Unemployment and Covid-19
Abstrakt: Súčasné trendy v živote nielen spoločenskom, ale aj hospodárskom kladú vysoký dôraz na dynamiku a flexibilitu človeka vo všetkých oblastiach jeho života. Človek súčasnosti musí spĺňať množstvo kvalitatívnych noriem, aby sa dokázal uplatniť na trhu práce tak, aby uspokojil všetky svoje životné potreby. Stretávame sa však s tým, že nie každý dokáže rovnako rýchlo napredovať a stáva sa nezamestnaným. V tomto príspevku sa budeme predovšetkým venovať definícií nezamestnanosti, jej príčinami na Slovensku a taktiež spomenieme pandemickú situáciu, ktorá zasiahla všetky aspekty nášho života.
Kľúčové slová: Nezamestnanosť, trh práce, vzdelávanie, pandémia
Abstract: Current trends in not only social but also economic life place great emphasis on the dynamics and flexibility in all areas of human life.Nowdays human must meet a number of quality standards,to be able to apply in the labor market,to satisfy all living needs. However, we find that not everyone move forward quickly and become unemployed. In the article we will focus on the definition of unemployment, its causes in Slovakia and we will mention the pandemic situation that has affected all aspects of our lives.
Keywords: Unemployment, labor market, education, pandemic
[1]Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2020)
Úvod
Nezamestnanosť tu s nami bola stále a je vysoko pravdepodobné, že sa s ňou budeme stretávať aj naďalej. Ide v podstate o prirodzenú súčasť ekonomiky každej krajiny. V tomto príspevku sa zameriame na definovanie toho, čo to vlastne nezamestnanosť je, aké miesto má na trhu práce, ako s ňou bojujeme a v neposlednom rade na to, aký vplyv mala na nezamestnanosť aktuálna krízová situácia zapríčinená pandémiou Covid 19. V tomto príspevku sa zameriame na analýzu a sumarizáciu aktuálnych teoretických poznatkov z oblasti nezamestnanosti s výhľadom do blízkej budúcnosti.
Nezamestnanosť
Nezamestnanosť je fenomén, ktorý sa u nás nachádzal v minulosti a pravdepodobne sa aj v budúcnosti bude nachádzať v rôznych formách. Nezamestnanosť ako taká nastáva v momente, kedy si človek aktívne hľadajúci zamestnanie nemôže nájsť svoje uplatnenie na trhu práce. Vo svojej podstate tvorí jeden z kľúčových ukazovateľov, ktorý signalizuje aktuálnu neschopnosť pracovníkov pohotovo získať aktívnu zárobkovú prácu, ktorá prispieva k produktívnej produkcií hospodárstva. Z praktického hľadiska by sa dalo povedať, že viac nezamestnaných znamená zníženie ekonomickej produkcie. Na rozdiel od využitého kapitálu si nezamestnaní jednoducho musia v období nezamestnanosti udržať aspoň živobytie. To následne znamená, že ekonomika má s vysokou nezamestnanosťou nižšiu produkciu bez proporcionálneho poklesu potreby pokrytia základnej spotreby. Pretrvávajúca vysoká miera nezamestnanosti predstavuje hroziace problémy v ekonomike, ktoré môžu dokonca viesť k sociálnemu, ale aj politickému otrasu. Na druhú stranu však platí, že nízka nezamestnanosť môže znamenať, že hospodárstvo bude produkovať v plnej miere, na základe čoho sa môže maximalizovať produkcia. Na základe tohto priebehu sa následne môže dostaviť zvyšovanie životnej úrovne. Z praktického hľadiska však platí, že mimoriadne nízka nezamestnanosť môže byť za istých okolností istým varovným signálom prehrievajúcej sa ekonomiky, inflačných tlakov a prísnych podmienok pre podniky, ktoré nevyhnutne potrebujú ďalších pracovníkov. (1)
Nezamestnanosť ako taká môže mať najrôznejšie príčiny. Z teoretického hľadiska by sa však dalo povedať, že nezamestnanosť obvykle vzniká pri nerovnovážnom stave na trhu práce , kedy dopyt po pracovných pozíciách prevyšuje ponuku pracovných miest v konkrétnom regióne alebo štáte. (2)
Rovnako však medzi klasické príčiny nezamestnanosti zaraďujeme aj nasledovné príčiny:
- Nízka miera mobility pracovnej sily a prítomnosť regionálnych rozdielov v nezamestnanosti.
