Nácvik chôdze po schodoch s využitím digitálnych nástrojov

Stair walking training using digital tools

Abstrakt: Chôdza po schodoch patrí medzi najnáročnejšie bežné denné aktivity, predovšetkým u seniorov, pacientov po operačných výkonoch a úrazoch. Vyžaduje dostatočnú svalovú silu dolných končatín, stabilitu trupu, rovnováhu, koordináciu, ale aj primeranú dychovú a kardiovaskulárnu rezervu. Praktické skúsenosti fyzioterapeutov poukazujú na to, že pacienti zvládnu chôdzu po rovine, ale práve schody sú pre nich limitujúcim faktorom návratu ku samostatnosti. Pri nácviku chôdze po schodoch je možné využívať aj moderné informačno-komunikačné technológie. Digitálne nástroje nie sú náhradou fyzioterapie, ale predstavujú spôsob, ako pomôcť pacientovi lepšie porozumieť vlastnému pohybu pri chôdzi po schodoch. Článok prezentuje praktické využitie a benefity vybraných digitálnych nástrojov vo fyzioterapii. Využitie týchto nástrojov je nevyhnutné vnímať v širšom kontexte, preto je článok venovaný aj charakteristike chôdze po schodoch a jej najčastejším chybám, diferenciácii pacientov podľa diagnózy a hlavným typom patologickej chôdze. Zaoberá sa aj klinickým významom správnej chôdze po schodoch, benefitom a metodike jej nácviku. Následne je konkretizované využitie digitálnych nástrojov pri nácviku chôdze po schodoch, medzi ktoré patrí videoanalýza pohybu, mobilné aplikácie, senzory rovnováhy a tlaku, biofeedback, ako aj špecializované technológie – robotické systémy a virtuálna realita.
Kľúčové slová: Digitálne nástroje. Fyzioterapia. Chôdza po schodoch. Nácvik. Pacient.

Abstract: Walking up stairs is one of the most demanding daily activities, especially for seniors, patients after surgeries and injuries. It requires sufficient muscle strength of the lower limbs, trunk stability, balance, coordination, but also adequate respiratory and cardiovascular reserve. The practical experience of physiotherapists shows that patients can manage walking on level ground, but stairs are the limiting factor for them in returning to independence. Modern information and communication technologies can also be used when practicing walking up stairs. Digital tools are not a substitute for physiotherapy, but they represent a way to help the patient better understand their own movement when walking up stairs. The article presents the practical use and benefits of selected digital tools in physiotherapy. The use of these tools must be perceived in a broader context, therefore the article is also devoted to the characteristics of walking up stairs and its most common errors, differentiation of patients according to diagnosis and the main types of pathological gait. It also addresses the clinical significance of proper stair walking, its benefits and methodology for training. Subsequently, the use of digital tools in stair walking training is specified, including video motion analysis, mobile applications, balance and pressure sensors, biofeedback, as well as specialized technologies – robotic systems and virtual reality.
Key words: Digital tools. Physiotherapy. Stair walking. Training. Patient.

Úvod

Chôdza po schodoch patrí medzi najdôležitejšie činnosti denného života (ADL – Activities of Daily Living) a predstavuje jednu z najnáročnejších foriem lokomócie nielen v geriatrickej populácii. Vyžaduje komplexnú pohybovú aktivitu, teda dostatočnú svalovú silu dolných končatín, koordináciu, rovnováhu, respiračnú kapacitu a psychickú istotu. U seniorov je často prítomná znížená stabilita, oslabenie extenzorov dolných končatín, zhoršená dychová kontrola a strach z pádu (Doe, Smith, 2022). Pri používaní schodov je nevyhnutná orientácia na bezpečnosť seniorov, ale aj iných vekových kategórií pacientov. Zdôrazňuje sa význam správnej edukácie pacienta a odborného dohľadu fyzioterapeuta, vrátane korekcie držania tela, dýchania a pohybového stereotypu. Vzhľadom na expanziu informačno-komunikačných technológií (IKT) vystupuje do popredia využívanie digitálnych nástrojov pri edukačnej činnosti, a teda aj pri nácviku chôdze po schodoch.

Digitálne nástroje umožňujú objektivizáciu pohybu a poskytujú bezprostrednú spätnú väzbu, ktorá podporuje motorické učenie. Motorické učenie je dlhodobý proces získavania, zdokonaľovania a automatizácie pohybových zručností prostredníctvom praxe, opakovania a skúseností. Zahŕňa prechod od vedomého riadenia pohybu k podvedomému (automatizovanému) správaniu. Tento proces je kľúčový pre šport, telesnú výchovu, ale aj bežné denné činnosti, pričom závisí od motorickej docility (učenlivosti) (American Psychological Association, 2018).

Použitie digitálnych nástrojov, ako sú spirometer, videozáznamy, nositeľná elektronika (wearables) a s ňou spojené mobilné aplikácie či virtuálna realita a robotické systémy umožňuje objektívne sledovanie výkonu pacienta a zvyšuje bezpečnosť a efektivitu nácviku chôdze po schodoch. Ovládanie správnej techniky chôdze po schodoch umožňuje nielen fyzioterapeutom, ale aj iným kategóriám zdravotníckych pracovníkov lepšie viesť pacientov a zároveň si uľahčiť vlastnú prácu pri manipulácii s pacientmi alebo pri uplatňovaní bezpečného pohybu v zdravotníckych zariadeniach. Digitálne nástroje pri nácviku chôdze po schodoch prispievajú ku zlepšeniu pohybového stereotypu (správne kroky, kontrola rovnováhy), zvyšujú istotu pacienta pri výstupe a zostupe a napomáhajú bezpečnému nácviku chôdze (minimalizácia rizika pádu) (Chakraborty, White, 2024).

