Experience of theology students with the supervision method - initial screening
Abstrakt: Príspevok poukazuje na vnímanie metódy supervízie teológmi, resp. študentami teológie. Pastorálna supervízia je na Slovensku v počiatočnej fáze rozvoja a to aj vďaka absolventom zahraničných škôl, alebo študentom teológie, ktorí v rámci pastoračnej praxe strávia čas v sociálnom zariadení a zoznámia sa s touto metódou spolu so svojimi dočasnými kolegami - sociálnymi pracovníkmi. V príspevku sme vyjadrili ich názor na supervíziu a veríme, že aj vďaka ich stretu a porozumeniu jej významu sa buduje lepšie pochopenie vo vnútri cirkvi k implementácii a búraniu predsudkov a uznaniu supervízie ako prirodzenej odbornej súčasti a nevyhnutnosti tak v pomáhajúcich profesiách ako aj v profesii kňazskej.
Kľúčové slová: duchovná služba, pastorálna supervízia, putovanie.
Abstract: This article points out the perception of supervision by theologians as well as students of theology. Pastoral supervision is at its beginings in Slovakia thanks to foreign university graduates or students of theology who spent some time in social institutions during their pastoral practice years and got to know the method of supervision working alongside social workers. We show their opinions about supervision in this article and we believe that thanks to their experience there will be better understanding, implementing, breaking down of prejudices and recognition of supervision as a natural and necessary professional part of the helping professions as well as priests in Slovakia.
Key words: spiritual service, pastoral supervision, pilgrimage
Duchovná služba vo svojich rôznych podobách prináša prácu s ľuďmi a s ňou spojené rôzne potešenia, povzbudenia ako aj utrpenia a sklamania. Je obrovským privilégiom kráčať s ľuďmi v rôznych životných situáciách, mať možnosť poskytnúť podporu, duchovný nadhľad a vedenie. Je však dôležité si uvedomiť, že potreba takéhoto sprevádzania narastá a bude stále potrebnejšia. Na kňaza je tak v rôznych životných situáciách jednotlivcov kladená obrovská záťaž byť profesionál a konať stále milosrdne- pri riešení konfliktov, súcitne- pri strete so smrťou, s radosťou- pri sobášoch (Polcková 2021)
„Je chybou považovať kňaza za niekoho, kto poslúži všetkým a sám nič nepotrebuje. Bohužiaľ v kresťanskom prostredí sa tak stáva. Pojmy ako supervízia sú väčšinou neznáme, bálintovské skupiny sa vyskytujú len náhodne. Tak dochádza k častému preťaženiu kňazov, k nástupu syndrómu vyhorenia, prípadne k nezvratným duchovným a morálnym škodám, ktoré nikto nečakal. Niekedy je taktiež v hre nesprávne presvedčenie, že dobrý kresťan je ten, ktorý nehľadí na seba. Kňaz si musí byť v prvom rade vedomý toho, že jeho možnosti a schopnosti sú obmedzené. Inak povedané, musí si byť vedomý svojich hraníc a rešpektovať ich. Čím viac chce urobiť pre druhých a čím väčšie nároky sú na neho kladené, tým zodpovednejšie sa musí starať sám o seba- nie naopak.“ (Opatrný 2014, s. 174)
Kňaz Jesús Morán hovorí o potrebe prinášať Krista, tam kde je rozdelenie, o potrebe byť s ľuďmi v ich utrpení. (Kubicová 2023) Pápež František v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium hovorí, že nemôžeme zostať pokojní, len v pasívnom očakávaní, vnútri našich kostolov, ale musíme prejsť od pastorácie jednoduchého udržiavania k pastorácii rozhodne misijnej. (František 2013) „Človek má pozdvihovať padlých a oslobodzovať uväznených. Nemá len čakať, nemá len pozorovať. Sám sa podieľať na spáse sveta.“(Buber 1995, s.63)
Takéto očakávania, ako aj tlak na výkon duchovných nesú so sebou riziko vyhorenia, resp. odchod duchovných zo služby. Štatistiky ako aj skúsenosti hovoria, že syndróm vyhorenia medzi duchovnými nie je nezvyčajný jav, keďže aj ich profesia je službou ľuďom. Treba si uvedomiť, že mnohí z kňazov zápasia s pocitom sklamania, skľúčenia, únavy a izolácie. Mnohí sa cítia opustení vo svojich problémoch a nevedia s kým by mohli o svojich problémoch hovoriť otvorene a úprimne. (Žurek, 2021)
Volanie do služby duchovného, znamená vedieť sa postarať o svoje vlastné zdravie, aby som mohol pomôcť tým, ktorým mám slúžiť. Je im prikázané dávať pozor na seba a ľudí, ktorí im boli zverení. V spojitosti s Bohom človek ľahšie rieši svoje problémy, a tým, že vie riešiť seba, je dobrým príkladom pre ľudí, ktorí Boha nepoznajú.
