Klostrídiová enterokolitída v ošetrovateľskej praxi

Clostridial enterocolitis in nursing practice

Abstrakt: Na Oddelení dlhodobo chorých (ODCH) bolo v období január 2021 - júl 2024 hospitalizovaných 116 pacientov s klostrídiovou enterokolitídou (KE). Vekový priemer bol 79,87, dĺžka hospitalizácie 24,46 týždňa. Rozvoj KE vznikol do 15 dní od hospitalizácie na ODCH. Polymorbídnych bolo75,86%. Dominovali symptómy hnačka (100%); nauzea (26,72%); nechutenstvo u (81,89%) a celková slabosť (93,10%). Morbiditu zhoršovali uroinfekcie o (42,14%); enteritídy (59,48%); febrilné stavy (60,35%); bronchopneumónie (58,62%); sepsy alebo gangrény (22,41%). Imobilných bolo (75,86%) a dekubity malo (54,31%) chorých s KE. Clostrídium difficile infekcia (CDI) sa potvrdila u (92,24%) pacientov. Kombinovanú terapiu antibiotikami dostávalo 69,82% a izolovaných bolo 12,93% chorých. Nasogastrickú sondu malo zavedenú (34,11%) a permanentný katéter (87,06%) pacientov. Z KE sa vyliečilo 46,55% pacientov; (32,75%) exitovalo a (14,65%) bolo preložených na chirurgiu alebo jednotku intenzívnej starostlivosti.
Kľúčové slová: Clostrídium difficile, Enterokolitída, Oddelenie dlhodobo chorých, Prierezová štúdia.

Abstract: 116 patients with clostridial enterocolitis were hospitalized at Long Term Care Unit (LTCU) in the period January 2021-July 2024. The average age was 79.87, the length of hospitalization 24.46 weeks. The development of clostridial enterocolitis (CE) occurred within 15 days of hospitalization and LTCU. 75.86% were polymorbid. The predominant symptoms were diarrhea (100%); nausea (26.72%); loss of appetite in (81.89%) and general weakness (93.10%). Morbidity was worsened by urinary infections by (42.14%); enteritis (59.48%); febrile conditions (60.35%); bronchopneumonia (58.62%); sepsis or gangrene (22.41%). (75.86%) were immobile and (54.31%) had pressure ulcers. Clostridium difficile infection was confirmed in (92.24%) patients. 69.82% received combined Antibiotics therapy and 12.93% of patients were isolated. Nasogastric tube was established (34.11%) and permanent catheter (87.06%) patients. 46.55% of patients were cured of CE; (32.75%) exited and (14.65%) were transferred to surgery or Intensive care Unit.
Keywords: Clostridium difficile, Enterocolitis, A cross-sectional study, Long-term care unit.

Úvod

Problematika hnačiek vyvolaných toxínami Clostrídium difficile (CDI) je závažná najmä u starších polymorbídnych pacientov, u ktorých môže mať dehydratácia a rozvrat vnútorného prostredia ťažké následky. Preventívne opatrenia pri klostrídiovej enterokolitíde (KE) majú zásadný význam v prevencii jej vzniku. Hlavný význam má reštrikcia používania antibiotík, okamžitá izolácia pacientov, bariérový systém ošetrovateľskej starostlivosti, špeciálne opatrenia prevádzky oddelenia i včasná mobilizácia ležiacich pacientov. Zvýšená pozornosť sa musí venovať oddeleniam dlhodobo chorých pacientov ako aj oddeleniam, kde sa KE vyskytla a existuje možnosť dlhodobého prežívania spór.

Cieľ práce

Hlavným cieľom prierezovej štúdie bolo zozbierať informácie a analyzovať údaje o zdravotnom stave pacientov s klostrídiovou enterokolitídou (KE) hospitalizovaných na Oddelení dlhodobo chorých v nemocnici v Liptovskom Mikuláši za určité časové obdobie.

