Factors Influencing the Occurrence of Adverse Events in Institutional Healthcare
Abstrakt
Východiská: Nežiaduce udalosti (NU) v ústavnej zdravotnej starostlivosti predstavujú významný problém ovplyvňujúci bezpečnosť poskytovanej starostlivosti. Ich výskyt je často podmienený najmä pracovným zaťažením, skúsenosťami a organizačnou kultúrou, v ktorej sestry vykonávajú svoju profesiu.
Cieľ: Analyzovať postoje sestier k rizikovým faktorom vzniku NU.
Súbor a metodika: Prieskumu sa zúčastnilo 200 sestier. Zber dát prebiehal v období máj – jún 2024 prostredníctvom dotazníka vlastnej konštrukcie. Dáta boli analyzované pomocou deskriptívnej štatistiky a Kruskal-Wallisovho testu.
Výsledky: Najvýznamnejším rizikovým faktorom vzniku NU bola únava a vyčerpanosť, ktorú najviac vnímali sestry vo veku 41–50 rokov (x̄ = 4,06) a s praxou nad 11 rokov (x̄ = 3,96). Nasledovala nesústredenosť pri podávaní liekov, najvyššie hodnotená sestrami vo veku 41–50 rokov (x̄ = 3,73) a s praxou 6–10 rokov (x̄ = 3,64).
Záver: Prevencia vzniku NU si vyžaduje systematické opatrenia v oblasti riadenia pracovnej záťaže, podpory bezpečnostnej kultúry a zlepšovania organizačných podmienok. Posilnenie role sestier pri identifikácii rizikových faktorov vzniku NU predstavuje dôležitý krok k zvyšovaniu kvality a bezpečnosti zdravotnej starostlivosti.
Kľúčové slová: Bezpečnosť pacienta, Nežiaduce udalosti, Rizikové faktory, Sestra.
Abstract
Background: Adverse events (AEs) in inpatient healthcare represent a significant issue affecting the quality and safety of care provided. Their occurrence is often conditioned by workload, professional experience, and the organizational culture in which nurses practice. Objective: To analyze nurses' attitudes toward risk factors contributing to the occurrence of AEs.
Methodology: The survey included 200 nurses. Data collection took place between May and June 2024 using a self-designed questionnaire. Data were analyzed using descriptive statistics and the Kruskal-Wallis test.
Results: The most significant risk factor identified was fatigue and exhaustion, most frequently reported by nurses aged 41–50 years (x̄ = 4.06) and those with over 11 years of experience (x̄ = 3.96). This was followed by inattentiveness during medication administration, with the highest scores among nurses aged 41–50 (x̄ = 3.73) and those with 6–10 years of experience (x̄ = 3.64).
Conclusion: Preventing the occurrence of AEs requires systematic measures aimed at managing workload, supporting a culture of safety, and improving organizational conditions. Strengthening the role of nurses in identifying AE risk factors is a key step toward enhancing the quality and safety of healthcare.
Keywords: Patient safety, Adverse events, Risk factors, Nurse.
Úvod
Bezpečnosť pacientov je jedným zo základných pilierov kvalitnej zdravotnej starostlivosti a jej zabezpečenie predstavuje neoddeliteľnú súčasť práce sestier. NU, definované ako neželané situácie, ktoré spôsobujú ujmu pacientovi, môžu mať fyzické, psychické, emocionálne aj finančné dôsledky (Giardina et al., 2020). Najčastejšie sú spájané s vyčerpanosťou personálu, nedodržiavaním štandardov, chybami v komunikácii a vysokým pracovným zaťažením (Zanetti et al., 2021; Floréz, López, Bernal, 2022; Al-Mugheed et al., 2022). Štúdie autorov Moosavi et al. (2023), Gao et al. (2019) a Rafter et al. (2019) jednoznačne poukazujú na to, že značná časť NU je preventabilná. Ich pretrvávajúci výskyt odhaľuje nedostatky v implementácii kultúry bezpečnosti pacienta. Práve sestry, ako upozorňujú Zhu et al. (2020) a Archer (2017), predstavujú zásadnú úlohu v identifikácii, dokumentovaní a hlásení nežiaducich udalostí, čím vytvárajú predpoklad pre zlepšenie systému. Efektívne a systematické hlásenie poskytuje zdravotníckym zariadeniam cenné údaje o výskyte rizík a umožňuje zavedenie nápravných opatrení s cieľom ich eliminácie (Abreu, 2021). Ako dopĺňa Floréz, López, Bernal (2022), NU sa síce môžu vyskytnúť aj pri dodržiavaní ošetrovateľských štandardov, no postoj sestier k ich identifikácii a následnej prevencii zohráva významnú úlohu v kontinuálnom zvyšovaní kvality a bezpečnosti poskytovanej starostlivosti.
