Sociálna opora ako súčasť penitenciárnej praxe

Social support as part of penitentiary practice

Abstrakt: Inštitúcia väzenského ústavu a samotné umiestnenie v takomto zariadení predstavuje pre obvinených a odsúdených potrebu prispôsobiť sa novým podmienkam. U niektorých uväznených osôb sa s touto zmenou spája výzva čeliť novým emocionálnym a sociálnym problémom.
Prítomnosť sociálnej opory pozitívne vplýva na celkovú pohodu väznených osôb. Spolu s fungujúcou a spoľahlivou sociálnou sieťou pomáha obvineným a odsúdeným prekonávať dopady súvisiace s uväznením. Prístup k zdrojom sociálnej opory počas uväznenia môže znižovať stresové podnety spojené s umiestnením vo väzenskom ústave, jeho priebehom až po fázu spojenú s prepustením z neho.
Kľúčové slová: výkon väzby, výkon trestu odňatia slobody, sociálna opora, zdroje sociálnej opory

Abstract: The institution of a prison and the very placement in such a facility represents the need for accused and convicted persons to adapt to new conditions. For some incarcerated persons, this change is accompanied by the challenge of new emotional and social problems.
The presence of support has a positive effect on the overall social well-being of individuals. Together with a functioning and reliable social network, they help accused and convicted persons overcome the effects of imprisonment. Access to sources of support during detention can have social stress stimuli associated with placement in a prison, its course up to the phase associated with release from it.
Keywords: execution of custody, execution of prison sentence, social support, sources of social support

Sociálna opora

Charakteristiky výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody akými sú izolácia, absencia opornej sociálnej siete, prerušenie vzťahov a i., svojou povahou vytvárajú podmienky pre aplikáciu intervencií sociálnej opory (praktických aj psychických) smerom od väzenského personálu alebo osôb z vonkajšieho prostredia k väzneným osobám.

Sociálna opora je druh prosociálneho správania a pomoci vyznačujúca sa skutkami v prospech inej osoby, ktorá sa nachádza v kríze alebo záťaži, bez očakávania odmeny. Je nápomocná pri zvládaní nepriaznivých životných udalostí zasahujúcich celkovú psychickú pohodu a zdravie. (Verešová a kol. 2011, s. 293)

V zahraničnej literatúre sa v tejto oblasti stretávame s pojmom sociálna podpora¹ (ang. social support), ktorý tvorí náš ekvivalent termínu sociálna opora. Hobbs (2000a, s. 4) ju definuje ako akúkoľvek formu pomoci, ktorá môže byť vyžiadaná alebo poskytnutá inou osobou, osobami s cieľom vyriešiť svoje problémy, pričom jednotlivec nemusí nevyhnutne vyhľadávať oporu, ale môže mu napomôcť len samotné vnímanie, že v prípade potreby mu bude dostupná. Vo vzťahu k sociálnej opore v penitenciárnych podmienkach zdôrazňuje ako najefektívnejšie poskytovanie a prijímanie sociálnej opory na základe bežných každodenných interakcií prebiehajúcimi medzi väzenskou klientelou a väzenským personálom, kedy ju klient nevyžaduje a on ani poskytovateľ sociálnej opory nie sú ovplyvnení vzájomnými vzťahmi.

Vanková (2020, s. 79 - 80) uvádza nasledovné zložky sociálnej opory (doplnené autorom), pričom v tejto súvislosti zdôrazňuje význam prítomnosti sociálneho pracovníka v penitenciárnych podmienkach:

• emocionálna opora – prejav empatie a prijatie klienta takého aký je pri súčasnom dodržiavaní platných pravidiel a profesionálnych vzťahov, komunikácia o prežívaných problémoch a i., je ňou dodávaná nádej,
• hodnotiaca opora – umožňuje zhodnotenie komunikácie, poskytuje informácie užitočné pre samohodnotenie. Posilňuje kladné seba hodnotenie a sebavedomie človeka, ktorý je v núdzi. (Žilová 2015)
• informačná opora – umožňuje poskytnutie poradenstva, ktoré pomáha riešiť vzniknuté problémy; vytvára priestor pre aplikáciu sociálneho poradenstva,
• inštrumentálna opora – poskytuje praktické druhy hmotnej a materiálnej pomoci; napr. pomoc so zabezpečením vhodného oblečenia a obuvi odpovedajúcim klimatickým podmienkam pri prepustení z výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, poskytnutie finančných prostriedkov na zabezpečenie prepravy do miesta bydliska, pomoc s hľadaním práce alebo bývania po prepustení z väzenského ústavu a pod.

Inštrumentálna opora sa nám javí ako žiaduca najmä pred prepustením klienta z väzenského ústavu. Odborní pracovníci zainteresovaní do poskytovania sociálnej pomoci sa snažia pred prepustením väzneným osobám, ktoré to potrebujú zabezpečiť pri prechode do občianskej spoločnosti následnú kontinuálnu pomoc, či už s využitím štátneho alebo neštátneho sektora. Takáto pomoc by mala obsahovať vyššie uvedené zložky sociálnej opory, aby sa prepusteným osobám najmä v prvých mesiacoch po prepustení uľahčilo zvládanie niektorých náročnejších situácií súvisiacich so začlenením do spoločnosti, napr. administratívna pomoc spojená s vybavovaním na úradoch, orientácia v meniacej sa spoločnosti, pomoc s návratom do rodiny, komunity a pod. V tejto súvislosti Černíková (1996) uvádza, že k opätovnému spáchaniu trestného činu (recidíve) dochádza najčastejšie prvý rok po prepustení z väzenského ústavu.

Dostupnosť sociálnej opory v penitenciárnych podmienkach neposkytuje väzneným osobám iba pomoc pri zvládaní pre nich záťažových situácií. Podľa Justovej (In Kleskeň 2016, s. 35) sa dostupná sociálna opora podieľa aj na vytváraní nových resocializačných návykov. A teda návykov, ktoré sa podieľajú na predchádzaní páchania trestnej činnosti, sú to napr. pracovné návyky, návyky zamerané na zvládanie záťažových situácií, návyky zamerané na zmysluplné využívanie voľného času a pod.

Sociálna opora nie je rozhodujúca iba počas umiestnenia osôb vo väzenskom ústave, ale i po ich prepustení z neho. Uľahčuje prechod z penitenciárneho do občianskeho prostredia, zabraňuje recidíve a zvyšuje pravdepodobnosť zapojenia sa do života bez ohrozenia zdravia ovplyvneného psychickými chorobami, ktoré sa mohli objaviť v súvislosti s umiestnením vo väzenskom ústave. (Seal et al. 2007 In Dadi et al. 2019a)

V rámci väzenského ústavu sa do kontaktu s väznenými osobami okrem personálu podieľajúceho sa na režimových činnostiach (personál zabezpečujúci napr. výkon sociálnych práv) dostáva aj odborný personál medzi, ktorý o. i. patria aj sociálni pracovníci.

Základným aspektom úspešnej a účinnej intervencie je pozitívny, podporný vzťah medzi sociálnym pracovníkom a klientom, podmienkou, ktorého je empatia, rešpekt, ústretovosť, vrelosť a opravdivosť. (Řezníček 1994, s. 45)

„V procese intervencie má klient mať psychickú aj praktickú oporu v sociálnom pracovníkovi.“ (Schavel, Čisecký 2005, s. 106) Pociťovanie veľkej opory zo strany penitenciárneho sociálneho pracovníka v podmienkach slovenského väzenského systému v rámci výskumu zameraného na sociálne poradenstvo uvádzalo 44 % respondentov (N = 145). (Banás 2023)
„Vnímanie sociálnej opory medzi väznenými je spojené so zníženými pocitmi odcudzenia, úzkosti a väznenia, pričom zároveň vedie k vyššej „výraznosti identity“ a očakávaniam po prepustení.“ (Meyers a kol. 2017a In Paterline & Petersen, 1999, s. 437; pozri tiež Biggam & Power, 1997)