Biblia o potrebe starať sa o seba hovorí: “Dávajte pozor na seba i na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu cirkev, ktorú si získal za cenu svojej vlastnej krvi“ (Sk 20,28) „Dávaj pozor na seba a na učenie; buď v tom vytrvalý. Lebo ak si budeš takto počínať, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú.“ (1Tim 4,16)
Jednou z možností ako sa aj iné pomáhajúce profesie starajú o svoje profesionálne zdravie je supervízia a aj v kontexte vyššie spomenutých veršov sa javí ako metóda, ktorá umožňuje reflexiu vlastného profesionálneho správania, ide pri tom o rozvíjanie sebareflexie, pochopenie nevedomých aj uvedomovaných súvislostí. „Pri supervíznom stretnutí sa reflektuje prežívanie a vzťahy supervidovaného k svojmu primárnemu sociálnemu prostrediu, k sebe samému, ku klientovi, pracovnému prostrediu a pod.“ (Bednářová 1997, s.8) Viac a viac cirkevných zborov, zatiaľ skôr v zahraničí, na Slovensku len niektoré evanjelikálne cirkvi, si uvedomujú potrebu profesionálnej supervízie, tzv. pastorálnej supervízie pre tých, ktorí pôsobia v duchovnom povolaní s presahom do charitatívnej, filantropickej a pastoračnej činnosti. „Úžitok, ktorý priamo ovplyvní nie len samotných duchovných, ale taktiež z neho profitujú tí, ktorým duchovný slúži, ako aj širšia duchovná komunita. Keď je poskytnutá duchovnému dostatočná podpora a povzbudenie, je potom on sám efektívnejší vo svojej práci s ľuďmi, je empatickejší a milosrdnejší, ale taktiež je celé telo Kristovo viac podporené a povzbudené.“ (Leach - Paterson 2015, s.21)
Študenti teológie (bohoslovci Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove) mali možnosť počas pastoračného ročníka, niektorí aj viac ako dva roky, účasti na supervízii, ktorá bola realizovaná v sociálnom zariadení (Dorka, n. o.). Poskytovatelia sociálnych služieb majú povinnosť zabezpečovať supervíziu pre svojich zamestnancov podľa § 9 ods.12 zákona 448/2008 o sociálnych službách. Študenti teológie sa neskôr po účasti na supervízii podelili o svoje skúsenosti so supervíziou v dotazníku, v ktorom sa pýtame na ich skúsenosť so supervíziou, na jej prínos do situácie, v ktorej sa v danom čase nachádzali, ako aj prínos do ich budúcej pastoračnej práce. Z ich odpovedí sme zistili, že všetci, ktorí dotazník vyplnili strávili v zariadení sociálnych služieb viac ako rok, čo im umožnilo absolvovať viac ako tri supervízie.
