Inkluzívny trh práce na Slovensku a v Taliansku: Od administratívnej evidencie k profesionálnemu riadeniu sociálnej ekonomiky

Inclusive Labor Market in Slovakia and Italy: From Administrative Registration to Professional Management of the Social Economy

Abstrakt: Predkladaný vedecko-odborný príspevok sa venuje komparatívnej analýze systémov sociálneho podnikania a pracovnej integrácie znevýhodnených osôb v podmienkach Slovenskej republiky a Talianska. Autorka kriticky reflektuje súčasný stav slovenskej legislatívy (zákon č. 112/2018 Z. z.), ktorý charakterizuje ako model založený na administratívnom formalizme a dotačnej závislosti. V kontraste s tým analyzuje taliansky systém sociálnych kooperatív typu B (Legge 381/1991), založený na princípoch trhovej sebestačnosti a profesionálneho manažmentu diverzity.
Článok identifikuje kľúčové bariéry slovenskej praxe, najmä rezortnú fragmentáciu vzdelávania a neefektívne fungovanie modelu obecných podnikov, a navrhuje systémovú zmenu paradigmy smerom k integrovanému riadeniu inklúzie. V závere autorka poukazuje na aktuálne reformné trendy v Taliansku (2026/2027), ktoré zdôrazňujú prechod od štandardizovaných sociálnych služieb k personalizovaným projektom profesijného života.
Kľúčové slová: sociálna ekonomika, pracovná integrácia, inkluzívny trh práce, sociálna kooperatíva, Disability Management, legislatívna komparácia.

Abstract: This scholarly article presents a comparative analysis of social entrepreneurship systems and the vocational integration of disadvantaged persons in the Slovak Republic and Italy. The author critically reflects on the current state of Slovak legislation (Act No. 112/2018 Coll.), characterizing it as a model based on administrative formalism and grant dependency. In contrast, the article analyzes the Italian system of Type B social cooperatives (Legge 381/1991), which is based on market self-sufficiency and professional diversity management.
The article identifies key barriers in Slovak practice, particularly the fragmentation of education across sectors and the inefficient functioning of municipal enterprise models, and proposes a systemic paradigm shift toward integrated inclusion management. In conclusion, the author highlights current reform trends in Italy (2026/2027), emphasizing the transition from standardized social services to personalized professional life projects.
Keywords: social economy, vocational integration, inclusive labor market, social cooperative, Disability Management, legislative comparison.

Legislatívna a koncepčná komparácia: slovenský formalistický a taliansky pragmatický prístup

Komparatívna analýza poukazuje na rozdielne koncepčné východiská oboch systémov pri podpore pracovnej integrácie osôb so znevýhodnením. Slovenský model je výrazne orientovaný na evidenčné a administratívne procesy, zatiaľ čo taliansky model akcentuje podporu funkčnej autonómie a praktickú realizáciu pracovnej inklúzie.

Definícia cieľových skupín a ich aktivácia: koncepčné východiská pracovnej integrácie

V slovenskom právnom rámci, determinovanom zákonom č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, nie je proces pracovnej integrácie koncipovaný ako automatizovaný administratívny mechanizmus. Hoci legislatíva v § 2 ods. 5 a 6 striktne definuje cieľové skupiny (znevýhodnené a zraniteľné osoby), ich participácia v sektore nie je výsledkom direktívneho prideľovania štátom. Práve naopak, definícia subjektu sociálnej ekonomiky podľa § 3 zdôrazňuje, že ide o aktivity vykonávané nezávisle od štátnych orgánov.

Kľúčový § 12 definuje integračný podnik ako subjekt, ktorého sociálnym vplyvom je zamestnávanie stanoveného percentuálneho podielu cieľových skupín, avšak výber zamestnancov zostáva plne v kompetencii podniku. Evidencia na úradoch práce (§ 27a) slúži primárne ako verifikačný podklad pre nárok na investičnú pomoc (§ 18) či mzdové stimuly, nie ako nástroj núteného sprostredkovania. Integračný proces si tak zachováva trhové atribúty, kde sociálny podnik vystupuje ako autonómny zamestnávateľ a uchádzač ako aktívny subjekt, ktorý si svoje uplatnenie v sieti registrovaných podnikov musí reálne nájsť.

Slovenská republika (Zákony č. 112/2018 Z. z. a č. 5/2004 Z. z.)