Cieľ
Cieľom našej štúdie bolo analyzovať postoje sestier k rizikovým faktorom vzniku NU.
Súbor a metodika
Do výberového súboru bolo zaradených 200 sestier pracujúcich na lôžkových oddeleniach zdravotníckych zariadení. Sestry boli najviac zastúpené vo vekovej skupine 50 a viac rokov (39,5 %). Vysokoškolské vzdelanie I. stupňa malo 80 sestier (40 %). Odbornú prax v trvaní 11 a viac rokov vykonávalo 116 sestier (58 %). Najviac sestier pôsobilo na internom oddelení (30,5 %), nasledovalo chirurgické oddelenie (23 %) a oddelenie dlhodobo chorých (17 %). Metódou zberu dát bol dotazník vlastnej konštrukcie, zameraný na príčiny, hlásenie a riešenie NU. Dotazník bol administrovaný v tlačenej forme, obsahoval 24 položiek a päťstupňovú Likertovu škálu zameranú na posúdenie súhlasu s uvedenými výrokmi. Zber údajov prebiehal v mesiacoch máj a jún 2024, po udelení súhlasu s realizáciou prieskumu v zdravotníckych zariadeniach vo Veľkom Krtíši, Leviciach a Žiari nad Hronom. Celkovo bolo distribuovaných 250 dotazníkov, z ktorých 200 (80 %) bolo úplne vyplnených a zahrnutých do štúdie. Na štatistickú analýzu a spracovanie dát sme použili program SPSS Statistics verzia 26. Uskutočnili sme deskriptívnu štatistickú analýzu dát pomocou početností (n), aritmetického priemeru (x̄) a smerodajnej odchýlky (sd). Na overenie rozdielov medzi skupinami bol použitý neparametrický Kruskal-Wallisov test. Štatistickú významnosť sme hodnotili na hladine p = 0,05.
Výsledky
Tabuľka 1 Vnímanie rizikových faktorov vzniku NU podľa veku sestier
[3]
Tabuľka 1 zobrazuje priemerné hodnoty jednotlivých rizikových faktorov vzniku NU v ústavnej starostlivosti podľa vekových skupín sestier. Všetky vekové skupiny sa zhodli v tvrdení, že únava a vyčerpanosť predstavuje významný faktor vzniku NU. Najvyšší priemer v tejto položke uviedli sestry vo veku 41–50 rokov (x̄ = 4,06), čo môže naznačovať, že s pribúdajúcim vekom narastá citlivosť na tento rizikový faktor. Naopak, najnižší priemer uviedla skupina 31–40 rokov (x̄ = 3,64). Napriek týmto rozdielom neboli zistené štatisticky významné rozdiely medzi vekovými skupinami (p = 0,804). Veková skupina 41–50 rokov zároveň najvýraznejšie poukazovala na nesústredenosť pri práci ako faktor, ktorý ovplyvňuje vznik NU (x̄ = 3,73). Sestry vo veku 50 a viac rokov zas najvyššie hodnotili položku týkajúcu sa rýchleho pracovného tempa (x̄ = 3,66), ktoré podľa nich vytvára podmienky pre vznik NU. Naopak, všetky vekové skupiny sa zhodli v názore, že nedodržiavanie štandardu starostlivosti nemá zásadný vplyv na vznik NU, keďže hodnoty sa pohybovali pod priemerom x̄ = 3,25 a štatistická významnosť bola tiež nepreukázaná (p = 0,231). Aj keď sa v súbore respondentov (n = 200) nepotvrdili štatisticky významné rozdiely medzi vekovými skupinami (všetky p-hodnoty prekročili hranicu 0,05), rozdiely v priemerných hodnotách poukazujú na existenciu istých vekovo podmienených trendov v tom, ako sestry vnímajú jednotlivé rizikové faktory vzniku nežiaducich udalostí.