Súbor, metodika

Prierezová štúdia zameraná na zber informácií a analýzu údajov v určitom časovom bode. Dizajnom výskumu bola metóda štruktúrovaného pozorovania. Výberový súbor tvorilo 116 pacientov s klostrídioovou infekciou čreva (KE) hospitalizovaných na ODCH (Oddelení dlhodobo chorých) v Litovskej nemocnici - Liptovský Mikuláš za obdobie 42 mesiacov (január 2021 – júl 2024). Stanovené kritérium výberu pacientov sa opieralo o predpoklad, že početnosť výskytu spoločných stanovených pozorovacích jednotiek každého pacienta má pre realizáciu prierezovej štúdie základný obsahový význam. V rámci metodiky pozorovania sa stanovili pre kvantitatívne vyjadrenie relevantné obsahové kategórie I – IV. I. (identifikačné údaje o respondentoch štúdie: vek, pohlavie, počet pacientov s infekciou clostrídium difficile za roky 2021 – 2024; dĺžka hospitalizácie na ODCH); II. (Údaje o respondentoch pred prijatím na ODCH – prekladová anamnéza, polymorbidita., terapia antibiotikami); III. (Údaje o respondentoch počas hospitalizácie na ODCH – antibiotická (ATB) terapia pacientov, klinický stav, nástup symptómov CDI); IV. (Ošetrovateľská starostlivosť o pacientov s CDI - bariérové zásady ošetrovateľskej starostlivosti, výživa a hydratácia pacientov, formy aplikácia ATB terapie, doba hospitalizácie na ODCH a ukončenie hospitalizácie). Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej Únie 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov a zákonom č. 18/2018 Z. z. Zákon o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa súčasťou pre realizáciu prierezovej štúdie stalo „Prehlásenie o etike výskumu“, s deklarovaným písomným súhlasom vedenia Oddelenia dlhodobo chorých v nemocnici v Liptovskom Mikuláši a Etickou komisiou príslušného zdravotníckeho zariadenia o zverejnení údajov o pracovisku.

Výsledky a interpretácia

Výberový súbor tvorilo 116 pacientov s (KE), z ktorých bolo 46 mužov a 70 žien. Vyššiu početnosť predstavovali ženy 60,34 % (graf 1). Vekový priemer celého súboru bol 79,87 roka. Vyšší vekový priemer mali ženy 83,10 roka ( graf 2). Priemerná dĺžka hospitalizácie pacientov s KE na ODCH bola 24,46 týždňa. Dlhšie hospitalizované boli ženy 22,42 týždňa ako muži.

Zhruba 90 % všetkých foriem CDI vzniká v nadväznosti na predchádzajúcu alebo súbežnú antimikrobiálnu terapiu, hlavne systémovo podávanými antibiotikami. Ich nárast súvisí aj s vyšším vekom pacientov (nad 65 rokov), polymorbiditou, dlhodobou hospitalizáciou, častým užívaním antisekrečných liekov a inhibítorov protónovej pumpy, so zákrokmi na hrubom čreve, s hypomobilitou čreva a mnohými ďalšími faktormi. Kým v roku 2011 bolo v SR hlásených 136 prípadov ochorení vyvolaných C. difficile, v roku 2017 ich počet stúpol na 2 604 prípadov. Reálny výskyt infekcií je však vyšší. Mnoho prípadov je nezachytených alebo poddiagnostikovaných, chýba štandardizácia poskytovaných údajov (Štátny ústav pre kontrolu liečiv 2016).

Graf 1 Pohlavie
[3]

Graf 2 Vekový priemer
[4]

Z výberového súboru chorých na KE 110 (94,62 %) užívalo mono ATB terapiu, ktorá bola začatá alebo ukončená skôr ako boli hospitalizovaní na ODCH. Indikáciou k ATB terapie bola u pacientov prítomná bronchopneumónia, enteritída, uroinfekcia, sepsa alebo gangréna a febrilné stavy neznámeho pôvodu (tab. 1). Dvoj až štvorkombinácia klinických jednotiek sa zaznamenala u 67 pacientov (57,75 %) (graf 3).

Tab.1 Klinický stav pred hospitalizáciou na ODCH
[5]

Graf 3 Početnosť diagnóz na pacienta
[6]

Postantibiotická kolitída vzniká najčastejšie v súvislosti s liečbou širokospektrálnymi antibiotikami, ale neraz je dôsledkom aj nozokomiálnej nákazy. Prenos ochorenia je orofekálnou cestou, kontaktom medzi pacientmi a kontaktmi medzi zdravotníckymi pracovníkmi a pacientmi. U 2 – 5 % ľudí sa bežne nachádza v stolici. Pomnoženie Clostridium difficile môže vyvolať buď iba miernu hnačku, závažné hnačkové ochorenia alebo aj jeho najzávažnejšiu formu pseudomembranóznu kolitídu. Klostrídiová kolitída sa okrem vodnatej hnačky môže prejaviť vznikom pablán zložených z fibrínu, leukocytov a nekrotických buniek (Jarčuška a kol. 2014).