• § 2 ods. 5 a 6: Definícia znevýhodnenej a zraniteľnej osoby (vek, vzdelanie, zdravotný stav, sociálna situácia).
• § 3: Základné vymedzenie subjektu sociálnej ekonomiky ako nezávislého od štátu.
• § 12: Vymedzenie integračného podniku a podmienky zamestnávania 30 % znevýhodnených/zraniteľných osôb.
• § 18: Pravidlá pre investičnú a mzdovú pomoc viazanú na tieto osoby.
• § 27a: Úloha Informačného systému sociálnej ekonomiky pri sledovaní dát

Fundamentálny rozdiel v procese pracovnej integrácie medzi slovenským a talianskym modelom spočíva v kompetenčnom nastavení kľúčových inštitúcií a v miere inštitucionálneho prepojenia aktérov. Slovenský systém, determinovaný zákonom č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, definuje v § 2 ods. 5 a 6 cieľové skupiny znevýhodnených a zraniteľných osôb, no ich cesta do sociálneho podniku nie je výsledkom automatizovaného administratívneho mechanizmu. Slovenský Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) vystupuje primárne ako verifikačný orgán, ktorého evidencia podľa § 27a slúži ako podklad pre čerpanie štátnej pomoci a mzdových stimulov (§ 18), zatiaľ čo samotný náber zostáva v plnej autonómii sociálneho podniku ako nezávislého subjektu podľa § 3. Prepojenie uchádzača s podnikom je tak postavené na individuálnej iniciatíve, pričom aj inštitút náhradného plnenia podľa § 64 zákona č. 5/2004 Z. z. ostáva v rovine zadávania zákaziek bez priamej väzby na konkrétny integračný plán jednotlivca.

Naproti tomu taliansky model, opierajúci sa o zákony č. 381/1991 a č. 68/1999, transformuje osobu na aktívny subjekt pracovnej inklúzie a sociálnej rehabilitácie. Na rozdiel od slovenskej praxe je tu proces inštitucionálne integrovaný: po posúdení zdravotného stavu lekárskou komisiou podľa zákona č. 104/1992 je osoba so znevýhodnením automaticky nasmerovaná do evidencie Centro per l’impiego (CPI). V súlade s článkom 6 zákona č. 68/1999 plní CPI funkciu aktívneho mediátora prostredníctvom systému collocamento mirato (cielené umiestňovanie). Tento mechanizmus umožňuje odborným komisiám v rámci CPI posudzovať reziduálnu pracovnú schopnosť uchádzača (článok 2 zákona č. 68/1999) a cielene ho alokovať do sociálnych podnikov typu B, definovaných v článku 1 zákona č. 381/1991. Zásadným diferenciačným prvkom je Articolo 12 zákona č. 68/1999, ktorý na rozdiel od slovenského náhradného plnenia vyžaduje trojstrannú dohodu medzi súkromným zamestnávateľom, sociálnym podnikom a CPI. Tento mechanizmus garantuje, že finančné zdroje, predovšetkým vo verejnom sektore a štátnej správe, sú prostredníctvom zákaziek pre sociálne podniky priamo viazané na proces pracovnej integrácie konkrétnej osoby z chránených kategórií (categorie protette), nad ktorým CPI vykonáva funkciu garanta a schvaľovateľa integračného plánu.

Taliansky systém tak, na rozdiel od slovenského administratívno-verifikačného prístupu, integruje medicínsky posudok, inštitucionálnu asistenciu a trhové mechanizmy do jedného koherentného celku, čím minimalizuje bariéry vstupu znevýhodnených a zraniteľných osôb na trh práce.

Talianska republika (Zákony č. 381/1991, č. 68/1999 a č. 104/1992)

• Článok 1 (Zák. 381/1991): Definuje poslanie sociálnych družstiev (Cooperativa sociale) ako sledovanie všeobecného záujmu komunity a ľudskú integráciu občanov.
• Článok 4 (Zák. 381/1991): Taxatívny zoznam kategórií znevýhodnených osôb pre potreby sociálnych družstiev typu B.
• Článok 2 (Zák. 68/1999): Definícia collocamento mirato (cielené umiestňovanie) – súbor nástrojov na posudzovanie reziduálnej pracovnej schopnosti a párovanie s vhodným pracovným miestom.
• Článok 6 (Zák. 68/1999): Ustanovuje úlohu Centro per l’impiego (CPI) ako aktívneho mediátora, ktorý spravuje zoznamy znevýhodnených osôb a dohliada na ich umiestňovanie.
• Articolo 12 (Zák. 68/1999): Mechanizmus trojstranných dohôd (firma – sociálne družstvo – CPI), ktorý umožňuje preniesť integračnú povinnosť firmy na družstvo výmenou za zákazku, ale s priamou väzbou na pracovné miesto konkrétnej osoby.
• Zákon č. 104/1992: Rámcový zákon o právach osôb so zdravotným postihnutím, na základe ktorého zasadajú lekárske komisie určujúce stupeň znevýhodnenia pre následnú automatickú evidenciu v CPI.

