDKN2A, pričom viacnásobné primárne melanómy sa často vyskytujú u jedincov nesúcich tieto mutácie. Ďalšie syndrómy, ako je Cowdenov syndróm s mutáciami v géne PTEN, môžu tiež predisponovať k vývoju melanómu a iných nádorov. Genetické varianty spojené s predispozíciou k melanómu, ako sú CDKN2A, TERT, MITF a PTEN, nielen zvyšujú riziko vzniku melanómu, ale často sú aj somaticky mutované v samotnom nádore (Toussi et al., 2020).
Vplyv pracovnej expozície na vznik rakoviny kože
Rakovina kože z povolania predstavuje závažný problém verejného zdravia. Slnečné ultrafialové žiarenie je hlavným externým faktorom, ktorý prispieva k jej vzniku, čo viedlo k identifikácii širokej skupiny pracovníkov pôsobiacich vonku ako vysoko rizikovú populáciu. Podľa odhadov WHO a Medzinárodnej organizácie práce (ILO) je pracovná expozícia UV žiareniu bežná a má významný vplyv na počet úmrtí a zdravotných postihnutí v dôsledku NMSC. Tento pracovný rizikový faktor je podľa globálneho WHO/ILO Comparative Risk Assessment tretím najväčším profesionálnym karcinogénom (ILO 2023).
Podľa Pega et al. (2023) v roku 2019 bolo celosvetovo UV žiareniu vystavených 1,6 miliardy pracovníkov, čo predstavuje 28,4 % populácie v produktívnom veku. V tom istom roku zomrelo takmer 19 000 ľudí na NMSC v dôsledku práce vonku, pričom väčšinu z týchto úmrtí tvorili muži. V období od roku 2000 do 2019 sa počet úmrtí NMSC, ktoré možno pripísať UV žiareniu v práci, takmer zdvojnásobil – nárast o 88 %, z 10 088 úmrtí na 18 960 úmrtí. Spoločné odhady WHO/ILO zdôrazňujú dôležitosť ďalšieho výskumu a prijatia opatrení na ochranu pracovníkov pred UV žiarením, s cieľom znížiť zdravotné riziká spojené s touto expozíciou (Pega et al. 2023). V roku 2022 zomrelo takmer 70 000 ľudí po celom svete na NMSC (IARC 2024).
Na prevenciu rakoviny kože, často spôsobenej kumulatívnou expozíciou UV žiarenia, je nevyhnutné implementovať primerané technické, organizačné a personálne opatrenia na pracovisku. Zhodnotenie kumulatívnej expozície u pracovníkov v exteriéri vyžaduje zohľadnenie úrovne ich expozície, typu vykonávaných úloh priamo v slnečnom prostredí a adekvátnych preventívnych opatrení, ktoré môžu zamestnanci prijať. Aktuálne výskumy zdôrazňujú potrebu zlepšenia preventívnych opatrení pracovníkov pri ochrane pred slnkom. Dermatológia sa pravdepodobne v budúcnosti bude intenzívne zaoberať rastúcim počtom prípadov rakoviny kože z povolania. Efektívne riešenie súčasných a budúcich výziev vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa politickú podporu a preventívne opatrenia na komunitnej aj individuálnej úrovni, s cieľom dosiahnuť trvalú transformáciu v ochrane zdravia pracovníkov (ILO 2023).
Diskusia
Rakovina kože je komplexné ochorenie ovplyvnené množstvom faktorov, nielen samotným vystavením UV žiareniu. Hoci UV žiarenie hrá významnú úlohu v rozvoji rakoviny kože, štúdie tiež zdôrazňujú dôležitosť genetickej predispozície, životného štýlu a použitia ochranných prostriedkov. Rozdelenie UV žiarenia na UVA, UVB a UVC hovorí o rôznych hĺbkach penetrácie do kože a špecifických mechanizmoch poškodenia DNA. UVB žiarenie sa silnejšie absorbuje v epidermálnych vrstvách a je hlavne zodpovedné za popáleniny a väčšinu poškodenia DNA, kým UVA žiarenie preniká hlbšie do dermy a je spojené s chronickým poškodením a foto-starnutím kože. Pri UV žiarení je dôležitá jeho intenzita, pretože vyššia intenzita zvyšuje karcinogénny potenciál tohto žiarenia. V rôznych častiach sveta sa nachádzajú regióny s výrazne vyššou intenzitou UV žiarenia oproti iným oblastiam. Tieto lokality zahŕňajú Austráliu a niektoré časti západnej a severnej Európy, kde je vysoká úroveň slnečného žiarenia, čo môže zvýšiť riziko vzniku rakoviny kože. Silné UV žiarenie má potenciál pôsobiť karcinogénne a dlhodobá expozícia tomuto žiareniu môže zvýšiť riziko pre jednotlivcov žijúcich v týchto lokalitách. Populačná epidemiologická štúdia Arnold et al. (2022) deklaruje, že v roku 2020 bola zistená významná rakovinová záťaž melanómu koncentrovaná vo vysoko rozvinutých krajinách, kde prevláda európsky pôvod obyvateľstva so svetlejšou pigmentáciou kože, čo sa spája s vyšším rizikom a zvýšenou citlivosťou na karcinogénne účinky slnečného žiarenia. V rôznych krajinách a regiónoch sveta boli výrazné geografické rozdiely v incidencii a miere úmrtnosti, pričom najvyššie hodnoty boli zaznamenané u populácií so svetlou pokožkou v Austrálii/Novom Zélande, západnej a severnej Európe (ako Dánsko, Nórsko a Holandsko) a Severnej Amerike. Naopak, melanóm bol menej častý vo väčšine Afriky, Južnej a Strednej Ameriky a Ázie. Epidemiologické štúdie sú tiež dôležité pre pochopenie rozšírenia rakoviny kože v rôznych populáciách a etnických skupinách. Porovnávanie výskytu a faktorov ovplyvňujúcich vývoj tohto ochorenia v rôznych geografických oblastiach môže poskytnúť cenné informácie pre formulovanie cielených preventívnych stratégií (Arnold et al., 2022).
