Emotional intelligence and its connection to personal well-being in an academic environment
Abstrakt: Emocionálna inteligencia predstavuje schopnosť riadiť sa s vlastnými emóciami, ako aj rozumieť emóciám iných ľudí. Pochopenie a správne využívanie, spolu s vnímaním pocitov druhých, podporuje zlepšenie medziľudských vzťahov a prispieva k zvýšeniu osobnej pohody. Cieľ tejto štúdie bolo zmerať úroveň emocionálnej inteligencie a osobnej pohody študentov škôl a poukázať na význam rozvoja emocionálnych zručností pre ich psychickú odolnosť a životnú spokojnosť. V rámci výskumu 82 študentov vysokých škôl vyplnilo štandardizované dotazníky WLEIS na hodnotenie emocionálnej inteligencie a IOP na meranie osobnej pohody. Analýza jednotlivých prvkov bola vykonaná pomocou deskriptívnych štatistických metód. Schopnosť využívať správne emócie má najmä význam pri zvládaní náročných životných situácií, čo je v konečnom dôsledku
Kľúčové slová: emocionálna inteligencia, osobná pohoda, spokojnosť, študenti
Abstract: Emotional intelligence is the ability to manage one's own emotions and understand the emotions of others. Understanding emotions and using them appropriately, together with perceiving the feelings of others, promotes improved interpersonal relationships and contributes to increased personal well-being. The aim of this study was to measure the level of emotional intelligence and personal well-being of school students and to emphasize the importance of developing emotional skills for their mental resilience and life satisfaction. As part of the research, 82 university students completed standardized WLEIS questionnaires to assess emotional intelligence and IOP questionnaires to measure personal well-being. The analysis of individual elements was performed using descriptive statistical methods. The ability to use emotions appropriately is particularly important in coping with difficult life situations, which ultimately.
Key words: emotional intelligence, personal well-being, satisfaction, students
Úvod
Štúdium na vysokej škole je pre mladých ľudí významná etapa ich osobnostného, akademického ako aj sociálneho rozvoja. Toto obdobie prináša študentom množstvo výziev – od nárokov na plnenie študijných výsledkov, cez formovanie a budovanie medziľudských vzťahov, až po hľadanie vlastnej identity a životného nasmerovania. Snahy o plnenie týchto výziev sú častokrát sprevádzané stresom, neistotou či tlakom na dosahovanie úspechu, čo sa môže negatívne podpísať na ich osobnej pohode a psychickom zdraví. V tomto kontexte je čoraz väčšia pozornosť venovaná oblasti emocionálnej inteligencie, ktorá je kľúčovou úlohou pri zvládaní emócií, stresu, adaptácii na nové situácie a udržiavaní duševnej rovnováhy. Schopnosť poznať a regulovať vlastné emócie, a rovnako tak aj schopnosť porozumieť emóciám iných ľudí, prispieva k vytváraniu a udržiavaniu lepších vzťahov, k realizácii efektívnejšej komunikácie a k zvyšovaniu osobnej pohody.
