Profesijná autonómia sestier ako integrálna súčasť výkonu ošetrovateľskej praxe

Professional autonomy of nurses as an integral part of nursing practice

Abstrakt:
Východiská: Profesijná autonómia sestier predstavuje významný predpoklad samostatného rozhodovania, uplatňovania odborných kompetencií a efektívneho výkonu ošetrovateľskej praxe.
Cieľ: Analyzovať mieru profesijnej autonómie sestier v jednotlivých dimenziách ošetrovateľskej praxe.
Súbor a metodika: Prieskumu sa zúčastnilo 143 sestier. Údaje boli zbierané prostredníctvom skrátenej verzie štandardizovanej škály Dempster Practice Behaviors Scale (DPBS) obsahujúcej 28 položiek v štyroch dimenziách. Zber dát prebiehal formou online dotazníka v období február - marec 2025. Údaje boli analyzované pomocou deskriptívnej štatistiky.
Výsledky: Celkové priemerné skóre škály DPBS dosiahlo hodnotu x̄ = 1,79 (SD = 0,36), čo indikuje priaznivú mieru profesijnej autonómie. Vyššie hodnoty boli zaznamenané v dimenziách ocenenie (x̄ = 1,31) a pripravenosť (x̄ = 1,58), nižšie v dimenziách splnomocnenie (x̄ = 2,00) a aktualizácia (x̄ = 2,08), pričom vyššie hodnoty sa viazali na osobnú zodpovednosť a sebadôveru a nižšie na organizačné aspekty výkonu praxe.
Záver: Uplatňovanie profesijnej autonómie sestier je významne podmienené pracovným prostredím. Systematická podpora samostatného rozhodovania, jasné vymedzenie kompetencií a redukcia administratívnych bariér môžu prispieť k posilňovaniu autonómneho výkonu ošetrovateľskej praxe.
Kľúčové slová: profesijná autonómia, sestry, ošetrovateľská prax, kompetencie, pracovné prostredie

Abstract:
Background: Professional autonomy of nurses represents an important prerequisite for independent decision-making, the application of professional competencies, and the effective delivery of nursing practice.
Objective: To analyse the level of professional autonomy of nurses across individual dimensions of nursing practice.
Methodology: The study sample consisted of 143 nurses. Data were collected using a shortened version of the standardized Dempster Practice Behaviors Scale (DPBS), comprising 28 items across four dimensions. Data collection was conducted through an online questionnaire between February and March 2025. The data were analysed using descriptive statistics.
Results: The overall mean score of the DPBS reached x̄ = 1.79 (SD = 0,36), indicating a favourable level of professional autonomy. Lower mean scores (reflecting higher autonomy) were observed in the dimensions of appreciation (x̄ = 1.31) and readiness (x̄ = 1.58), while higher scores (indicating lower autonomy) were found in empowerment (x̄ = 2.00) and actualization (x̄ = 2.08). Higher autonomy was mainly associated with personal responsibility and professional self-confidence, whereas lower autonomy related primarily to organisational aspects of practice.
Conclusion: The implementation of professional autonomy among nurses is significantly influenced by the work environment. Systematic support for independent decision-making, clear definition of competencies, and reduction of administrative barriers may contribute to strengthening autonomous nursing practice.
Keywords: professional autonomy, nurses, nursing practice, competencies, work environment

Úvod

Profesijná autonómia patrí medzi základné znaky profesionality v ošetrovateľstve a predstavuje právo aj schopnosť sestry samostatne rozhodovať o rozsahu a charaktere vlastných pracovných činností, niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia a kontrolovať poskytovanú ošetrovateľskú starostlivosť (Žiaková, 2023). V klinickej praxi sa prejavuje nezávislým odborným úsudkom, využívaním kompetencií a aktívnou participáciou sestier na rozhodovacích procesoch v starostlivosti o pacienta (Pursio et al., 2021; Rouhi-Balasi et al., 2020). Autonómia má významný vplyv nielen na individuálny výkon povolania, ale aj na kvalitu pracovného prostredia. Podporuje pocit profesijného posilnenia, istoty, motivácie a pracovnej spokojnosti, čím prispieva k priaznivej organizačnej klíme (Mabona et al., 2022). Súčasne je spájaná so zvyšovaním kvality a bezpečnosti starostlivosti, keďže umožňuje sestrám flexibilne reagovať na klinické situácie a prijímať včasné rozhodnutia (Clavelle et al., 2016; Yuk a Yu, 2023). Napriek preukázaným prínosom výskumy Oshodi et al. (2019) a Labrague et al. (2019) poukazujú na pretrvávajúce rozdiely v úrovni autonómie medzi krajinami a pracoviskami, pričom sestry často disponujú len mierou čiastočnej alebo obmedzenej samostatnosti. Autonómiu sestier determinujú najmä hierarchické a organizačné štruktúry, mocenské nerovnováhy a nedostatočná podpora zo strany manažmentu, ktoré môžu znižovať možnosť sestier samostatne rozhodovať o starostlivosti o pacienta (Parizad et al., 2021; Taleghani et al., 2023). Obmedzená autonómia tak môže negatívne ovplyvňovať pracovnú spokojnosť, profesijnú stabilitu aj kvalitu poskytovanej starostlivosti.