Na druhej strane existuje trend opaľovania sa v interiéri, kde ľudia využívajú solária na umelé opálenie. Využívanie solárií sa v mnohých krajinách stalo výrazným trendom, ktorým ľudia siahajú po umelom opálení bez ohľadu na sezónu alebo množstvo prírodného slnečného žiarenia. Tento trend je často motivovaný estetickými dôvodmi, ako je žiadaný opálený vzhľad bez rizika popálenín. Napriek tomu, že soláriá ponúkajú kontrolované prostredie na opaľovanie, ich využívanie je spojené s vyšším rizikom vzniku rakoviny kože, vrátane agresívneho melanómu. Solária emitujú UV žiarenie, ktoré má taktiež podobné karcinogénne účinky ako slnečné žiarenie (Dessinioti et al., 2022). V prospektívnych veľkých dotazníkových štúdiách, konkrétne v štúdii Christensena et al. (2019) vo Švédsku a štúdii Lergenmullera et al. (2019) v Nórsku, zameranej na ženy, bola identifikovaná súvislosť medzi používaním solárií a vývojom SCC u žien, pričom táto súvislosť závisela od dávky expozície.
Rakovina kože môže súvisieť aj s genetickými faktormi, ako je napríklad mutácia v génoch CDKN2A a ďalších, ktoré môžu výrazne zvýšiť predispozíciu k melanómu a iným typom tohto ochorenia. Genetické faktory zohrávajú kľúčovú úlohu v predispozícii k melanómu. Aj keď sa genetické zmeny priamo nededia z rodičov na potomkov, existujú dedičné genetické varianty, ktoré výrazne zvyšujú riziko vzniku melanómu a iných typov rakoviny. Podľa National Cancer Institute môže byť až 10 % prípadov melanómu spôsobených týmito dedičnými zmenami. Osoby s týmito mutáciami majú zvýšené riziko rozvoja melanómu počas života, pričom v niektorých rodinách môže byť toto riziko až 60 - 90 %. Mutácie v génoch ako CDKN2A, CDK4, TERT, POT1, ACD, TERF2IP, MITF a BAP1 sú spojené so zvýšeným rizikom vzniku melanómu. Aj keď niektoré z týchto mutácií sú menej bežné, môžu predisponovať k iným typom rakoviny. Avšak, výskumníci sa snažia lepšie pochopiť, ako tieto genetické faktory ovplyvňujú vývoj melanómu a jeho prejavy v závislosti od rôznych faktorov, ako je vek, lokalizácia na tele a ďalšie (Fischer 2023).
Ďalším významným faktorom prispievajúcim k vyššej frekvencii rakoviny kože je dlhodobá expozícia slnečnému ultrafialovému žiareniu spojenému s pracovnou expozíciou. Z globálnych štatistík vyplýva dramatický nárast počtu úmrtí a chorobnosti spojených s NMSC. Najčastejšími formami NMSC sú bazocelulárny karcinóm, spinocelulárny karcinóm a aktinická keratóza (AK). Talianska štúdia Vimercati et al. (2020) zistila výraznejšiu prevalenciu klinických príznakov starnutia kože, ako napríklad kožná dyschrómia a aktinické keratózy, u pracovníkov s dlhoročnou expozíciou na vonkajšie prostredie (26,9 %), v porovnaní s tými, ktorí pracujú v interiéri (21,8 %) (Vimercati et al., 2020).