Tabuľka 2 Vnímanie rizikových faktorov vzniku NU podľa dĺžky praxe sestier
[4]
Tabuľka 2 znázorňuje, ako sestry s rôznou dĺžkou praxe vnímajú jednotlivé rizikové faktory vzniku NU v ústavnej starostlivosti. Najvyšší priemer vo všetkých položkách bol zaznamenaný u sestier s dlhšou praxou (11 rokov a viac). Tieto sestry najčastejšie označovali vyčerpanosť a únavu (x̄ = 3,96) ako významný rizikový faktor pre vznik NU. Podobne aj rýchle pracovné tempo (x̄ = 3,54) bolo v tejto skupine hodnotené ako druhý najvýznamnejší faktor. Ďalším faktorom je nesústredenosť pri podávaní liekov, ktoré uviedli sestry s dĺžkou praxe 6-10 rokov (x̄ =3,64). Sestry s najkratšou praxou (0–5 rokov) tiež vnímali únavu a vyčerpanosť ako rizikový faktor (x̄ = 3,83), avšak celkovo uvádzali nižšie hodnoty priemerov v ostatných oblastiach. Zaujímavým zistením bol faktor „nedodržiavanie štandardu starostlivosti“, pri ktorom sa prejavila hraničná štatistická významnosť (p = 0,052). Kým sestry s praxou 0–5 rokov tento faktor vnímali najmenej ako rizikový (x̄ = 2,81), sestry s 11 a viac rokmi praxe mu prikladali vyššiu váhu (x̄ = 3,17). Naopak, ostatné skúmané faktory nevykazovali štatisticky významné rozdiely medzi skupinami, čo potvrdzujú p-hodnoty vysoko nad hranicou významnosti (p > 0,05).
Diskusia
Poznaním závažnosti a prevencie rizikových faktorov pre vznik NU sa vytvára priestor pre implementáciu efektívnych stratégií zameraných na ich elimináciu. Naše zistenia ukázali, že medzi najvýznamnejšie faktory, ktoré sestry v ústavnej starostlivosti vnímajú ako prospievajúce k vzniku NU, patria najmä vyčerpanosť a únava, nesústredenosť pri podávaní liekov a rýchle pracovné tempo. Najvyššiu zhodu medzi sestrami sme zaznamenali práve pri faktore únavy a vyčerpania, ktorý bol vnímaný ako najkritickejší naprieč všetkými sledovanými skupinami. Najvyššie priemerné hodnoty uvádzali sestry vo veku 41–50 rokov (x̄ = 4,06), s dĺžkou praxe nad 11 rokov (x̄ = 3,96). Tento trend potvrdzuje aj štúdia Catania et al. (2024), ktorá zaznamenala 36 % sestier s vysokou emočnou vyčerpanosťou (skóre >27), pričom priemerné skóre vyčerpania bolo 22,9 (±12,6). Podobne Dall'Ora et al. (2020) identifikuje vyhorenie ako dôsledok vysokého pracovného napätia, nízkej podpory a zlej interpersonálnej spolupráce, čo negatívne ovplyvňuje kvalitu poskytovanej starostlivosti a zvyšuje výskyt NU.
Druhým najvýraznejším faktorom, ktorý sa ukázal ako významný z hľadiska vnímania rizika vzniku NU, bola nesústredenosť pri podávaní liekov. Najvyššie hodnoty zaznamenali sestry vo veku 41–50 rokov (x̄ = 3,73), s dĺžkou praxe 6–10 rokov (x̄ = 3,64). Tieto výsledky sú v zhode so štúdiou Mikos et al. (2020), ktorá identifikovala 20,2 % NU spojených s farmakoterapiou. Panagioti et al. (2019) vo svojom výskume preukázal, že až 39 % NU súviselo s liekmi a 22,7 % by sa dalo predísť. Catania et al. (2024) navyše dopĺňa, že k zámene liekov môže dôjsť v dôsledku vyčerpania, čo priamo nadväzuje na naše zistenie súvisiace s únavou. Tieto faktory sa úzko viažu aj na ďalší rizikový faktor identifikovaný v našej štúdii, a to rýchle pracovné tempo, ktoré najvýraznejšie vnímali ako problematické sestry vo veku 50 a viac rokov (x̄ = 3,66) a s praxou nad 11 rokov (x̄ = 3,54). Zaujímavé je, že naše výsledky sú v rozpore so záverom Al-Mugheeda et al. (2022), ktorý tvrdil, že sestry s kratšou praxou pociťujú vyššiu pracovnú záťaž. Tento rozpor možno vysvetliť rozdielnym pracovným prostredím, organizačnou kultúrou či subjektívnym vnímaním náročnosti práce u menej skúsených sestier.