- Demotivujúca, nezaujímavá a nízko ohodnotená ponúkaná práca.
- Relatívne vysoké daňové a odvodové zaťaženie.
- Nelegálne zamestnávanie, ktoré je v súčasnosti len minimálne kontrolované. (3)
Prácu je reálne možné považovať za ten najdôležitejší výrobný činiteľ. Prakticky platí, že bez práce by aj tie najbohatšie prírodné zdroje a tie najdômyselnejšie kapitálové statky ostali len mŕtvymi vecami, bez žiadnej hodnoty. (4) Rovnako dôležitý je však aj trh práce, ktorý sa týka primárne ponuky a dopytu po pracovnej sile. Zamestnanci v tomto prípade predstavujú ponuku a zamestnávatelia dopyt. Trh práce je základnou súčasťou každej ekonomiky a je úzko prepojený s trhom kapitálu, tovaru a služieb. (5)
Trh práce by sme mohli vnímať z makroekonomického a mikroekonomického hľadiska. Na základe makroekonomickej teórie platí, že rast miezd zaostáva v raste produktivity, čo nám naznačuje, že ponuka pracovnej sily predstihla dopyt. V prípade, že k tomu dôjde, mzdy budú klesať, nakoľko tu zamestnanci súťažia o relatívne obmedzený počet pracovných miest, pričom zamestnávatelia si môžu pre svoje spoločnosti vyberať z veľkého počtu uchádzačov. Na druhú stranu ak ponuka prevyšuje dopyt, tlak na mzdy sa zvyšuje, nakoľko je vyjednávacia sila v tomto prípade na strane zamestnancov. V tomto prípade je pravdepodobnejšie, že budú mať šancu prejsť na pracovné miesto s vyššou mzdou, zatiaľ čo zamestnávatelia o pracovnú silu súperia. Mikroekonomická teória nám následne analyzuje ponuku a dopyt po pracovnej sile na úrovni jednotlivých firiem a pracovníkov. Toto hľadisko prestavuje počet hodín, počas ktorých je zamestnanec ochotný pracovať za určitú mzdu. Z praktického hľadiska by sa dalo povedať, že žiaden pracovník nebude pracovať len tak zadarmo. (5)
Politika trhu práce je systém, prostredníctvom ktorého by sa malo prakticky pomáhať nezamestnaným začleniť sa na voľné pracovné miesta na trhu práce. Reálne platí, že na trh práce nevstupujú všetky osoby, ktoré sú schopné uplatniť sa. Niektoré osoby sa dobrovoľne zdržujú mimo trhu práce, nakoľko im štátna a súkromná podpora v plnej miere postačuje na udržanie ich životného štandardu. Hovoríme o osobách, ktoré nie sú ekonomicky aktívne akými sú napríklad chronicky chorí alebo dôchodcovia. Týmto osobám sú finančné prostriedky nevyhnutné na ich prežitie poskytované prostredníctvom rôznych podpôr a príspevkov. Táto časť populácie sa trhu práce dotýka len mimoriadne obmedzene. (6)
V prípade, že by sme sa pozreli na konkrétny príklad Slovenskej republiky, tak by sa dalo povedať, že v priebehu roka 2019 poklesla miera nezamestnanosti na svoje historické minimum. V novembri tohto roka bola evidovaná miera nezamestnanosti v národnom hospodárstve na úrovni 4,92 percenta. Oproti rovnakému mesiacu v roku 2018 klesla o 0,34 percentuálneho bodu. Trh práce je teda relatívne silno utiahnutý a slovenská ekonomika sa dostávala na úroveň prirodzenej nezamestnanosti. Značnú časť nezamestnaných v tomto období tvorili dlhodobo nezamestnaní a štrukturálna nezamestnanosť, ktorá je dlhodobejším a pretrvávajúcim problémom hlavne v niektorých vybraných oblastiach trhu práce. Tento stav, kedy je v rámci krajiny nízka nezamestnanosť, aktívne prispieva počas roka k rastu mzdových nákladov. V tomto období museli zamestnávatelia doslova bojovať o zamestnancov, a to aj prostredníctvom ponúknutia vyššej mzdy. (7)