V závere diskusie je dôležité zdôrazniť, že boj proti rakovine kože vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa výskum, vzdelávanie verejnosti, implementáciu legislatívy a podporu vedeckých iniciatív zameraných na prevenciu a liečbu tohto závažného zdravotného problému. Takýto prístup umožňuje systematické porovnávanie rôznych faktorov a aspektov spojených s rakovinou kože, bez opakovania konkrétnych výsledkov zo štúdií, ale s dôrazom na ich interpretáciu a význam pre verejné zdravie. Implementácia efektívnych opatrení na ochranu pred slnečným žiarením je kľúčová pre zníženie výskytu rakoviny kože a ochranu zdravia verejnosti. Podľa WHO je nevyhnutné minimalizovať expozíciu na slnku v čase od 10:00 do 16:00, kedy je UV žiarenie najintenzívnejšie. Tieto hodiny sú kritické pre potrebu použitia opaľovacích krémov s vysokým faktorom SPF (Sun Protection Factor) (minimálne 30), ktoré majú chrániť pokožku pred škodlivými účinkami UV žiarenia. Okrem toho, používanie slnečných okuliarov s UV ochranou je dôležité pre chránenie očí pred poškodením spôsobeným slnečným žiarením. WHO tiež odporúča obmedziť návštevy solárií, keďže používanie umelého UV žiarenia môže výrazne zvýšiť riziko vzniku rakoviny kože.
Implementácia legislatívnych opatrení na reguláciu solárií a posilnenie informačných kampaní o ich škodlivých účinkoch je preto nevyhnutná. Na podporu ochrany pokožky odporúča WHO aj používanie ochranného oblečenia, ktoré by malo byť dostupné a odporúčané počas hodín s vysokým UV indexom. Takéto oblečenie účinne chráni pokožku pred priamym slnečným žiarením a minimalizuje riziko popálenín od slnka a dlhodobých poškodení kože. Kontinuálne monitorovanie a vyhodnocovanie účinnosti týchto implementovaných opatrení sú kľúčové pre zabezpečenie trvalého pokroku v boji proti rakovine kože a ochrane zdravia verejnosti pred škodlivými účinkami slnečného žiarenia. Tento prístup zdôrazňuje význam komplexných preventívnych stratégií a ich implementácie na globálnej úrovni (WHO 2017).
Záver
Na základe výsledkov našej štúdie je evidentné, že rakovina kože je multifaktoriálne ochorenie, ktoré je ovplyvnené kombináciou environmentálnych, genetických a pracovných faktorov. Rakovina kože je časté a rastúce ochorenie spôsobené hlavne expozíciou UV žiareniu, s vyšším rizikom u pracovníkov v exteriéri a návštevníkov solárií. Genetické predispozície, ako mutácie v géne CDKN2A, zvyšujú riziko dedičného melanómu. Výskyt melanómu a NMSC sa v posledných desaťročiach neustále zvyšuje. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predpokladá, že do roku 2025 bude na celom svete registrovaných viac ako 1,7 milióna nových prípadov melanómu a NMSC. Prevencia zahŕňa minimalizáciu UV expozície, pravidelné dermatologické vyšetrenia a vzdelávanie verejnosti. Včasná diagnostika a efektívna liečba sú kľúčové pre zlepšenie prognózy a zníženie dopadu ochorenia. Koordinované úsilie zdravotníckych pracovníkov a legislatívnych orgánov je nevyhnutné pre efektívnu kontrolu rakoviny kože.
Poďakovanie
Práca je podporená grantami KEGA MŠVVaŠ SR 001UPJŠ-4/2024 a 003UPJŠ-4/2024.
Autori:
MUDr. Dana Kluková
Ústav verejného zdravotníctva a hygieny, Lekárska fakulta UPJŠ, Košice
MUDr. Dana Kluková
Mgr. Simona Miškárová
prof. MUDr. Kvetoslava Rimárová, CSc.
prof. Mgr. MUDr. Erik Dorko, PhD., MPH, MBA
MVDr. Martina Hrubovčák Tejová
Ústav verejného zdravotníctva a hygieny, Lekárska fakulta UPJŠ, Košice
Literatúra
ARNOLD, M. et al., 2022. Global Burden of Cutaneous Melanoma in 2020 and Projections to 2040. In: JAMA Dermatology. l58 (5), 495-503. ISSN 2168-6068. doi:10.1001/jamadermatol.2022.0160
DESSINIOTI, C. et al., 2022. An Epidemiological Update on Indoor Tanning and the Risk of Skin Cancers. In: Current Oncology. 29 (1), 8886-8903. ISSN 1718-7729. https://doi.org/10.3390/curroncol29110699 [3]
DILDAR, M. et al., 2021. Skin Cancer Detection: A review Using Deep Learning Techniques. In: International journal of environmental research and public health 18 (10), 5479. ISSN 1660-4601. https://doi.org/10.3390/ijerph18105479 [4]
DVORŠTIAKOVÁ, B. et al., 2020. Knowlegde and attitudes of adult citizens from central Slovakia towards artificial ultraviolet radiation exposure. In: Zdravotnícke listy. 8 (3), ISSN 2644-4909. https://zl.tnuni.sk/fileadmin/Archiv/2020/2020-8.c.3/ZL_2020_8_3_13_Dvor... [5]
FISCHER, Rachel., 2023. How Genetics and Family History Contribute to Melanoma Risk. In: Melanoma Research Alliance [online]. https://www.curemelanoma.org/blog/article/how-genetics-and-family-histor... [6]
CHRISTENSEN, G. B., et al., 2019. Sunbed Use Increases Cutaneous Squamous Cell Carcinoma Risk in Women: A Large-scale, Prospective Study in Sweden. In: Acta Dermato-Venereologica. 99 (10), 878-883. doi: 10.2340/00015555-3198.
