Výsledky sanácie biologických rodín detí z detských domovov

Nitrianska Spoločnosť priateľov detí z detských domovov - Úsmev ako dar – sa v oblasti sociálnej práce zaoberá ohrozenými a dysfunkčnými rodinami. Jej cieľom je zabrániť zlyhávaniu biologických rodín a následnému umiestňovaniu detí do detských domovov. V roku 2005 pripravila a zrealizovala prvý pilotný projekt zameraný na sanáciu piatich rodín detí z detských domovov, ktorého sa zúčastnilo desať detí z detských domovov spolu s ich biologickými rodičmi a súrodencami.

Projekt trval rok a začal týždňovým rozvojovým pobytom, počas ktorého sme rodičov posilňovali v ich rodičovských zručnostiach a pomáhali nanovo si hľadať a upevňovať vzťah so svojimi deťmi. Spoločne sme modelovali rôzne situácie, v ktorých si mohli vzájomne vyskúšať reakcie na záťažové momenty. Poskytli sme im odbornú konzultáciu a korekciu niektorých nevhodných reakcií. Na konci pobytu sme s každým rodičom vypracovali dohodu o spolupráci, v ktorej sa títo zaviazali plniť určité podmienky a úlohy, aby tak mohli časom získať dieťa späť do svojej starostlivosti. Po skončení pobytu sme sa počas nasledujúcich jedenástich mesiacov raz mesačne stretávali a vyhodnocovali priebežné plnenie úloh rodičmi, ktorým sme poskytovali sociálne poradenstvo pri riešení ich sociálnej situácie. Zároveň sme mali pre rodičov zakaždým pripravené ďalšie zážitkové aktivity zamerané na podporu, rozvoj a posilnenie ich rodičovských zručností. Súbežne sme počas stretnutí uskutočňovali s deťmi voľnočasové aktivity, do ktorých boli zapojení aj ich rodičia. Celkový výsledok nášho pôsobenia v piatich rodinách bol nasledovný: Dve deti sa vrátili späť do biologickej rodiny na základe rozhodnutia súdu o zrušení ústavnej starostlivosti. V tretej rodine sa zintenzívnil kontakt rodiča a dieťaťa. Dievčatku zo štvrtej rodiny sme našli osvojiteľov. (Členovia piatej rodiny odmietali od začiatku pracovať na zmene svojej situácie).

Rok 2006

Koncom júna 2006 sme začali v spolupráci s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre (ÚPSVaR) pôsobiť v osemnástich vybraných rodinách pri sanácii rodinného prostredia detí z detských domovov. V ďalších desiatich rodinách sme spolupôsobili pri výkone uložených výchovných opatrení, aby sme tak zabránili umiestneniu detí do detských domovov. Do procesu sanácie bolo zaradených 76 detí vrátane súrodencov detí umiestnených v detských domovoch, nakoľko sme pracovali s rodinou ako s jedným celkom.

Príčiny problémov jednotlivých rodín boli nasledovné:

Po získaní základných informácií zo strany ÚPSVaR v Nitre sme začali v rodinách vykonávať aktívnu terénnu sociálnu prácu. V prvej fáze sme prostredníctvom sociálnej diagnostiky nadviazali kontakt s klientmi a predstavili sme im cieľ našich návštev a formy pomoci. Ďalším pozorovaním sme získali bližšie informácie o rodine - sledovali sme vzájomné interakcie jej členov a požiadali sme ich o definovanie ich problému a ich predstavy, ako chcú svoju situáciu riešiť. Následne sme spoločne s rodinami vypracovali plán sociálnej práce, v ktorom sme zadefinovali silné stránky a potreby rodín. Do spolupráce pri riešení problémov rodín boli prizvaní aj zástupcovia jednotlivých mestských a obecných úradov, škôl a členovia širšej rodiny, s ktorými sme sa pravidelne stretávali na spoločných tzv. koordinačných stretnutiach (asi raz za 2 mesiace).
Vybraným rodinám sme poskytovali sociálne poradenstvo pri riešení ich špecifických problémov a aktívne sme sa podieľali na zmene ich situácie (nie verbálnym prejavom apelujúcim na zmenu životného štýlu klientov, ale praktickými krokmi, akými bolo sprostredkovanie a vybavenie pracovných miest pre klientov, drobná finančná výpomoc, príspevok rodičom na cestovné za deťmi do zariadenia, vybavenie výnimky na Mestskom úrade v Nitre aj rodinám, ktoré mali deti umiestnené do ústavnej starostlivosti pred 1. 1. 2006 a poskytovanie financií tým rodičom, ktorým obecné úrady nechceli poskytnúť finančné prostriedky na tento účel).