Úloha štátu a samosprávy: delegovanie kompetencií a inštitucionálny model

V talianskom systéme dochádza k výraznému delegovaniu výkonu sociálnych služieb na sociálne kooperatívy, ktoré plnia významnú úlohu pri pracovnej integrácii osôb so znevýhodnením. Tento model vychádza z predpokladu, že organizácie sociálnej ekonomiky dokážu flexibilnejšie reagovať na potreby miestnych komunít a zároveň vytvárať ekonomicky udržateľné pracovné príležitosti.

Na Slovensku zostáva poskytovanie podpory v oblasti pracovnej integrácie vo veľkej miere centralizované v rámci verejného sektora. Sociálne podniky sú často prepojené s dotačnými mechanizmami, čo v niektorých prípadoch vedie k ich vnímaniu skôr ako nástroja implementácie projektových schém financovaných z verejných zdrojov než ako stabilných aktérov trhu práce.

V súlade s odbornými východiskami profesora Schavela a docenta Kuzyšina, ktorí dlhodobo apelujú na prehlbovanie profesionalizácie slovenskej sociálnej práce, sa aj v tomto príspevku javí ako nevyhnutné jasne definovať nové expertné kompetencie.

Komparácia kľúčových pilierov systému

Collocamento mirato v systéme pracovnej integrácie (Legge 68/1999)

Významným pilierom talianskeho systému pracovnej integrácie osôb so zdravotným znevýhodnením je vyššie nominovaný zákon č. 68/1999, ktorý zavádza mechanizmus collocamento mirato (cielené umiestňovanie). Na rozdiel od tradičných, statických kvótových modelov, tento systém podľa článku 2 citovaného zákona definuje integráciu ako dynamický proces zosúladenia reálnych schopností jednotlivca s konkrétnymi potrebami pracovného miesta. Osoby patriace do chránených kategórií (categorie protette) sú po posúdení lekárskou komisiou automaticky nasmerované do evidencie Centro per l’impiego (CPI). Tu sa proces nekončí administratívnym zápisom, ale pokračuje odborným hodnotením reziduálnej pracovnej schopnosti a vypracovaním individuálneho integračného plánu. Kľúčovým nástrojom sú dohody podľa článku 12, ktoré umožňujú verejnému aj súkromnému sektoru plniť svoje integračné povinnosti prostredníctvom strategického partnerstva so sociálnymi podnikmi. Tento model transformuje formálnu povinnosť na riadený proces inklúzie, kde CPI garantuje, že pridelené finančné zdroje sú priamo viazané na odbornú podporu a udržateľné uplatnenie konkrétneho pracovníka.

Potenciál aplikácie v podmienkach Slovenskej republiky

Implementácia princípov collocamento mirato v slovenskom kontexte by si vyžadovala posun od súčasného administratívno-verifikačného modelu k modelu aktívnej mediácie. Inšpiráciu talianskou praxou možno hľadať v nasledujúcich bodoch:

• Transformácia úlohy ÚPSVaR: Úrady práce by po vzore CPI mohli prebrať rolu aktívneho koordinátora, ktorý nielen eviduje uchádzačov pre účely štátnej pomoci podľa zákona č. 112/2018 Z. z., ale priamo participuje na párovaní ich profilov s voľnými miestami v registrovaných sociálnych podnikoch.
• Reforma náhradného plnenia: Súčasné náhradné plnenie podľa § 64 zákona č. 5/2004 Z. z., ktoré je často vnímané len ako účtovná operácia (nákup tovarov/služieb), by mohlo byť podmienené existenciou trojstrannej dohody (zamestnávateľ – sociálny podnik – úrad práce). Tým by sa zabezpečilo, že zákazka prioritne financuje konkrétne pracovné miesto a odborné sprevádzanie osoby so znevýhodnením, podobne ako to ukladá taliansky Articolo 12.
• Zameranie na reziduálnu schopnosť: Slovenský posudkový systém by mohol byť doplnený o metodiku hodnotenia pracovného potenciálu, ktorá by neskúmala len mieru poklesu schopnosti pracovať (diagnózu), ale identifikovala by zostávajúce zručnosti využiteľné v špecifickom prostredí sociálnej ekonomiky.
• Povinné využívanie sociálnych aspektov vo verejnom sektore: Štátna správa a samosprávy by mohli povinne využívať vyhradené zákazky pre sociálne podniky ako primárny nástroj na plnenie svojich zákonných kvót, čím by sa vytvoril stabilný a predvídateľný dopyt po práci znevýhodnených osôb.

Disability & Diversity Management ako nástroj riadenej inklúzie

Skúsenosti talianskej praxe naznačujú, že úspešná pracovná integrácia osôb so znevýhodnením je výsledkom koordinovaného odborného procesu. Tento proces si vyžaduje interdisciplinárne kompetencie na rozhraní riadenia ľudských zdrojov, sociálnej práce a pracovnej rehabilitácie.