Polymorbiditu výberového súboru pacientov na ODCH komplikovala imobilita u 88 (75,86%) a dekubity u 63 (54,31%) pacientov. V symptomatológii KE dominovala hnačka u 116 (100%) respondentov. Z ostatných symptómov sa pozorovalo najvýraznejšie nechutenstvo, celková slabosť a nevoľnosť (tab. 2).

Tabuľka 2 Sprievodné symptómy KE
[7]

Infekcia KE sa obvykle prejaví do 5 – 10 dní od začiatku užívania antibiotík a vo väčšine prípadov ide o mierne hnačkovité ochorenie. Nástup symptómov KE výberového súboru bol najvýraznejší od 1. až 15. dňa od začatia hospitalizácie na ODCH (tab.3).

107 (92,24 %) pacientov malo potvrdenú pozitivitu stolice na toxín CDI. Diagnostika sa rutinne vykonávala dôkazom toxínov A a B metódou ELISA, presnejší je dôkaz špecifického antigénu (glutamát dehydrogenázy - GDH).

58 (50 %) malo vykonané aj kultivačné vyšetrenie hemokultúr. Kultivačné vyšetrenie hemokultúr je základná laboratórna diagnostika bakteriémie, ktorá je typická pre systémové infekcie, endokarditídu a ďalšie infekcie prebiehajúce pod klinickým obrazom horúčky neznámeho pôvodu.

Tabuľka 3 Deň nástupu symptómov KE
[8]

Graf 4 Prevalencia ochorení pri KE
[9]

Bakteriémia v podmienkach našich nemocníc najčastejšie súvisí s diagnózou urosepsy, ďalej s diagnózou infekcií spojených s protetickým materiálom a katétrovou sepsou (Kukučková a kol.2011). Zaznamenali sme počas hospitalizácie nárast uroinfektov o 42,14 %; enteritíd o 59,48 %; a febrilných stavov o 60,35 %. Morbídnosť pacientov dopĺňali KVS (kardiovaskulárne ochorenia) (graf 4) 109 (89,067%) a chemoterapia u 1 (1,72%). 109 (87,06%) malo zavedený počas priebehu celej hospitalizácie (PK) permanentný katéter.

Infekcia Clostridium difficile postihuje predovšetkým starších pacientov na nemocničných oddeleniach, oslabených inou infekciou, zvlášť s rozvráteným prirodzeným osídlením čreva baktériami (bakteriálnou flórou) v dôsledku liečby širokospektrálnymi antibiotikami (t. č. hlavne aminopenicilíny, cefalosporíny a fluorochinolóny). Riziko predstavujú stavy po brušných operáciách, kedy je porušená peristaltika (pohyby čriev, ktoré posúvajú ich obsah), prípadne lieky, ktoré ju spomaľujú a tiež stavy, kedy je porušená slizničná imunita v tráviacom trakte - nedostatok bielkovín v strave, zápaly čriev atď. Riziko CDI zvyšujú aj lieky, tlmiace vylučovanie žalúdočnej kyseliny, hlavne zo skupiny IPP (inhibítory protónovej pumpy). Klostrídiová enterokolitída sa u pacienta môže opakovať, kým sa v čreve neobnoví normálny mikrobiálny ekosystém (Štátny ústav pre kontrolu liečiv 2016). Narušenú črevnú motilitu sme zaznamenali u 37 (31,89%) pacientov s KE. Vitálnu dôležitosť majú sepsy spojené s pneumóniou a meningitídou. Príčinou bakteriémie môžu byť fokálne infekcie z ložísk vo vnútri tela, z kožných a slizničných povrchov kolonizovaných rezidentnou mikroflórou, ktorá preniká poškodenou sliznicou alebo kožou, z gastrointestinálneho traktu alebo priamym zavedením kontaminovaného materiálu do obehového systému. Baktérie sú odstraňované v priebehu niekoľkých minút imunitným systémom. Pri jeho prekonaní sa objavia prejavy systémovej infekcie. Mortalita závisí od typu infekčného agens (Krehelová a kol. 2018). Kombinovaná ATB terapia sa podáva pacientom, ktorí vykazujú pozitivitu na Glutamátdehydrogenázu (GDH, špecifický antigén –exoenzým, produkovaný všetkými kmeňmi C. difficile) a súčasne aj toxíny A, B (alebo aspoň jeden toxín je pozitívny). U pacientov s ľahkou alebo stredne ťažkou formou CDI sa má podávať podľa odporúčaní Metronidazol v dávke 500 mg 3 x denne, celková denná dávka je 1 500 mg, dĺžka podávania 10 dní. Podať možno aj Vankomycín v dávke 4 x 125 mg po obdobie 10 dní. Vankomycín nie je na Slovensku dostupný v tabletkovej forme, avšak podľa Súhrnu charakteristických vlastností lieku (SPC), prášok možno podať perorálne. Zvýšenie dávky Vankomycínu na 4 x 500 mg neprinieslo žiadny efekt, a preto sa vo všeobecnosti neodporúča. Poslednou možnosťou je podanie fidaxomicínu v dávke 2 x 200 mg. Podávanie fidaxomicínu je spojené s nižšou selekciou rezistencie pri enterokokoch (Jarčuska a kol. 2015, s.10).