Chôdza po schodoch

Chôdza po schodoch predstavuje náročnú funkčnú lokomóciu, pri ktorej dochádza ku zvýšeným nárokom na silu extenzorov kolena a bedra, excentrickú kontrolu musculus (m.) quadriceps femoris, stabilizačnú funkciu m. gluteus medius a koordinovanú aktiváciu svalov v rámci uzavretého kinetického reťazca. Narušenie týchto mechanizmov vedie ku vzniku patologických pohybových stereotypov, ktoré významne zvyšujú riziko pádu (Smith, Levin, 1995).

Medzi najčastejšie chyby zvyšujúce riziko pádu patrí:

• Nesprávna stratégia iniciácie pohybu – nevhodná voľba vedúcej končatiny (najmä pri oslabení alebo pooperačnom stave) narúša biomechanickú efektivitu pohybu, zvyšuje kompenzačné zapájanie trupu a môže viesť k asymetrickému zaťaženiu dolných končatín. Významnú úlohu zohráva aj strana zábradlia – najmä pri zostupe po schodoch. Ak sa zábradlie nachádza na strane oslabeného segmentu a pacient ho nedokáže efektívne využiť na oporu, dochádza ku zvýšenej nestabilite, k lateroflexii alebo rotácii trupu a k nadmernému prenášaniu hmotnosti na silnejšiu končatinu (Obr. 1). Dôležitá je aj optimálna vzdialenosť tela od zábradlia – pri príliš veľkej vzdialenosti pacient vytvára rotačný moment v trupe a preťažuje paravertebrálne svaly (Obr. 2), pri príliš tesnom postavení dochádza k obmedzeniu prirodzenej trajektórie kroku a skracovaniu kroku (Obr. 3). Správna voľba vedúcej končatiny v kombinácii s adekvátnym využitím zábradlia a udržiavaním neutrálneho postavenia trupu je preto kľúčová pre bezpečný, energeticky efektívny a biomechanicky optimálny pohyb, predovšetkým pri zostupe, kde je zvýšená náročnosť na excentrickú kontrolu svalov dolných končatín (Obr. 4).
• Nedostatočná excentrická kontrola pri zostupe – pri dopade na pätu bez kontrolovaného kontaktu špičkou dochádza k prudkému prenosu reakčnej sily podložky cez členkový, kolenný a bedrový kĺb (Obr. 5). Absencia plynulej excentrickej práce kvadricepsu zvyšuje axiálne preťaženie kolenného kĺbu.
• Porucha osi dolnej končatiny – rotácia v kolennom kĺbe a kolaps v mediolaterálnej rovine (valgozita) signalizujú oslabenú stabilizačnú funkciu m. gluteus medius. Následná rotácia panvy a trupu narúša stabilitu ťažiska a zvyšuje riziko pádu (Obr. 6).
• Nedostatočné využitie odrazovej končatiny pri výstupe – ak pacient nevyužíva dolnú končatinu ako primárnu odrazovú, dochádza ku zníženiu rozsahu pohybu v bedrovom a kolennom kĺbe, neefektívnej distribúcii zaťaženia a nadmernej aktivácii kompenzačných mechanizmov v oblasti driekovej chrbtice (Obr. 7).
• Nesprávne použitie oporných pomôcok – nesynchronizovaná práca barlí a dolných končatín narúša stabilitu a mení dynamiku pohybu v kinetickom reťazci (Trojan, 2001).

Obr. 1 Lateroflexia a rotácia trupu (zdroj: vlastný)
[4]

Obr. 2 Veľká vzdialenosť od zábradlia (zdroj: vlastný)
[5]

Obr. 3 Príliš tesné postavenie k zábradliu (zdroj: vlastný)
[6]

Obr. 4 Správna voľba vedúcej končatiny a vzdialenosti od zábradlia (zdroj: vlastný)
[7]

Obr. 5 Dopad na pätu bez kontrolovaného kontaktu špičkou (zdroj: vlastný)
[8]

Obr. 6 Rotácia v kolennom kĺbe (zdroj: vlastný)
[9]

Obr. 7 Nedostatočné využitie odrazovej končatiny pri výstupe po schodoch (zdroj: vlastný)
[10]

Diferenciácia pacientov podľa diagnózy

Biomechanika chôdze po schodoch musí byť hodnotená individuálne podľa klinického stavu pacienta:

• Totálna endoprotéza kolenného kĺbu (TEP kolena) – deficit extenzie, oslabenie m. quadriceps femoris, porucha excentrickej kontroly pri zostupe zo schodov.
• Totálna endoprotéza bedrového kĺbu (TEP bedra) – obmedzenie rozsahu pohybu, riziko luxácie v závislosti od operačného prístupu, oslabenie abduktorov bedra.
• Imobilizácia členkového kĺbu (dlaha, ortéza) – narušená propriocepcia, obmedzená tlmiaca a stabilizačná funkcia nohy.
• Amputácia dolnej končatiny – zmenená biomechanika chôdze, asymetrická distribúcia zaťaženia, zvýšené nároky na stabilizačný systém trupu pri chôdzi s protézou (Rychlíková, 2019).

