Social work with aggressive clients in a facility for the elderly
Abstrakt: Agresivita neobchádza žiadnu vekovú skupinu a miesto a dotýka sa rovnako ľudí v seniorskom veku. Odborný článok sa zameriava na agresivitu klientov v zariadení pre seniorov, kde je špecifickou úlohou sociálnych pracovníkov agresivitu klientov zmierniť a zabezpečiť podmienky a aktivity, ktoré by vytvárali príjemnú atmosféru a zlepšené prežívanie u seniorov. Pri čítaní tohto odborného článku je potrebné zohľadniť fakt, že predkladaný text vo veľkej miere prezentuje názory, skúsenosti a postoje autora.
Kľúčové slová: agresivita, aktivita, senior, terapia, zariadenie
Abstract: Aggression does not bypass any age group or place and affects the elderly equally. The professional article focuses on the aggressiveness of clients in a facility for seniors, where the specific task of social workers is to mitigate the aggressiveness of clients and ensure conditions and activities that would create a pleasant atmosphere and improved survival for seniors. When reading this professional article, it is necessary to take into account the fact that the presented text largely presents the opinions, experiences and attitudes of the author.
Key words: aggression, activity, senior, therapy , facility
Spojenie agresivita a seniori, by mohlo byť pre niekoho bizarné. Faktom však zostáva, že agresivita a agresia sa nachádza pri každej cieľovej skupine sociálnej práce vrátane seniorov. Sociálna práca so staršími ľuďmi totižto prináša určité problémy a kritické momenty, ktoré by mohli agresiu spustiť. Sociálne zmeny predstavujú pre seniora zvýšenú záťaž a riziko zo zdravotného hľadiska. Náročné sú predovšetkým zmeny, ktoré narúšajú sociálne vzťahy. Môže to byť napr. odchod do dôchodku, smrť blízkeho človeka, zmena bydliska, či prechod do sociálneho zaradenia. V odbornom článku sú ďalej prezentované vo väčšej miere aj autorove reflexie na problematiku agresívnych klientov v zariadení pre seniorov v kontexte odboru sociálna práca. Konštatujeme však, že predkladaný text má tiež praktické zameranie, ktoré môže pri práci s agresívnymi klientmi v zariadení pre seniorov odbornú verejnosť inšpirovať a poučiť.
Sociálny pracovník usiluje, o čo najlepšiu adaptáciu seniora v rámci sociálnej zmeny a pritom zachováva kontinuitu na podmienky pred zmenou. Inak povedané snaží sa do procesu adaptácie zaradiť prvky, ktoré by klientovi pomohli k adaptácii. V praxi, to môže byť v podobe zabezpečenia aktivity, predmetu a kontaktu, ktorý by seniora „neodtrhol“ od doterajšieho života. Predpokladom zabezpečenia takéhoto stavu je práca so seniorom, kde je vybudovanie dôvery a pocitu bezpečia na prvých priečkach cieľov práce s klientom. Takýmto spôsobom je výrazne väčšia šanca na získanie informácií o prežívaní seniora a o jeho pociťovaných potrebách. Najmä v inštitucionálnej starostlivosti je tento aspekt nevyhnutný pre zabezpečovanie, čo najlepšej kvality života klientov v zariadení. Okrem toho tiež sociálny pracovník zabezpečuje kontakt klienta s rodinou a s blízkymi osobami, ktorým môže tlmočiť informácie o aktuálnom stave seniora. Zabezpečenie kontaktu a aktívneho života pokiaľ to zdravotné okolnosti dovoľujú je pre duševné zdravie klienta nevyhnutné zabezpečiť.
