Analysis of risk factors for low birth weight in newborns
Abstrakt: Identifikácia a zvládanie faktorov, ktoré prispievajú k nízkej pôrodnej hmotnosti, predstavuje kľúčový prvok pri ochrane zdravia novorodencov aj ich matiek. Tento ukazovateľ úzko súvisí s nepriaznivými zdravotnými výsledkami v perinatálnom období aj v neskoršom živote dieťaťa. Nízka pôrodná hmotnosť, definovaná ako hmotnosť novorodenca nižšia ako 2 500 gramov, je spojená so zvýšenou novorodeneckou úmrtnosťou, vývinovými oneskoreniami a vyšším rizikom chronických ochorení. Môže byť dôsledkom predčasného pôrodu alebo vnútromaternicového rastového oneskorenia.
Zníženie jej výskytu si vyžaduje celostný prístup zahŕňajúci zlepšenie prenatálnej starostlivosti, výživového manažmentu budúcich matiek a včasných preventívnych opatrení. Význam týchto opatrení spočíva nielen v zlepšení zdravotného stavu novorodencov, ale aj v znížení ekonomickej záťaže spojenou s predĺženou hospitalizáciou a práceneschopnosťou rodičov.
Kľúčové slová: Nízka pôrodná hmotnosť, rizikové faktory, výživa, životné prostredie, životný štýl
Abstract: Identifying and managing the factors that contribute to low birth weight is a key element in protecting the health of both newborns and their mothers. This indicator is closely associated with adverse health outcomes during the perinatal period as well as later in life. Low birth weight, defined as a birth weight of less than 2,500 grams, is linked to increased neonatal mortality, developmental delays, and a higher risk of chronic diseases. It may result from preterm birth or intrauterine growth restriction.
Reducing the incidence of low birth weight requires a comprehensive approach that includes improved prenatal care, nutritional management of expectant mothers, and timely preventive interventions. These measures are crucial not only for better neonatal health outcomes but also for minimizing the economic burden caused by prolonged hospitalizations and parental work absences.
Key words: Low birth weight, risk factors, nutrition, environment, lifestyle
Nízka pôrodná hmotnosť novorodencov predstavuje významný ukazovateľ úrovne zdravotnej starostlivosti počas tehotenstva a celkového zdravotného stavu obyvateľstva. Podľa definície WHO ide o hmotnosť nižšiu ako 2 500 gramov pri narodení. Tento jav je považovaný za vážny celosvetový problém, pretože so sebou nesie riziko akútnych aj dlhodobých zdravotných komplikácií (WHO, 2025).
Ročne sa s nízkou pôrodnou hmotnosťou narodí viac ako 20 miliónov detí, čo zodpovedá približne 15–20 % všetkých pôrodov. Medzinárodné zdravotnícke stratégie sa snažia do roku 2025 znížiť tento podiel o 30 %.
Výskyt nízkej pôrodnej hmotnosti je výrazne vyšší v krajinách s nižším príjmom, kde postihuje zhruba každé šieste dieťa, čo je viac než dvojnásobok oproti vyspelým krajinám. V niektorých oblastiach Ázie sa tento problém týka až tretiny novorodencov. V 36 krajinách s výrazným výskytom zakrpatenia detí dosahuje podiel nízkej pôrodnej hmotnosti od 9 % do 30 %, pričom významnú časť tvorí spomalený vnútromaternicový rast (WHO, UNICEF, 2025).
Charakteristika pôrodov s nízkou pôrodnou hmotnosťou:
- Za novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou sa považujú živonarodené deti, ktorých hmotnosť pri narodení nepresahuje 2 500 gramov a ktoré sa narodili po 37. ukončenom týždni gravidity.
- Tento ukazovateľ zahŕňa všetky pôrody (živé aj mŕtve), pri ktorých bola zaznamenaná pôrodná hmotnosť pod 2 500 gramov, a vyjadruje sa ako podiel zo všetkých živonarodených detí s dostupným údajom o hmotnosti pri pôrode.