Štúdie ukázali, že v období bezprostredne po prepustení z väzenia je až 92 % väzňov, ktorí sa vracajú späť do spoločnosti, odkázaných na svojich blízkych, pokiaľ ide o inštrumentálne formy sociálnej opory spojené s bývaním, ošatením, stravovaním, starostlivosťou o deti, prepravou, finančnou pomocou a pomocou so zabezpečovaním zamestnania. ( Berg & Huebner 2010; Naser & LaVigne 2006, In Pettus - Davis et al., s 53)

Pri uplatňovaní sociálnej opory považujeme za dôležité poukázať na dodržiavanie a rešpektovanie profesionálnych vzťahov medzi zainteresovanými stranami² vo väzenskom ústave t. j. osobami poskytujúcimi sociálnu oporu a jej prijímateľmi – obvinenými a odsúdenými.

Uväznenie je o. i. spojené so stratou slobody, obvyklých opôr a vymanením sa zo svojho sociálneho prostredia. Prítomnosť sociálnej opory tak plní ochrannú funkciu, ktorá pomáha pri adaptácii a prekonávaní stresových situácií spojených s umiestnením do väzenského zariadenia (Zimet, Dahlem, Zimet & Farley 1988 In Rodrigues a Santos, s. 213).

Zdroje sociálnej opory v penitenciárnom prostredí

Sociálna opora môže pochádzať z formálnych alebo neformálnych zdrojov. K neformálnym zdrojom priraďujeme rodinu, blízke osoby a pod., k formálnym zdrojom radíme väzenský personál (napr. sociálnych pracovníkov, psychológov, duchovných a i.) a inštitucionalizované zdroje z vonkajšieho prostredia (napr. sociálni kurátori, pracovníci občianskych združení a pod.). Cullen (1994 in Thames 2010, s. 5) uvádza, že neformálne poskytovanie sociálnej opory sa uskutočňuje prostredníctvom vzťahov s jednotlivcami, ktorí nie sú spájaní so žiadnou štátnou alebo úradnou inštitúciou. Na rozdiel od formálne poskytovanej sociálnej opory, ktorú poskytujú formálne organizácie ako napr. školy, štátne programy sociálneho zabezpečenia a dokonca aj systém trestného súdnictva.

Udržiavanie kontaktu so svojimi neformálnymi zdrojmi sociálnej opory sa vo väzenskom ústave môže uskutočňovať prostredníctvom návštev (aj videonávštev), korešpondencie a telefonovania. Udržiavanie kontaktu s vonkajším prostredím upravujú v podmienkach väzenského systému Slovenskej republiky primárne zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov a zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Solbakken a Wynn (2022 In Duwe, Clark 2013) uvádzajú, že „uľahčenie kontaktu medzi uväznenými jednotlivcami a ich rodinami je obzvlášť dôležité, pretože je trvalo spojené s lepšími rehabilitačnými výsledkami znížením recidívy po prepustení.“

Z výskumných zistení Jiang a Winfree (2006a, s. 48) realizovaných v oblasti účinkov sociálnej opory pri umiestnení odsúdených vo väzenskom ústave vyplýva, že rodinný stav vplýva rozdielne z pohľadu porušovania interných pravidiel väzenského ústavu na odsúdených mužov a na odsúdené ženy. U ženatých mužov je nižšia pravdepodobnosť, že budú porušovať pravidlá ako slobodní muži. Medzi vydatými a slobodnými ženami neboli v tomto ukazovateli zaznamenané rozdiely, čo Pollock (2002 In Jiang a Winfree 2006b, s. 48) vysvetľuje väčšou pravdepodobnosťou, že manželky odsúdených mužov ich budú navštevovať a postarajú sa o deti, než manželia, ktorí navštívia svoje uväznené manželky a postarajú sa o deti.