V čase nástupu pacientov výberového súboru na hospitalizáciu na ODCH sa s pozitívnym GDH podával Entizol 500 mg per os v tabletkovej forme každých 8 hodín. Pri pozitivite GDH a toxínov A + B sa ordinovala kombinovaná ATB terapia u 81 (69,82 %) pacientov. Sestry aplikovali pacientom kombináciu Entizolu 500 mg per os každých 8 hodín, pri ťažších formách ATB terapiu Entizolom podávali intravenóznou cestou + podľa ordinácie lekára pridávali Metronidazol sol. 500 mg / 100 ml i. v., á 8 hod., alebo Vancomycín pulv. per os 500 mg – 1000 mg každých 6 hodín. Sestry riedili Vancomycín 500 mg pulv. do 10 ml 1/1 Fyziologického roztoku (kryštaloidného izotonického roztoku) a pacientom podávali 2,5 ml per os tak aby sa dosiahla účinná látka podania 125 mg. 1g Vancomycím pulv sestry pripravovali obdobne. Riedili ho do 20 ml Fyziologického roztoku a podávali 2,5 ml t. j. 125 mg dávku per os každých 6 hodín. Priemerná doba aplikácie ATB kombinovanej terapie v našom súbore pacientov trvala 11,34 dňa.

Podľa Kukučkovej a kol. (2011, s. 191) pri enteritíde metronidazol (Entizol) je liekom prvej voľby. V kombinácii s Ciprofloaxacínom, kombinovanú ATB terapiu podávali u svojich pacientov ( 28) s KE a u 11 pacientov uvedená liečba vyvolala rezistenciu z dôvodu opakujúcej sa enteritídy v súvislosti s inou predchádzajúcou hospitalizáciou na ODCH. Terapia recidívy u takýchto pacientov je komplikovanejšia, trvá (14 – 21 dní). Pacientom aplikovali intravenózne Metronidazol samostatne alebo v kombinácii s ATB terapiou, ordinovanou pre bronchopneumóniu alebo uroinfekciu, napriek vzniku hnačiek.
Liečba KE je pomerne náročná, keďže na hnačky vyvolané toxínmi Clostrídium difficile nezaberá väčšina bežne používaných antibiotík. Liekmi prvej voľby sú Vankomycín a Metronidazol. Úspešnosť tejto terapie však v posledných rokoch klesá. Najspoľahlivejšou a najúčinnejšou metódou liečby je obnovenie bežnej črevnej mikroflóry, ktorá infekciu potlačí. Na to slúži tzv. transplantácia stolice, pri ktorej sa pacientovi do čreva vpraví homogenizovaná vzorka stolice od zdravého darcu, najčastejšie rodinného príslušníka. V extrémnych prípadoch a pri život ohrozujúcich komplikáciách je na záchranu života pacienta nevyhnutné chirurgické odstránenie hrubého čreva (kolektómia) (Krehelová a kol. 2018).