Schopnosť chôdze po schodoch sa posudzuje najmä z hľadiska kardiovaskulárnej zdatnosti, neuromuskulárnych funkcií a miery sebestačnosti pacienta. Slúži na určenie rehabilitačného potenciálu a rizika kardiovaskulárnych príhod. Pacienti sa rozdeľujú do nasledujúcich funkčných kategórií:

Plne sebestační ľudia:

• Bez obmedzení (kardiovaskulárne zdraví) – zvládajú chôdzu po schodoch bez zadýchania. Schopnosť vyjsť aspoň 4 poschodia denne preukázateľne znižuje riziko úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia a zlepšuje celkovú aeróbnu kapacitu.
• Zdraví, ale so zníženou kondíciou – schody zvládajú, avšak s výraznejším zadýchaním alebo zrýchlenou frekvenciou tepu (tzv. anaeróbny prah), a vyžadujú postupné zvyšovanie záťaže.

Pacienti s respiračným a srdcovým obmedzením:

• Srdcové zlyhávanie a chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) – schopnosť chôdze je limitovaná dýchavičnosťou a nízkou toleranciou záťaže. Pri diferenciácii sa využíva napríklad test 6-minútovej chôdze. Chôdza po schodoch funguje často ako cielená rehabilitačná pomôcka po konzultácii s lekárom.

Pacienti s neurologickým a pohybovým deficitom:

• Poruchy hybnosti a rovnováhy – schopnosť chôdze je závislá od sily dolných končatín, stability a schopnosti udržať rytmus. Pri ich posudzovaní sa využívajú štandardizované škály ako test POMA (Performance-Oriented Mobility Assessment) alebo BBS (Berg Balance Scale).
• Progresia postihnutia pri sclerosis multiplex (SM) – pre pacientov s EDSS (Expanded Disability Status Scale) nad 4,0 je prekonávanie schodov kritickým míľnikom a často vyžadujú asistenciu alebo bezbariérový prístup.

Imobilní pacienti:

• Pacienti, ktorých zdravotný stav neumožňuje chôdzu po schodoch ani s oporou. Ich pohybový aparát vyžaduje pasívny transport, špeciálne schodolezy alebo vertikalizáciu v rámci fyzioterapie.

Poruchy chôdze po schodoch sú klasifikované podľa primárnej príčiny, pričom najčastejšie ide o neurologické poruchy (napr. skleróza multiplex, Parkinsonova choroba) alebo degeneratívne ochorenia kĺbov (artróza kolien a bedier). Tieto ťažkosti obmedzujú lokomóciu, rovnováhu a správny mechanizmus kroku (Valkovič, Růžička, 2013).

Hlavné typy patologickej chôdze

V klinickej praxi sa podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) (2026) poruchy chôdze rozdeľujú nasledovne:

• Ataktická chôdza (R26.0) : prejavuje sa nestabilitou, tackaním a rozšírenou bázou; pacient má problém udržať rovnováhu pri prenášaní váhy.
• Paralytická chôdza (R26.1) : vzniká pri obrnách a svalovej slabosti, typicky pri neuromuskulárnych ochoreniach.
• Ťažkosti pri chôdzi nezatriedené inde (R26.2) .
• Iné a bližšie neurčené poruchy chôdze a pohyblivosti (R26.8) – pocit neistoty v nohách.

Medzi najčastejšie príčiny ťažkostí pri chôdzi po schodoch patrí gonartróza a koxartróza, ktoré spôsobujú bolesť pri zaťažení a znižujú rozsah pohybu, ako aj neurologické a svalové ochorenia (napr. svalové dystrofie, ktoré priamo narúšajú silu potrebnú na prekonávanie výškových rozdielov). Ďalšími bariérami efektívnej chôdze po schodoch sú zmyslový deficit (znížená zraková ostrosť, slepota, absencia periférneho videnia), vertigo, celková slabosť, neistota alebo predchádzajúca negatívna skúsenosť pri chôdzi po schodoch, poruchy motoriky z inaktivity a výrazne zníženej fyzickej kondície, strach a ďalšie (Rajnohová, 2021).

Neschopnosť chôdze po schodoch môže mať viaceré negatívne dôsledky, ako je riziko úrazu, nakoľko schody sú pre človeka výraznou bariérou, limitácia bežného denného fungovania, sociálna izolácia, psychické dôsledky, rýchlejšia strata kondície a svalovej sily, atrofia svalov, obmedzenie pohybu, zhoršená funkcia pohybového aparátu, inaktivita, zvýšené riziko kardiovaskulárnych ochorení a ďalšie.

Typy chôdze podľa patologickej príčiny sú:

• Instabilná chôdza – pri oslabení bočných fixátorov panvy poklesne vo fáze jednoduchej opory nepodopretá strana panvy, svaly zabezpečujúce relatívne skrátenie kročnej končatiny sú preťažované.
• Chôdza o skrátenej končatine – pacient chodí na špičke, dlhšiu končatinu plne neextenduje,
• Jednostranne antalgická chôdza – pacient skracuje dobu zaťaženia boľavej končatiny, fázu odrazu a dostupu predlžuje,
• Kontraktúra v oblasti členkového kĺbu – mení sa rytmus chôdze a dĺžka kroku, pacient vychyľuje ťažisko do strany – kríva,
• Chôdza na plochých nohách – energeticky náročná chôdza, zaťažovaná je mediálna plocha chodidiel,
• Extenčná kontraktúra v oblasti kolena – pacient robí miernu abdukciu so súčasným zdvihnutím panvy pri prechádzani cez vertikálu,
• Kontraktúra v oblasti bedra – bráni využívať rotačný mechanizmus guľového kĺbu coxy. Pohybu sa zúčastňuje drieková oblasť, trupové svalstvo a panva (reklinácia panvy),
• Vestibulárna chôdza – chôdza o širšej báze,
• Parkinsonská chôdza – drobné, šúchavé kroky, pacient ťažko mení rytmus chôdze, viaznu súhyby končatín, prítomné je flekčné držanie trupu a končatín,
• Spastická hemiparetická chôdza – chôdza cirkumdukciou,
• Tabická (kohútia chôdza) – pacient nevie odhadnúť výšku kroku, vysoko zdvíha dolné končatiny čo pripomína chôdzu kohúta,
• Paraparetická chôdza – pacient nevie využiť v krokovom mechanizme striedanie flexie a extenzie pre prítomno flekčné postavenie; pri spastickej forme ide o tzv. nožničkovú chôdzu,
• Cerebelárna chôdza – pri poruche paleocerebella, tackavá chôdza, titubácie, široká báza; nazýva sa aj ako opilecká chôdza,
• Fibulárna chôdza – pacient nevie urobiť dorziflexiu v členku, došľapuje na špičku a vzniká fenomén stepu (dvojité klopnutie) (International Parkinson and..., 2025; Typológia chôdze podľa..., 2026; Valkovič, Růžička, 2013; Valkovič a kol., 2012).