Emocionálna inteligencia v akademickom prostredí
Vysoká úroveň emocionálnej inteligencie je dôležitá predovšetkým v období zmien v živote jednotlivcov, pre ktoré je charakteristický stres, vysoké napätie, vysoké požiadavky na adaptáciu atď. Veľkou zmenou v živote mladých ľudí je prechod zo stredoškolského života na život akademický. Prechod na život na univerzite môže byť pre študentov stresujúci a vo veľkej miere môže ovplyvňovať ich emocionálnu pohodu. Primárnymi zdrojmi stresu sú predovšetkým vysoké akademické očakávania a nové sociálne vzťahy. Tieto stresory môžu ovplyvniť schopnosť prispôsobiť sa, a rovnako tak aj môžu ovplyvniť aj stratégie zvládania v tomto náročnom období. Preto emocionálna inteligencia predstavuje kľúčovú osobnostnú charakteristiku v schopnosti regulovať tak emócie, ako aj medziľudské vzťahy, čím dochádza k zvyšovaniu úspešnosti študijných výsledkov a k zvyšovaniu úrovne osobnej pohody (Miezah, Opoku, Fenu, et. al., 2025). Výsledky aktuálnych výskumov realizovaných v súčasnom akademickom prostredí potvrdzujú, že pozitívne duševné zdravie a pohoda študentov sú základom akademického úspechu (Duffy, et. al., 2020). Vzťah medzi EI a osobnou pohodou u mladých dospelých si postupne získava značnú pozornosť v rámci sociologických výskumov. Napríklad Ndayiragije (2021) identifikoval silnú pozitívnu koreláciu medzi EI a duševnou pohodou, pričom zdôraznil EI ako kľúčový prediktor psychického zdravia. Tieto výsledky naznačujú, že jednotlivci s vyššou EI sú zdatnejší v zvládaní stresu a využívaní účinných stratégií zvládania, čo je kľúčové pre udržanie duševného zdravia (Nogaj, 2020 ). V tomto smere sa vzťah emocionálnej inteligencie a osobnej pohody preukáže tým, že emocionálne inteligentní jedinci rozvíjajú efektívne stratégie zvládania a pozitívne sociálne interakcie. Nag a kol. (2023) uvádzajú, že študenti s vysokou EI majú tendenciu prijímať a používať také adaptívne mechanizmy zvládania, ktoré sú spojené so zníženou úrovňou stresu a depresie. Spomínaní autori ďalej uvádzajú, že prostredníctvom vysokej úrovne EI sú jedinci orientovaní na vyhľadávanie sociálnej podpory a efektívne vyjadrovanie svojich emócií. Toto adaptívne správanie vytvára pozitívnu spätnú väzbu, kde vysoká úroveň EI vedie k zlepšeniu osobnej pohody, čo následne posilňuje emocionálne kompetencie jedinca (Lee, Sim, 2021).
Akademické prostredie vyžaduje od študentov maximálnu koncentráciu, aby boli schopní prijímať mnoho-krát veľmi veľké množstvo informácií a efektívne na nich reagovať. Psychický a emocionálny stres sa môže negatívne podpísať na akademických výsledkoch študentov, a tým negatívnym smerom determinovať aj ich osobný život (Demetriou et al., 2020). Kombinácia problémov v osobnom živote a nezvládnutých požiadaviek akademického života by mohla viesť aj k zhoršovaniu fyzického a psychického zdravia študentov (ten Have, et al., 2023). V súvislosti s týmito tvrdeniami bola EI identifikovaná ako významný prediktor psychologickej odolnosti, čo zdôrazňuje jej kľúčovú úlohu pri udržiavaní duševného zdravia počas náročných situácií (Ibrahim a kol., 2022; Shuo a kol., 2022 ). Emocionálna inteligencia teda ovplyvňuje nielen akademický výkon a profesionálny úspech študentov, ale má vplyv aj na rôzne aspekty ich osobného a spoločenského života (Getahun Abera, 2023). Prispieva k zlepšovaniu interpersonálnych vzťahov, nakoľko ovplyvňuje prosociálne správanie študentov. Študenti s vysokou EI sú empatickejší a lepšie rozumejú a zvládajú tak svoje emócie, ako aj emócie iných, čo vedie k zvýšeným prosociálnym akciám a zníženému agresívnemu správaniu (Kaltwasser, 2016). EI je pre efektívne fungovanie v súčasnej spoločnosti veľmi dôležitá osobnostná vlastnosť.