V spolupráci s detskými domovmi sme zabezpečovali víkendové pobyty detí v domácnosti rodičov, individuálne sme navštevovali deti aj v detských domovoch a veľa sme s nimi komunikovali o situácii v ich rodinách, s cieľom podporiť ich vzťah k rodičom.

V samotnej sociálnej práci s rodičmi sme sa snažili usmerniť ich pri hospodárení s rodinným rozpočtom, hoci to bolo ťažké, nakoľko väčšina rodín disponovala s veľmi malým množstvom finančných prostriedkov. Práve preto sme vyvinuli snahu na nájdenie zamestnania pre tieto skupiny ľudí, ťažko umiestniteľných na trhu práce (ľudia s nízkym vzdelaním, bez praxe). Spolupracovali sme s rodinami aj na vylepšení ich vnútorných , rodinných vzťahov a zapájali sme tak aj širšiu rodinu na pomoc nukleárnej rodine. V prípade záškoláctva detí sme úzko spolupracovali so základnými a strednými školami na eliminácii tohto správania a podarili sa nám skutočné veľké posuny: v prípade dvoch detí, ktoré mali v uplynulom roku neospravedlnených 280 - 400 hodín, počas nášho pôsobenia nemali zaznamenanú ani jednu neospravedlnenú hodinu. Z celkového počtu dvadsaťosem rodín sa situácia zlepšila vo všetkých rodinách, z toho:

• v ôsmich rodinách začali rodičia častejšie navštevovať svoje deti v detskom domove (DeD), posilnili sa emocionálne vzťahy s pozitívnou perspektívou udržiavania a zlepšovania vzťahov aj v budúcnosti. Z toho v jednej rodine vôbec po prvýkrát nastal kontakt dieťaťa s rodičmi, ktoré bolo dlhodobé umiestnené v DeD, v ďalšej rodine sa skontaktovali s deťmi po piatich rokoch;
• v troch rodinách nadviazali príbuzní kontakty s deťmi v DeD;
• v štyroch rodinách bol podaný návrh na zrušenie ústavnej výchovy (štyri deti);
• v jednej rodine boli dve deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom;
• v štyroch rodinách sa odstránilo záškoláctvo u štyroch detí – rok predtým mali absencie v počte 280 - 400 neospravedlnených rodín;
• v šiestich rodinách nastalo zlepšenie starostlivosti o deti ako aj zlepšenie hygienických podmienok;
• v jednej rodine bol zrušený dohľad nad piatimi deťmi;
• u všetkých detí umiestnených v detských domovoch, s výnimkou jedného prípadu, sa výraznou mierou zintenzívnil a posilnil vzťah detí s rodičmi;
• vo všetkých rodinách, v ktorých bola zanedbaná hygiena domáceho prostredia, sa situácia viditeľne zlepšila;
• zmeny nastali aj v oblasti umiestnenia detí do profesionálnych rodín, nakoľko sa tri deti v danom období nemohli vrátiť do rodinného prostredia pre nezáujem rodičov, boli umiestnené do profesionálnej rodiny;
• jedno dieťa odišlo bývať do domova na polceste;
• jeden mladistvý nastúpil na protidrogovú liečbu.

Metódy použité v práci s klientmi:

• rozhovor;
• pozorovanie;
• konfrontácia;
• metódy orientované na podporu a povzbudzovanie klientov;
• monitorovanie správania v rodine;
• rodinná dohoda;
• modelovanie a hranie rolí;
• metódy efektívnej komunikácie.

Rok 2007

Projekt z roku 2006 bol veľmi úspešný, a preto sme aj v roku 2007 pokračovali v spolupráci s ÚPSVaR v Nitre na sanácii rodinného prostredia dvanástich rodín. Taktiež sme vypracovali projekt zameraný na pomoc pri integrácii deviatich mladistvých a mladých dospelých vracajúcich sa z výkonu trestu odňatia slobody a z reedukačných zariadení späť do bežného života. Zrealizovali sme výchovno–rekreačný pobyt pre tridsaťštyri detí z biologických a náhradných rodín. Uskutočnili sme takýto pobyt aj pre pätnásť detí z málopodnetného prostredia. S ÚPSVaR v Nových Zámkoch sme vstúpili do spolupráce pri sanácii šiestich rodín. V rámci terénnej práce vykonávanej v prirodzenom rodinnom prostredí sme priamo pracovali s tridsiatimi deviatimi deťmi. V dvoch rodinách bola zrušená ústavná starostlivosť nad dvomi deťmi a v jedenej rodine bolo zrušené predbežné opatrenie nad dvomi deťmi. V ďalšej rodine sme sprevádzali mladistvého pri návrate do bežného života.

