Educational Aspects of the Activities of Field Workers: Insights from Qualitative Research
Abstrakt: Článok sa zaoberá edukačnými aspektmi práce komunitných pracovníkov v marginalizovaných rómskych komunitách na Slovensku. Na základe kvalitatívneho výskumu, ktorý zahŕňal rozhovory a priame pozorovanie, analyzuje konkrétne činnosti, prostredníctvom ktorých komunitní pracovníci prispievajú k zvyšovaniu gramotnosti, rozvoju zručností a sociálnej integrácii klientov. Zistenia ukazujú, že edukácia v teréne prebieha najmä neformálnym spôsobom, prostredníctvom každodenných interakcií a praktickej pomoci. Dôležitými faktormi efektívnej edukácie sú dôvera, individuálny prístup a schopnosť reagovať na aktuálne potreby klientov. Výsledky výskumu poukazujú aj na potrebu systematickejšieho vzdelávania samotných komunitných pracovníkov v oblasti andragogiky. Článok zároveň prináša odporúčania na zefektívnenie edukačnej zložky komunitnej práce.
Kľúčové slová: terénna práca, edukácia, rómske komunity, gramotnosť, sociálna inklúzia, neformálne učenie, vzdelávanie dospelých, terénny výskum
Abstract: The article focuses on the educational aspects of community workers activities in marginalized Roma communities in Slovakia. Based on qualitative research involving interviews and direct observation, it analyzes specific activities through which community workers contribute to improving literacy, developing skills, and promoting the social integration of clients. The findings show that education in the field occurs predominantly in an informal manner, through everyday interactions and practical support. Key factors for effective education include trust, an individual approach, and the ability to respond to the current needs of clients. The research also highlights the need for more systematic education of community workers themselves in the field of andragogy. The article concludes with recommendations for enhancing the educational dimension of community work.
Keywords: field work, education, Roma communities, literacy, social inclusion, informal learning, adult education, field research
Úvod
Vzdelávanie dospelých v marginalizovaných komunitách patrí medzi najnáročnejšie výzvy súčasnej spoločnosti, a to najmä v kontexte sociálnej inklúzie a rovnosti príležitostí. V prostredí, kde je prítomná generačná chudoba, nízka úroveň vzdelania, nedôvera voči inštitúciám a minimálny záujem o formálne vzdelávacie aktivity, zohrávajú komunitní a terénni pracovníci nezastupiteľnú úlohu. Ich pôsobenie často presahuje rámec sociálnej pomoci a nadobúda výrazný edukačný rozmer.
Komunitní pracovníci pôsobia ako neformálni vzdelávatelia, sprostredkovatelia informácií, facilitátori zručností a motivátori k zmene. V rámci každodennej práce neformálne vzdelávajú klientov v oblasti základnej administratívy, komunikácie s inštitúciami, finančnej gramotnosti, rodičovských zručností či občianskej participácie.
Tento odborný článok vznikol na základe diplomovej práce autora s názvom Edukačné aspekty činností terénnych/komunitných pracovníkov, ktorá bola obhájená na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre v roku 2025 (Granec, 2025). Cieľom bolo analyzovať edukačné aspekty práce komunitných pracovníkov v praxi prostredníctvom kvalitatívneho výskumu realizovaného v dvoch rozdielnych rómskych komunitách na Slovensku: jednej mestskej a jednej vidieckej. Výskum sa zameriaval na identifikáciu konkrétnych edukačných činností, stratégií práce s klientmi a ich vplyvu na zručnosti a kompetencie osôb z marginalizovaného prostredia.
Cieľ a metodológia výskumu pri výskume v teréne
Cieľom výskumu bolo identifikovať, ktoré konkrétne činnosti komunitných pracovníkov vykazujú edukačný charakter a aký vplyv majú na gramotnosť, praktické zručnosti a sociálne kompetencie klientov z marginalizovaného prostredia. Zároveň sa skúmalo, ako samotní pracovníci vnímajú edukačný rozmer svojej práce, aké formy komunikácie a edukačných stratégií využívajú a akým spôsobom si budujú dôveru v komunite, aby mohli efektívne pôsobiť na zmenu postojov a správania svojich klientov.