Emocionálna inteligencia napomáha jedincom uplatniť sa aj na trhu práce, čo taktiež vedie k ovplyvneniu osobnej pohody v pozitívnom smere. Mnohé organizácie, univerzity, spoločnosti atď. hľadajú kandidátov, ktorí okrem akademických a technických znalostí disponujú aj mäkkými zručnosťami, ako sú efektívna komunikácia, tímová práca, efektívne riešenie problémov, prispôsobivosť, vedenie, kritické myslenie a vysoká úroveň emocionálnej inteligencie a ďalšie. Tieto zručnosti sú kľúčovým prediktorom pre úspech v akejkoľvek sfére a sú vysoko cenené v dnešnej spoločnosti a na trhu práce (Chen a kol., 2024; Mwita a kol., 2023), pretože nielen zlepšujú sociálnu, duševnú a osobnú pohodu, ale tiež poskytujú potrebné zručnosti na riešenie konfliktných situácií a prijímanie správnych rozhodnutí v každodennom živote (Garcia Morales, 2022). Existujú určité oblasti, kde je potreba vysokej úrovne emocionálnej inteligencie nevyhnutná. Jedná sa predovšetkým o pomáhajúce profesie, najmä v tie, ktoré si vyžadujú interpersonálnu a sociálnu inteligenciu, ako je ošetrovateľstvo, medicína, psychológia, vzťahy s verejnosťou atď. Výsledky výskumov zameraných na emocionálnu inteligenciu v oblasti zdravotníctva poukazujú na skutočnosť, že EI je nevyhnutná pre realizáciu efektívnej starostlivosti o pacientov a schopnosti tímovej spolupráce zdravotníckych pracovníkov v zmysle napĺňania cieľov zdravotníckych organizácií. Pre efektívne vedenie a tímovú prácu v zdravotníctve je v rámci EI dôležité schopnosť poznať a rozpoznať svoje vlastné emócie, emócie ostatných, a rovnako tak schopnosť používať a regulovať emócie (Miezah, et. al., 2025).
Metodológia výskumu
Realizovaný prieskum mal opisný, prierezový a kvantitatívny charakter, bol zameraný na zistenie a posúdenie úrovne emocionálnej inteligencie a osobnej pohody u študentov vysokých škôl.
Cieľ štúdie
Cieľom tejto štúdie je zistiť úroveň emocionálnej inteligencie a osobnej pohody študentov vysokých škôl a poukázať na význam rozvoja emocionálnych kompetencií pre psychickú odolnosť a životnú spokojnosť mladých ľudí.
Výskumná vzorka a zber dát
Výskumnú vzorku tvorilo 82 študentov študujúcich na vysokých školách s priemerným vekom 22,7 roka. Väčšia polovica respondentov 76% bola ženského pohlavia. Hlavné kritériá zaradenia do štúdie boli: vek nad 18 rokov, štúdium zdravotníckeho odboru na vysokej škole a ochota spolupracovať. Dotazníky vyplnilo 107 študentov, 25 študentov študujúcich iný než zdravotnícky odbor boli zo štúdie vyradení. Výskum bol realizovaný v mesiacoch december 2024 – apríl 2025. Dotazníky boli respondentom emitované osobnou formou, ako aj prostredníctvom mailových adries na online platformách.
Vo výskume boli použité štandardizované meracie nástroje (WLEIS, IOP-PWI). Na posúdenie emocionálnej inteligencie (EI) študentov vysokých škôl sme použili WLEIS škálu (Wong a Law, 2002), ktorá bola navrhnutá na meranie emocionálnej inteligencie. Škála pozostáva zo 16 položiek, prostredníctvom ktorých sa zisťuje emocionálna inteligencia na 4 úrovniach: posúdenie vlastných emócií, posúdenie emócií iných, používanie emócií a reguláciu emócií. Respondenti odpovedali na 7-bodovej Likertovej škály od 1 do 7 (1 – rozhodne nesúhlasím, 2 – nesúhlasím, 3 – takmer nesúhlasím, 4 – ani nesúhlasím, ani súhlasím, 5 – takmer súhlasím, 6 – súhlasím, 7 – rozhodne súhlasím). Vyššie skóre predstavovalo vyššiu úroveň EI.
Pre posúdenie osobnej pohody študentov vysokých škôl sme použili dotazník Index osobnej pohody (IOP) (International Wellbeing Group, 2013), ktorý hodnotí kognitívny aspekt osobnej pohody, t. j. spokojnosť s vybranými aspektmi života. Pozostáva z jednej samostatnej položky hodnotiacej spokojnosť so životom ako celkom a ďalších 7 položiek hodnotiacich spokojnosť so životnou úrovňou, zdravím, dosahovanými cieľmi, vzťahmi, bezpečnosťou, spoločenstvom a istotou do budúcnosti. Respondenti odpovedajú na 11-bodovej Likertovej škále od 0 do 10. Prvá položka (nultá sa vyhodnocuje samostatne). Celkové skóre IOS sa získava ako priemer súčtu 7 resp. 8 položiek (podľa toho, či je IOP 7-položkový alebo 8-položkový). Skóre sa môže konvertovať na 0 – 100 % maximálnu škálu (SM). IOP je validný a reliabilný nástroj.