Všetci, ktorí sa supervízie zúčastnili uviedli, že to bola skúsenosť, ktorá im pomohla v ďalšej práci, ako aj v lepšom nastavení sa na klienta, či spolupracovníkov v danom momente. Prvotného skríningu sa zúčastnilo päť teológov. Z ich odpovedí vyberáme nasledujúce excerpty z dát:
„Zlepšil sa môj prístup ku klientom a kolegom, ako aj vnímanie pridelených úloh.“
„Účasť mi pomohla v tom, že viem lepšie vyhodnotiť efektivitu a správnosť svojho prístupu k zvereným ľuďom a prípadne po reflexii prehodnotiť či zmeniť prístup.“
„Supervízia mi pomohla k lepšiemu vnímaniu mojich kolegov.“
„Viac som o tejto metóde začal uvažovať, je prínosná pre zlepšenie vzťahov v skupine spolupracovníkov.“
„Viem si predstaviť, že skupinová supervízia by nám pomohla na úrovni dekanátov.“
„Individuálna supervízia mi pomohla s jednotlivými situáciami. Je veľká škoda, že sa na supervízii šetrí a nevieme ľuďom poskytovať túto službu pravidelnejšie. Myslím, že mnohí moji kolegovia v sociálnom zariadení, čím boli skúsenejší, si supervíziu vážili viac.“
„Pohľad supervízora ma inšpiroval natoľko, že som sa mi tá práca zapáčila.“
„Je to užitočný nástroj na nielen profesionálny, ale i osobnostný rast“
Pre jej pozitívne dôsledky, s ktorými sa študenti teológie stretli sme presvedčení, že tento formát pomoci im pomôže aj v ďalšom ich smerovaní a metóda supervízie im nebude cudzia. Z toho však vyvstáva otázka, či aj v podmienkach Slovenska a cirkvi sme pripravení sa takto odborne posúvať v starostlivosti o seba, ako aj o ľudí, ktorí sú nám zverení. Význam prevencie pred vyhorením, ktoré vzniká pomaly a nenápadne a je ťažké si ho v prvých štádiách vôbec všimnúť, pokiaľ nenastane úplné vyčerpanie. (Žurek 2021) Téme pastorálnej supervízie sa na Slovensku aktívne venuje Oslíková a Ibošová, ale stále je táto téma u nás len v začiatkoch. V katolíckej cirkvi o pastorálnej supervízii píše Kožuch, ktorý dokonca uvažuje o je zavedení do seminárnej prípravy a nepretržitej formácie kňazov a rehoľníkov v Katolíckej cirkvi. (Kožuch 2022) „Ľudia potrebujú podporu v prvých rokoch svojho služobného života, pretože problémy, ktoré sa objavia, môžu byť v týchto prvých rokoch veľmi náročné.„ ( Kožuch 2022, s. 11) O pastorálnej supervízii sa v literatúre hovorí ako o úmyselnej, pravidelnej konverzácii medzi supervízorom a supervidovaným, duchovným, alebo človekom zodpovedným za pastoračnú prácu s ľuďmi v cirkvi, ktorá sa zameriava na pastoráciu a aspekty s ňou spojené. Supervízia vytvára bezpečný priestor pre zúčastneného, v ktorom môže reflektovať na ciele, povolanie a budúce východiská. Dobrá supervízia kladie veľký dôraz na to, aby priniesla osoh pre samotného duchovného a spôsob akým je vykonávaná služba v zmysle vernosti a súcitu. Pri supervízii ide o pretrvávajúcu a konštantnú podporu v pravidelných intervaloch. Konverzácia sa vedie medzi oboma zainteresovanými stranami, ktoré sa navzájom angažujú v otvorenom a poctivom rozhovore a kladení si otázok. (ASPE 2015)
V cirkvi sa môžeme stretnúť aj s inými podpornými metódami, ktoré sú založené na povzbudení duchovného a jeho celkového zdravia (well-being), akými sú napríklad coaching, mentoring, duchovné smerovanie a poradenstvo.V kontexte pastorácie supervízia môže poskytnúť podporujúce a edukatívne prostredie a facilitovať profesionálny rozvoj duchovného, umožňujúci supervidovanému pokračovať v službe verne a efektívne, dokonca aj v namáhavejších situáciách. (AAOS 2009)
Biblický základ pre supervíziu
„V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“ On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nim.“ (Lk 24, 13-35)
Z najrôznejších dôvodov je text z Cesty do Emauz z Lukášovho evanjelia najlepším príkladom supervízie, kde dvaja učeníci odchádzajúci z Jeruzalema po smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša sú presiaknutí smútkom a nie sú schopní vo svojom žiali spoznať zmŕtvychvstalého Krista. Často sa duchovným stáva, že kvôli každodenným maličkostiam, ako aj väčším výzvam v službe, nevidia Krista. Úlohou supervízie je nájsť perspektívu a spracovať každodenné starosti a veľké výzvy, ktoré v konečnom dôsledku vedú k službe, v ktorej je rozpoznateľný Duch Svätý a jeho pôsobenie ako aj prítomnosť Krista. (AAOS 2009)
Antiochijský Pravoslávny kňaz David Alexander napísal užitočný článok zaoberajúci sa teológiou supervízie s názvom: Spoluputovanie a prítomnosť: Východná Pravoslávna Perspektíva Pastorálnej Supervízie (Alexander 2013), v nasledujúcich riadkoch zhrnieme reflexiu na jeho článok, inšpirovanú kňazom Alexandrom.