Na prepuknutie CDI sú potrebné dve podmienky: strata ochrannej črevnej flóry (tzv. kolonizačná rezistencia) a infekcia toxigénnymi kmeňmi C. difficile. Mechanizmus účinku oboch toxínov na bunky črevného epitelu je odlišný. Toxín A (TcdA) je typický enterotoxín, ktorý poškodzuje bunky črevného epitelu a spôsobuje kumuláciu tekutín v čreve, čo má za následok vznik vodnatých, niekedy hemoragických hnačiek. Toxín B (TcdB) svojím cytotoxickým účinkom vedie k nekróze napadnutých buniek. Na črevnej sliznici vznikajú početné, typické ostrovčekovité (mapovité) ulcerácie pokryté pablanami, dobre viditeľné pri endoskopickom vyšetrení Voth et al. (2005). Pôsobením toxínu B na hladkú svalovinu a vegetatívne nervstvo v stene hrubého čreva dochádza k spomaleniu až zastaveniu peristaltiky a rozvoju ilea, čím zároveň vzniká ideálne prostredie na množenie mikroorganizmov. Takéto poškodenie môže vyústiť až do perforácie čreva. Terminálne štádium choroby sa vyznačuje enormnou distenziou hrubého čreva (megakolon) a postupnou stratou bariérovej funkcie črevnej sliznice s následným prienikom črevných baktérií do hlbších tkanív a potom do krvi. Vzniká sepsa, najčastejšie gramnegatívna, s rýchlym rozvojom septického šoku s vysokou úmrtnosťou (Beneš, Husa, Nyč 2014). Na prevenciu prenosu infekcie, ktorá už vznikla sú potrebné dva druhy opatrení – izolácia infikovaných pacientov a dezinfekcia prostredia, v ktorom sú umiestnení. Pri umiestňovaní pacienta na oddelení, s podozrením alebo potvrdením CDI sa vychádza (Radoňák 2017) z epidemiolologických hľadísk, najmä z rizík šírenia tejto nákazy. V sledovanom súbore 116 pacientov bolo kompletne izolovaných len (12,93%) chorých s KE. Hlavným dôvodom malého počtu izolovaných pacientov, bolo stavebno- technické riešenie ODCH spojené s malou kapacitou izieb pre účely izolácie v predmetnej záležitosti a vyšší počet chorých s KE v určitom čase. Sestry dodržiavali hygienicko-epidemiologický režim a u zvyšných (87%) chorých, aplikovali zásady bariérového ošetrovateľstva. Pozorovali sme dodržiavanie epidemiologických hľadísk všetkými zúčastnenými zdravotníckymi pracovníkmi, ako aj ostatným personálom na ODCH za sledované obdobie:

• Zdravotnícky personál bol edukovaný o nozokomiálnej nákaze (NN) hlavne o problematike CDI vedúcimi manažérmi oddelenia v rámci interných seminárov.
• Edukácia smeroval a na pomocných sanitárov v zdravotníctve ako aj na pomocný upratovací personál.
• K špecifickým opatreniam v ohnisku nákazy patrila aj informovanosť pacienta a rodinných príslušníkov o prísnych zásadách bariérovej starostlivosti (obmedzovanie návštev pacienta v ohnisku nákazy).
• Izoláciu pacienta zabezpečovali sestry u 15 pacientov na samostatnej izbe. Pokiaľ nebola k dispozícii, ďalšou alternatívou bola izba s iným pacientom takisto infikovaným CDI, avšak s absenciou iného infekčného ochorenia.
• Vyčlenenú izbu sestry výrazne označovali, dohliadajú na dôsledné zatváranie dverí na takejto izbe.
• Preklad pacienta, prevozy pacientov s CDI sa musia zvážiť so zabezpečením bariérových ošetrovateľských techník. Zdravotnícky personál pracoviska, kam je infikovaný pacient transportovaný, musí byť vopred informovaný pre zavedenie prísnych zásad hygienicko epidemiologického režimu.

Medzi najvýznamnejšie činnosti na predchádzanie vzniku a šírenia NN patria bariérové ošetrovateľské techniky (Podstatová, Pokorná 2009). Cieľovým zameraním bariérového ošetrovania je prevencia rozšírenia infekcie medzi pacientmi a personálom, ochrana imunokompromitovaných pacientov a prevencia šírenia polyrezistentných kmeňov v zdravotníckom zariadení (Zouharová 2011).