V tomto kontexte sa v posledných rokoch rozvíja profesijný profil Disability & Diversity Managera (DDM), ktorého úlohou je koordinovať proces integrácie znevýhodnených zamestnancov v rámci organizácie.

Profesijný profil Disability & Diversity Managera

V talianskom prostredí je Disability & Diversity Manager chápaný ako odborník, ktorý sprostredkúva komunikáciu medzi zamestnávateľom a osobou so znevýhodnením.

Jeho úloha zahŕňa:

• Analýzu pracovných procesov
  Identifikovanie pracovných pozícií vhodných pre osoby so znevýhodnením a návrh úprav pracovného prostredia alebo pracovných postupov.
• Posudzovanie pracovného potenciálu
  Vyhodnotenie individuálnych schopností a limitov osôb registrovaných v rámci “categorie protette”ú chránené kategórie.
• Koordináciu integračného procesu
  Sprevádzanie zamestnanca od vstupného rozhovoru až po stabilizáciu pracovného vzťahu.

Komparatívna analýza: Slovenský „asistent“ - Taliansky diversity a disability manager

Slovenský systém v sociálnych podnikoch generuje pozície „inštruktorov“ alebo „asistentov“, ktorí sú vnímaní primárne ako opatrovatelia – nákladová položka systému. Taliansky model definuje DDM ako generátora hodnoty.

“Articolo 14” ako nástroj spolupráce medzi podnikmi a sociálnymi podnikmi

Významným doplnkom systému Collocamento mirato zavedeného zákonom Legge 68/1999 je mechanizmus upravený v článku 14 legislatívneho dekrétu č. 276/2003, prijatého v rámci tzv. Biagi Reform. Tento nástroj umožňuje podnikom plniť časť povinností vyplývajúcich z kvótového systému zamestnávania osôb so zdravotným znevýhodnením prostredníctvom spolupráce so sociálnymi kooperatívami.

V praxi ide o model, v ktorom podnik zadáva sociálnemu podniku zákazku na poskytovanie služieb alebo výrobných činností, pričom sociálna kooperatíva zamestnáva osoby z chránených kategórií. Ekonomický vzťah medzi podnikom a sociálnym podnikom tak zároveň plní integračnú funkciu na trhu práce.

Špecifikom tohto mechanizmu je jeho zameranie najmä na osoby so zdravotným znevýhodnením, ktoré čelia najväčším bariéram pri vstupe na otvorený trh práce. Sociálne kooperatívy typu B poskytujú pracovné prostredie prispôsobené ich potrebám a zároveň vystupujú ako štandardní dodávatelia služieb alebo výrobkov pre podnikateľský sektor.

Z komparatívnej perspektívy predstavuje tento model zaujímavý príklad prepojenia sociálnej politiky a trhových mechanizmov. Niektoré jeho princípy by mohli byť relevantné aj pri diskusii o ďalšom rozvoji nástrojov pracovnej integrácie v slovenskom prostredí, najmä v súvislosti so systémom náhradného plnenia upraveným v Zákon 5/2004 Z. z..

Od atomizácie k integrácii: Limity slovenského modelu podpory pracovnej integrácie

Jedným z významných problémov systému podpory zamestnávania osôb so zdravotným znevýhodnením na Slovensku je fragmentácia kompetencií medzi viaceré inštitucionálne a profesijné aktéry. Proces podpory je často rozdelený medzi rôznych odborníkov – napríklad sociálnych pracovníkov, psychológov, terapeutov alebo pracovných poradcov – pričom jednotlivé intervencie sa zameriavajú na čiastkové aspekty situácie jednotlivca. Chýba však koordinačný mechanizmus, ktorý by tieto intervencie systematicky prepájal s reálnymi príležitosťami na trhu práce.

Komparatívna skúsenosť z Talianska poukazuje na odlišný prístup založený na integrácii služieb. V rámci systému “Collocamento mirato” sa postupne rozvíja model koordinácie podpory prostredníctvom odborníkov, ktorí prepájajú zdravotné, sociálne a pracovné aspekty pracovnej integrácie. V praxi túto úlohu často zastáva funkcia Disability Manager, ktorá pôsobí ako koordinačný bod medzi zamestnávateľom, verejnými inštitúciami a osobou so zdravotným znevýhodnením.

Takýto prístup umožňuje presun od fragmentovaných intervencií k integrovanej podpore pracovnej inklúzie. Komparatívna perspektíva preto naznačuje, že posilnenie koordinačných a integračných mechanizmov by mohlo predstavovať jeden z možných smerov ďalšieho rozvoja politiky zamestnávania osôb so zdravotným znevýhodnením aj v slovenskom prostredí.