V našej štúdii sa ukázalo, že nedodržiavanie štandardu starostlivosti nie je vnímané ako významný rizikový faktor v celej populácii sestier (x̄ < 3,25). Sestry s praxou 0–5 rokov tento faktor vnímali najmenej ako rizikový (x̄ = 2,81), sestry s 11 a viac rokmi praxe mu prikladali vyššiu váhu (x̄ = 3,17). Tento rozdiel môže naznačovať, že s rastúcimi skúsenosťami si sestry uvedomujú väčší význam dodržiavania ošetrovateľských štandardov a ich vplyv na bezpečnosť pacienta. Zistená bola hraničná štatistická významnosť (p = 0,052). Zaneti et al. (2021) uvádzajú, že až 33,7 % NU bolo priamo spojených s nedodržiavaním štandardov, pričom až 58,3 % z nich bolo možné predísť. Podobne aj Nantssupawat et al. (2022) potvrdzujú, že dodržiavanie štandardov má zásadný význam pre bezpečnosť pacienta a kvalitu starostlivosti. Nedodržiavanie štandardov však často súvisí s ďalším významným faktorom, ktorým je nevyhovujúci pomer pacientov a personálu. Aj naše zistenia poukázali na to, že tento nepomer je vnímaný ako rizikový najmä u sestier s dĺžkou praxe 11 a viac rokov (x̄ = 3,44) a vo veku 41–50 rokov (x̄ = 3,33). Výsledky podporujú závery Kiviliene et al. (2024), podľa ktorých zvýšený personálny pomer je spojený s nižším výskytom NU. Nantssupawat et al. (2022) rovnako preukázali, že vyšší počet pacientov na jednu sestru vedie k zhoršenej kvalite starostlivosti, vyššej chybovosti a nespokojnosti sestier. Wang et al. (2020) navyše doplnil, že slabá štruktúra a početnosť ošetrovateľského personálu priamo súvisí s počtom pádov a dekubitov v ústavnej starostlivosti.
Záver
Výsledky štúdie potvrdili, že sestry ako priame poskytovateľky starostlivosti vnímajú najvýraznejšie rizikové faktory vzniku NU najmä vo forme únavy, vyčerpania, nesústredenosti a rýchleho pracovného tempa. Vnímanie týchto faktorov bolo ovplyvnené dĺžkou odbornej praxe a vekom sestier, čo poukazuje na potrebu cielenej podpory v jednotlivých fázach profesijného života. Na základe zistení sa domnievame, že systematické znižovanie rizík prostredníctvom efektívneho riadenia pracovnej záťaže, podpory bezpečnostnej kultúry a zlepšovania organizačného prostredia môže významne prispieť k eliminácii výskytu NU. Dôležitou súčasťou týchto opatrení je aj vytváranie podmienok pre otvorené, neformálne a podporné prostredie hlásenia NU bez sankcií. Sestry ako odborne spôsobilé osoby zohrávajú zásadnú úlohu nielen v identifikácii rizík, ale aj v aktívnej účasti na tvorbe stratégií prevencie NU. Povzbudenie ich participácie a budovanie dôvery predstavujú základné predpoklady pre udržanie kvality, bezpečnosti a kontinuity starostlivosti.
Autorky:
prof. PhDr. Mária Kilíková, PhD., MPH
PhDr. Tatiana Katriňáková
PhDr. Monika Štefanová
VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave n.o.
Detašované pracovisko bl. Sáry Salkaházi v Rožňave
Zoznam bibliografických odkazov
ABREU, Tamu. 2021. Adverse event reporting and root cause analysis. In American Nurse Journal. [online] 2021, vol. 16, no. 6. [cit.2025-04-06]. p. 44–46. Dostupné na internete: ˂https://www.myamericannurse.com/wp-content/uploads/2021/04/an6-Root-cause.pdf˃ ISSN 2688-5757.
AL-MUGHEED, Khalid et al. 2022. Patient Safety Attitudes among Doctors and Nurses: Associations with Workload, Adverse Events, Experience. In Healthcare (Basel). [online] 2022, vol. 10, no. 4. [cit. 2025-04-05]. p. 631. Dostupné na internete: ˂https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/35455809/˃ ISSN 2227-9032.