Matematicko-štatistické spracovanie
Nami zozbierané dáta boli spracované a štatisticky analyzované prostredníctvom štatistického programu PSPP 25 a v programe EXCEL. V rámci deskriptívneho popisu sme použili frekvenčné opisné štatistické metódy (N - absolútny počet a percentá - %), stredné hodnoty (M - aritmetický priemer), smerodajnú odchýlku (SD) a minimálne a maximálne hodnoty.
Výsledky
Posúdenie úrovne emocionálnej inteligencie študentov vysokých škôl
V rámci realizovanej štúdie bola zaznamenaná priemerná hodnota sebaposúdenia schopnosti identifikovať vlastné emócie na úrovni 5,28 (±0,96), pričom skóre sa pohybovalo v intervale od 1 do 7. Tento výsledok naznačuje, že študenti sú schopní reflektovať svoje emocionálne prežívanie, rozumejú vlastným pocitom a dokážu ich adekvátne verbalizovať, vrátane rozlíšenia pozitívnych a negatívnych stavov. Pri posúdení schopnosti vnímať emócie druhých osôb bola priemerná hodnota 5,49 (±0,88), čo poukazuje na relatívne vysokú úroveň empatického porozumenia. Študenti dokážu rozpoznať emocionálne prejavy svojich spolužiakov či priateľov, najmä v náročných životných situáciách, a sú schopní reagovať podporne a s porozumením. V oblasti využívania emócií bola zistená priemerná hodnota 4,92 (±0,93), čo naznačuje, že respondenti sa vnímajú ako osoby schopné efektívne aplikovať svoje emocionálne prežívanie v kontexte správania a rozhodovania. Sú schopní primerane reagovať na rôzne situácie a voliť vhodné stratégie správania. Pri posúdení schopnosti regulácie emócií bola zaznamenaná priemerná hodnota 4,49 (±1,26), čo svedčí o tom, že študenti dokážu do určitej miery kontrolovať svoje emocionálne reakcie a pristupovať k problémovým situáciám s rozvahou.
Zber údajov bol realizovaný prostredníctvom štandardizovaného dotazníka WLEIS (Wong and Law Emotional Intelligence Scale), ktorý umožňuje komplexné posúdenie jednotlivých dimenzií emocionálnej inteligencie.
Tab. 1 – Posúdenie úrovne emocionálnej inteligencie
[4]
Posúdenie úrovne osobnej pohody študentov vysokých škôl
Úroveň osobnej pohody bola v rámci výskumu hodnotená pomocou štandardizovaného dotazníka IOP. Prvá položka dotazníka – Spokojnosť so životom ako celkom – bola analyzovaná samostatne. Respondenti dosiahli priemerné skóre 7,34 (±1,80) na škále od 0 do 10, čo poukazuje na prevažne pozitívne hodnotenie vlastného života zo strany študentov zdravotníckych odborov, ktorí sa zúčastnili výskumu. Po konverzii skóre na percentuálnu škálu predstavuje tento výsledok úroveň spokojnosti približne 73,4 %, čo naznačuje, že väčšina respondentov vníma svoj život ako uspokojivý. Tento údaj možno interpretovať ako indikátor relatívne vysokej subjektívnej pohody v skúmanej populácii.