Výskum bol realizovaný v rámci diplomovej práce autora (Granec, 2025) a jeho jadrom boli kvalitatívne metódy výskumu, ktoré umožňujú hlbšie porozumieť skúmaným javom v ich prirodzenom prostredí. Použité boli rozhovory s dvoma skúsenými terénnymi pracovníkmi pričom jeden pôsobí v mestskej časti, druhý v obci vo vidieckom prostredí, ktorá je jazykovo a kultúrne rozmanitá. Obaja respondenti mali dlhoročnú prax v práci s rómskymi komunitami a poskytli cenný pohľad do každodenných edukačných činností, ktoré vykonávajú.
Popri rozhovoroch bola realizovaná aj metóda priameho pozorovania ich práce v prirodzenom prostredí, čo umožnilo sledovať konkrétne edukačné situácie v teréne ako napríklad pri sprevádzaní klientov na úradoch, pri vyplňovaní formulárov, pri riešení bežných životných situácií či pri komunikácii s inštitúciami. Tieto situácie boli zaznamenávané vo forme pozorovacích protokolov a následne analyzované z hľadiska ich edukačného prínosu.
Etické princípy boli počas výskumu striktne dodržané. Respondenti boli vopred oboznámení s cieľom výskumu, podpísali informovaný súhlas so spracovaním údajov a ich identita bola z dôvodu ochrany osobných údajov anonymizovaná. V texte sú preto uvádzaní pod označením Respondent A a Respondent B. Výskumník zároveň dodržiaval zásady rešpektu, neutrality a nehodnotiaceho postoja voči pozorovaným osobám a prostrediu.
Výber lokalít pre výskum nebol náhodný a vychádzal z úzkej spolupráce autora s komunitnými centrami, kde mohol výskum prebiehať v prirodzenom kontexte. Jedna lokalita predstavuje mestské prostredie s dlhodobo etablovaným komunitným centrom, zatiaľ druhá lokalita je obcou s multikultúrnym zložením a špecifickými výzvami v oblasti jazykovej a kultúrnej diverzity. Práve táto kontrastnosť poskytla výskumu širší rámec na porovnávanie edukačných prístupov.
Výsledky výskumu, ktoré sú prezentované v ďalšej časti článku, reflektujú každodennú realitu terénnej práce a poukazujú na konkrétne formy neformálneho vzdelávania, ktoré vzniká v prirodzených životných situáciách klientov.
Zistenia z rozhovorov a pozorovania terénnych pracovníkov
Z rozhovorov s oboma terénnymi pracovníkmi vyplynulo, že edukačný charakter ich práce je prítomný takmer v každom aspekte ich činností. Pracovníci často vstupujú do situácií, kde klientom sprostredkúvajú základné informácie o fungovaní spoločenských inštitúcií, vysvetľujú úradné postupy, pomáhajú im pri vyplňovaní tlačív a učia ich, ako komunikovať s úradníkmi. V mnohých prípadoch nejde len o jednorazovú asistenciu, ale o dlhodobý proces, počas ktorého si klienti postupne osvojujú nové vedomosti a zručnosti. Zistenia poukázali aj na to, že pracovníci využívajú situačné učenie a vychádzajú z aktuálnych potrieb klientov, reagujú priamo na konkrétne situácie, v ktorých sa nachádzajú. Významným prvkom je individualizovaný prístup čo znamená, že každý klient je vnímaný ako jedinečný, so svojimi špecifickými potrebami a možnosťami učenia sa.
V prípade Respondenta A, ktorý pôsobí v mestskom prostredí, bol kladený dôraz na pomoc pri orientácii v administratívnych procesoch a zvyšovanie právneho vedomia klientov. Taktiež kládol dôraz na informovanie v oblasti finančnej gramotnosti aby nedochádzalo k situáciám, kedy klienti neuvážene minú zarobené peniaze a potom nevedia pokryť základné potreby ako je nákup potravín a častokrát aj platenie nájmu za bývanie. Toto informovanie a učenie narábania s financiami bolo nápomocné pri odstraňovaní protispoločenského chovania a následnej integrácie do majoritnej spoločnosti.