Dlhodobá frustrácia, absencia kontaktu s blízkymi ľuďmi, zdravotné problémy, nespokojnosť s podmienkami bývania a žitia, to všetko môže u seniora spôsobiť hnev a agresiu. Najmä, keď sa do toho pridá prílišná kontrola, stále upozorňovanie na nedostatky a poukazovanie na motorické a kognitívne zmeny je odpor seniorov o čosi väčší a spravidla v podobe verbálnej agresií. V rezidenciálnych zariadeniach je personál a podmienky zariadenia pripravený na fyzické a psychické hendikepy. V tomto odbornom článku sa špecificky zameriame na domovy dôchodcov resp. zariadenia pre seniorov. Poskytuje sa tu inštitucionálna starostlivosť, ubytovanie a široké spektrum služieb. Ošetrovateľské, opatrovateľské, rehabilitačné, ale aj kozmetické služby. Jednou z najnáročnejších úloh po emocionálnej rovine je poskytovanie starostlivosti v posledných okamihoch života klienta a vybavovanie náležitostí potrebných pre pohreb klienta. Sociálny pracovník zabezpečuje a vykonáva veľké spektrum aktivít pre svojich klientov v zariadení pre seniorov a okrem spomínaných služieb sú tu aj mnohé ďalšie. Jedná sa o administratívne práce, plánovanie, informovanie verejnosti, práca na adaptačných mechanizmoch, vypracovávanie medzigeneračných programov, zabezpečovanie dobrovoľníckych programov, koordinácia pobytov, sociálna a psychosociálna pomoc, manažérska činnosť, dohľad nad dodržiavaním ľudských práv a zabezpečovanie kvality sociálnych služieb.
Špecificky prácu s agresiou a agresivitou, môžeme zaradiť medzi sociálnu a psychosociálnu pomoc. Cieľom sociálnych pracovníkov je však agresívnym prejavom predchádzať a zabezpečiť spokojnosť klientov. Aj preto realizujú a pôsobia na duševné zdravie klientov prostredníctvom rôznych aktivít a druhov terapie. Tieto aktivity udržujú klientov v psychickej pohode a efektívne vypĺňajú aj ich voľný čas. Aktivity, tak predchádzajú možnej frustrácii, nepokoji a agresivite. Ide napr. o nasledujúce aktivity:
- Sezónne aktivity: sezónnymi aktivitami rozumieme aktivity spojené s aktuálnym ročným obdobím a so sviatkami, ktoré k danému obdobia roka prináležia. Môže ísť o plesy, veľkonočné a fašiangové zábavy, vianočné posedenia, či novoročné zábavy.
- Tvorivé a kreatívne aktivity: aktivity, kde si seniori kreslia na papier, vystrihujú obrázky a vytvárajú rôzne veci. Tvorivé aktivity, dávajú priestor na sebavyjadrenie a poskytujú pocit zadosťučinenia zo zvládnutej práce a vytvorenej veci.
- Spoločenské hry a zábava: seniori v zariadeniach pre seniorov majú spravidla radi hranie spoločenských hier, kde ich často motivuje pocit víťazstva, ale aj príjemné pocity, ktoré prežívali v minulosti pri ich hraní a ktoré sa im pri hraní vracajú. V rámci zábavy však sociálni pracovníci púšťajú seniorom aj obľúbenú hudbu, film, či televízny program, alebo naplánujú vedomostný kvíz.
- Menšie výlety: s mobilnými seniormi sa plánujú aj prechádzky, či posedenia na zmrzline, na káve, na obede ale aj výlety na zaujímavé miesta v okolí.
- Stretávanie detí so seniormi: v niektorých zariadeniach pre seniorov môžeme vidieť aj skvelú spoluprácu s centrami voľného času, kde deti v rámci návštev centier navštevujú aj seniorov v zariadeniach a spolu so seniormi komunikujú, alebo si spoločne vytvárajú vzájomne zaujímavý program.