Tab. 2 – Spokojnosť so životom ako celkom
[5]
Priemerné hodnoty siedmich doplňujúcich položiek dotazníka IOP, ktoré sa zameriavajú na spokojnosť s vybranými aspektmi života, sú prezentované v tabuľke 3. Najvyššie skóre študenti dosiahli v oblasti osobnej bezpečnosti, kde priemerná hodnota predstavovala 7,98 (±1,84) na škále od 0 do 10, čo po konverzii zodpovedá úrovni spokojnosti 79,8 %. Relatívne vysoké skóre bolo zaznamenané aj v oblasti životnej úrovne, s priemernou hodnotou 7,76 (±1,95), čo predstavuje 77,6 % spokojnosti. Tieto výsledky naznačujú, že študenti vysokých škôl vykazujú pozitívne hodnotenie viacerých aspektov svojho života. Aj ostatné položky dotazníka dosiahli priaznivé priemerné hodnoty, čo poukazuje na celkovú spokojnosť respondentov s rôznymi dimenziami osobnej pohody.
Najnižšie skóre bolo zaznamenané v oblasti istoty do budúcnosti, kde priemerná hodnota predstavovala 6,63 (±2,23), čo po konverzii zodpovedá 66,3 %. Tento výsledok môže indikovať určitú mieru neistoty alebo obáv spojených s budúcim vývojom životnej situácie študentov.
Tabuľka 3 – Posúdenie osobnej pohody študentov s vybranými aspektami ich života
[6]
Celkové priemerné skóre Indexu osobnej pohody, vypočítané ako súhrnná hodnota siedmich položiek (domén) dotazníka IOP, dosiahlo 75,33 bodov, čo zodpovedá 75,33 % maximálneho možného skóre na škále od 0 do 100 (pozri tabuľku 4). Tento výsledok poukazuje na relatívne vysokú úroveň subjektívnej pohody u študentov, ktorí sa zúčastnili výskumu.
Tab. 4 Celkové priemerné skóre Indexu osobnej pohody
[7]
Diskusia
Výsledky našej štúdie potvrdzujú, že študenti vysokých škôl vykazujú relatívne vysokú úroveň emocionálnej inteligencie, najmä v oblastiach posúdenia vlastných emócií a vnímania emócií druhých. Tieto zistenia korešpondujú s výskumom Zhoc et al. (2020), kde najvyššie skóre v oblasti emocionálnej inteligencie dosiahli študenti práve v doméne sebapercepcie emócií, zatiaľ čo v oblasti vnímania emócií druhých boli výsledky nižšie. Podobne Kaliská, Pašková a Salbot (2020) vo svojom kroskulturálnom výskume potvrdili, že črtová emocionálna inteligencia (EI) má významný vzťah so životnou spokojnosťou. Ich štúdia ukázala, že faktor „well-being“ z črtovej EI bol silným prediktorom celkovej životnej spokojnosti u študentov na Slovensku aj na Ukrajine. Salbot a Kaliská (2019) zároveň poukázali na komplementaritu emocionálnej a sociálnej inteligencie u vysokoškolákov. Korelačná analýza v ich výskume potvrdila stredne silné až silné vzťahy medzi črtovou EI a dimenziami sociálnej inteligencie, pričom regresná analýza ukázala, že sociálna inteligecia dokáže predikovať až 40 % variability emocionálnej inteligencie.
V oblasti subjektívnej pohody naše výsledky naznačujú, že študenti hodnotia svoj život prevažne pozitívne. Priemerné skóre spokojnosti so životom ako celkom dosiahlo 73,4 %, pričom celkový Index osobnej pohody predstavoval 75,33 %. Tieto výsledky sú v súlade s výskumom Ištvánikovej (2006), ktorá identifikovala významný vzťah medzi cieľmi, želaniami a subjektívnou pohodou študentov. Jej štúdia potvrdila, že kognitívna aj emocionálna zložka pohody sú úzko späté s osobnými ambíciami a životnými plánmi študentov. Dôležité poznatky prináša aj štúdia Mičkovej (2017), ktorá skúmala vzťah medzi psychologickou pohodou a copingovými stratégiami. Výsledky ukázali, že adaptívne stratégie zvládania záťaže sú pozitívne korelované s vyššou úrovňou psychologickej pohody, zatiaľ čo maladaptívne stratégie sú s ňou negatívne späté. Tieto zistenia podporujú tvrdenie Tian, Chen a Huebner (2014), že subjektívna pohoda je významným prediktorom kvality života, správania a akademickej výkonnosti študentov. V kontexte našej štúdie možno konštatovať, že emocionálna inteligencia a subjektívna pohoda sú vzájomne prepojené konštrukty, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v osobnostnom a akademickom rozvoji študentov.