International Agency for Research on Cancer (IARC), 2024. IARC marks Global Non-Melanoma Skin Cancer Awareness Day. https://www.iarc.who.int/news-events/iarc-marks-global-non-melanoma-skin... [7]
International Labour Organization (ILO), 2023. Working under the sun causes 1-in-3 deaths from non – melanoma skin cancer, say WHO and ILO. [online]. https://www.ilo.org/resource/news/working-under-sun-causes-1-3-deaths-no... [8]
LEITER, U. et al., 2020. Epidemiology of Skin Cancer: Update 2019. In: Sunlight, Vitamin D and Skin Cancer. 1268. https://doi.org/10.1007/978-3-030-46227-7_6 [9]?
LERGENMULLER, S., et al., 2019. Association of Lifetime Indoor Tanning and Subsequent Risk of Cutaneous Squamous Cell Carcinoma. In: JAMA Dermatology. 155 (12), 1350-1357. ISSN 2574-3805. doi:10.1001/jamadermatol.2019.2681.
PEGA, F. et al., 2023. Global, regional and national burdens of non-melanoma skin cancer attributable to occupational exposure to solar ultraviolet radiation for 183 countries, 2000-2019: A systematic analysis from the WHO/ILO Joint Estimates of the Work-related Burden of Disease and Unjury. In: Environment International. 181. ISSN 0160-4120. https://doi.org/10.1016/j.envint.2023.108226 [10]
PEREZ, M. et al., 2022. Skin Cancer: Primary, secondary and tertiary prevention. Part I. In: Journal of the American Academy of Dermatology. 87 (2), 255-268. ISSN 0190-9622. https://doi.org/10.1016/j.jaad.2021.12.066 [11]
PFEIFER, Gerd P., 2020. Mechanisms of UV – induced mutations and skin cancer. In: Genome Instability and Disease. 1 (1), 99-113. ISSN 2524 – 7662. https://doi.org/10.1007/s42764-020-00009-8 [12]
ROJAS, K. et al., 2022. Skin cancer: Primary, secondary and tertiary prevention. Part II. In: Journal of the American Academy of Dermatology. 87 (2), 271-288. ISSN 0190-9622. https://doi.org/10.1016/j.jaad.2022.01.053 [13]
SEOKYUNG, A. et al., 2021. Indoor Tanning and the Risk of Overall and Early-Onset Melanoma and Non-Melanoma Skin Cancer: Systematic Review and Meta-Analysis. In: Cancers. 13 (23), 5940. ISSN 2072-6694. https://doi.org/10.3390/cancers13235940 [14]
SERMAN, N. et al., 2022. Genetic risk factors in melanoma etiopathogenesis and the role of genetic counseling: A concise review. In: Bosnian journal of basic medical sciences. 22(5), 673-682. ISSN 1840-4812. doi: 10.17305/bjbms.2021.7378
TOUSSI, A. et al., 2020. Germline mutations redisponing to melanoma. In: Journal of Cutaneous Pathology. 47 (7), 606-616. ISSN 1600 – 0560. https://doi.org/10.1111/cup.13689 [15].
VIMERCATI, L. et al., 2020. Non – Melanoma Skin Cancer in Outdoor Workers: A Study on Actinic Keratosis in Italian Navy Personnel. In: International Journal of Environmental Research and Public Health. 17 (7), 2321. ISSN 1660 – 4601. https://doi.org/10.3390/ijerph17072321 [16]
World Health Organization (WHO), 2017. Radiation: Protecting against skin cancer. https://www.who.int/news-room/questions-and-answers/item/radiation-prote... [17]
WUNDERLICH, K. et al., 2024. Risk Factors and Innovations in Risk Assessment for Melanoma, Basal Cell Carcinoma, and Squamous Cell Carcinoma. In: Cancers. 16 (5), 1016. doi: 10.3390/cancers16051016 ISSN 2072 – 6694.