Ekonomická udržateľnosť: Od dotačnej schémy k samoregenerácii systému

Kritickým aspektom slovenskej sociálnej ekonomiky (Zákon č. 112/2018 Z. z.) je jej vysoká miera senzitivity na cyklické čerpanie externých zdrojov. Väčšina slovenských sociálnych podnikov vykazuje značnú vulnerabilitu, pričom ich životný cyklus je často priamo determinovaný časovým rámcom eurofondových výziev. Na rozdiel od tohto modelu, talianske sociálne podniky typu B (Legge 381/1991) stavajú na pilieroch, ktoré zabezpečujú ich dlhodobú trhovú životaschopnosť nezávisle od priamych dotačných schém.

Trhová orientácia kooperatív

V talianskom systéme nie je existencia sociálneho podniku typu B primárne podmienená pasívnou dotačnou politikou štátu, ale jeho schopnosťou generovať pridanú spoločenskú a ekonomickú hodnotu prostredníctvom reálneho plnenia na trhu.

• Sektorová etablovanosť a operačná efektivita: Talianske sociálne podniky predstavujú relevantné subjekty v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou, zahŕňajúc komplexnú správu budov, archívnu digitalizáciu, logistiku, precíznu priemyselnú výrobu komponentov či špecializovanú administratívnu podporu v zdravotníctve (napr. správa klientskych centier a call servis). Ich trhová pozícia nie je výsledkom preferenčného zaobchádzania, ale vysokej odbornosti a schopnosti konkurovať kvalitou plnenia v štandardnom hospodárskom prostredí.
• Strategické využívanie vyhradených zákaziek: Talianska legislatíva umožňuje samosprávam aktívne aplikovať sociálne doložky vo verejnom obstarávaní, od údržby environmentálnej infraštruktúry až po ekologické a operátorské služby. Tento mechanizmus nepredstavuje trhovú distorziu, ale strategickú alokáciu verejných zdrojov, ktorá prostredníctvom inklúzie cielene znižuje sekundárne náklady štátu na sociálny systém.

Transformácia pasívnych nákladov na ekonomický prínos

Kým slovenský naratív často vníma znevýhodnenú osobu primárne cez optiku pasívnych sociálnych transferov (dávky v hmotnej núdzi, kompenzačné príspevky), taliansky model tento vzťah transformuje na proces generovania ekonomickej hodnoty.

• Systém selektívnych odvodových úľav: Taliansky štát uplatňuje mechanizmus oslobodenia od odvodov do sociálneho systému za zamestnancov z chránených kategórií (categorie protette). Tieto uvoľnené zdroje však nepredstavujú čistý zisk podniku; legislatíva striktne ukladá povinnosť ich reinvestície do vnútorného rozvoja. Ide najmä o technologickú modernizáciu a financovanie odborného aparátu, predovšetkým pozície disability managera, ktorý garantuje kvalitu integračného procesu.
• Sekundárne fiškálne úspory: Štát v tomto modeli nefiguruje ako priamy donor mzdových nákladov, ale ako architekt legislatívneho prostredia, ktoré subjektu umožňuje dosiahnuť ekonomickú sebestačnosť. Táto stratégia generuje významné nepriame úspory verejných financií: eliminujú sa výdavky na sociálne dávky, znižujú sa náklady na zdravotnú starostlivosť v dôsledku sociálnej rehabilitácie a v prípade integrácie osôb po výkone trestu sa radikálne redukujú náklady spojené s recidívou.

Komparatívny pohľad na ekonomické modely

Fiškálna a sociálna udržateľnosť prostredníctvom eliminácie systémových závislostí

Taliansky integračný model vykazuje vysokú mieru hospodárskej samoregenerácie, nakoľko úspešná pracovná inklúzia jednotlivca automaticky vyvoláva proces de-klientelizácie sociálneho systému. Ak napríklad osamelý rodič získa prostredníctvom riadeného zásahu Disability/Diversity Managera pracovné uplatnenie s optimalizovanou logistikou a flexibilitou, dochádza k okamžitej redukcii verejných výdavkov na priame sociálne transfery a asistenčné služby.

Tento proces však presahuje rámec úspor na výdavkovej strane rozpočtu: zvýšená kúpyschopnosť integrovaného jednotlivca stimuluje lokálnu ekonomickú aktivitu a posilňuje príjmovú stranu štátu cez nepriame dane a odvody. Model tak rezignuje na stratégiu pasívneho manažmentu chudoby (liečbu symptómov) a zameriava sa na systémovú elimináciu jej štrukturálnych príčin. Pracovná integrácia sa tu transformuje na nástroj ekonomickej autonómie, ktorý znižuje sociálne riziko a zvyšuje fiškálnu stabilitu štátu.