Definícia veľmi nízkej pôrodnej hmotnosti:
- Do tejto kategórie spadajú pôrody (živé aj mŕtve) s hmotnosťou dieťaťa pod 1 500 gramov, pričom sa tento výskyt udáva ako percentuálny podiel zo všetkých živonarodených detí s evidovanou pôrodnou hmotnosťou.
Deti narodené s hmotnosťou pod hranicou normy častejšie trpia poruchami telesného rastu a zaostávajú v rozvoji kognitívnych schopností už v raných vývinových fázach. Tieto vývinové znevýhodnenia môžu mať negatívny dopad na ich školskú úspešnosť, pracovný výkon a celkovú kvalitu života (USNA, 2025).
V dospelosti sa u osôb s nízkou pôrodnou hmotnosťou pozoruje zvýšené riziko civilizačných ochorení, ako sú srdcovo-cievne poruchy, diabetes či hypertenzia. Tento stav zároveň podporuje pretrvávanie začarovaného kruhu sociálnych nerovností – najmä v rozvojových a stredne rozvinutých krajinách – kde sa nízka pôrodná hmotnosť často spája s chudobou, výživovými nedostatkami a zvýšenou chorobnosťou.
Dôsledky nízkej pôrodnej hmotnosti sa odrážajú aj v ekonomickej rovine – spôsobujú vyššie náklady na zdravotnú starostlivosť, dlhšie hospitalizácie a častejšie prerušenia pracovnej činnosti rodičov. Preto je mimoriadne dôležité včasne identifikovať rizikové faktory a vytvoriť efektívne preventívne stratégie zamerané na zníženie výskytu tohto zdravotného problému (Feyisa, 2023).
Materiál a metódy
Nízka pôrodná hmotnosť, definovaná ako hmotnosť novorodenca nižšia ako 2 500 gramov, predstavuje významný verejno-zdravotný problém, pretože je spojená so zvýšenou novorodeneckou úmrtnosťou, vývinovými oneskoreniami a vyšším rizikom vzniku chronických ochorení v neskoršom veku. Nízka pôrodná hmotnosť môže byť dôsledkom predčasného pôrodu alebo vnútromaternicového rastového oneskorenia.
Pre túto publikáciu sme vybrali 2 hlavné analýzy:
- Dopad socioekonomických faktorov na výskyt nízkej pôrodnej hmotnosti
- Vplyv správania a životného štýlu matky na nízku pôrodnú hmotnosť novorodenca
Dopad socioekonomických faktorov na výskyt nízkej pôrodnej hmotnosti
Sociálno-ekonomické okolnosti predstavujú zásadný faktor ovplyvňujúci priebeh tehotenstva a vývin plodu, pričom výrazne korelujú s výskytom nízkej pôrodnej hmotnosti. Novorodenci matiek zo znevýhodneného sociálneho prostredia sú častejšie vystavení rizikám, akými sú insuficientná výživa, obmedzený kontakt so zdravotníckymi službami, dlhodobý psychosociálny stres či život v nevyhovujúcich podmienkach.
Etiológia nízkej pôrodnej hmotnosti je komplexná a multifaktoriálna. K rozhodujúcim činiteľom patrí vek rodičky, jej nutričný status a telesná hmotnosť pred počatím, trvanie gravidity, intergravidné intervaly, reprodukčná anamnéza, úroveň formálneho vzdelania, prítomnosť domáceho násilia počas gravidity, nedostatočná prenatálna starostlivosť a výrazne nízky socioekonomický status. Za kľúčové prediktory sú považované najmä nízke vzdelanie matky, podváha (BMI < 18,5), malý telesný vzrast (výška < 145 cm) a menej než štyri prenatálne kontroly počas tehotenstva (Kader et al., 2014).