- Aktivity s prvkami terapie: sociálnym pracovníkom záleží na psychickom a fyzickom pohodlí svojich klientov a okrem spomínaných aktivít, považujú často za vhodnú súčasť aktivít pre klienta aj terapie. Pri takýchto aktivitách je však na mieste konštatovať, že sociálny pracovník nemá oprávnenie pri práci s klientom využívať druh terapie, na ktorý nemá v súčasnosti platné osvedčenie zo strany akreditovaného subjektu. V mnohých zariadeniach však doteraz využívajú sociálni pracovníci pre legálnosť terapie napriek absencie osvedčenia o spôsobilosti termín „aktivita s prvkami terapie“. Takáto aktivita sa však za žiadnych okolností za terapiu považovať nemôže. „De facto“ však zručnosti sociálneho pracovníka a úlohy realizované v rámci tejto aktivity, môžu vykazovať podobné výsledky. „De lege lata“ sa to však stále za terapiu považovať nemôže. Konštatujeme, že platná právna úprava je v súčasnosti nastavená vhodne, keďže v prípade práci s klientom, ktorá má psychologický a terapeutický charakter je nevyhnutné disponovať vedomosťami a skúsenosťami o takých postupoch v rámci terapie, ktoré by nijakým spôsobom klientovi nepriniesla nepríjemné pocity, či dokonca psychickú a fyzickú ujmu na zdraví. Sociálny pracovník však môže využívať napr. aktivity zamerané na počúvanie hudby a hranie na hudobných nástrojoch (aktivita s prvkami muzikoterapie, tanečné terapie), kreslenie na papier, vystrihovanie a tvorenie predmetov (aktivity s prvkami arteterapie), jednoduché práce na záhradke, varenie, upratovanie, šitie (aktivity s prvkami ergoterapie), použitie terapeutických pomôcok, aromaterapia, terapia sandplay, či prechádzanie predmetov z minulosti klientov a rozprávanie sa o nich (reminiscenčné aktivity). V niektorých zariadeniach pre seniorov sú dokonca zriadené špeciálne relaxačné miestnosti, kde prebiehajú relaxácie, meditácie, čí ľahšie fyzické cvičenia, ktoré im zabezpečujú vnútorný pokoj a uvoľnenie.
- Animoterapia: za poslednú dobu profesionáli v sociálnej práci v sociálnych zariadeniach pre seniorov vyzdvihujú najmä dôležitosť animoterapie. Animoterapia predstavuje pre klientov často významnú udalosť a spestrenie života v zariadení. Má mnoho pozitívnych účinkov na duševné a fyzické zdravie seniora a predstavuje neraz dôvody pre radosť. Preto sociálni pracovníci čoraz viacej vyhľadávajú jednotlivé formy animoterapie. Animoterapia sa môže realizovať priamo terapeutom, ktorý je pozvaný do zariadenia pre seniorov, ale je ju možné čiastočne zabezpečiť aj iným spôsobom, a to práve zabezpečením vhodného zvieraťa do zariadenia, ktoré by život seniorov spríjemňovalo a prehnane pracovne nezaťažilo personál zariadenia. Môže ísť o akváriové ryby, papagája, králika, škrečka, či dokonca mačku.
Zabezpečenie pestrej škály aktivít v zariadení, vnímame ako dôležitý faktor. Pretože spokojný a šťastný klient rovná sa klient, ktorý nie je aktuálne frustrovaný a následne ani agresívnym. Pravidelná ventilácia negatívnych emócii a znepokojenia, je tak v zaradení pre seniorov nevyhnutná. Mnoho terapií je pritom založených na svojej jednoduchosti a prvku, ktorý má zapríčiniť precitnutie klienta do prítomnosti. Nielen klienti seniorského veku sú stále „uväznení“ v mysli a prežívajú viac, to čo sa deje v ich hlave, ako to, čo sa momentálne odohráva v ich fyzickom prostredí. Takéto precitnutie, tak nepredstavuje len zábavu, ale aj dôležitý aspekt zabezpečovania entuziazmu do života, ktorý dodáva klientom energiu a silu vysporiadať sa s trápením, ktoré v hlave analyzujú. Navyše tiež, to predstavuje možnosť, kedy sa klient dokáže viac otvoriť a pomáhajúci profesionál, tak dokáže do budúcnosti lepšie zareagovať na prípadne prežívanie hnevu a agresie klienta a simultánne aj modifikovať individuálny plán starostlivosti, ktorý by reflektoval nové smerodajné zistenia (Matoušek, Koláčková, Kodymová a kol., 2005).