Záver
Emocionálna inteligencia predstavuje významný determinant osobnej pohody študentov vysokých škôl. Výsledky našej štúdie, ako aj viaceré teoretické a empirické výskumy (Zhoc et al., 2020; Kaliská, Pašková, Salbot, 2020; Salbot, Kaliská, 2019), potvrdzujú, že študenti s vyššou úrovňou emocionálnej inteligencie vykazujú vyššiu psychickú odolnosť, lepšie zvládajú stresové a náročné situácie a sú schopní budovať kvalitné medziľudské vzťahy. K dosiahnutiu životnej spokojnosti, optimizmu a pocitu zmysluplnosti života významne prispieva schopnosť identifikovať, porozumieť a regulovať vlastné emócie, ako aj schopnosť rozpoznať a empaticky reagovať na emocionálne prežívanie druhých. Tieto kompetencie sú kľúčové nielen pre individuálnu pohodu, ale aj pre efektívne fungovanie v sociálnych a akademických kontextoch. Výskumy (napr. Tian, Chen, Huebner, 2014; Mičková, 2017) zároveň poukazujú na to, že subjektívna pohoda študentov je úzko spätá s ich akademickým výkonom, správaním a celkovou kvalitou života. V tomto kontexte je rozvoj emocionálnych kompetencií študentov nevyhnutný. V záujme vysokých škôl by preto mala byť systematická podpora rozvoja emocionálnej inteligencie prostredníctvom vzdelávacích kurzov, tréningov, workshopov či poradenských aktivít. Takéto intervencie môžu prispieť k lepšiemu zvládaniu akademických požiadaviek, k harmonickému osobnostnému rozvoju študentov a k udržaniu ich duševnej rovnováhy v náročnom univerzitnom prostredí.
Autorka:
PhDr. Valéria Parová, PhD.
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika
Lekárska fakulta, Ústav ošetrovateľstva
Zoznam bibliografických odkazov
DEMETRIOU, A. et al. Cognitive ability, cognitive self-awareness, and school performance: from childhood to adolescence. Intelligence, 2020, roč. 79. ISSN 0160-2896.
DUFFY, A. et al. Predictors of mental health and academic outcomes in first-year university students: identifying prevention and early-intervention targets. BJ Psychology, 2020, vol. 6. ISSN 2044-8295.
GARCÍA MORALES, E. Qué papel tiene la Inteligencia Emocional en el contexto clínico, laboral y educativo? Escritos de Psicología, 2022, vol. 15, s. 148–158. ISSN 1138-2635.
GETAHUN ABERA, W. Emotional Intelligence and Pro-social Behavior as predictors of Academic Achievement among University students. Community Health Equity Res Policy, 2023, vol. 43, s. 431–441. ISSN 2752-5368.
IBRAHIM, N. Emotional intelligence, spiritual intelligence and psychological well-being: Impact on society. Geografia: Malaysian Journal of Society and Space, 2022, vol. 18, č. 3, s. 90–103. ISSN 2682-7727.
International Wellbeing Group. Personal Wellbeing Index – Adult (5th ed). Melbourne: Australian Centre on Quality of Life, Deakin University, 2013.
IŠTVÁNIKOVÁ, Lucia. Ciele a želania vysokoškolských študentov vo vzťahu ku kognitívnemu a emocionálnemu komponentu subjektívnej pohody. Individual and Society, 2006, roč. 9, č. 3. ISSN 1335-2806. Dostupné z: https://individualandsociety.org/storage/uploads/casopis/2006/3/ciele-a-... [8]
KALISKÁ, Lada, PAŠKOVÁ, Lucia a SALBOT, Vladimír. Črtová emocionálna inteligencia a životná spokojnosť vysokoškolákov – kroskulturálny výskum (Slováci vs. Ukrajinci). Psychologie a její kontexty, 2020, roč. 11, č. 2, s. 55–71. ISSN 1803-9278. Dostupné z: https://psychkont.osu.cz/fulltext/2020/05_PAJK_20_2_Kaliska-Paskova-Salb... [9]
KALTWASSER, Laura. Influence of interpersonal abilities on social decisions and their physiological correlates. 2016.