Respondent B, pracujúci v multikultúrnej obci, sa často stretával buď s negramotnosťou starších členov komunity alebo s jazykovými a kultúrnymi bariérami, ktoré si vyžadovali špecifické prístupy vrátane prekladu a kultúrneho sprostredkovania. Oboje však viedlo k budovaniu kompetencií klientov v oblasti samostatného vybavovania záležitostí, zodpovedného rodičovstva a efektívnej komunikácie s okolím.
Pozorovanie v teréne potvrdilo, že komunitní pracovníci zohrávajú rolu neformálnych edukátorov. Ich každodenná práca zahŕňa vysvetľovanie, názorné ukazovanie, simulovanie pracovných pohovorov, opakovanie informácií a povzbudzovanie klientov k samostatnému konaniu. Edukácia sa tak deje prirodzene a to prostredníctvom interakcie, modelovania správania a spoločného riešenia problémov.
Dôležitým zistením je, že bez vybudovania dôvery nie je možné dosiahnuť trvalé edukačné výsledky. Pracovníci uviedli, že edukácia začína až vo chvíli, keď si klienti vybudujú základnú dôveru voči ich osobe. Až potom sú ochotní prijímať rady, učiť sa nové veci a aktívne spolupracovať. Na získanie dôvery v marginalizovanej skupine je veľmi dôležité získať si dôveru detí, aby si tak našli cestu k dôvere aj od ich rodičov.
Taktiež sa ukázalo, že pracovníci pôsobia ako vzory správania a to tak, že svojim prístupom, komunikáciou, vystupovaním a spôsobom riešenia konfliktov vytvárajú pozitívne modely, ktoré klienti prirodzene preberajú.
Diskusia a závery
Zistenia korešpondujú s literatúrou, ktorá zdôrazňuje význam neformálneho vzdelávania v sociálne znevýhodnených komunitách (Holíková, 2020; Čerešníková a kol., 2021). Neformálne učenie sa v praxi ukazuje ako účinný nástroj budovania kompetencií. Dôvera medzi klientom a pracovníkom je kľúčová pre akékoľvek edukačné snahy (Lukáč, 2015).
Oproti teoretickým prístupom sa v praxi viac osvedčilo situačné učenie založené na riešení aktuálnych problémov. Chýba systematické vzdelávanie terénnych pracovníkov v andragogických metódach, čo je slabým bodom aj podľa odborníkov (Bendová, Horáčková, 2020).
Zistenia kvalitatívneho výskumu potvrdzujú dôležitú úlohu komunitných pracovníkov ako aktérov neformálneho vzdelávania v marginalizovaných komunitách. Edukačné intervencie, ktoré realizujú, majú široké spektrum podôb a to od sprostredkovania základných informácií až po rozvoj komplexnejších sociálnych a komunikačných zručností. Podľa výskumu uvedeného v diplomovej práci (Granec, 2025) je edukácia najefektívnejšia, ak vychádza z aktuálnych potrieb klientov a je prepojená s každodenným životom komunity.
Tiež sa ukázalo, že komunitní pracovníci využívajú rôzne edukačné stratégie vrátane situačného učenia, opakovania, modelovania správania či motivácie prostredníctvom vlastného príkladu. Tento prístup je v súlade s princípmi andragogiky, podľa ktorých je učenie dospelých najefektívnejšie, keď sa odohráva v prirodzenom kontexte a keď reaguje na praktické potreby jednotlivca (Pirohová a kol., 2019).