Od komunálneho manažmentu k profesionálnej integrácii: Zmena paradigmy v riadení a zodpovednosti

Slovenská aplikačná prax sa potýka so zásadným nepochopením ekonomickej a sociálnej podstaty subjektov sociálnej ekonomiky. Prevláda reduktívna koncepcia sociálneho podniku ako samoriadiaceho subjektu, ktorý je zriaďovaný samosprávou primárne za účelom saturácie nízko kvalifikovaných pracovných činností v rámci údržby verejných priestranstiev. Tento model generuje niekoľko kritických rizík:

• Nízka miera pridanej hodnoty: Fixácia na manuálne, pomocné práce (tzv. udržiavacie činnosti) vedie k stagnácii a neumožňuje reálny rozvoj odborných zručností zamestnanca, čím sa blokuje jeho neskoršia tranzitívna schopnosť prejsť na otvorený trh práce.
• Politická a ekonomická vulnerabilita: Životaschopnosť podniku je v tomto nastavení priamo determinovaná politickou vôľou samosprávy a jej rozpočtovými prioritami, čo znemožňuje strategické investície do technológií a inovácií.
• Absencia trhovej súťaže: Premena sociálneho podniku na interného dodávateľa obce eliminuje potrebu procesnej efektivity. Na rozdiel od talianskeho modelu, kde sociálny podnik musí obhájiť svoju pozíciu v kompetitívnom prostredí, slovenský municipálny model často rezignuje na ekonomickú udržateľnosť a spolieha sa na kontinuálne dotovanie z verejných zdrojov.

Zmena paradigmy si preto vyžaduje prechod od vnímania sociálneho podniku ako „nástroja sociálnej starostlivosti obce“ k jeho chápaniu ako autonómneho a profesionálne riadeného ekonomického subjektu. Ten musí byť schopný diverzifikovať svoje portfólio služieb a konkurovať kvalitou plnenia, čím sa pretrhne väzba medzi sociálnou inklúziou a ekonomickou neefektivitou.

Model sociálneho podniku: Ekonomický subjekt, nie administratívna jednotka

Taliansky sociálny podnik funguje na princípe synergie manažérskeho know-how a kolektívnej participácie. Na rozdiel od slovenskej praxe tu samospráva nevystupuje v role zriaďovateľa či vlastníka, ale v pozícii strategického partnera a odberateľa.

• Zakladateľská štruktúra (Socio): Pozostáva zo skupiny odborníkov a manažérov, ktorí do subjektu vkladajú svoj sociálny kapitál, odbornú reputáciu a finančné prostriedky. Sociálny podnik je tak koncipovaný ako autonómny subjekt hospodárskej súťaže, plne zodpovedný za svoje ekonomické výsledky.
• Charakter hospodárskeho vzťahu: Subjekt participuje na verejných obstarávaniach, kde vďaka legislatívne ukotveným sociálnym doložkám získava konkurenčnú výhodu. To mu umožňuje profesionálne a komplexne spravovať regionálne zákazky v oblastiach, ako je správa komunálnej infraštruktúry, environmentálne služby či logistika.

Komparácia: Obecný podnik (SR) vs. Profesionálna kooperatíva (IT)

Samofinancovanie a regionálna expanzia: Od dotačnej schémy k bankovej kredibilite

Taliansky integračný model nie je postavený na kontinuálnych dotačných schémach, ale na princípe ekonomickej sebestačnosti. Kľúčovým faktorom je získanie dlhodobých kontraktov vo verejnom sektore (napr. štvorročné cykly správy komunálnej infraštruktúry), ktoré v bankovom sektore predstavujú relevantné kolaterály a záruky. Táto stabilita cash-flow umožňuje sociálnym podnikom prístup ku komerčnému financovaniu, investičným úverom a následnej technologickej modernizácii.

• Povinná reinvestícia zisku: Podľa legislatívneho rámca sú subjekty povinné reinvestovať vytvorený zisk do rozvoja výrobného aparátu a tvorby nových pracovných príležitostí. Tým sa zabezpečuje neustály rast procesnej kvality a rozširovanie sociálneho vplyvu podniku.
• Transformácia sociálneho statusu: Výsledkom nie je len esteticky kultivovaný verejný priestor, ale predovšetkým profesionalizácia integračného procesu. Zamestnanci sa stávajú súčasťou etablovanej a prosperujúcej hospodárskej entity, čo zásadne mení ich sociálne vnímanie – z pasívnych objektov „sociálneho experimentu“ sa stávajú sebavedomí aktéri trhu práce, podieľajúci sa na reálnej ekonomickej produkcii.

Strategické odporúčania pre reformu slovenskej legislatívy

Z komparatívnej analýzy vyplýva nevyhnutnosť predefinovať rolu samospráv v slovenskom systéme sociálnej ekonomiky. Kľúčovou výzvou je desegregácia kompetencií: je potrebné upustiť od modelu, v ktorom je zástupca samosprávy nútený vystupovať v role manažéra podniku. Primárnou funkciou samosprávy musí zostať strategická správa územia, zatiaľ čo hospodársku a integračnú činnosť majú realizovať profesionálne sociálne podniky. Tie vystupujú ako expertní dodávatelia služieb, ktorí obci garantujú nielen kvalitu plnenia, ale aj systémové riešenie sociálnej inklúzie.