Jedným z najvýznamnejších prediktorov pôrodnej hmotnosti je úroveň vzdelania matky. S rastúcou úrovňou vzdelania klesá pravdepodobnosť narodenia novorodenca s nízkou hmotnosťou. Silvestrin a kol. (2020) potvrdili, že matky s nízkym alebo žiadnym vzdelaním vykazujú najvyššiu mieru výskytu nízkej pôrodnej hmotnosti u svojich detí. Vyššie vzdelanie plní ochrannú funkciu – ženy s lepšou edukáciou majú spravidla lepší prístup k zdravotníckym službám, relevantným informáciám o starostlivosti počas tehotenstva a adekvátnej výžive. Naproti tomu ženy s nižším vzdelaním častejšie vykazujú rizikové správanie (napr. fajčenie, užívanie drog) a čelia prekážkam v prístupe k zdravotnej starostlivosti, čo negatívne ovplyvňuje fetálny rast (Silvestrin et al., 2020).
Výskum Alsayeeda a kol. (2023) identifikoval, že parametre ako nízky rodinný príjem, nezamestnanosť partnera, absencia sociálnej opory a nízka úroveň vzdelania majú negatívny dopad – priamy aj sprostredkovaný – na pôrodnú hmotnosť novorodenca. Ekonomický tlak núti ženy vykonávať prácu v škodlivých podmienkach, čím sa zvyšuje ich zdravotné riziko i riziko pre plod. Rovnako absencia partnerskej podpory v domácom prostredí vedie k zvýšenej záťaži a oslabeniu psychosociálnej pohody, čo sa môže premietnuť do nižšej pôrodnej hmotnosti.
Zvýšené vzdelanie matky má priaznivý vplyv na zamestnateľnosť, príjmové možnosti, kvalitu výživy, pravidelnosť prenatálnych prehliadok a obmedzenie rizikového správania, ako je fajčenie, čím sa podporuje optimálny vývin plodu. Tieto poznatky potvrdzujú, že vyššia úroveň vzdelania predstavuje významný protektívny faktor pred výskytom nízkej pôrodnej hmotnosti.
Záverom, významnú úlohu zohráva aj emocionálna a praktická podpora zo strany rodiny a partnera. Nedostatočná opora v tomto smere môže viesť k zvýšenej úrovni stresu, nadmernému fyzickému preťaženiu a zhoršeniu životných podmienok počas tehotenstva, čo následne nepriaznivo ovplyvňuje vývoj plodu. Naopak, kvalitné sociálne zázemie a komunitná podpora prispievajú k zníženiu psychickej záťaže matky a k zlepšeniu perinatálnych výsledkov (Alsayeed et al., 2023).
Vplyv správania a životného štýlu matky na nízku pôrodnú hmotnosť novorodenca
Materinská výživa počas gravidity predstavuje zásadný faktor, ktorý ovplyvňuje vnútromaternicový vývin plodu a pravdepodobnosť dosiahnutia fyziologickej pôrodnej hmotnosti. Nevyvážená strava, deficit esenciálnych živín, ako aj absencia kvalifikovaného nutričného poradenstva môžu nepriaznivo ovplyvniť rast a vývoj plodu, čím stúpajú šance na výskyt nízkej pôrodnej hmotnosti. Tento problém je obzvlášť akútny v ekonomicky menej rozvinutých krajinách, kde sú výživové štandardy u tehotných žien často nedostatočné.
Výsledky výskumov jednoznačne poukazujú na to, že neprítomnosť dietetického poradenstva počas tehotenstva, obmedzený počet prenatálnych kontrol, nutričná deprivácia a vystavenie matky chronickému stresu významne prispievajú k riziku pôrodu hypotrofického novorodenca. U žien, ktorým nebola počas tehotenstva poskytnutá odborná výživová intervencia, sa zaznamenala viac než dvojnásobná pravdepodobnosť narodenia dieťaťa s nízkou pôrodnou hmotnosťou v porovnaní s tými, ktoré takúto podporu dostali (Jamshed et al., 2020).