U väznených žien, ktoré udržiavajú telefonický kontakt so svojimi deťmi (buď im volajú alebo prijímajú od nich hovory) bola na mesačnej báze zaznamenaná očakávaná miera porušovania pravidiel nižšia o 27%. (Jiang a Winfree 2006c, s. 46)

Sprostredkovanie návštevy väznených osôb s im blízkymi osobami patrí k cenenej forme udržiavania kontaktu. Väznené osoby majú možnosť v prípade bezkontaktnej návštevy okrem vizuálneho stretnutia nadviazať aj fyzický kontakt. La Vigne et al. (2005 In Meyers a kol. 2017) však upozorňujú, že zážitok z návštevy a jej následné výsledky sú ovplyvnené vzájomnou kvalitou vzťahov medzi návštevníkmi a väznenými osobami. „Inými slovami, dynamika a výmena názorov medzi väzňami a ich návštevníkmi nemusia mať vždy podporný charakter.“ (Meyers a kol. 2017b)

Takúto absenciu podporného charakteru môžeme v praxi zaznamenávať nie len smerom od návštevníkov k väzneným osobám, ale i opačne napr. v situácii kedy má väznená osoba sprostredkovanú návštevu so svojim dieťaťom umiestneným v centre pre deti a rodiny (pozn. detský domov) a mohli by sme očakávať, že samotný rodič sa bude snažiť byť oporou pre svoje dieťa, no k takejto iniciatíve neprichádza vždy. Domnieva sa, že zdrojom môžu byť napr. narušené (absentujúce) podporné mechanizmy už z externého prostredia.

Marešová (2013, s. 18) uvádza, že prijímanie sociálnej opory je lepšie u ľudí s vyšším socioekonomickým statusom ako u ľudí s nižším socioekonomickým statusom. Ľudia s vyšším socioekonomickým statusom majú oproti ľuďom s nižším socioekonomickým statusom lepší prístup k osobným zdrojom zvládania stresu, sú sebavedomejší, viac sa zameriavajú na vnútornú lokalizáciu kontroly a majú lepší pocit kontroly nad vzniknutými problémami. Za možnú príčinu oslabenia sociálnej opory a znehodnotenie vzťahov zo strany rodiny uvádza vysokú hustotu bývania³ príznačnú pre ľudí s nižším socioekonomickým statusom.

Valentovičová (2019, s. 85 - 90) na základe realizovaného výskumu uskutočnenom na reprezentatívnej vzorke väzenskej populácie (N = 841) v období od mája 2017 do júna 2017 medzi odsúdenými v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody v Slovenskej republike uvádza, že najviac využívanou formou udržiavania kontaktu s vonkajším prostredím sa deje v 39, 72% prípadov prostredníctvom korešpondencie. Druhý najčastejší spôsob (35, 46%) tvorí kombinácia korešpondencie, telefonovania a návštev, pričom až pre 89% odsúdených má rodina najvyššiu hodnotu. Odsúdení zo strany rodiny vnímajú v 41% psychickú oporu, v 31% finančnú oporu, v 21% materiálnu oporu, v 5% nepociťujú žiadnu oporu a v 2% uvádzajú pociťovanie opory inou formou.

Väzneným osobám sa môže dostávať sociálnej opory od formálnych zdrojov pôsobiacich vo väzenskom ústave na báze vykonávaných denných činností, účasti na organizovaných aktivitách (napr. poradenské skupiny, svojpomocné skupiny a pod.), na základe vlastnej alebo sprostredkovanej žiadosti alebo od iných spoluväzňov. Vo vzťahu k celému inštitucionálnemu personálu sa odporúča poskytnúť školenie, vzdelávanie prispôsobené ich všeobecným a špecifickým povinnostiam, ktoré budú reflektovať súčasné osvedčené postupy v trestných vedách založené na dôkazoch (UNODC, s. 23). Do skupiny špecifického personálu môžeme zaradiť napr. pedagógov, špeciálnych pedagógov, psychológov, sociálnych pracovníkov a duchovných.