Klinický význam správnej chôdze po schodoch

Chôdza po schodoch je funkčne náročná aktivita vyžadujúca koordinovanú prácu svalov v uzavretom kinetickom reťazci, optimálnu kontrolu ťažiska a zachovanie osi dolných končatín. Nedostatočná stabilizácia panvy, rotácia kolenného kĺbu a trupu, ako aj porucha excentrickej kontroly vedú k energeticky neefektívnemu a rizikovému pohybu. Cielená edukácia, individuálne nastavená stratégia pohybu a odborný dohľad umožňujú optimalizovať biomechaniku, redukovať kompenzačné mechanizmy a významne znížiť riziko pádu (Kociová, 2013).

Variabilita a adaptabilita chôdze po schodoch v parametri čas kroku (stride time variability) je silný prediktor pádu – vyššia variabilita znamená vyššie riziko pádu (Hausdorff, 2007). Ďalšie parametre, ako variabilita šírky kroku a dĺžky kroku, sú tiež spojené s rizikom pádu. Starší dospelí a osoby, ktoré utrpeli pád, vykazovali väčšie odchýlky týchto parametrov. Tieto zistenia sú dôležité pri chôdzi po schodoch, kde je stabilita kritická.

Variabilita koordinácie končatín a trupu nie je „chyba“ – je funkčná a adaptívna, malé odchýlky v pohybe nie sú chybou, ale prirodzeným mechanizmom prispôsobenia sa podmienkam. Vyššia koordinácia a variabilita medzi trupom a panvou umožňuje pružne reagovať na zmeny a nečakané perturbácie (napr. nerovné schody, náhle zastavenie). Naopak, príliš nízka alebo príliš vysoká variabilita môže znižovať schopnosť adaptácie a zvýšiť riziko pádu (Stergiou et al., 2006).

Hodnotenie variability a dynamiky chôdze, vrátane parametrov ako čas kroku, dĺžka a šírka kroku, môže pomôcť identifikovať seniorov s vyšším rizikom pádu. Rehabilitačné programy môžu cielene trénovať koordináciu a adaptabilitu, aby sa zlepšila bezpečnosť pri chôdzi po schodoch. Pri návrhu prevencie pádov a pomôcok (napr. zábradlia, vhodná obuv) je vhodné zohľadniť koordináciu a adaptabilitu chôdze, nielen stabilitu pri statickej chôdzi (Ducharme, 2017).

Benefity nácviku chôdze po schodoch

Nácvik chôdze po schodoch so sebou prináša viaceré pozitíva pre pacienta:

• zlepšenie koordinácie, stability a istoty pri chôdzi po schodoch,
• zefektívnenie a nárast pohybovej aktivity,
• zvýšenie svalovej aktivity a sily dolných končatín,
• lepšia dychová kontrola pri záťaži,
• redukcia strachu z pádu a iných negatívnych emócií,
• vyššia samostatnosť v bežnom živote,
• eliminácia sociálnej izolácie,
• pozitívny vplyv na celkové zdravie a kvalitu života človeka (Horbacz, Junger, 2025).

Nácvik chôdze aj s využitím digitálnych nástrojov môže viesť ku zvýšenej mobilite a samostatnosti pacientov. Mnohé štúdie a kampane sú zamerané na pozitívne stránky dostatočnej chôdze alebo pohybovej aktivity, ale minimálna pozornosť je venovaná správnej technike chôdze.

Metodika nácviku chôdze

Nácvik chôdze v rámci fyzioterapie s využitím digitálnych nástrojov sa skladá z viacerých súčastí:

• vstupné funkčné vyšetrenie,
• analýza chôdze po schodoch (videozáznam),
• edukácia správnej techniky chôdze po schodoch (s využitím digitálnych nástrojov),
• nácvik s bezprostrednou spätnou väzbou (s využitím digitálnych nástrojov),
• postupné zvyšovanie náročnosti s ohľadom na individualitu pacienta,
• opakované hodnotenie progresu pacienta.

Minimálna frekvencia nácviku chôdze je minimálne dvakrát týždenne s trvaním programu 4 – 6 týždňov.