LEE, J.H., SIM, I.O. Analysis of the relationship between the psychological well-being, emotional intelligence, willpower, and job-efficacy of clinical nurses: A structural model application. International Journal of Environmental Research and Public Health, 2021, vol. 18, č. 11. ISSN 1660-4601.
MIČKOVÁ, Zuzana. Vzťah psychologickej pohody a copingových stratégií u vysokoškolákov. Psychologie a její kontexty, 2017, roč. 8, č. 2, s. 45–56. ISSN 1803-9278. Dostupné z: https://psychkont.osu.cz/fulltext/2017/2017_2_4_Mickova.pdf [10]
MIEZAH, Daniel et al. Exploring the synergy between emotional intelligence and self-esteem among university students in Ghana. BMC Psychology, 2025, vol. 13, č. 22. ISSN 2050-7283.
MWITA, K. et al. Soft skills development in higher education institutions: Students’ perceived role of universities and students’ self-initiatives in bridging the soft skills gap. International Journal of Research in Business and Social Science, 2023, vol. 12, s. 505–513. ISSN 2147-4478.
NAG, D. et al. Emotional intelligence and its association with psychological well-being: An empirical study concerning B-school students in and around Hyderabad Metro. Revista de Gestão e Secretariado, 2023, vol. 14, č. 6, s. 10460–10478. ISSN 2017-2020.
NDAYIRAGIJE, F. Enhancing mental well-being through psychological education: The role of emotional intelligence development. Interdisciplinary Journal Paper Human Review, 2021, vol. 2, č. 2, s. 5–10. ISSN 2709-1295.
NOGAJ, A. A. Emotional intelligence and strategies for coping with stress among music school students in the context of visual art and general education students. Journal of Research in Music Education, 2020, vol. 68, č. 1, s. 78–96. ISSN 1945-0095.
SALBOT, Vladimír a KALISKÁ, Lada. Komplementarita črtovej emocionálnej inteligencie a sociálnej inteligencie u vysokoškolákov. In: RUISEL, Imrich a PILÁRIK, Ľubor (eds.). Agresia vo verejnom priestore: zborník príspevkov z konferencie, Stará Lesná, 4.–6.9.2017. Bratislava: Slovenská psychologická spoločnosť pri SAV, 2018, s. 200–212. ISBN 978-80-88910-89-3.
SHUO, Z. et al. The relationship between postgraduates’ emotional intelligence and well-being: The chain mediating effect of social support and psychological resilience. Frontiers in Psychology, 2022, vol. 13. ISSN 1664-1078.
TEN HAVE, M. Prevalence and trends of common mental disorders from 2007–2009 to 2019–2022: results from the Netherlands Mental Health Survey and Incidence studies (NEMESIS), including comparison of prevalence rates before vs. during the COVID‐19 pandemic. World Psychiatry, 2023, vol. 22, s. 275–285. ISSN 2051-5545.
TIAN, Lili, CHEN, Huan a HUEBNER, E. Scott. The longitudinal relationships between basic psychological needs satisfaction at school and school-related subjective well-being in adolescents. Social Indicators Research, 2014, vol. 119, č. 1, s. 353–372. ISSN 0303-8300. DOI: 10.1007/s11205-013-0495-4
WONG, C., LAW, K. The effects of leader and follower emotional intelligence on performance and attitude: An exploratory study. The Leadership Quarterly, 2002, vol. 13, s. 243–274. ISSN 1048-9843.
ZHOC, Karen C. H. et al. Emotionally intelligent students are more engaged and successful: Examining the role of emotional intelligence in higher education. European Journal of Psychology of Education, 2020, vol. 35, č. 4, s. 839–863. ISSN 0256-2928. DOI: 10.1007/s10212-019-00458-0