Kerley a Copes (2009 In Dadi et al. 2019b, s. 4) uvádzajú, že väzneným osobám účastným na duchovných aktivitách spojených s praktikovaním viery sa dostáva sociálnej opory zo strany ostatných angažovaných jedincov. Významnú úlohu tiež zohráva poskytovanie sociálnej opory zo strany externých subjektov a ich spoločnej participácii na organizovaných aktivitách a programov penitenciárnej sociálnej práce.

K externým formálnym zdrojom patria o. i. sociálni kurátori pôsobiaci na Úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, probační a mediační úradníci, občianske združenia podieľajúce sa na pomoci prepusteným z výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody a sprostredkúvajúce prácu, bývanie alebo pomoc so zvládaním závislostí.

Formálne zdroje sociálnej opory pôsobiace priamo v penitenciárnom ústave a odborní pracovníci z rôznych oblastí externého prostredia sú významným zdrojom sociálnej opory nie len počas priebehu umiestnenia, ale u niektorých väznených osôb aj pred prepustením z väzenského ústavu, kedy sa podieľajú na riešení problémov spojených s návratom do občianskej spoločnosti a k rodinným príslušníkom.

Intervencie interných a externých formálnych zdrojov sociálnej opory môžu byť smerované na oblasť rozvoja vlastných kompetencií, pracovných kompetencií a osvojenie nových zručností. Tréningy a nácviky kognitívnych a rozhodovacích schopností sa môžu zameriavať na riešenie špecifických potrieb väznených osôb (alebo prepustených osôb v rámci začlenenia späť do komunity), ktoré ovplyvňujú ich schopnosť správneho rozhodovania a kontroly správania. Iné intervencie sa môžu formou zážitkového učenia zamerať na zvládanie hnevu, zlepšenie morálneho uvažovania a pod. (UNODC 2018b, s. 76)

Uplatnenie sociálnej opory v penitenciárnej praxi

Sociálna opora pomáha tlmiť sociálne problémy, ktorými väznené osoby čelia v súvislosti s uväznením. Implementácia zaobchádzania v zmysle poznania jednotlivých väznených osôb a identifikovania prípadných rizík, ktoré sa u nich môžu vyskytovať, uľahčuje vzájomné interakcie medzi personálom a väznenými osobami. V tomto ohľade zohrávajú podstatnú úlohu v podmienkach väzenstva v Slovenskej republike pracovníci na pozíciách samostatný referent režimu, referent režimu, sociálny pracovník, pedagóg a psychológ. Pracovníci na uvedených pozíciách nadväzujú kontakt s uväznenou osobou v prvých hodinách príp. dňoch po jej umiestnení vo väzenskom ústave. Nadviazanie kontaktu s väznenými osobami krátko po dodaní do väzenského ústavu slúži okrem poskytnutia informácií o právach a povinnostiach, o možnostiach udržiavania kontaktu a k získaniu anamnestických údajov od väznených osôb i k uľahčeniu nadviazania zmysluplných sociálnych interakcií. Hobbs (2000b In Smith & Fenton 1978) uvádza, že udržiavanie úzkeho kontaktu medzi stálym personálom a väznenými osobami umožňuje ich lepšiu znalosť osobných informácií a včasnú identifikáciu problémov.