Využitie digitálnych nástrojov pri nácviku chôdze

Moderné technológie revolučne menia nácvik chôdze. Medzi tieto technológie patria:
1. Videoanalýza pohybu – moderná metóda, ktorá pomocou kamerového záznamu a špecializovaného softvéru rozkladá pohyb na jednotlivé fázy. Vo fyzioterapii slúži na detailné posúdenie chôdze, držania tela a rozsahu pohybu kĺbov. Na videoanalýzu pohybu je možné pri nácviku chôdze využiť aj kamerové systémy umiestnené na schodoch (napr. Dynamic Reha Stairs). Cieľmi videoanalýzy pohybu sú:

• vizualizácia pohybového stereotypu chôdze,
• zlepšenie optických diagnostických zručností fyzioterapeuta,
• identifikácia asymetrií a kompenzačných mechanizmov,
• poskytovanie bezprostrednej vizuálnej spätnej väzby pacientovi,
• objektivizácia zistení,
• dokumentácia zistení a dosiahnutého pokroku,
• zvýšenie uvedomenia si vlastného pohybového prejavu, vrátane chýb,
• sledovateľnosť zistení a výsledkov fyzioterapeutom a pacientom,
• dôkazy o terapeutických intervenciách (Video Analysis - a Vital..., 2026).

2. Mobilné aplikácie – pre nácvik a sledovanie chôdze po schodoch neexistujú špeciálne aplikácie, ale sú využiteľné fitness aplikácie, ktoré automaticky zaznamenávajú vystúpené poschodia (pomocou barometra) a prejdené kroky. Medzi využiteľné mobilné aplikácie pre smartfón patrí klasický krokomer, ale aj napr. Pedometer: Daily Step Tracker, ktorá automaticky počíta kroky, spálené kalórie a aktívne stúpanie po schodoch, alebo aplikácia Google Fit a Apple Zdravie, ktorá presne detekuje zmenu nadmorskej výšky, eviduje zdolané poschodia a umožňuje nastavenie denných cieľov. Ďalšou využiteľnou aplikáciou je WalkStep: Tracker & Reward, ktorá motivuje k pohybu formou odmien a detailne vizualizuje denné či týždenné výkony. Medzi všeobecné ciele využitia mobilných aplikácií pri nácviku chôdze po schodoch patrí:

• sledovanie počtu krokov a prejdenej vzdialenosti,
• monitorovanie progresu v čase,
• objektivizácia celkovej záťaže,
• motivačný prvok podporujúci adherenciu k terapii (Merolli et al., 2021).

3. Senzory rovnováhy a tlaku – poskytujú včasnú a presnú kvantifikáciu biomechanických parametrov, ako sú rozloženie hmotnosti, dĺžka kroku a stabilita chodidla. Umožňujú fyzioterapeutom odhaliť aj drobné pohybové asymetrie počas výstupu alebo zostupu, a urýchliť tak nácvik bezpečnej chôdze. Môžu sa využívať tlakové alebo pohybové senzory. Tlakové (FSR) senzory a plošiny sa aplikujú priamo do obuvi, na chodidlá alebo sú zabudované priamo do schodov/podlahy. Vyhodnocujú dynamiku tlaku, určujú silu odrazu, zaťaženie špičky verzus päty a stanovujú body vyváženia. Umožňujú monitorovanie dynamiky chôdze. Naopak, pohybové senzory (Inerciálne jednotky IMU / gyroskopy a akcelerometre) sú nositeľné zariadenia, ktoré sa najčastejšie pripevňujú na trup, panvu a dolné končatiny. Sledujú priestorové uhly tela, rýchlosť pohybu a stabilitu v ťažisku pri prekonávaní schodov. Tieto nositeľné senzory pre analýzu chôdze poskytujú objektívne dáta porovnateľné s klinickými laboratóriami. Tieto technológie menia tradičnú rehabilitáciu, pretože nahrádzajú len vizuálny odhad fyzioterapeuta tvrdými dátami a umožňujú mozgu efektívnejšie sa učiť správnu koordináciu pri náročnejšom pohybe, akým je chôdza po schodoch (Šmondrk a kol., 2023).

Senzory rovnováhy a tlaku majú pri nácviku chôdze po schodoch viaceré benefity:

• Biologická spätná väzba (Biofeedback) v reálnom čase – počas chôdze po schodoch systém hneď upozorní pacienta (napr. zvukovo alebo vizuálne na monitore), ak prenáša príliš veľkú váhu na zdravú nohu alebo ak jeho ťažisko vybočuje, čím dostáva bezprostrednú inštrukciu, ako vyrovnať postoj.
• Korekcia osového zaťaženia – senzory pomáhajú zabrániť nesprávnym pohybovým stereotypom, ako je napríklad rotácia panvy alebo nadmerné zaťažovanie kolenných a bedrových kĺbov pri výstupe.
• Bezpečnosť a prevencia pádov – na základe dát senzory vyhodnotia mieru stability, čo terapeutom pomáha zvoliť správny typ kompenzačnej pomôcky (napr. barle alebo chodítka) a vyhodnotiť istotu pacienta v pohybe.
• Monitoring v domácom prostredí – okrem rehabilitačných centier existujú aj pohybové a tlakové senzory určené na inštaláciu na schodisku, ktoré okrem merania aktivít slúžia aj na automatické osvetlenie priestoru, čím sa pri nácviku výrazne zvyšuje bezpečnosť.

Využitie senzorov rovnováhy a tlaku pri nácviku chôdze má tieto ciele:

• analýza prenosu hmotnosti medzi dolnými končatinami,
• hodnotenie stability postoja a dynamickej rovnováhy,
• detekcia asymetrického zaťaženia,
• kvantifikácia a objektivizácia zlepšenia funkcie (Bizovská a kol., 2021).