Fyziologický vývoj plodu je primárne podmienený kvalitou a množstvom prijatej výživy zo strany matky. Energetická insuficiencia, deficit bielkovín a nedostatok kľúčových mikroživín – vrátane železa, vitamínu A, kyseliny listovej a vitamínu B12 – predstavujú významné rizikové faktory retardácie intrauterinného rastu. Okrem kvantitatívnych nedostatkov je dôležité zohľadniť aj kvalitatívne zloženie stravy. Nadmerný príjem vysoko priemyselne spracovaných potravín, jednoduchých cukrov, rafinovaných obilnín, nasýtených tukov a alkoholu – najmä vo vyšších dávkach (viac než 2–3 jednotky denne) – má negatívny dopad na vývoj plodu a môže viesť k redukcii jeho hmotnosti pri narodení.
Celkový zdravotný stav matky počas gravidity je neoddeliteľne spätý s rastovými parametrami plodu. Užitie návykových látok, ako sú tabak a alkohol, predstavuje medzi najčastejšie preventabilné rizikové faktory nízkej pôrodnej hmotnosti, predčasného pôrodu a ďalších závažných perinatálnych komplikácií. Tieto rizikové praktiky sú pritom častejšie u žien s nižším socioekonomickým statusom, ktoré častejšie čelia súbežnej expozícii viacerých negatívnych vplyvov, ako je psychosociálny stres, nutričný nedostatok a obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti.
Závislosti v gravidite sú zároveň asociované s nepriaznivými novorodeneckými výsledkami a zvýšenou incidenciou kardiometabolických rizikových faktorov u potomstva. Aj keď nie všetky štúdie jednoznačne preukazujú kauzálny vzťah medzi prenatálnym užívaním návykových látok a dlhodobými zdravotnými dôsledkami pre dieťa, nejednoznačnosť výsledkov môže byť spôsobená rozdielmi v množstve, frekvencii a načasovaní expozície.
Hoci globálne trendy naznačujú pokles výskytu fajčenia a konzumácie alkoholu medzi tehotnými ženami, tabakový dym ostáva vážnym zdravotným problémom, predovšetkým u žien v sociálne znevýhodnených skupinách. V tejto populácii je tiež zvýšená pravdepodobnosť kumulácie rizikových faktorov – kombinované užívanie tabaku, alkoholu a drog – čo výrazne zvyšuje zdravotné ohrozenie matky i plodu (Girma et al., 2019).
Diskusia
Nízka pôrodná hmotnosť predstavuje závažný verejno-zdravotný problém, ktorý je spojený so zvýšeným rizikom neonatálnej morbidity a mortality, ako aj s nepriaznivými dlhodobými dôsledkami na zdravie v detstve a dospelosti. Ide o komplexný jav podmienený mnohými determinujúcimi faktormi, ktoré možno kategorizovať na sociálno-ekonomické a behaviorálne aspekty. V súčasnosti narastá záujem nielen o biologické, ale aj o sociálne determinanty zdravia, vrátane životných podmienok matiek, ktoré výrazne ovplyvňujú priebeh gravidity a intrauterinný rast plodu. Faktory ako socioekonomické postavenie (napr. vzdelanostná úroveň, ekonomická situácia domácnosti, pracovné zaradenie) a životný štýl počas tehotenstva (napr. fajčenie, výživové návyky, užívanie psychoaktívnych látok, dostupnosť prenatálnej starostlivosti) tvoria zložitý súbor premenných, ktoré majú často synergický účinok.
Podľa štúdie Mishra a kol. (2021) ženy z nižších sociálnych vrstiev čelili častejšie nedostatku adekvátnej výživy, žili v podmienkach s nedostatočnou hygienou a sanitáciou a mali obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti či nutričným doplnkom. Tieto okolnosti negatívne vplývajú na celkový zdravotný stav matky, ktorý je kľúčovým faktorom pre fyziologický vývoj plodu a jeho pôrodnú hmotnosť. Prevencia predčasných pôrodov a insuficientného rastu plodu preto vyžaduje zabezpečenie kvalitnej prenatálnej starostlivosti, dostatočnej výživy a hygienických podmienok počas tehotenstva. Nedostatočný prísun makro- a mikronutrientov v kombinácii s limitovaným prístupom k zdravotným službám zvyšuje pravdepodobnosť vzniku komplikácií vrátane nízkej pôrodnej hmotnosti (Mishra et al., 2021).