„Sociálna opora a sociálna intervencia sú adekvátne metodické prístupy, ktoré vedú k opätovnému získavaniu určitej kontroly klienta nad situáciou, v ktorej sa práve nachádza.“ (Mátel, Hardy a kol. 2013, s. 413) Sociálna opora má v podmienkach väzenských ústavov uplatnenie naprieč jednotlivými fázami umiestnenia osoby vo väzenskom ústave, žiaduca je napr. pri:

• zvládaní dodania do výkonu väzby a nástupu do výkonu trestu odňatia slobody resp. prechodu z komunity do väzenského ústavu,
• aplikácii resocializačných programov, pri príprave na zvládnutie návratu do civilného života (Jamborová, 38 s.),
• zvládaní prepustenia z výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody (obavy súvisiace so stratou návykov a zručností, so začlenením do občianskeho života a pod.),
• riešení problémov súvisiacich s výkonom väzby a výkonom trestu odňatia slobody (napr. komunikácia s rôznymi externými subjektmi a pod.),
• prevencii suicidálnych pokusov (Konrad a kol. 2007) a i.

Pozitívne pro-sociálne oporné mechanizmy vo väzenskom ústave prispievajú k bezproblémovému fungovaniu väznených osôb a pre ex-páchateľov by mali byť dobrým znamením pri ich opätovnom zaradení do spoločnosti. Na rozdiel od negatívne (antisociálne) nastavených oporných mechanizmov, ktoré zahŕňajú väzenský sociálny systém a jeho negativistický kódex väzňov (viď prisonizácia⁴) prostredníctvom, ktorého môže prichádzať k šíreniu pro-kriminálneho správania vo väzenskom ústave a neskôr aj v spoločnosti, čo môže sťažovať aj samotný návrat do občianskej spoločnosti. (Jiang & Winfree 2006c, s. 33)

Záver

Začlenenie prvkov sociálnej opory do dennej rutiny vykonávaných činností personálom väzenského ústavu a jej vnímanie zo strany väznených osôb predstavuje efektívny nástroj, ktorý má pri práci s touto cieľovou skupinou široké uplatnenie s evidentnými výsledkami. Sociálna opora vo väzenskom prostredí neprispieva iba k celkovej pohode a zvládaniu vzniknutých problémov klientov, ale i k vyššej miere dodržiavania interných noriem, čo je pozitívnym ukazovateľom nie len z pohľadu aplikácie konceptu dynamickej bezpečnosti, ale i celkového prežívania väznených osôb.

Grant Duwe (2018) v oblasti sociálnej opory v penitenciárnych podmienkach definoval nasledujúce odporúčania:

• pokiaľ je to možné (dovoľujú to kapacitné a bezpečnostné podmienky) umiestňovať klientov do väzenských ústavov čo najbližšie k miestu ich bydliska. Týmto sa podporí udržiavanie kontaktu formou fyzických návštev s blízkymi osobami aj pre také blízke osoby, pre ktoré by to inak znamenalo značné finančné, časové a dopravné problémy,
• vytvorenie technických podmienok udržiavania kontaktu s blízkymi osobami prostredníctvom videonávštev. Opatrenie má umožniť prijímanie sociálnej opory zo strany blízkych osôb, ktoré nie sú schopné z rôznych dôvodov využiť fyzické návštevy,
• umožniť externým subjektom spolupodieľať sa na resocializačných, mentorských aktivitách a programoch vo väzenskom ústave,
• podporovať (resp. vytvárať podmienky) pre plynulý prechod poskytovania sociálnej opory z podmienok väzenského ústavu do civilného prostredia. Pokiaľ sa jedná o inštitucionalizovaný subjekt (resp. jeho pracovníkov) poskytujúci sociálnu oporu je ideálne, ak sa nachádzajú v blízkosti bydliska osoby prepustenej z výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody,
• pre intervencie spojené s poskytovaním sociálnej opory väzneným osobám (či už z radov väzenského personálu alebo externého subjektu) by malo existovať dostatočné personálne zázemie.