4. Prenos princípu biofeedbacku do motorického tréningu – biofeedback ako terapeutická metóda využíva presné merania telesných funkcií v reálnom čase a funguje na princípe biologickej spätnej väzby. Pacient je pomocou senzorov napojený na prístroj, ktorý okamžite konvertuje nevedomé telesné procesy na vizuálne alebo zvukové signály (napr. grafy na obrazovke). Využitie biofeedbacku pri fyzioterapii pacientov s respiračnými či neurologickými problémami pomáha zvyšovať sebadôveru a istotu pri prekonávaní schodov aj v bežnom živote.
Pri nácviku chôdze po schodoch sú využiteľné viaceré typy biofeedbacku, a to:

• Vizuálny a akustický biofeedback – využíva snímače tlaku v chodidlách alebo kamerové systémy umiestnené na schodoch. Pacient v reálnom čase vidí na monitore grafické znázornenie rozloženia hmotnosti na schode alebo počuje zvukový signál pri dosiahnutí správnej polohy chodidla. Okamžitá vizuálna/zvuková informácia umožňuje pacientovi korigovať postavenie ťažiska, dĺžku kroku a intenzitu zaťaženia (viac je uvedené v bode 3. vyššie).
• Kinematický a elektromyografický (EMG) biofeedback – snímače vyhodnocujú uhly v kĺboch alebo elektrickú aktivitu svalov (napr. štvorhlavého svalu stehna). Ak pacient správne zapojí svalstvo, systém mu poskytne pozitívnu spätnú väzbu. Tento biofeedback zabraňuje nežiaducim pohybovým stereotypom (napr. nadmerná kompenzácia zdravou končatinou).
• Biofeedback spirometrie – pri nácviku chôdze po schodoch predstavuje modernú rehabilitačnú metódu, ktorá pacientom umožňuje zrakom alebo sluchom kontrolovať dýchanie a spotrebu kyslíka v reálnom čase. To pomáha predchádzať zadýchaniu, zlepšuje kapacitu pľúc a znižuje celkovú námahu pri fyzickej aktivite. Tento rehabilitačný proces sa skladá z viacerých krokov:
  1. Sledovanie dýchania – pomocou spirometrického senzora prístroj nepretržite meria vitálnu kapacitu pľúc a dychový objem počas výstupu alebo zostupu po schodoch.
  2. Bezprostredná odozva (Biofeedback) – počítačový systém konvertuje dáta o dýchaní na grafy alebo zvuky, pričom pacient ihneď vidí, či dýcha plytko, príliš rýchlo, alebo či zapája bránicu.
  3. Korekcia techniky – na základe spätnej väzby sa pacient učí vedome korigovať frekvenciu a hĺbku dychov tak, aby optimalizoval prísun kyslíka do svalov.
  4. Prevencia únavy a stresu – vďaka správnemu dýchaniu sa telo dostáva do lepšej psychickej aj fyzickej pohody, čo vedie k menšej svalovej únave a lepšiemu zvládaniu stresu zo záťaže.

Cieľom využitia biofeedbacku pri nácviku chôdze je:

• zrýchlenie neuroplasticity – opakovaním pohybu s okamžitou korekciou si centrálna nervová sústava rýchlejšie osvojuje správny pohybový vzorec,
• redukcia strachu alebo úzkosti a rizika pádu – vďaka neustálej kontrole a podpore získava pacient vyššiu sebadôveru, pocit bezpečia a istoty, čo je kľúčové pre samostatné fungovanie v domácnosti,
• prevencia preťaženia – pacient sa učí správne dávkovať silu, čím sa minimalizuje riziko poškodenia kĺbov a svalovej únavy,
• zlepšenie okysličenia organizmu – správna technika dýchania predchádza poklesu saturácie krvi kyslíkom počas chôdze,
• neustála spätná väzba (napr. graf na obrazovke) – pomáha pacientovi lepšie zvládnuť stres z dýchavičnosti, čím sa zvyšuje jeho fyzická výdrž a istota,
• synchronizácia dýchania s fyzickou záťažou, zlepšenie kapacity pľúc a zníženie neúmernej dýchavičnosti,
• aktívna participácia pacienta – pacient sa stáva aktívnym účastníkom terapie, nie pasívnym prijímateľom intervencie,
• lepšie motorické učenie – spätná väzba zlepšuje korekciu pohybu a podporuje vytváranie správneho pohybového stereotypu,
• zvýšenie sebakontroly – pacient získava schopnosť autoregulácie pohybu,
• redukciu strachu z pádu – objektívna spätná väzba zvyšuje pocit bezpečia a istoty pri pohybe (Malik, Dua, 2025).

5. Využitie špecializovaných technológií – pri nácviku chôdze po schodoch môže fyzioterapeut využiť aj moderné digitálne nástroje, ktorými sú robotické systémy ako zariadenia napr. G-EO System (alebo podobné roboticky asistované trenažéry) simulujúce chôdzu po schodoch s riadenou oporou hmotnosti a poskytujú objektívne dáta o zapojení končatín v jednotlivých fázach schodiskového cyklu. Trendom posledných rokov je aj využitie virtuálnej reality (VR), pričom kombinácia balančného tréningu s virtuálnym prostredím pri nácviku chôdze využíva interaktívne prostredia na stimuláciu mozgu, čo výrazne zlepšuje obnovu motorických funkcií. Pacient vníma simulované prekážky, vďaka čomu sa jeho telo prirodzene prispôsobuje, pričom fyzioterapeut vie presne nastaviť náročnosť tréningu.