Cieľ

Analyzovať mieru profesijnej autonómie sestier v jednotlivých dimenziách ošetrovateľskej praxe.

Súbor a metodika

Do výberového súboru bolo zaradených 143 sestier poskytujúcich ústavnú zdravotnú starostlivosť z rôznych regiónov Slovenskej republiky. Metódou zberu dát bola skrátená verzia štandardizovanej škály Dempster Practice Behaviors Scale (DPBS), zameranej na hodnotenie profesijnej autonómie sestier. Použitá verzia nástroja obsahovala 28 položiek rozdelených do štyroch dimenzií (pripravenosť, splnomocnenie, aktualizácia, ocenenie) hodnotených prostredníctvom päťstupňovej Likertovej škály. Zber údajov sme realizovali v mesiacoch február - marec 2025 prostredníctvom online dotazníka distribuovaného elektronickou formou cez profesijné databázy a pracovné kontakty sestier. Na štatistické spracovanie dát bol použitý program Microsoft Excel. Údaje boli analyzované pomocou deskriptívnej štatistiky (aritmetický priemer, smerodajná odchýlka, rozpätia hodnôt min–max). Vypočítaný bol priemer celkovej škály DPBS, ako aj priemery jednotlivých dimenzií a položiek. Celkové skóre predstavovalo aritmetický priemer všetkých 28 položiek, pričom dimenzionálne skóre bolo stanovené ako priemer položiek príslušnej domény. Položky škály boli kódované reverzne, pričom nižšie skóre indikovalo vyššiu mieru profesijnej autonómie.

Výsledky

Tabuľka 1 Priemerné skóre dimenzií profesijnej autonómie podľa škály DPBS (n = 143)

Legenda: x̄ = aritmetický priemer; SD = smerodajná odchýlka; Min = minimálna hodnota; Max = maximálna hodnota;

Tabuľka 1 uvádza priemerné skóre jednotlivých dimenzií profesijnej autonómie v súbore 143 sestier. Vzhľadom na reverzné kódovanie odpovedí nižšie skóre reflektuje vyššiu mieru profesijnej autonómie. Celkové priemerné skóre škály DPBS dosiahlo hodnotu 1,79 (SD = 0,36) čo poukazuje na celkovo priaznivý stav profesijnej autonómie sledovaného súboru. Najvyššia miera autonómie bola zaznamenaná v dimenzii Ocenenie (x̄ = 1,31), nasledovanej dimenziou Pripravenosť (x̄ = 1,58). Strednú mieru dosiahla dimenzia Splnomocnenie (x̄ = 2,00). Najnižšia miera autonómie bola identifikovaná v dimenzii Aktualizácia (x̄ = 2,08), čo môže naznačovať rezervy najmä v oblasti uplatňovania rozhodovacích právomocí a organizačných podmienok výkonu ošetrovateľskej praxe. Rozdiel medzi najvyššou a najnižšou dimenziou predstavoval 0,77 bodu, čo poukazuje na prakticky významnú variabilitu v jednotlivých oblastiach autonómie a naznačuje nerovnomerné podmienky jej uplatňovania v klinickej praxi.