Inšpirácia aktuálnou talianskou reformou z 18. marca 2026 (Piano Nazionale Non Autosufficienza) potvrdzuje, že centrom systému musí byť individuálny „Progetto di vita“ (Osobný projekt života). Tento prístup nahrádza pasívnu sociálnu starostlivosť personalizovaným plánom sebestačnosti a dôstojnosti. Slovenská legislatíva by sa mohla inšpirovať týmto prechodom od „manažmentu prežívania“ k stratégii budovania ekonomickej a sociálnej autonómie jednotlivca. Tým sa sociálne podnikanie zbaví nánosu nízkoefektívneho komunálneho nástroja a stane sa moderným pilierom štátnej sociálnej politiky.

Záver: Od administratívneho formalizmu k interdisciplinárnej kompetencii

Komparatívna analýza slovenského a talianskeho modelu sociálneho podnikania potvrdzuje, že efektivita pracovnej inklúzie nie je determinovaná objemom alokovaných dotácií, ale systémovou architektúrou. Zatiaľ čo slovenský model (Zákon č. 112/2018 Z. z.) zostáva limitovaný administratívnym formalizmom a rezortnou fragmentáciou, talianska prax (Legge 68/99 a Legge 381/91) demonštruje synergiu integrovanej odbornosti a trhovej logiky.

Kritickým bodom slovenskej inkluzívnej politiky je absencia uceleného profesijného štandardu Disability & Diversity Managera (DDM). Súčasný model prípravy odborníkov vykazuje značnú nesúrodosť kompetencií medzi rezortmi práce a školstva, čo generuje len fragmentované kurzy bez metodickej a koncepčnej jednoty. V ostrom kontraste stojí taliansky model postgraduálneho vzdelávania (napr. inštitút ICOTEA pod záštitou MIUR), ktorý prostredníctvom ucelených Master programov (60 ECTS) garantuje interdisciplinaritu – teda funkčné prepojenie práva, bio-psycho-sociálneho modelu a firemnej stratégie.

Pre posun Slovenska od formálneho napĺňania kvót k reálnej ekonomickej a sociálnej autonómii znevýhodnených osôb je nevyhnutná implementácia troch strategických pilierov:

1. Kodifikácia profesijného profilu DDM ako expertnej funkcie na prieniku ľudských zdrojov, biznis procesov a sociálnej práce.
2. Inštitucionalizácia integrovaných vzdelávacích programov s akademickou validitou, ktoré nahradia súčasné nesúrodé formy školení.
3. Aplikácia legislatívnych stimulov typu Articolo 14, ktoré transformujú sankčný mechanizmus na strategické partnerstvo súkromného sektora a sociálnej ekonomiky prostredníctvom reálnych hospodárskych zákaziek.

Inšpirácia talianskym modelom nie je o nekritickej recepcii cudzej legislatívy, ale o pochopení inklúzie ako investície s vysokou mierou spoločenskej návratnosti. Bez systematickej prípravy expertov a zmeny paradigmy z „municipálneho nástroja“ na „profesionálny sociálny podnik“ zostane sociálna ekonomika na Slovensku len dočasným projektom závislým od externých zdrojov.

Aktuálna diskusia v Taliansku (rok 2026) o plnej implementácii reformy (január 2027) a upozornenia viacerých expertov slúžia ako memento: ani masívna finančná alokácia (3 mld. EUR) nedokáže nahradiť potrebu modernizácie hodnotiacich mechanizmov a zmeny mentálneho nastavenia. Legislatíva je len nástroj; skutočným motorom zmeny je profesionalizácia služieb a ich systémová udržateľnosť.

Autorka: Mgr. Andrea Podešvová, MBA, LL.M.

Zoznam bibliografických odkazov

ANGELONI, S. 2013. Disability Management: La gestione della diversità nelle organizzazioni. Milano: Franco Angeli. ISBN 9788820421250.