K optimálnemu prenatálnemu vývoju plodu je nevyhnutná komplexná zdravotná starostlivosť, vyvážený príjem živín a životné prostredie bez škodlivých vplyvov. Významným rizikovým faktorom nízkej pôrodnej hmotnosti zostáva fajčenie počas gravidity. Nedostatočný nutričný stav matky je silne asociovaný so zníženým rastom plodu, zvýšenou úmrtnosťou a morbiditou novorodencov. Nutričný profil ženy pred a počas tehotenstva je jedným z hlavných prediktorov priaznivého vývoja gravidity a pôrodu. Výskum Ancira-Moreno a kol. (2020) poukázal na to, že deficit esenciálnych zložiek potravy – predovšetkým tukov a bielkovín – ktoré sú zásadné pre energetické potreby a výstavbu plodových tkanív, môže negatívne ovplyvniť vývoj plodu. Antropometrické ukazovatele, ako telesná výška, hmotnosť, index telesnej hmotnosti (BMI) a celkový prírastok hmotnosti v gravidite, úzko súvisia s pôrodnou hmotnosťou. V prípade insuficientného nutričného príjmu dochádza k redukcii BMI a obmedzenému prírastku telesnej hmotnosti, čo predstavuje dva zásadné prediktory pôrodnej hmotnosti (Ancira-Moreno et al. 2020).
Tabakové výrobky majú výrazne negatívny vplyv na zdravie plodu. Aktívne fajčenie matky, ale aj jej pasívna expozícia cigaretovému dymu – najmä v prípade fajčiaceho partnera – signifikantne zvyšujú riziko nízkej pôrodnej hmotnosti a predčasného pôrodu. Napriek tomu, že mnohé ženy svoju fajčiarsku anamnézu zamlčiavajú, odhady naznačujú, že až 22,9 % tehotných fajčiarok a 9,2 % nefajčiarok v reprodukčnom veku neuvádza pravdivé údaje o svojej expozícii tabaku. Prítomné dôkazy jasne podporujú existenciu kauzálneho vzťahu medzi vystavením plodu tabakovým toxínom a narušením jeho vývoja, čo podčiarkuje potrebu rovnocennej prevencie aktívneho i pasívneho fajčenia (Delcroix et al., 2023).
Fajčenie však nie je jediným negatívnym sprievodným javom rizikového životného štýlu počas tehotenstva. Medzi ďalšie rizikové behaviorálne faktory patria nadmerná konzumácia alkoholu, sedavý spôsob života a nevhodné stravovanie. Tieto návyky významne zvyšujú pravdepodobnosť komplikácií, ako sú nízka pôrodná hmotnosť, predčasný pôrod či intrauterinná rastová retardácia, a preto by mali byť systematicky zahrnuté do edukácie a prevencie v rámci prenatálnej starostlivosti.
Konzumácia alkoholu v období tehotenstva predstavuje závažné riziko, ktoré môže spôsobiť významné poškodenie vývoja plodu. Etanol a jeho metabolity prenikajú cez placentu a môžu narušiť dôležité fyziologické procesy, čím ovplyvňujú rast, bunkovú diferenciáciu a maturáciu plodových štruktúr. Bolo preukázané, že aj nízke až stredne vysoké dávky alkoholu zvyšujú pravdepodobnosť nízkej pôrodnej hmotnosti, predčasného pôrodu, porúch rastu a výskytu fetálneho alkoholového syndrómu. Alkohol bráni optimálnemu prenosu živín cez placentu, redukuje uteroplacentárny prietok krvi a indukuje oxidačný stres, čo vedie k poškodeniu placentárnych tkanív. Riziko stúpa s frekvenciou a objemom konzumácie, pričom tzv. binge drinking (nárazové pitie veľkých dávok alkoholu) má obzvlášť škodlivé účinky (Abdallah et al., 2021).