Zúčastnenie sa pastorálnej supervízie je ako podstúpenie púte. V mysli má človek vydávajúci sa na púť jasný cieľ a nádej v transformáciu. Spoločnosť je neoddeliteľnou súčasťou supervízneho procesu. Inšpirovaná Kristom v príbehu Cesty do Emauz, pastorálna supervízia je spoločnosť na ceste, zámerným pochodom s ostatnými a momenty prekvapenia ľuďmi, alebo skutočnosťami, ktorých stretneme pri putovaní. Dôvera je na tejto jeho ceste kľúčová. Tak ako pri putovaní na sväté miesto sme nútení dôverovať sprievodcovi, tak budujeme aj vzťah dôvery a disciplíny v pastorálnej supervízii. V tom, že nevidíme supervízora ako niekoho, kto počíta naše zlyhania a prehry, ale ako niekoho, kto je kvalifikovaný a skúsený v načúvaní, povzbudzovaní, podpore a pomoci nasmerovať nás k cieľom, ktoré hľadáme.
Táto dôvera nie je len medzi supervízorom a supervidovaným, ale aj dôvera v proces samotnej supervízie. Vyžaduje si otvorenosť priznania si, že náš cieľ sa môže v procese meniť a že si to niekedy bude vyžadovať radikálnu zmenu. Opäť si predstavme učeníkov putujúcich do Emauz. Ježiš s nimi putuje väčšinu dňa, načúva im, reflektuje a na konci dňa ich vyzve, aby zmenili smer a vrátili sa späť do Jeruzalema. Učeníci kráčajú spolu v žiali, sú zmätení, túžiaci po zmene. Ich stretnutie s Kristom viedlo k tejto transformácii, ale taktiež ich vlastná odhodlanosť, ochota, hrala významnú úlohu pri premene. Učeníci dovolili Ježišovi, aby kráčal s nimi, aj napriek tomu, že nevedeli, kto je, počúvali a nasledovali jeho usmernenia. Supervízny proces vytvára priestor pre Krista. Tak ako metafora o troch stoličkách v miestnosti-jedna pre supervízora, jedna pre supervidovaného a jedna pre Ježiša. Supervízia ponúka priestor v službe a v živote supervidovaného na objavenie Krista. V supervízii vstupujeme do vedomého vzťahu, aby sme reflektovali svoju službu, aby sme mohli zistiť, čo od nás Boh chce, aby sme robili a boli.
Pastorálna supervízia prináša osoh supervidovanému, ako aj tým ktorým slúži a širšej duchovnej komunite:
- môže zlepšiť pocity a zdravie jednotlivca tým, že mu ponúka podporné, nehodnotiace načúvanie skrze vzťah a priestor, kde môže byť človek autentický a úprimný vzhľadom k svojej skúsenosti so službou,
- poskytuje možnosť získať jasnejšiu a obsiahlejšiu perspektívu práce,
- môže zmierniť niektoré napätia a frustrácie zo služby a predísť vyhoreniu,
môže poslúžiť duchovnému opäť získať víziu a pôvodné vnútorné volanie do služby, ktoré sa mohli v každodenných problémoch vytratiť, - poskytuje bezpečné prostredie pre učenie sa a rozvoj,
- potvrdzuje silné stránky supervidovaného a môže mu pomôcť byť viac vedomým a akceptujúcim svoje nedostatky alebo priestor pre rast. (Leach - Paterson 2015)
Ak sa duchovný učí a rozvíja, ak sa cíti povzbudený a podporený, stáva sa efektívnejším v službe a s ním prosperuje celá farnosť a duchovná komunita zažíva rozvoj.
