Pavol Štubňa: Umelecký preklad z taliančiny. Dramatické žánre. Bratislava: Univerzita Komenského. 108 s. ISBN 978-80-223-5729-6.
Vysokoškolská učebnica je druhým dielom zo série o umeleckom preklade z talianskeho jazyka do slovenčiny a súčasne výstupom vedeckého grantu VEGA s názvom Slovensko-talianske medziliterárne vzťahy po roku 1989 v kontexte prekonávania recepčnej tradície a vzniku nových recepčných modelov. Autor publikácie pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského problematike umeleckého prekladu sa venuje nielen na teoretickej, ale aj na praktickej úrovni – ako skúsený prekladateľ s dlhoročnou praxou. Za svoju translačnú činnosť získal dokonca Cenu Mateja Bella a Cenu Ministerstva kultúry Talianskej republiky.
Učebnica voľne nadväzuje na monografiu Umelecký preklad z taliančiny. Prozaické žánre a súčasne predchádza ďalší zväzok edície s názvom Umelecké preklady talianskej poézie. Z tohto dôvodu sa autor primárne sústreďuje tie aspekty umeleckého prekladu, ktoré neboli analyzované v prvom diele spomínaného radu (napr. preklad frazeologizmov, proprií, historizmov, dialektu a pod.) ani v tom poslednom (metricko-rytmické, rýmové, veršové a strofické aspekty poetického textu). Štubňova príručka prekladu sa teda preferenčne zameriava na transláciu neveršovaných divadelných hier, pričom za rozlišujúce kritérium pre výber optimálnej translačnej stratégie považuje autor skutočnosť, či je (budúce) prekladové dielo určené na javiskovú reprezentáciu (inscenovanie) alebo na čitateľskú recepciu. Aplikáciu tohto kritéria považuje za kľúčovú aj pri translácii iných dramatických žánrov (bábková, rozhlasová či televízna hra, melodráma, opera, opereta, muzikál), a preto analýzu ním zvolenej látky pokladá za dostatočne reprezentatívnu na demonštrovanie zásadných prekladateľských princípov a stratégií aj pri ostatných druhoch (neveršovaného) dramatického textu.
Osobitnú pozornosť venuje autor tzv. prekladovej koncepcii ako cielenému výberu prekladateľských princípov a postupov uplatňovaných pri translácii konkrétneho (literárneho) diela. Zvlášť začínajúci prekladatelia nezvyknú prikladať dostatočnú dôležitosť prípravnej analýze tematických a jazykových prostriedkov vyskytujúcich sa v štruktúre originálneho literárneho diela, a následne sa v procese prekladu dopúšťajú mnohých pochybení, ktoré možno vcelku zhrnúť ako opakované porušenie princípu funkčnej ekvivalencie, ktorý predpokladá, že translát bude na cieľového čitateľa pôsobiť rovnakým (resp. porovnateľným) dojmom ako originál na čitateľa pochádzajúceho z východiskovej kultúry. V prípade pochybení ide najmä o nežiaduce skreslenie textu originálneho cudzojazyčného diela jeho dopĺňaním alebo redukovaním. V translatológii sa prvý uvedený jav nazýva preinterpretácia (t. j. pridávanie takých vlastností textu, ktoré nie sú v jeho štruktúre odôvodnené) a druhý podinterpretácia (t. j. vynechanie tých vlastností textu, ktoré sú v jeho štruktúre evidentne prítomné). Ďalším nezriedka prehliadaným prekladovým konceptom, na ktorý Štubňa zvlášť upozorňuje je princíp intertextuality. Tá sa zvyčajne chápe ako všeobecná vlastnosť literárnych textov vzťahovať sa na iné texty (vrátane tých neliterárnych). V užšom význame tento pojem označuje vzťah konkrétneho literárneho textu k inému (staršiemu) textu, ktorý sa prejavuje priamo v konkrétnom diele a podieľa sa na jeho významovej stavbe (Jambor, 2014). Pri translácii dramatických textov sa s uvedeným javom stretávame relatívne často a autor učebnice prekladové úskalia s ním spojené zrozumiteľne ilustruje na konkrétnych príkladoch.
Štubňa vo svojich translatologických publikáciách tiež opakovane zdôrazňuje, že povolanie prekladateľa umeleckých textov predpokladá nielen vynikajúcu znalosť východiskového jazyka, široký spoločensko-kultúrny rozhľad a odborné poznatky z oblasti literárnej teórie a histórie, ale aj vysokú osobnú kultúru slova v cieľovom jazyku, ktorú je potrebné neustále a cielene rozvíjať (napr. Štubňa, 2024: 292).
Jednotlivé kapitoly publikácie sa (okrem spomínanej prekladovej koncepcie) postupne venujú všeobecnej charakteristike (originálneho) dramatického textu a jeho analýze z translatologického hľadiska (tu autor osobitne vyčleňuje preklad určený na inscenovanie a preklad určený na vydanie tlačou), ďalej všeobecným zásadám prekladu dramatických diel a napokon frekventovaným chybám, ktorých sa pri preklade drámy dopúšťajú začiatočníci.
Recenzovaná príručka prekladu sa vyznačuje aj jedným jazykovým špecifikom. Po výklade v slovenskom jazyku nasleduje jeho zhutnená verzia v taliančine, ktorá je určená jednak talianskym slovakistom, ktorí slovenčinu neovládajú, jednak slovenským študentom prekladateľstva, ktorí sa týmto spôsobom môžu oboznámiť s odborným talianskym jazykom zaužívaným v oblasti translatológie.
Metodologicky uplatňuje Štubňa vo svojej publikácii tzv. komunikačno-pragmatický prístup k prekladu, pretože „translatologická teória zdôrazňuje v ostatných rokoch práve skúmanie sociálnych, kultúrnych a pragmatických aspektov ovplyvňujúcich vlastný proces prekladu aj výsledný translát“ (str. 6). V tejto súvislosti autor osobitne upozorňuje na skutočnosť, že v kontexte prekladu dramatických textov je ich (implicitne prítomný) interdisciplinárny charakter mimoriadne výrazný.
Vysokoškolská učebnica Umelecký preklad z taliančiny. Dramatické žánre je určená najmä začínajúcim profesionálnym prekladateľom a poslucháčom odboru prekladateľstvo-tlmočníctvo v kombinácii s talianskym jazykom. Aktuálnou tematikou a svojím všeobecným zameraním však môže zaujať aj odbornú verejnosť či laikov so záujmom o uvedenú translatologickú oblasť.
Autor: PhDr. Tomáš Hamar, PhD.
Bibliografia
JAMBOR, Ján. Intertextualita. In: Hyperlexikon. Bratislava: Ústav svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied, 2014, [online]. [cit. 2022-9-24]. URL: http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/terminus/a/intertextualita [3]
SEHNAL, Roman – ŠTUBŇA, Pavol. Umelecký preklad z taliančiny. Prozaické žánre. Bratislava: Univerzita Komenského, 2024. 278 s. ISBN 978-80-223-5801-9.
ŠAVELOVÁ, Monika. Umelecké preklady talianskej poézie. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2024. 134 s. ISBN 978-80-555-3448-0.
ŠTUBŇA, Pavol. La traduzione del testo drammatico (implicazioni didattiche). In: Jezyki specjalistyczne w ujeciu diachronicznym i synchronicznym III. Wydawnictwo naukowe: Kraków, 2024, s. 275-294. ISBN 978-83-68260-20-5.