Záver
Identifikácia a zvládanie faktorov, ktoré prispievajú k nízkej pôrodnej hmotnosti, predstavuje kľúčový prvok pri ochrane zdravia novorodencov aj ich matiek. Tento ukazovateľ úzko súvisí s nepriaznivými zdravotnými výsledkami v období okolo pôrodu aj v neskoršom živote dieťaťa. Presné určenie pôrodnej hmotnosti zohráva dôležitú úlohu pri rozpoznaní ohrozených novorodencov a následnom prispôsobení zdravotnej starostlivosti. Zníženie výskytu nízkej pôrodnej hmotnosti si vyžaduje celostný prístup zameraný na zlepšenie starostlivosti počas tehotenstva, výživový manažment budúcich matiek a včasné odborné zásahy. Takéto kroky významne prispievajú k lepším zdravotným výsledkom novorodencov a zdravému začiatku ich života.
Autori:
MVDr. Martina Hrubovčák Tejová
prof. MUDr. Kvetoslava Rimárová, CSc.
prof. MUDr. Mgr. Erik Dorko, PhD., MPH, MBA
Mgr. Simona Miškárová
Mgr. Anastasiia Ostafiichuk
PharmDr. Dominik Kľoc
MUDr. Dana Kluková
Práca je podporená grantami KEGA 003UPJŠ-4/2024 Aktualizácia a inovácia študijného programu Verejné zdravotníctvo v oblasti prevencie chronicky neprenosných ochorení a grantom KEGA 0010UPJŠ-4/2024 Implementácia multimediálnych technológií vo výučbe preventívnych intervencií v lekárskych a nelekárskych odboroch.
Zoznam bibliografických odkazov
ABDALLAH, AY, et al. 2021. Influence of maternal lifestyle behaviors on birth weight and Apgar score. In International Journal of Africa Nursing Sciences. 10.1016/j.ijans.2021.100334, 2021, 15, 1, 100334.
ALSAYEED, A, et al. 2023. Socioeconomic risk factors for low birth weight newborns: a population-based study. In Journal of Neonatal-Perinatal Medicine. 37248916, 2023, 16, 2, 287-291.
ANCIRA-MORENO, M, et al. 2020. Dietary patterns and diet quality during pregnancy and low birthweight: The PRINCESA cohort. In Maternal & child nutrition. 32037674, 2020, 16, 3, e12972.
DELCROIX, MH, et al. 2023. Active or passive maternal smoking increases the risk of low birth weight or preterm delivery: benefits of cessation and tobacco control policies. In Tobacco Induced Diseases. 37256119, 2023, 21, 72.
FEYISA, BR, 2023. Nutrition, stress, and healthcare use during pregnancy are associated with low birth weight: evidence from a case–control study in West Ethiopia. In Frontiers in Public Health. 37927874, 2023, 11, 1213291.
GIRMA, S, et al. 2019. Factors associated with low birthweight among newborns delivered at public health facilities of Nekemte town, West Ethiopia: a case control study. In BMC pregnancy and childbirth. 31266469, 2019, 19, 1-6.
JAMSHED, S, et al. 2020. Frequency of low birth weight and its relationship with maternal nutritional and dietary factors: a cross-sectional study. In Cureus. 32714671, 2020, 12, 6.
KADER, M, et al. 2014. Socio-economic and nutritional determinants of low birth weight in India. North American journal of medical sciences. 25077077, 2014, 6, 7, 302.
MISHRA, PS, et al. 2021. Newborn low birth weight: do socio-economic inequality still persist in India?. In BMC pediatrics. 34798861, 2021, 21, 1-12.
SILVESTRIN, S, et al. 2020. Inequalities in birth weight and maternal education: a time-series study from 1996 to 2013 in Brazil. In Scientific reports. 32457367, 2020, 10, 1, 8707.
USNA Blackpool. 2025. Joint Strategic needs assessment. Low birth weight. 2025.
WHO. 2025. Global nutrition targets 2025: low birth weight polici brief. WHO NFS Nutrition and food safety. 2025.
WHO. UNICEF. 2025. The extension of 2025 Maternal, infants and young child nutrition targets to 2030. 2025.