Rok 2008

V roku 2008 sme spolupracovali s ÚPSVaR v Nitre na sanácii trinástich rodín a sedemnástich detí z detských domovov. Výsledkom nášho pôsobenia v rodinách, v ktorých boli prítomné všetky typy sociálnopatologických javov, bolo zrušenie ústavnej starostlivosti nad štyrmi deťmi.

Rok 2009

V roku 2009 sa nám podarilo dosiahnuť ďalšie výsledky v projektoch sanácie. Trinásť detí sme pomohli umiestniť do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom a blízkym príbuzným a jedno dieťa sa vrátilo do biologickej rodiny.

A teraz ku konkrétnym rodinám:
1. Úspešne skončil prípad dvoch chlapcov - súrodencov. Po smrti otca boli umiestnení v detskom domove, ich matka bývala s ich sestrou v Zariadení núdzového bývania. Matka k chlapcom nemala vytvorený citový vzťah najmä pre nezhody s nebohým manželom, ktorý chlapcov vychovával. Terénnou sociálnou prácou sa nám podarilo osloviť staršieho brata týchto chlapcov s tým, či by mal podmienky ako aj záujem prevziať bratov do svojej starostlivosti. Spočiatku brat takúto situáciu odmietal. Pracovali sme preto súbežne aj s matkou na zmene jej postoja k chlapcom a naďalej sme sa pokúšali ovplyvniť aj postoj staršieho brata. A pozitívne výsledky sa dostavili. Brat dal súrodencom najkrajší darček k Vianociam – podal návrh na súd na ich zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti. Začiatkom februára 2010 prebehlo súdne pojednávanie a chlapci boli zverení bratovi.
2. Pozitívnym výsledkom v sociálnej práci s ďalšou rodinou bolo, že sme zabránili vyňatiu siedmich detí z biologickej rodiny. Rodičia zlyhávali vo svojich rodičovských funkciách a napriek niekoľkomesačnému sprevádzaniu sociálnymi pracovníkmi rodičia neuskutočnili podstatné zmeny vo svojom správaní. V prospech záchrany siedmich súrodencov sme spolupracovali aj s mestským úradom, nakoľko rodine hrozilo vysťahovanie pre dlhodobé neplatenie nájomného. Rodičov sme nabádali na hľadanie pomoci v ich širšom príbuzenstve. Sestra matky, teta siedmich detí , sa nakoniec spolu s manželom rozhodli, že si všetky deti dajú zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti. Súrodenecké väzby boli zachované a deti zostali v príbuzenskej rodine, nemuseli byť umiestnené do detského domova.
3. Záchranu detí pred umiestnením do detského domova sme uskutočnili aj v ďalšej rodine. Po náhlom úmrtí ich matky sme zvolali rodinnú skupinovú konferenciu, na ktorej sa širšia rodina dohodla, že sa o deti postarajú a tak ďalšie dve deti mohli zostať v biologickej rodine - boli umiestnené do náhradnej osobnej starostlivosti svojmu staršiemu bratovi.
4. Do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky sa podarilo zveriť aj chlapca z reedukačného domova, s ktorého rodinou sme pracovali ešte pred dvomi rokmi.
6. Taktiež ďalší chlapec bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti svojej sestre.
7. A na záver, ďalšie 13-ročné dievčatko prežilo prvé vianočné sviatky v rodinnom kruhu spolu so svojimi rodičmi a súrodencami - v decembri 2009 bola nad ním zrušená ústavná starostlivosť ako výsledok našej sociálnej práce s jej biologickou rodinou.

Rok 2010

V roku 2010 sa dostavili ďalšie, tentoraz dodatočné výsledky nášho pôsobenia v rodinách, v ktorých sme pôsobili aktívne ešte v roku 2007 a neskôr pokračovali v spolupráci s nimi ešte ďalšie akreditované subjekty – detský domov a ÚPSVaR. V prípadoch troch detí bola zrušená ústavná starostlivosť ako výsledok dlhoročného pôsobenia v rodinách, v ktorých sme naštartovali prvotné nastavenie k spolupráci ako aj prvé kroky ku zmene.

Rok 2011

V roku 2011 sme prostredníctvom výkonu terénnej sociálnej práce sprevádzali aktívne tri biologické rodiny, z ktorých sa za spolupráce biologickej rodiny podarilo vrátiť dve deti z detského domova do starostlivosti biologickej matke. S rodinami doteraz spolupracujeme a sprevádzame ich pri riešení ich životných ťažkostí.

Autor: PhDr. Katarína Minarovičová, PhD.