ANMIL. 2022. Il ruolo del Disability Manager nelle aziende e nella pubblica amministrazione. [online]. [cit. 2026-03-31]. Dostupné na: anmil.it

CNA (Confederazione Nazionale dell'Artigianato e della Piccola e Media Impresa). 2024. Guida pratica all'Articolo 12 della Legge 68/99: Le convenzioni per l'inserimento lavorativo. [online]. Roma: CNA Servizi. [cit. 2026-03-31]. Dostupné na: cna.it

CONFCOOPERATIVE FEDERSOLIDARIETÀ. 2023. Le cooperative sociali di tipo B: Integrazione lavorativa e mercato. [online]. [cit. 2026-03-31]. Dostupné na: confcooperative.it

CONFERENZA UNIFICATA STATO-REGIONI. 2026. Piano nazionale per la non autosufficienza 2025-2027. [online]. Roma: Ministero del Lavoro e delle Politiche Sociali, 18. marec 2026. [cit. 2026-03-31]. Dostupné na: lavoro.gov.it

CORTE COSTITUZIONALE DELLA REPUBBLICA ITALIANA. 2020. Sentenza n. 131/2020: Il valore costituzionale della co-programmazione e co-progettazione tra enti pubblici e terzo settore. [online]. [cit. 2026-03-31]. Dostupné na: cortecostituzionale.it

DECRETO LEGISLATIVO 10 settembre 2003, n. 276 (Articolo 14). Attuazione delle deleghe in materia di occupazione e mercato del lavoro: Cooperative sociali, imprese sociali e inserimento lavorativo dei lavoratori svantaggiati. [online]. [cit. 2026-03-31]. Dostupné na: https://www.normattiva.it/uri-res/N2Ls?urn:nir:stato:decreto.legislativo... [3]

ICOTEA. 2024. Master in Disability e Diversity Management: Percorso accreditato MIUR. [online]. Modica: Icotea Hub. [cit. 2026-03-31]. Dostupné na: https://www.icotea.it [4]

INAPP (Istituto Nazionale per l'Analisi delle Politiche Pubbliche). 2025. Il collocamento mirato in Italia: Rapporto di monitoraggio sull'attuazione della Legge 68/99. [online]. Roma: Ministero del Lavoro. [cit. 2026-03-31]. Dostupné na: inapp.gov.it

INPS (Istituto Nazionale Previdenza Sociale). 2024. Circolare n. 40/2024: Incentivi per l'assunzione di lavoratori con disabilità e sgravi contributivi per le cooperative di tipo B. [online]. [cit. 2026-03-31]. Dostupné na: inps.it

LEGACOOP SOCIALI. 2023. Manuale della cooperazione sociale: Strumenti e buone prassi per l'inserimento lavorativo. [online]. [cit. 2026-03-31]. Dostupné na: legacoopsociali.it

LEGGE 12 marzo 1999, n. 68. Norme per il diritto al lavoro dei disabili. [online]. [cit. 2026-03-31]. Dostupné na: gazzettaufficiale.it

LEGGE 8 novembre 1991, n. 381. Disciplina delle cooperative sociali. [online]. [cit. 2026-03-31]. Dostupné na: gazzettaufficiale.it

LEGGE 5 febbraio 1992, n. 104. Legge-quadro per l'assistenza, l'integrazione sociale e i diritti delle persone handicappate. [online]. [cit. 2026-03-31]. Dostupné na: gazzettaufficiale.it

LOCATELLI, P. 2022. Interventi v materia di disabilità e inclusione sociale. Roma: Ministero per le Disabilità.

MÁTEL, A. 2019. Teória sociálnej práce. Bratislava: Spoločnosť pre rozvoj sociálnej práce. ISBN 978-80-971445-9-3.

MINISTERO DELL'ISTRUZIONE E DEL MERITO. 2024. Quadro Nazionale delle Qualificazioni (QNQ). [online]. Roma: MIUR. [cit. 2026-03-31]. Dostupné na: https://www.miur.gov.it [5]

MINISTERO DEL LAVORO E DELLE POLITICHE SOCIALI. 2022. Linee guida in materia di collocamento mirato delle persone con disabilità. [online]. Decreto Ministeriale n. 43 del 11 marzo 2022. [cit. 2026-03-31]. Dostupné na: lavoro.gov.it

MPSVR SR. 2023. Metodika uplatňovania sociálneho hľadiska vo verejnom obstarávaní. [online]. Bratislava: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. [cit. 2026-03-31]. Dostupné na: employment.gov.sk

PODEŠVOVÁ, A. 2025. Integračné sociálne podniky ako nástroj riešenia nezamestnanosti znevýhodnených občanov a ich porovnanie na Slovensku a v Taliansku. [Diplomová práca]. Skalica: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Detašované pracovisko bl. Jána Havlíka. Školiteľ: JUDr. Anna Burdová, PhD.

VAIRANI, D. 2026. Progetto di vita: lo strumento giusto, il sistema sbagliato. [online]. Il Cantiere del Welfare, 25. marec 2026. [cit. 2026-03-31]. Dostupné na: https://www.ilcantierewelfare.it/ [6]

ZÁKON č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dostupné na: slov-lex.sk

ZÁKON č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Dostupné na: slov-lex.sk

ZÁKON č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dostupné na: slov-lex.sk

ZÁKON č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dostupné na: slov-lex.sk

ZÁKON č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dostupné na: slov-lex.sk

ZÁKON č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Dostupné na: slov-lex.sk