Medzi ciele využitia špecializovaných technológií patrí:

• zlepšenie neuroplasticity mozgu a zapojenie CNS – vizuálny vnem v okuliaroch pri VR núti mozog rýchlejšie budovať nové nervové spojenia; pri robotických systémoch využitie spätnej väzby a senzomotorickej stimulácie pomáha mozgu znovu sa učiť stratené pohybové vzorce,
• vysoká intenzita a opakovateľnosť – umožňuje absolvovať stovky až tisíce krokov v jednej terapii,
• väčšia motivácia – pacient sa vďaka zábavným hrám a scenárom viac sústredí na pohyb,
• bezpečnosť a skorá vertikalizácia – nácvik prebieha v stabilnom prostredí, kde nehrozí reálny pád, často v kombinácii s odľahčením hmotnosti; bezpečný nácvik aj u imobilných pacientov vďaka sofistikovaným postrojom,
• presné dávkovanie záťaže – systémy dokážu presne nastaviť mieru odľahčenia telesnej hmotnosti, rýchlosť pásu a odpor kladený na končatiny podľa aktuálneho stavu pacienta,
• podpora správneho stereotypu – zabraňujú vzniku nesprávnych pohybových návykov a korigujú asymetriu chôdze (Banyai, Brișan, 2024; Využití virtuální reality..., 2026).

Využitie digitálnych nástrojov pri nácviku chôdze môže byť limitované viacerými bariérami, ktoré je možné vo všeobecnej rovine rozdeliť na somatické, psychické a socio-ekonomické. Medzi somatické bariéry je možné zaradiť tremor rúk alebo tela či zmyslové poruchy – poruchy zraku a sluchu (Prashad, Chen, 2018). Z ďalších fyzických prekážok to môže byť prítomnosť chronického ochorenia alebo polymorbidita s obťažujúcimi symptómami, ktoré bránia využívaniu IKT (napr. imobilita, bolesť, dekubity, nauzea, vracanie a iné). Využívanie moderných technológií môžu determinované aj poruchami výživy (malnutrícia, dehydratácia), poruchami termoregulácie, poruchami spánku, prítomnosťou závratov, instability a pádov, poruchami vyprázdňovania a inými faktormi vyplývajúcimi zo somatickej stránky. Psychické bariéry vo vzťahu k digitálnym nástrojom u pacientov predstavuje demencia, depresia, delírium, poruchy pamäti, maladaptačné poruchy, pokles psychickej výkonnosti, únava, spomalenie psychických procesov, zhoršenie pozornosti, zmeny v emočných reakciách, zmeny osobnosti a iné. Medzi socio-ekonomické determinanty patrí osamelosť pacienta, nižšia miera sociálnych kontaktov, sociálna izolácia a nezáujem o sociálnu inklúziu, inaktivita, nedostatočné finančné zabezpečenie, nevhodné podmienky bývania a ďalšie (Magerčiaková, Zrubáková, 2024).

Záver

Chôdza po schodoch patrí medzi najnáročnejšie bežné denné aktivity, predovšetkým u seniorov, pacientov po operačných výkonoch a úrazoch. Vyžaduje dostatočnú svalovú silu dolných končatín, stabilitu trupu, rovnováhu, koordináciu, ale aj primeranú dychovú a kardiovaskulárnu rezervu. Praktické skúsenosti fyzioterapeutov poukazujú na to, že pacienti zvládnu chôdzu po rovine, ale práve schody sú pre nich limitujúcim faktorom návratu ku samostatnosti. Digitálne nástroje nie sú náhradou fyzioterapie, ale predstavujú spôsob, ako pomôcť pacientovi lepšie porozumieť vlastnému pohybu pri chôdzi po schodoch. Implementácia týchto nástrojov v zdravotníckej praxi zvyšuje kvalitu rehabilitačného procesu u pacientov, ale prispieva aj ku bezpečnosti pohybovej aktivity, prevencii sociálnej izolácie a zvýšenej kvalite života, aj v kontexte samostatnosti či sebestačnosti vo vzťahu k základným denným činnostiam človeka (napr. nákup potravín, absolvovanie lekárskeho vyšetrenia, návšteva bohoslužieb, využívanie rôznych služieb, cestovanie a podobne). Digitálne nástroje ako významný moderný doplnok klasickej fyzioterapie prispievajú aj ku zlepšeniu porozumenia pohybu, motivácie pacienta a objektivity terapie.

Autor:
Mgr. Pavel Mogora

Zoznam bibliografických odkazov

AMERICAN PSYCHOLOGICAL ASSOCIATION. 2018. Motor learning. In: APA Dictionary of Psychology [online]. Dostupné z: https://dictionary.apa.org/motor-learning [11]

BANYAI, A. D., BRIȘAN, C. 2024. Robotics in Physical Rehabilitation: Systematic Review. Healthcare (Basel). 2024 Aug 29;12(17):1720. doi: 10.3390/healthcare12171720. PMID: 39273744; PMCID: PMC11395122.

BIZOVSKÁ, L., NOHELOVÁ, D., JANURA, M. 2021. Inerciálne senzory a ich využitie v klinickej praxi. In: Rehabilitace a fyzikální lékařství, 28, 2021, No. 4, pp. 177-184.
doi: https://doi.org/10.48095/ccrhfl2021177 [12].

DOE, J., SMITH, J. 2022. Effectiveness of Spirometer Feedback in Respiratory Physiotherapy for Seniors. Journal of Respiratory Therapy. 2022. ISSN 1234-5678.

DUCHARME, S. W. 2017. Quantifying gait adaptability: Fractality, complexity, and stability during asymmetric walking. Doctoral dissertation. Amherst: University of Massachusetts, 2017.

HAUSDORFF, J. M. 2007. Gait dynamics, fractals and falls: finding meaning in the stride-to-stride fluctuations of human walking. Hum Mov Sci. 2007 Aug;26(4):555-89. doi: 10.1016/j.humov.2007.05.003. Epub 2007 Jul 5. PMID: 17618701; PMCID: PMC2267927.