Poskytovanie intervencií sociálnej opory nie je univerzálne a je potrebné ich diferencovať pre každého jednotlivca alebo skupinu väznených osôb za účelom dosiahnutia maximálnej účinnosti. K tomuto nám môžu dopomôcť zistenia z realizovaných výskumov v oblasti sociálnej opory, anamnestické informácie, udržiavanie podporných vzťahov s väzenskou klientelou a vzdelávanie príslušných zamestnancov väzenského ústavu v danej oblasti.

Autor: Mgr. Tomáš Banás, PhD.
Google Scholar: https://scholar.google.com/citations?user=mBMQ0jsAAAAJ&hl=sk [4]

Literatúra

BANÁS, T. 2023. Obsah a proces sociálneho poradenstva vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody : dizertačná práca. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety, 2023. 149 s.

ČERNÍKOVÁ, V., MAKARIUSOVÁ, V. 1996. Sociální ochrana. 2. vyd. Praha: Vydavatelství PA ČR, 1996. 156 s. ISBN 80-85981-36-X

DADI, A. F. et al. 2019. Status of Perceived Social Support and Its Associated Factors Among Inmate Prisoners in Northwest Amhara, Ethiopia. [online]. BMC Research Note, 2019. [citované 2022-01-09]. Dostupné na: https://1library.net/document/eqo061kq-status-perceived-support-associat... [5]

DUWE, G. 2018. The Effectiveness of Social Support Interventions for Prisoners. [online]. American Enterprise Institute, október 2018. [citované 2022-01-05]. Dostupné na internete: https://www.aei.org/wp-content/uploads/2018/10/The-importance-of-the-com... [6]

HOBBS, G. S. 2000. Prisoners Use of Social Support. [online]. Edith Cowan University, január 2021. [citované 2021-12-29]. Dostupné na internete: https://ro.ecu.edu.au/cgi/viewcontent.cgi?article=2653&context=theses [7]

JAMBOROVÁ, G. 2011. Reintegrace osob propuštěných z výkonu trestu odnětí svobody na Břeclavsku: diplomová práca. Brno: Masarykova Univerzita v Brně, 2011. 96 s.

JIANG, S., WINFREE Jr., L. T. 2006. Social Support, Gender, and Inmate Adjustment to Prison Life. [online]. Sage Publications, marec 2006. [citované 2022-01-06]. s. 32-55. Dostupné na internete: http://www.antoniocasella.eu/archica/Jiang_Winfree_2006.pdf [8]

KONRAD, N. a KOL. 2007. Preventing Suicide in Jails and Prisons. [online]. Geneva: World Health Organization, 2007. [citované 2022-01-04]. Dostupné na internete: https://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/resource_jails_pris... [9]

KLESKEŇ, L. 2016. Sociálna práca s obvinenými, odsúdenými a prepustenými. vyd. Bratislava: IRIS – Vydavateľstvo a tlač, s. r. o., 2016. 110 s. ISBN 978-80-89726-56-1

MAREŠOVÁ, S. 2013. Vnímaná sociální opora u osob ve výkonu trestu: diplomová práca. Zlín: Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, 2013. 100 s.

MAŘÁDEK, V. Vězeňství. Ostrava: OU, 2005. ISBN 80-7368-002-5

MÁTEL, A., HARDY, M. a kol. 2013. Vybrané kapitoly z metód sociálnej práce II. vyd. Bratislava: VŠ ZaSP sv. Alžbety, 2013. 507 s. ISBN 978-80-8132-074-3

MEYERS, T. J. et al. 2017. Social support from outside the walls: Examining the role of relationship dynamics among inmates and visitors. [online]. [citované 2022-01-08]. Dostupné na internete: https://www.researchgate.net/publication/319034399_Social_support_from_o... [10]

PETTUS-DAVIS, C. et al. 2015. Acceptability of a Social Support Intervention for Re-entering Prisoners. [online]. [citované 2022-01-08]. Dostupné na: https://www.journals.uchicago.edu/doi/pdf/10.1086/680340 [11]

RODRIGUES, C. a SANTOS, M. The relationship of perceived social support with subjective well-being and quality of life among inmates. [online]. [citované 2022-01-08]. 210 – 261 s. Dostupné na: https://repositorio.ismai.pt/bitstream/10400.24/1538/1/The%20relationshi... [12]

ŘEZNÍČEK, I. 1994. Metody sociální práce, 1. vyd. Praha: az servis Praha, 1994. 75 s. ISBN 80-85850-00-1.