Ako ukázala diplomová práca, dôvera je dôležitá. Bez dôverného vzťahu medzi pracovníkom a klientom nemožno dosiahnuť hlbší edukačný efekt. Budovanie dôvery je dlhodobý proces, ktorý sa začína rešpektujúcim prístupom, aktívnym počúvaním a ochotou pomáhať aj mimo rámca bežných pracovných úloh. Ukazuje sa tiež rozdielnosť medzi prístupom pracovníkov v mestskej a vidieckej komunite. V mestskom prostredí dominuje edukácia v oblasti administratívnych zručností a finančnej gramotnosti, zatiaľ čo vo vidieckom kontexte zohrávajú väčšiu úlohu jazykové a kultúrne bariéry, ktoré si vyžadujú tlmočenie, kultúrne sprostredkovanie a dávku trpezlivosti. Výskum zároveň upozorňuje na potrebu systematickejšieho vzdelávania samotných komunitných pracovníkov. Mnohí z nich získavajú zručnosti „v teréne“ bez predchádzajúcej andragogickej prípravy. Tento nedostatok môže brániť efektívnejšiemu dosahovaniu výchovno-vzdelávacích cieľov. Preto sa v závere diplomovej práce odporúča vytvoriť špecializované kurzy zamerané na metodiku práce s dospelými a podporu pedagogických kompetencií komunitných pracovníkov. V neposlednom rade výskum potvrdzuje, že edukácia v teréne nie je len doplnkom k sociálnej práci, ale jej integrálnou a systematickou súčasťou. Tento pohľad by mal byť reflektovaný aj na úrovni tvorby politík, legislatívy a profesijných štandardov v oblasti komunitnej a sociálnej práce (Granec, 2025).
Závery vyplývajúce z výskumu podporujú potrebu dôslednejšieho ukotvenia edukačných činností v profesijnom rámci komunitnej práce. Ak má byť edukácia v rómskych komunitách efektívna, musí byť systematicky plánovaná, cielená a zároveň flexibilná. Výsledky ukazujú, že individuálny prístup, budovanie dôvery a praktická pomoc sú základom účinnej edukácie. Rovnako dôležitá je však aj príprava samotných pracovníkov, ktorí by mali byť vybavení nielen sociálnymi, ale aj pedagogickými kompetenciami. Vzhľadom na špecifiká cieľovej skupiny sa odporúča rozvíjať špecializované programy ďalšieho vzdelávania pre komunitných pracovníkov, ktoré im umožnia lepšie reagovať na výzvy v teréne.
Článok preto zdôrazňuje význam edukačnej zložky v komunitnej práci a apeluje na potrebu jej systematizácie v rámci politiky sociálnej inklúzie a vzdelávania dospelých na Slovensku.
Autor: Mgr. Michal Granec
Použitá literatúra
BENDOVÁ A.; HORÁČKOVÁ M., (2020). Pohled studentů učitelství praktického vyučování a odborného výcviku na průběh pedagogické praxe. Lifelong Learning – celoživotní vzdělávání, 10(2), s. 133–156. Brno : Mendelova univerzita v Brně. ISSN: 1805-8868. [online], [cit. 2025-23-03]. Dostupné na internete: https://doi.org/10.11118/lifele20201002133 [3].
ČEREŠNÍKOVÁ M.; HAPALOVÁ M.; MOMOT A.; OLÁH M.; RUSNÁKOVÁ J., a ďalší, (2021). Štandardy kvality komunitných centier. Bratislava : Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, 98 s. ISBN: 978-80-89837-66-3.
GRANEC, M., (2025). Edukačné aspekty činností terénnych/komunitných pracovníkov. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Pedagogická fakulta, Katedra pedagogiky, 80 s. Diplomová práca.
HOLÍKOVÁ S., (2020). Model komunitnej práce v komunitných centrách. Bratislava : Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, 200 s. ISBN: 978-80-89837-59-5.
LUKÁČ M., (2015). Rómovia a vzdelanie. Sociálne a edukačné kontexty. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta humanitných a prírodných vied, 157 s. ISBN: 978-80-555-1243-3.
PIROHOVÁ I.; LUKÁČ M.; LUKÁČOVÁ S., (2019). Vzdelávanie dospelých Rómov z marginalizovaných komunít. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta humanitných a prírodných vied, 187 s. ISBN: 978-80-555-2318-7.