HORBACZ, A., JUNGER, J. 2025. Pohybové programy pre seniorov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Ústav telesnej výchovy a športu, 2025, 117 s. ISBN 978-80-574-0486-6.

CHAKRABORTY, A., WHITE, J. et al. 2024. Remote monitoring of daily spirometry and oximetry in patients with pulmonary fibrosis: A feasibility study. BMJ Open Respiratory Research. 2024, roč. 11, e001848. ISSN 2052-4439.

INTERNATIONAL PARKINSON AND MOVEMENT DISORDER SOCIETY. 2025. Gait disorders and stiffness in Parkinson's disease. [online]. [cit. 2026-05-20]. Dostupné na internete: https://sk.movementdisorders.org/MDS/Resources/Patient-Education/Gait-Di... [13]

KOCIOVÁ, K. 2013. Základy fyzioterapie. Martin: Osveta, 2013, 276 s. ISBN 978-80-8063-389-9.

MAGERČIAKOVÁ, M., ZRUBÁKOVÁ, K. 2024. Význam digitálnej zdravotnej gramotnosti u seniorov z perspektívy ošetrovateľstva. In: Prohuman [elektronický zdroj] : vedecko-odborný internetový časopis. Roč. 16 (2024), online, s. 1 - 12. ISSN 1338-1415.

Medzinárodná klasifikácia chorôb – MKCH-10. 2026. [online]. [cit. 2026-03-03]. Dostupné na internete: https://www.nczisk.sk/standardy-v-zdravotnictve/pages/medzinarodna-klasi... [14]

MALIK, K., DUA, A. 2025. Advancing Patient Care With Biofeedback. [online]. [cit. 2026-04-10]. In: StatPearls Treasure Island (FL): StatPearls Publishing. Dostupné na internete: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK553075/ [15]

MEROLLI, M,, FRANCIS, J.J,, VALLANCE, P., BENNELL, K. L., MALLIARAS, P., HINMAN, RS. 2021. Patient-Facing Mobile Apps to Support Physiotherapy Care: Protocol for a Systematic Review of Apps Within App Stores. JMIR Res Protoc. 2021 Dec 9;10(12):e29047. doi: 10.2196/29047. PMID: 34889767; PMCID: PMC8704116.

PRASHAD, R., CHEN, M. 2018. Back to the Basics: The Importance of Considering Health Literacy in the Development and Utilization of Consumer E – Health Interventions. In: PAPALOIS, V. E., THEODOSOPOULOU, M.: Optimizing Health Literacy for Improved Clinical Practices. Hershey PA: IGI Global, 2018, p. 73 – 86. ISBN 978-1-5225-4074-8.

RAJNOHOVÁ, E. 2021. Imobilita u geriatrických pacientov. [online]. [cit. 2026-04-10]. In: MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA SR: Štandardné postupy, 2021, 19 s. Dostupné na internete: file:///C:/Users/pouzivatel/Downloads/3_1-Imobilita-u-geriatrickeho-pacienta-Geriatria%20(1) .pdf

RYCHLÍKOVÁ, E. 2019. Funkční poruchy kloubů končetin. Praha: Grada, 2019, 240 s., ISBN 9788027120963.

SMITH, K., LEVIN, S. 1995. Walkfit: chůzí ke zdraví. Bratislava: Timy, 1995, 166 s. ISBN 80-88799-03-1.

STERGIOU, N., HARBOURNE, R., CAVANAUGH, J. 2006. Optimal movement variability: a new theoretical perspective for neurologic physical therapy. J Neurol Phys Ther. 2006 Sep;30(3):120-9. doi: 10.1097/01.npt.0000281949.48193.d9. PMID: 17029655.

ŠMONDRK, M., BABUŠIAK, B., KREANOVÁ, A. 2023. Využitie FSR senzorov pre monitorovanie dynamiky chôdze. [online]. [cit. 2026-04-10]. In: Konferencia: Trendy v biomedicínskom inžinierstve, 2023, s. 186 – 191. DOI: 10.13164/trendybmi.2023.186. Dostupné na internete: https://www.researchgate.net/publication/374957955_Vyuzitie_FSR_senzorov_pre_monitorovanie_dynamiky_chodze>.

TROJAN, S. 2001. Fyziologie a léčebná rehabilitace motoriky človeka. 2. přeprac. a rozš. vyd. Praha: Grada, 2001, 226 s., ISBN 9788024700311.

VALKOVIČ, P., RŮŽIČKA, E. 2013. Klasifikácia porúch chôdze. In: Neurológia pre prax, 14, 2013, č. 4, s. 176–178. ISSN 1339-4223.
Typy chôdze podľa patologickej príčiny. 2026. [online]. [cit. 2026-03-03]. Dostupné na internete: https://fyzioterapia.net/2012/02/typy-chodze-podla-patologickej-priciny/ [16]

VALKOVIČ, P., KOŠUTZKÁ, Z., SCHMIDT, F. 2012. Posturálna instabilita, poruchy chôdze a pády pri Parkinsonovej chorobe. In: Česká a slovenská neurologie a neurochirurgie, 2012; 75/ 108(2): 141– 153. ISSN 1802-4041.

Video Analysis - a Vital Part of the Physiotherapy Process. 2026. [online]. [cit. 2026-06-10]. Dostupné na internete: https://www.dartfish.com/blog/video-analysis-physiotherapy-process/ [17]

Využití virtuální reality ve fyzioterapii. 2026. [online]. [cit. 2026-04-10]. Dostupné na internete: https://fyzioklinika.cz/poradna/clanky-o-zdravi/20-vyuziti-virtualni-rea... [18].