Tabuľka 2 Položky indikujúce najvyššiu mieru profesijnej autonómie (n = 143)

Legenda: x̄ = aritmetický priemer; SD = smerodajná odchýlka; Min = minimálna hodnota; Max = maximálna hodnota;

Podrobnejšia analýza škály DPBS bola zameraná na identifikáciu oblastí, v ktorých sestry dosiahli najnižšie priemerné skóre, čo pri danom spôsobe kódovania indikuje najvyššiu mieru profesijnej autonómie (tabuľka 2). Najvýraznejšie sa tento trend prejavil v dimenzii Aktualizácia, konkrétne pri položkách „Som zodpovedný za ošetrovateľské výkony“ (x̄ = 1,13), „Viem prevziať zodpovednosť za ošetrovateľské výkony“ (x̄ = 1,14) a „Viem prijať dôsledky za moje rozhodnutia“ (x̄ = 1,20), ktoré reflektujú vysokú mieru osobnej zodpovednosti a samostatného rozhodovania. Nízke skóre bolo zaznamenané aj v dimenzii Ocenenie pri položkách „Viem určiť svoju rolu“ (x̄ = 1,24) a „Som presvedčený o svojich schopnostiach vykonávať svoje povolanie“ (x̄ = 1,32), čo poukazuje na stabilnú profesijnú identitu, sebadôveru a vnútorné presvedčenie o kompetentnosti pri výkone ošetrovateľskej praxe.

Tabuľka 3 Položky indikujúce najnižšiu mieru profesijnej autonómie (n = 143)

Legenda: x̄ = aritmetický priemer; SD = smerodajná odchýlka; Min = minimálna hodnota; Max = maximálna hodnota;

Oblasti nižšej miery profesijnej autonómie boli identifikované na základe položiek s najvyšším priemerným skóre. Z tabuľky 3 vyplýva, že zvýšené skóre bolo dominantne zastúpené v dimenzii Aktualizácia, konkrétne pri položkách „Nemôžem optimálne fungovať, pretože nemám autonómne postavenie“ (x̄ = 3,44), „Som obmedzený iba byrokraciou“ (x̄ = 2,79), „Mám moc ovplyvňovať rozhodnutia a činy iných“ (x̄ = 2,68) a „Mám príliš veľa autonómnych intervencií“ (x̄ = 2,53). Zvýšené hodnoty boli identifikované aj v dimenzii Splnomocnenie pri položke „Mám poskytnutý právny základ pre nezávislé fungovanie“ (x̄ = 2,33), čo poukazuje na možné systémové limity legislatívnej a organizačnej podpory autonómneho výkonu povolania. Uvedené výsledky poukazujú na pretrvávajúce štrukturálne a organizačné bariéry, ktoré môžu limitovať plné uplatnenie profesijnej autonómie v ošetrovateľskej praxi. Vyššie hodnoty SD v týchto položkách poukazujú na heterogenitu pracovných skúseností sestier, čo naznačuje, že miera autonómie je významne podmienená lokálnymi organizačnými podmienkami jednotlivých pracovísk.

Diskusia

Cieľom výskumu bolo analyzovať mieru profesijnej autonómie sestier v jednotlivých dimenziách ošetrovateľskej praxe, pričom získané výsledky potvrdili celkovo priaznivú, avšak nerovnomerne rozloženú úroveň autonómie medzi osobnými a organizačnými aspektmi výkonu povolania. elkové skóre škály DPBS (x̄ = 1,79) indikuje priaznivé vnímanie samostatnosti a profesionálnej zodpovednosti sestier, pričom najvyššia miera autonómie bola identifikovaná v dimenziách ocenenie a pripravenosť. Naopak, nižšie hodnotené boli domény súvisiace s organizačnou podporou a možnosťami reálneho ovplyvňovania pracovných procesov. Tieto zistenia korešpondujú so zahraničnými výskumami, ktoré autonómiu definujú ako schopnosť kontrolovať vlastnú prax, uplatňovať profesionálny úsudok a riadiť starostlivosť v prospech jej kvality (Clavelle et al., 2016; Rouhi-Balasi et al., 2020). Zároveň sa potvrdzuje, že autonómia nie je izolovanou individuálnou charakteristikou, ale je významne ovplyvňovaná organizačnými a systémovými podmienkami pracoviska (Pursio, 2021; Van Oostveen, Vermeulen, 2017). V našom súbore boli slabšie hodnotené najmä organizačné aspekty výkonu povolania, predovšetkým nemožnosť optimálne fungovať, administratívna záťaž, limitované rozhodovacie kompetencie a nedostatočná manažérska či legislatívna podpora. Uvedené faktory predstavujú bariéry reálneho uplatnenia autonómnej praxe, čo potvrdzujú aj AllahBakhshian et al. (2017). Medzinárodné porovnania poukazujú na podobnú variabilitu autonómie. Amini (2015) zaznamenal u sestier intenzívnej starostlivosti len miernu úroveň autonómie (x̄ = 3,08), najmä v organizačnej dimenzii, čo naznačuje limitáciu rozhodovacích právomocí štrukturálnymi podmienkami pracoviska. Yuk a Yu (2023) zároveň identifikovali autonómiu ako významný prediktor bezpečnosti pacientov, pričom pracovné podmienky mali väčší vplyv než demografické premenné. Autonómia má presah aj do pracovných postojov a stability personálu. Vyššia pracovná angažovanosť a tímová spolupráca významne zvyšujú spokojnosť sestier (Cayllahua Curiñaupa et al., 2022), pričom autonómia je silne asociovaná s pracovnou spokojnosťou a následným organizačným záväzkom (Judi et al., 2025). Podobne Labrague, McEnroe-Petitte a Tsaras (2017) potvrdili jej súvislosť s vyššou výkonnosťou a angažovanosťou. Mechanizmus tohto pôsobenia objasnili Scheepers et al. (2023), ktorí autonómiu identifikovali ako pracovný zdroj podporujúci angažovanosť a individualizované poskytovanie starostlivosti. Dopad autonómnej praxe sa napokon premieta aj do klinických výsledkov. Rao et al. (2017) preukázali, že nemocnice podporujúce autonómne rozhodovanie sestier dosahujú nižšiu mortalitu a menší výskyt komplikácií. Posilňovanie profesijnej autonómie preto predstavuje nielen faktor spokojnosti a profesijnej stability sestier, ale aj významný determinant bezpečnosti a kvality poskytovanej starostlivosti. Z uvedeného vyplýva potreba systémových intervencií zameraných na rozširovanie kompetencií, redukciu administratívnej záťaže a budovanie podporujúcej organizačnej kultúry umožňujúcej plné uplatnenie profesionálneho potenciálu sestier.