Pri práci so seniormi vo vzťahu k agresívnemu správaniu nesmieme vynechať teórie starnutia. Staroba je posledným vývinovým obdobím človeka, ktoré nastupuje po dospelosti. Staroba a proces individuálnych zmien, ktoré prináša je osobitný vzhľadom na štýl života a biologické predpoklady. Svetová zdravotnícka organizácia rozlišuje jednotlivé obdobia staroby. Starší vek definuje, ako vek od 60 do 74 rokov, starobu ako veku od 75 do 89 rokov a dlhovekosť od 90 rokov. Viacerí autori a odborníci sa zhodujú, že vek nad 90 rokov môžeme označovať termínom dlhovekosť. Tento vek sa už spája so značnými druhmi viacerých ochorení. Zariadenie sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov sa klientom v jednotlivých obdobiach starnutia snaží zabezpečiť odstránenie negatívnych faktorov počas starnutia zlepšením životného prostredia a vhodným spôsobom života v zariadení. Existuje teória rýchlosti života, ktorá hovorí, že dĺžka života je závislá od rýchlosti vydávania energie organizmu. Život v zariadení, by tak mal byť o niečo „pomalším“ a kľudnejším so zabezpečením nevyhnutnej komplexnej starostlivosti. Medzi komplexnú starostlivosť zaraďujeme aj vysporiadanie sa so starnutím a príprava na dané životné obdobie. Tento proces býva neraz pre viacerých klientov náročným a potrebujú aj psychologickú pomoc. V tejto oblasti je však preukázateľne dokázané, že pri vyrovnávaní sa so starobou je najlepším riešením zabezpečenie kontaktu s deťmi (ideálne vnúčatá), ktoré predstavujú pre klientov seniorského veku „svetielko“ v neraz náročnom živote. Takýto kontakt nielen, že predlžuje život seniorov a zabezpečuje lepšie duševné a fyzické zdravie, ale logicky vplýva aj na celkovú náladu seniora, a tak je priamym preventívnym opatrením voči vzniku agresivity a agresie (Oláh a kol., 2012).
Agresivita sa považuje v zariadení pre seniorov a v domovoch sociálnych služieb za jednu z foriem nevhodného správania sa. Nesmieme však zabúdať ani na to, že aj nevhodná reakcia na agresívne správanie je v tejto súvislosti nevhodným správaním a agresiu, len podnecuje a dokonca môže spúšťať aj ďalšiu podobu agresie u klienta. V publikácii Venglářovej „Problematické situace v péči o seniory“ nájdeme aj konkrétne kroky k zvládaniu agresivity klientov v seniorskom veku resp. popisuje, ako je vhodné reagovať na slovné a fyzické napadnutie klientom v seniorskom veku. V krátkosti si zhrnieme všetky body, ktoré navrhuje. Zo všetkého najdôležitejšie je podľa tejto autorky pokúšať sa zabrániť konfliktu. Personál a sociálny pracovník v zariadení pre seniorov už vie na istej úrovni predpokladať správanie a reakcie klientov, preto vie predpokladať vývin situácie a pozná podnety a aktivity, ktoré by mohli klienta vyprovokovať. Najčastejšie pri takýchto nepríjemných situáciách senior pociťuje strach, hanbu, rozpaky a