Jeden model supervízie, známy aj ako model stoličky s troma nohami, je založený na troch funkciách: restoratívnej, formatívnej a normatívnej. Tieto tri funkcie slúžia supervidovanému tým, že je podporený a vypočutý a pomôže mu vrátiť sa k svojej vízii a volaniu, pomôže mu rásť, čo môže zahŕňať nový náhľad, poznanie a zdroje, venuje sa etickým a manažérskym otázkam a otázkam hraníc. (The United Reformed Church, 2020 )
Autor: Mgr. Antónia Helton
Prešovská univerzita v Prešove, Pravoslávna bohoslovecká fakulta
Použitá literatúra
ALEXANDER, D.W. 2013, Co-Pilgrimage and Presence: An Eastern Orthodox Perspective for Pastoral Supervision. Reflective Practice: Formation and Supervision in Ministry, 2013, str. 169-180, ISSN 2325-2855
ASPE. 2015. The Association for Pastoral Supervision & Education. Promoting good practice in pastoral supervision. (online) (cit.10.9.2023) Dostupné na: https://www.pastoralsupervision.org.uk/ [3]
BEDNÁŘOVA, Z. 1997, Supervize jako forma metodického vedení. Sociální politika. 1997, roč.23, č.7-8, str.8, ISSN 0049-0961
BUBER, M. 1995, Štyri mystéria, Bratislava, Gardénia Publishers, 1995, 63 s.,
ISBN 9788085662047
FRANTIŠEK : Evangelii gaudium. Apoštolsá exhortácia o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete. Tranava: SSV, 2013, 202 s. ISBN 978-80-8161-04408
HAVRÁNEK, A. 1986, Úvahy o pastýřské péči. Praha: Ústřední církevní nakladatelství. 1986. 280 s. ISBN neuvedené
HAWKINS, P. - SHOHET, R. 2016, Supervize v pomáhajících profesích. Vyd. 2. Praha: Portál, 2016. 208 s. ISBN 978-80-262-0987-4.
KALENSKÁ, M. 2011, Syndróm vyhoření u duchovných- Bakalárska práca, Univerzita Karlova, Pedagogická fakulta
LEACH, J. - PATERSON, M. 2015. Pastoral Supervision: A Handbook. 2nd Ed, London, SCM Press, 2015, 320str., str. 20-22, ISBN 9780334053446
MLYNARČÍK, P. 2018. Supervízia v pastoračnej praxi (duchovnej službe). In: SCHAVEL, M. – KUZYŠIN, B. – HYNYADIOVÁ, S. (eds.) Podoby supervízie a prevencia syndrómu vyhorenia. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: VŠZaSP sv. Alţbety. 2018. 247 s. ISBN 978-80-8132-193-1
OPATRNÝ, A. 2014. Pastorace zvláštních skupin. Červený Kostelec: Pavel Mervart, 2014. 196 s. ISBN 978-80-7465-116-8
Oslíková, E. 2017. Pastorálna supervízia v službe spolupracovníkov cirkvi. Dizertačná práca. UK EBF
OXHANDLER, E. C.- POLSON, K. M. -MOFFATT, W.A.- ACHENBAUM, H. K., 2017, The Religious and Spiritual Beliefs and Practices among Practitioners across Five Helping Professions. In: Religion, 8(11), 2017, s. 237.
SCHAVEL, M. – KUZYŠIN, B. 2023. Teória a prax supervízie. Sumarizačno- teoretické a systémovo- analytické kontexty slovenského aplikačného prostredia. Prešovská univerzita v Prešove, Prešov. 2023, 198 s., ISBN 978-80-555-3133-5
Supervízia je v oblasti sociálnej práce ustanovená nasledovnými legislatívnymi predpismi: zákonom NR SR č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákonom NR SR č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom NR SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov
ŽUREK, M. 2021, Možnosti pastorace duchovenských pracovníku v předcházení syndromu vyhoření. Testimonium fidei. Časopis pre teológiu a katechetiku. 2021,roč.9, č.2, str. 28-45, ISSN 2729-8191
Internetové zdroje:
The Australasian Association of Supervision website: https://www.supervision.org.au/ [4]
Júlia Kubicová. Spoluprezident Hnutia fokoláre povzbudil seminaristov pod Zoborom [online]. Dostupné na internete: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20231006032- [5]
DomaJeDoma- ADAMCOVÁ, I., POLCKOVÁ, A., KNEZOVIČ, R. 2014, Syndróm vyhorenia v duchovnej službe. 27. 02. 2014, Rádio Regina Západ. [online]. Dostupné na internete: https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11387/1553244 [6] zo dňa 24.04.2021,
KOŽUCH, B. Pastorálna supervízia v službe spolupracovníkov cirkvi, 2022 https://www.szspektrum.eu/wp-content/uploads/2023/01/Kozuch.pdf [7]
THE UNITED REFORMED CHURCH. 2020. Guidelines for Pastoral Supervision [online]. [cit. 2023-09-09]. Dostupné na internete: https://www.urcwestmidlands.org.uk/uploads/9/9/8/2/99821718/guidelines_f... [8]