V porovnaní s touto pozitívnou situáciou je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že nielen slovenská ekonomika bola zasiahnutá tvrdou ranou v podobe pandémie ochorenia COVID-19. Pandémia negatívne ovplyvnila výkonnosť slovenskej ekonomiky. Samotný prepad hospodárstva a zamestnanosti zaraďuje Slovenskú republiku medzi tie najviac postihnuté krajiny Európskej únie. Na základe núteného obmedzenia podnikateľskej činnosti a poklesu spotrebiteľského dopytu zo strany zákazníkov boli mnohí zamestnávatelia donútení znižovať svoje náklady, čo sa častokrát prejavilo aj prostredníctvom prepúšťania zamestnancov. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa v priebehu apríla 2020 evidovaná miera nezamestnanosti zvyšovala doposiaľ historicky najvyšším tempom, pričom tento trend pretrvával aj v nasledujúcich mesiacoch. V júni roku 2020 sa miera nezamestnanosti dostala až na hranicu 8,2 percenta, čo predstavuje takmer dvojnásobný počet nezamestnaných v porovnaní s koncom roka 2019. (8)
Ak by sme svoju pozornosť mali zamerať na boj so zamestnanosťou aj v tomto ťažkom období, tak je vhodné poukázať aj na možnosti, ktoré sú na medzinárodnej úrovni. Krajiny Európskej únie si stanovili súbor spoločných cieľov a cieľov politiky zamestnanosti na boj proti nezamestnanosti a na vytváranie viac pracovných miest v celej Európskej únií. Táto politika je vo všeobecnosti známa ako európska stratégia zamestnanosti. Táto stratégia sa začala aktívne uplatňovať v priebehu roka 1997, pričom tvorí aj súčasť stratégie Európa 2020, ktorá nám dáva celkový prehľad o tom, čo by mala Európska únia dosiahnuť do roka 2020 v rôznych oblastiach, medzi ktoré zaraďujeme vzdelávanie a boj proti zmene klímy. V tomto prípade sa využíva referenčný rámec pre činnosti na úrovni Európskej úrovni, vnútroštátnej úrovni, ale aj na regionálnej úrovni. Prostredníctvom tejto stratégie bolo definované dosiahnuť do roku 2020 zamestnanosť ľudí vo veku 20 až 64 rokov na hranici 75 percent. Nebyť prepuknutia pandémie by Slovenská republika mala reálnu šancu sa k tomuto cieľu priblížiť. (9)
Aktuálne sa nachádzame na začiatku nového programového obdobia eurofondov, ktoré nám poskytujú cennú príležitosť využiť prostriedky poskytované Európskou úniou na zlepšenie aktuálne negatívne nasmerovanej situácie v oblasti zamestnanosti obyvateľov Slovenskej republiky. V tomto aktuálnom programovom období je definovaných sedem fondov, z ktorých každý sa vo väčšej alebo menšej miere venuje aj problematike znižovaniu nezamestnanosti. Tým najprínosnejším by mal byť v tomto prípade Európsky sociálny fond plus, ktorý je primárne vytvorený na zlepšovanie sociálnej situácie obyvateľov jednotlivých členských krajín Európskej únie. Stojíme na začiatku tohto obdobia rozvrhnutého na roky 2021 až 2027. Je v našich rukách, ako využijeme niekoľko miliardový balíček, ktorý nám poskytla Európska únia na to, aby sme sa vysporiadali s aktuálne pretrvávajúcimi sociálnymi problémami. Je to jedinečná možnosť prispieť k zotaveniu slovenskej ekonomiky z aktuálnej pandémie a opätovné nasmerovanie sa k nízkej nezamestnanosti naprieč celou krajinou. (10)