niekedy aj bolesť. Pri takomto prežívaní, môže byť reakcia seniora v podobe úteku, alebo obrany. Pri úteku je dôležité situáciu ďalej so seniorom nerozoberať, pretože naša snaha riešiť problém, môže vyvolať reakciu klienta v podobe agresie. Ďalší bod vystihuje predstavy personálu, ktoré sa často dostávajú do konfliktu s klientmi. Pri práci s klientom v seniorskom veku si je potrebné uvedomiť, čo chceme dosiahnuť a približný čas na dosiahnutie cieľa. Pokiaľ máme naplánované dosiahnutie cieľa so seniorským klientom v príliš krátkom čase, dostávame sa v prípade jeho nenaplnenia do stresu, čo v nás môže vyvolať nepokoj. Časový tlak a sklz, tak môže byť v tomto prípade znepokojujúcim, navyše klient nutne nemusí pochopiť naše ciele a rovnako ich nemusí považovať za dôležité. Sociálny pracovník, by si teda mal uvedomiť priania klientov a snažiť sa im v zariadení, v čo najväčšej miere vyhovieť. Na druhej strane však musí sociálny pracovník tiež dodržiavať štandardy zariadenia a napr. zabezpečiť prostredníctvom opatrovateľa aj kúpeľ klienta v prípadoch, kedy to vehementne odmieta. Keď sa klient prejaví aj v takomto prípade agresívne je potrebné zachovať pokoj a nevyvíjať protichodnú silu resp. nevstupovať do konfliktu s klientom. Napriek tomu, že má človek tendenciu v prípade útočného jednania bojovať, alebo utekať je potrebné z našej pozície konflikt a agresiu nestupňovať. Ešte pred priamym výbuchom a agresívnym, či útočným správaním sa, vieme stupňovanie nepokoja stabilizovať vhodnou reakciou po identifikácii neverbálnych prejavov, ktoré môžu signalizovať blížiacu sa agresiu. Pokiaľ klient nápadne gestikuluje, dupe nohami, pozerá sa nám uprene do očí, búcha do nábytku, má zatnuté päste, má tiky, alebo sa chová neobvykle je veľká pravdepodobnosť, že je s niečím nespokojný a je ho potrebné upokojiť. Upokojujúce vplyvy na klienta, môžu byť verbálne a neverbálne. Medzi neverbálne zaraďujeme spomalenie tempa reči, kľudný spôsob hovoreného slova, zníženie gestikulácie a vyhýbanie sa témam, ktoré by mohli byť nepríjemné. K verbálnym vplyvom zaraďujeme priame pýtanie sa na potreby klienta, pýtanie sa na dôvody hnevu a vzniku situácie.
Väčšina klientov reaguje pozitívne na záujem o svoju osobu a predstavuje, to okrem riešenia problému aj spôsob naviazania vzťahu s klientom. Niekedy však môže byť nad naše sily zvládnutie nevhodného správania sa klienta, a preto by sme nemali váhať privolať si na pomoc kolegu. Dôvodom pritom nemusí byť len fyzická prevaha klienta, ale aj zaužívané účinné spôsoby kolegu a vzájomná podpora. Ak si však na pomoc privoláme ešte niekoho iného, mali by sme klienta ubezpečiť, že môže zo situácie kedykoľvek odísť. Vyčistiť „vzduch“ je niekedy vhodnejšie, ako utrpieť úraz. Vhodnejšie je počkať kým sa klient dostane z amoku a po určitom čase znovu problém otvoriť.