ARCHER, Stephanie et al. 2017. Development of a theoretical framework of factors affecting patient safety incident reporting: a theoretical review of the literature. In BMJ Open. [online] 2017, vol. 27, no. 7(12) [cit. 2025-04-06]. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/29284714/˃ISSN 2044-6055
CATANIA, Gianluca et al. 2024. Nurses' intention to leave, nurse workload and in-hospital patient mortality in Italy: A descriptive and regression study. In Health Policy. [online] 2024, vol. 143. [cit. 2025-04-06]. p. 105032. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/38460274/˃ ISSN 0168-8510.
DALL'ORA, Chiara et al. 2020. Burnout in nursing: a theoretical review. In Human Resources for Health. [online] 2020, vol. 18, no. 1. [cit. 2025-04-05]. p. 41. Dostupné na internete: ˂https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/32503559/˃ ISSN 1478-4491.
FLÓREZ, Fredy – LÓPEZ, Lucelly – BERNAL, Catalina. 2022. Prevalence of adverse events and their manifestations in health professionals as second victims. In Biomedica. [online] 2022, vol. 42, no. 1. [cit. 2025-04-05]. p. 184–195. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/35471180 [5] ISSN 0120-4157.
GAO, Xinqiang, et al. 2019. Implications from China patient safety incidents reporting system. In Therapeutics and Clinical Risk Management. [online] 2019, vol. 15. [cit. 2025-04-05]. p. 259–267. Dostupné na internete: https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6371930/˃ ISSN 1176-6336.
GIARDINA, Traber D. et al. 2020. Health Care Provider Factors Associated with Patient-Reported Adverse Events and Harm. In Joint Commission Journal on Quality and Patient Safety. [online] 2020, vol. 46, no. 5. [cit. 2025-04-05]. p. 282–290. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/32362355 [6] ISSN 1553-7250
KIVILIENE, Juste et al. 2024. The Relationship between Clinical Environment and Adverse Events Reporting: Evidence from Lithuania. In Healthcare (Basel). [online] 2024, vol. 12, no. 2. [cit. 2025-04-05]. p. 252. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/38275531 [7] ISSN 2227-9032
MIKOS, Marcin et al. 2020. Occurrence of adverse events in the activity of hospital wards in the opinions of doctors and nursing management staff. In Annals of Agricultural and Environmental Medicine. [online] 2020, vol. 27, no. 2. [cit. 2025-04-06]. p. 306–309. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/32588611 [8] ISSN 1232-1966.
MOOSAVI, Saeideh et al. 2023. The relationship between patient safety culture and adverse events in Iranian hospitals: a survey among 360 nurses. In Patient Safety in Surgery. [online] 2023, vol. 17, no. 1, [cit. 2025-04-05]. p. 20. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/37496060 [9] ISSN 1754-9493.
NANTSUPAWAT, Apiradee et al. 2022. Nurse staffing, missed care, quality of care and adverse events: A cross-sectional study. In Journal of Nursing Management. [online] 2022, vol 30, no. 2, [cit. 2025-04-05]. p. 447–454. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/34719833 [10] ISSN 0966-0429.
PANAGIOTI, Maria et al. 2019. Prevalence, severity, and nature of preventable patient harm across medical care settings: systematic review and meta-analysis. In BMJ. [online] 2019, vol. 366, no. l4185. [cit. 2025-04-05]. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/31315828 [11] ISSN 1756-1833.
RAFTER, Natasha et al. 2017. The Irish National Adverse Events Study (INAES): the frequency and nature of adverse events in Irish hospitals—a retrospective record review study. In BMJ Quality & Safety. [online] 2017, vol. 26, no. 2. [cit. 2025-04-06]. p. 111–119. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/26862223 [12] ISSN 2044-5415.
WANG, Limin et al. 2020. The effect of nurse staffing on patient-safety outcomes: A cross-sectional survey. In Journal of Nursing Management. [online] 2020, vol. 28, no. 7. [cit. 2025-04-06]. p. 1758–1766. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/32853457 [13] ISSN 1365-2834.
ZANETTI, Ariane Cristina Barboza et al. 2021. Incidence and preventability of adverse events in adult patients admitted to a Brazilian teaching hospital. In PLoS One. [online] 2021, vol. 16, no. 4, s. e0249531. [cit. 2025-04-05]. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/33857137 [14] ISSN 1932-6203.
ZHU, Lin et al. 2020. Extension to 'combined SNA and LDA methods to understand adverse medical events': Doctor and nurse perspectives. In International Journal of Risk & Safety in Medicine. [online] 2020, vol. 31, no. 4. [cit. 2025-04-06]. p. 221–246. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/32538872 [15] ISSN 0924-6479.