SCHAVEL, M., ČIŠECKÝ, F. a OLÁH, M.. 2008. Sociálna prevencia. 3. vyd. Bratislava: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2008. ISBN 978-80-89271-22-1.

SOLBAKKEN L. E., WYNN R. Barriers and opportunities to accessing social support in the transition from community to prison: a qualitative interview study with incarcerated individuals in Northern Norway [online]. [citované 2024-03-05]. Dostupné na: https://bmcpsychology.biomedcentral.com/articles/10.1186/s40359-022-00895-5 [13]

THAMES, K. M. An Examination of Social Support Theory Across European Regions Over Time [online]. [citované 2022-04-29]. Dostupné na: https://repository.lib.ncsu.edu/bitstream/handle/1840.16/6569/etd.pdf?se... [14]

UNITED NATION OFFICE ON DRUGS AND CRIME (UNODC). The United Nations Standard Minimum Rules for the Treatment. [online]. Vienna: Justice Section, Division for Operations. [citované 2022-01-08]. Dostupné na: https://www.unodc.org/documents/justice-and-prison-reform/Nelson_Mandela... [15]

UNITED NATION OFFICE ON DRUGS AND CRIME (UNODC). 2018. Introductory Handbook on the Prevention of Recidivism and the Social Reintegration of Offenders. [online]. [citované 2022-03-23]. Dostupné na: https://www.unodc.org/documents/justice-and-prison-reform/18-02303_ebook... [16]

VALENTOVIČOVÁ, Z. 2019. Význam udržiavania rodinných vzťahov pre osoby vo výkone trestu odňatia slobody: dizertačná práca. Trnava: Trnavská Univerzita v Trnave, 2019. 142 s.

VANKOVÁ, K. 2020. Penitenciárna a postpenitenciárna starostlivosť v teórii a praxi. vyd. Bratislava: Ultra Print Digital, s. r. o., 2020. 164 s. ISBN 978-80-558-1557-2

VEREŠOVÁ, M. A KOL. 2011. Sociálna psychológia – človek vo vzťahoch. vyd. Nitra: Enigma Publishing, 2011. 295 s. ISBN 978-80-8133-002-5

Zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov

Zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov

ŽILOVÁ, A. 2015. Sociálna opora – edukačná podpora a edukačné prostredie sociálnych klientov. In Nová sociálna edukácia človeka. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 2016. ISBN 978-80-555- 1560-1

¹V podmienkach Slovenskej republiky vnímame štátnu sociálnu podporu najmä v spojitosti s vyplácaním rôznych sociálnych dávok a príspevkov na kompenzáciu t. j. ako finančnú pomoc jednotlivcovi, rodine.
²Táto problematika je obsiahnutá aj v koncepte dynamickej bezpečnosti, ktorý je založený najmä na sociálnej interakcii a vzťahoch vo väzenskom ústave medzi zainteresovanými stranami , ktorými sú príslušníci, zamestnanci a väznené osoby (Dunbar 1985) , viď ešte napr. J. Hala 2005, S. E. Skotte 2018 a i.
³Vysokú hustotu bývania chápeme v zmysle viacgeneračných rodín žijúcich v obydlí, širšiu rodinu obývajúcu spoločné bytové priestory a pod.
⁴Mařádek (2005 ) definuje prizonizáciu ako súhrn označení všetkých negatívnych javov, ktoré pôsobia na odsúdených počas výkonu trestu odňatia slobody. Má dve zložky: inštitucionalizáciu a ideologizáciu.