Úlohy sestier spočívajú v aplikácii praktických bariérových opatrení:

• sestry na účely ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta s CDI musia vyčleniť individualizované pomôcky len pre izbu pacienta s týmto ochorením.
• K pacientovi sestry pristupujú v zmysle bariérovej ošetrovateľskej starostlivosti: (jednorazový ochranný odev, maska rukavice, obuvi a alkoholová dezinfekcia rúk). Bez ochranných zdravotných prostriedkov nesmie personál vstupovať na izbu pacienta.
• Kľúčovým opatrením, ktoré sestry musia dodržiavať je špecifická hygiena rúk, aby sa predišlo šíreniu nákazy. Pri CDI sa nesmie zabúdať na tvorbu spór, ktoré dlho prežívajú na povrchoch (bielizeň, stolíky, okolie pacienta...). Táto skutočnosť si vyžaduje používanie dezinfekčných prostriedkov na so sporocídnym účinkom a germicídne vyžarovanie miestností (Raková, Janošková, Dimunová 2019, s. 23).
• Sestry po ošetrení pacienta s CDI, si musia zložiť rukavice a vykonať mechanickú očistu rúk pomoc mydla a teplej vody. Následne po dokonalom osušení rúk jednorazovou papierovou utierkou, vykonajú hygienickú dezinfekciu rúk pomocou alkoholového dezinfekčného prostriedku. Alkoholové dezinfekčné prostriedky majú výbornú germicídnu účinnosť proti grampozitívnam i gramnegatívnym vegetatívym baktériám (vrátane multirezistentných kmeňov). Ich nevýhodou je absencia účinnosti proti bakteriálnym spóram či oocystám protozoí a obmedzená účinnosť proti niektorým neobaleným vírusom. Koncentrácia alkoholu by mala byť 70 – 80% (Jarčuška a kol.2015; Šramová, 2013).

Ošetrovateľský personál zabezpečoval aj hydratáciu pacientov, liečebnú výživu a postupnú mobilizáciu u tých pacientov, ktorým to zdravotný stav dovoľoval. V liečbe chorých na CDI (100%) sa aplikovala liečebná výživa v kombinácii formy a obsahu (tekutá, šetriaca, kašovitá bezzvyšková a bezlaktózová (bezzvyšková, šetriaca ŠBZV), kašovitá (KAŠ) a bezlaktózová strava (BLK) vo vzájomnej kombinácii zohľadňujúc primárne ochorenie pacienta (graf 5).
Nasogastrickú sondu malo zavedenú (34,11%) a (PK) permanentný močový katéter (87,06%) pacientov (graf. 5).

Graf 5 Liečebná výživa pacientov s CDI

Zo 116 pacientov s CDI hospitalizovaných na ODCH počas 42 analyzovaných mesiacov sa podarilo vyliečiť a prepustiť do domáceho ošetrenia 54 (46,55 %) pacientov. 38 (32,75 %) exitovalo a 17 (14,65 %) bolo preložených a dôvodom preloženia bolo zhoršenie zdravotného stavu vyžadujúceho chirurgickú intervenciu alebo intenzívny monitoring na JIS (tab. 4).

Tabuľka 4 Ukončenie hospitalizácie
[10]

Záver

Riešenie problematiky CDI v nemocničných zariadeniach si vyžaduje komplexný prístup vrátane adekvátnej špecifickej ATB terapie zameranej na redukciu najrizikovejších skupín ATB (chinolóny, širokospektrálne cefalosporíny, potenciované aminopenicilíny), správnu indikáciu laboratórneho vyšetrenia, dodržiavanie hygienicko-epidemiologických opatrení na zamedzenie šírenia spór, dôslednú izoláciu všetkých infikovaných pacientov s CDI, ale hlavne dôsledné dodržiavanie bariérovej ošetrovateľskej techniky všetkými zainteresovanými zdravotníckymi pracovníkmi. Pri nedodržiavaní bežných epidemiologických zásad môže dôjsť k priamemu prenosu klostrídiovej infekcie (CDI) z jedného pacienta na druhého (Novotná a kol. 2020). Veľká časť infikovaných pacientov zostáva asymptomatických a stáva sa najväčším rezervoárom mikróba. Odhaduje sa, že 7 – 11 % hospitalizovaných pacientov, 5 – 7 % pacientov sociálnych zariadení a menej ako 2 % ambulantných pacientov sú nosičmi kmeňov difficile produkujúcich toxíny. Na zvyšujúcej sa incidencii ochorení spôsobených C. difficile sa podieľa vysoká preskripcia antibiotík, ako aj objavenie sa hypervirulentných kmeňov (Krehelová, Sinajová 2018).