Záver
V súčasnosti čelíme najprudšiemu zvyšovaniu nezamestnanosti, s akým sme sa kedy stretli. Pretrvávanie pandemickej situácie dáva slovenskej ekonomike tvrdú ranu, s ktorou sa budeme musieť vysporiadať. V tejto práci sme si popísali základné východiská nezamestnanosti, pričom sme si stručne zhrnuli aj dopad pandémie na trh práce a vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike. Zároveň sme si však popísali aj jednu z viacerých možností, ktoré sa nám v oblasti boja proti nezamestnanosti aktuálne poskytujú. Aktuálne začínajúce programové obdobie eurofondov pre roky 2021-2027 nám dáva praktickú možnosť využiť možnosti na zotavenie sa z aktuálnych poklesov zamestnanosti aj prostredníctvom podpory od Európskej únie. To, ako sa k tejto možnosti postavíme, je len na nás a na krokoch, ktoré sa v nasledujúcich mesiacoch a rokoch rozhodneme urobiť. Túto možnosť by sme však rozhodne nemali zanedbať, ale práve naopak, využiť ju vo svoj prospech v maximálnej možnej miere.
Autorka: PhDr. Tímea Csikósová, DiS
Autorka je doktorandkou na Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.
Použitá literatúra:
1. WESTFALL, P. Guide to Uneployment. [Online] 26. 10 2020. [Dátum: 30. 01 2021.] https://www.investopedia.com/terms/u/unemployment.asp [2].
2. BROŽOVÁ, D. Kapitoly z moderní ekonomie trhů práce. Praha : C. H. Beck, 201.
3. SELICKÁ, D. Nezamestnanosť a jej vplyv na spôsob života. Košice : Eqilibria, 2015.
4. JUREČKA, V. a kol. Makroekonomie: 3., aktualizované a rozšířené vydání. Praha : GRADA Publishing, 2017. ISBN 978-80-271-0251-8.
5. KENTON, W. Labor Market. [Online] 31. 08 2020. [Dátum: 01. 02 2021.] https://www.investopedia.com/terms/l/labor-market.asp [3].
6. VONDRÁKOVÁ, E. a SELICKÁ, D. Nezamestnanosť ako sociálny fenomén v spoločnosti. Nitra : Univerzita Konštantína filozofa v Nitre, 2016. ISBN 978-80-558-1002-7.
7. HAPL, D. Slovenská ekonomika v roku 2019. finreport.sk. [Online] 08. 01 2020. [Dátum: 30. 01 2021.] https://www.finreport.sk/ekonomika/slovenska-ekonomika-v-roku-2019/ [4].
8. Monitoring podnikateľskéhoprostredia. Vplyv pandémie Covid 19 na zamestnanosť v SR. [Online] 10. 08 2020. [Dátum: 01. 02 2021.] http://monitoringmsp.sk/2020/08/10/vplyv-pandemie-covid-19-na-zamestnano... [5].
9. Európsky parlament. Znižovanie nezamestnanosti: o čom je politika EÚ. [Online] 08. 07 2019. [Dátum: 01. 02 2021.] https://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/society/20190612STO5431... [6].
10. Európske noviny. Európsky sociálny fond čaká modernizácia a zjednodušenie. [Online] 29. 2 2018. [Dátum: 02. 02 2021.] https://europskenoviny.sk/2018/12/29/europsky-socialny-fond-caka-moderni... [7].