V prípade klientov s narušenou komunikáciou je možné situáciu zmierniť napr. držaním ruky, úsmevom a spoločne stráveným časom, čo atmosféru a problém výrazne posunie k jeho zvládnutiu. Mali by sme však tiež vnímať ľudskú stránku, toho ako sociálny pracovník pravidelne rieši problémy klientov. Sociálny pracovník je tiež, len človek, ktorý môže po agresii svojho klienta prežiť posttraumatickú reakciu. Vtedy najlepšie pomáha rozhovor s kolegom, ktorý nám môže poskytnúť potrebnú pomoc a podporu a zo situácie sa poučiť a zohľadniť nové zistenia v plánoch intervencie. Poslednou fázou pri riešení agresie je zdokumentovanie agresie klienta. Naša pamäť nemusí byť vždy 100 percentná, čo sa týka pamätania detailov incidentu, a preto je vhodné prípad zdokumentovať aj v písomnej podobe, aby sa k nemu bolo možné v prípade potreby upresnenia detailov znovu dostať (Venglářová, 2007). Problémy pri komunikácii a interakcii sa môžu objaviť aj neskôr, a ak napriek rozhovoru o incidente neprišlo k náprave je potrebné stanoviť jasné pravidlá. Pre sociálneho pracovníka je prirodzene nepríjemné pokiaľ klient opakovane nadáva, fyzicky napáda, alebo útočí a ničí majetok, či ostatných klientov. Takéto správanie je neprípustné a nemožno ho tolerovať a ďalší rozhovor s klientom, by už mala viesť jedine osoba, ktorú klient rešpektuje. Môže to byť zdravotná sestra, lekár, riaditeľ zariadenia atď. (Mlýnková, 2011). Pri senioroch je však do určitej miery potrebné tolerovať ich prípadne náznaky verbálnej agresie. Aj keď si to mnohí riaditelia zariadení pre seniorov a domovov sociálnych služieb nepriznajú klienti v seniorskom veku často trpia depresiami. Pričom za tieto depresie prirodzene nemôžu riaditelia, či sociálni pracovníci. Depresia je najčastejším negatívnym javom, s ktorým sa stretávame u starších ľudí. Pri depresií hovoríme o chorobnom smútku, úzkosti, o vnútornom napätí, apatii, o útlme, poklese sebavedomia a o únave. Tieto sprievodné znaky a prejavy depresie súvisia s príliš sebakritickým hodnotením, so zveličovaním vlastného zlyhania, či vlastnej nevhodnej reakcie. Tieto znaky, tak môžu súvisieť s prehnane kritickým hodnotením situácií, do ktorých sa klient dostáva a dostal v rámci pobytu v zariadení.
Depresia podľa svojho anglického názvu „despirit“ berie človeku duchovnú silu k životu a deformuje, tak klientom ich sociálny život. Pri depresii klientov zariadenia pre seniorov, by sme ako sociálni pracovníci mali byť na pozore, pretože v prvom rade nám ide o zabezpečenie starostlivosti, spokojnosti a čo najlepšej kvality života v zariadení. V samotnej problematike fenoménu agresivity a útočného správania je depresia možným spúšťačom agresie, pretože depresii často predchádza pocit beznádeje, nespokojnosti s životom, pričom na tento pocit človek reaguje vzoprením, čo môžeme často vidieť ako agresívne prejavy. Na spomínané pocity však môže klient reagovať aj apatiou, vtedy klient prestáva prejavovať záujem o svoje okolie a upadá do ťažkej melanchólie, kde sa stáva jeho aktivizácia výrazne náročnejšou (Křivohlavý, 2011).
Autor: PhDr. Roland Sivok
Zoznam použitej literatúry
KŘIVOHLAVÝ, J., Stárnutí z pohledu pozitivní psychologie – možnosti, které čekají, Grada Publishing 2011, ISBN978-80-247-3604-4
MATOUŠEK, O., KOLÁČKOVÁ, J., KODYMOVÁ, P., Sociální práce v praxi – specifika rúznych cílových skupin a práce s nimi, Portál Praha 2005, ISBN 80-7367-002-X
MLÝNKOVÁ J., Péče o staré občany – učebnice pro obor sociální činnost, Grada Publishing 2011, ISBN 978-80-247-3872-7
OLÁH, M., a kol.:, Metódy sociálnej práce v praxi, Bratislava: VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave, 2012. ISBN 978-80-8132-039-2
VENGLÁŘOVÁ, M., Problematické situace v péči o seniory – príručka pro zdravotnícke a sociální pracovníky, Grada Publishing 2007, ISBN 978-80-247-2170-5