Záver

Profesijná autonómia predstavuje dôležitý aspekt výkonu ošetrovateľského povolania. Výsledky štúdie charakterizovali mieru profesijnej autonómie sestier a poukázali na jej podmienenosť organizačnými a systémovými faktormi pracovného prostredia. Za dôležité preto považujeme systematické vytváranie podmienok podporujúcich samostatné rozhodovanie, jasné vymedzenie kompetencií a redukciu organizačných a štrukturálnych bariér obmedzujúcich autonómny výkon povolania. Posilňovanie profesijnej autonómie by malo byť integrálnou súčasťou manažmentu ošetrovateľstva, personálnej politiky a tvorby pracovných podmienok, keďže priamo ovplyvňuje kvalitu starostlivosti, bezpečnosť pacientov aj stabilitu ošetrovateľského personálu.

Autorky:
prof. PhDr. Mária Kilíková, PhD.,MPH
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, n. o., Detašované pracovisko bl. Sáry Salkaháziovej, Rožňava
PhDr. Tatiana Katriňáková
Chirurgická jednotka intenzívnej starostlivosti, Nemocnica AGEL Levoča
PhDr., Mgr. Mária Karafová
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, n. o.

Zoznam bibliografických odkazov

ALLAHBAKHSHIAN, Maryam et al. 2017. Barriers to Intensive Care Unit Nurses’ Autonomy in Iran: A Qualitative Study. In Nursing Outlook. [online] 2017, vol. 65, no. 4. [cit. 2026-01-29]. p. 392–399. Dostupné na internete: https://www.nursingoutlook.org/article/S0029-6554(16)30407-9/ ISSN 0029-6554.

AMINI, Kourosh et al. 2015. Nurses’ Autonomy Level in Teaching Hospitals and Its Relationship with the Underlying Factors. In International Journal of Nursing Practice. [online] 2015, vol. 21, no. 1. [cit. 2026-01-29]. p. 52–59. Dostupné na internete: https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/ijn.12210 [4] ISSN 1440-172X.

CAYLLAHUA CURIÑAUPA, Ana J. et al. 2025. Attitude Toward Teamwork and Work Engagement as Predictors of Job Satisfaction in Nurses. In BMC Nursing. [online] 2025, vol. 24, no. 1. [cit. 2026-01-30]. p. 791. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/40598017/ [5] ISSN 1472-6955.

CLAVELLE, Joanne T. et al. 2016. Evolution of Structural Empowerment: Moving From Shared to Professional Governance. In Journal of Nursing Administration. [online] 2016, vol. 46, no. 6. [cit. doplň]. p. 308–312. Dostupné na internete: https://journals.lww.com/jonajournal/abstract/2016/06000/evolution_of_st... [6] ISSN 0002-0443.

JUDI, Aysan et al. 2025. The Relationship Between Professional Autonomy and Job Performance Among Iranian ICU Nurses. In BMC Nursing. [online] 2025, vol. 24, no. 1. [cit. 2026-01-30]. p. 20. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/39773429/ [7] ISSN 1472-6955.