Autorka: PhDr. Jana Lauková, PhD.
SZU Bratislava, Fakulta zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici

Zoznam bibliografických odkazov

BÉNEŠ, Jiří., HUSA, Petr, NYČ, Otakar, POLÍVKOVÁ, Silvia, 2012. Doporučený postup diagnostiky a léčby kolitídy vyvolané Clostrídium difficile [online]. Praha ČLS JEP; 2012. Dostupné na internete: http://www.infekce.cz/dokument1htm.#Standardy [11].

JARČUŠKA, Pavol et al., 2015. Novinky v infektológii. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika. 2015, 214 s. ISBN 978-808152-216-1.

JARČUŠKA Pavol et al. 2015. Odporúčaný postup diagnostiky a liečby kolitídy spôsobenej Clostridium difficile. Via practica – Suplement 1 , 2015, roč. 12. S1 [online]. Dostupné na internete: www.solen.sk [12].

KUKUČKOVÁ Lucia et al, 2011. Hnačky vyvolané toxínom Clostridium difficile a použitie probiotík. In Via Practica. ISSN 1339-424X. 2011, Roč. 8, č. 4, s. 189–192.

KREHEĽOVÁ, Martina, SINAJOVÁ, Eva, 2018. Možnosti laboratórnej diagnostiky infekcií vyvolaných Clostridium difficile. newsLab 2018, Roč. 2, s. 86. [online]. Dostupné na internete: https://www.newslab.sk/casopis/newslab-2/ [13].

NOVOTNÁ, Zuzana, LIZÁKOVÁ, Ľubomíra, OBROČNÍKOVÁ, Andrea, 2020. Klostrídiové infekcie v klinickej ošetrovateľskej praxi. In: Zdravotnícke listy. ISSN 2644-4909. 2020, Roč. 8, č 1, s. 60-65.

PODOLÁKOVÁ, Zuzana, TIMKO, Jaroslav, 2011. Diagnostika infekcií spôsobených Clostridium difficile a výskyt toxínov A/B Clostrídium difficile vo vzorkách stolice v ÚKM ÚVN – FN Ružomberok v rokoch 2008 – 2011. In Zdravotnícke štúdie. ISSN 1337-723X. 2011, Roč. 4, č.1, s. 14 – 17.

PODSTÁTOVÁ, Renáta, POKORNÁ, Renáta, 2009. Zásady bariérové ošetřovací techniky, péče o infekční pacienty. In Nozokomiálni nákazy. ISSN 1336-3859. Roč. 8, č. 4, s.11.

RADOŇÁK, Jozef, 2017. Diagnostika a liečba kolitídy spôsobenej Clostrídium difficile. In Slovenská chirurgia. ISSN 1336-5975. 2017, Roč. 14, č. 2, s. 49 -52.
RAKOVÁ, Jana, JANOŠKOVÁ, Kristína, DIMUNDOVÁ, Lucia, 2019. Vedomosti sestier o problematike klostrídiovej infekcie. In Zdravotníctvo a sociálna práca. ISSN 1336-9326. 2019, Roč. 14, č. 1, s. 20-24.

ŠRÁMOVÁ, Helena a kol., 2013. Nozokomiální nákazy. 3.vyd. Praha: JESSENIUS. 2013, 400 s. ISBN 978-80-7345-286-5.

ŠTÁTNY ÚSTAV PRE KONTROLU LIEČIV BRATISLAVA AKO NEPERIODICKÁ PUBLIKÁCIA. Reg. č. 1884/98. KONTAKTNÁ ADRESA: Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Liekové riziko. September 2016. Dostupné na internete: www.sukl.sk [14].

VOTH DANIEL, BALLARD, Jimmy, 2005. Clostridium difficile Toxins: Mechanism of Action and Role in Disase. Clinical Microbiology Reviews. 2005, Roč. 18, č. 2, s. 247-263.

ZOUHAROVÁ, Kateřina, 2011. Bariérová péče, zásady aseptického chování a postupu. Dostupné na internete: https://www.szsmb.cz/admin/upload/sekce_materialy/Barierova_pece.pdf [15].