LABRAGUE, Leodoro J. – McENROE-PETITTE, Denise M. – TSARAS, Konstantinos 2019. Predictors and Outcomes of Nurse Professional Autonomy: A Cross-Sectional Study. In International Journal of Nursing Practice. [online] 2019, vol. 25, no. 1. [cit. 2026-01-29]. p. e12711. Dostupné na internete: https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/ijn.12711 [8] ISSN 1440-172X.

LABRAGUE, Leodoro J. et al. 2019. High-Fidelity Simulation and Nursing Students’ Anxiety and Self-Confidence: A Systematic Review. In Nursing Forum. [online] 2019, vol. 54, no. 3. [cit. 2026-01-30]. p. 358–368. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/30852844/ [9] ISSN 1744-6198.

MABONA, Jean F. et al. 2022. Best Practice Recommendations for Healthy Work Environments for Nurses: An Integrative Literature Review. In Health SA Gesondheid. [online] 2022, vol. 27. [cit. 2026-01-28]. p. 1788. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/35548062/ [10] ISSN 1025-9848.

OSHODI, Titilayo Olufunke et al. 2019. Registered Nurses’ Perceptions and Experiences of Autonomy: A Descriptive Phenomenological Study. In BMC Nursing. [online] 2019, vol. 18. [cit. 2026-01-30]. p. 51. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/31695577/ [11] ISSN 1472-6955.

PARIZAD, Naser et al. 2021. Job Stress and Its Relationship with Nurses’ Autonomy and Nurse–Physician Collaboration in Intensive Care Unit. In Journal of Nursing Management. [online] 2021, vol. 29, no. 7. [cit. 2026-01-30]. p. 2084–2091. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/33894092/ [12] ISSN 1365-2834.

PURSIO, Katja et al. 2021. Professional Autonomy in Nursing: An Integrative Review. In Journal of Nursing Management. [online] 2021, vol. 29, no. 6. [cit. 2026-01-29]. p. 1565–1577. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/33548098/ [13] ISSN 1365-2834.

RAO, Aditi D. et al. 2017. Better Nurse Autonomy Decreases the Odds of 30-Day Mortality and Failure to Rescue. In Journal of Nursing Scholarship. [online] 2017, vol. 49. [cit. 2026-01-29]. p. 73–79. Dostupné na internete: https://sigmapubs.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/jnu.12267 [14] ISSN 1547-5069.

ROUHI-BALASI, Leila et al. 2020. Professional Autonomy of Nurses: A Qualitative Meta-Synthesis Study. In Iranian Journal of Nursing and Midwifery Research. [online] 2020, vol. 25, no. 4. [cit. 2026-01-28]. p. 273–281. Dostupné na internete: https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7494166/ [15] ISSN 2228-5504.

SCHEEPERS, R. A. et al. 2023. Empathic Nurses with Sufficient Job Resources Are Work-Engaged Professionals Who Deliver More Individualized Care. In Journal of Clinical Nursing. [online] 2023, vol. 32, no. 19–20. [cit. 2026-01-30]. p. 7321–7329. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/37469207/ [16] ISSN 1365-2702.

TALEGHANI, Fariba et al. 2023. Analysis of the Concept of Nurses’ Autonomy in Intensive Care Units: A Hybrid Model. In Investigación y Educación en Enfermería. [online] 2023, vol. 41, no. 2. [cit. 2026-01-28]. p. e17. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/38589335/ [17] ISSN 2216-0280.

VAN OOSTVEEN, Catharina – VERMEULEN, Hester 2017. Greater Nurse Autonomy Associated with Lower Mortality and Failure to Rescue Rates. In Evidence-Based Nursing. [online] 2017, vol. 20. [cit. 2026-01-29]. p. 56. Dostupné na internete: https://ebn.bmj.com/content/20/2/56.long [18] ISSN 1367-6539.

YUK, Songyi – YU, Soyoung 2023. The Effect of Professional Autonomy and Nursing Work Environment on Nurses’ Patient Safety Activities: A Perspective on Magnet Hospitals. In Journal of Nursing Management. [online] 2023, vol. 2023. [cit. 2026-01-29]. p. 5587501. Dostupné na internete: https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1155/2023/5587501 [19] ISSN 1365-2834.

ŽIAKOVÁ, Katarína et al. 2023. Profesionalizmus a etika v ošetrovateľstve. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2023. ISBN 978-80-223-5714-2.