Vibrácie v pracovnom prostredí a choroba z vibrácií

Vibrations in the occupational environment and vibration-induced disease

Abstrakt: Vystavenie zamestnancov vibráciám na pracovisku predstavuje významné riziko, ktoré môže negatívne ovplyvniť ich fyzickú pohodu a dlhodobé zdravie. Vibrácie vznikajú v rôznych odvetviach, najmä v priemysle, stavebníctve, doprave a poľnohospodárstve, kde pracovníci bežne manipulujú s ručným náradím, obsluhujú mechanické zariadenia alebo pracujú s motorovými vozidlami. Dlhodobá expozícia vibráciám môže spôsobovať závažné zdravotné ťažkosti, najmä poruchy pohybového aparátu, krvného obehu či nervového systému.

Predkladaná práca analyzuje výskyt chorôb z povolania spôsobených vibráciami u zamestnancov v Prešovskom kraji. V období rokov 2019 až 2023 bolo prešetrených spolu 126 podozrení na choroby z povolania, z ktorých sa v 30 prípadoch potvrdila choroba z vibrácií. To predstavuje približne 24 % všetkých preskúmaných prípadov.

Efektívna prevencia rizík súvisiacich s vibráciami vrátane zavádzania ochranných opatrení a systematického vzdelávania zamestnancov je nevyhnutná pre zabezpečenie zdravia a bezpečnosti pracovníkov naprieč rôznymi odvetviami.

Kľúčové slová: pracovné prostredie, prevencia, vibrácie, zdravotné riziká.

Abstract: Exposure to vibrations in the workplace represents a significant occupational hazard that can adversely affect workers' physical well-being and long-term health. Vibrations occur across various sectors, particularly in industry, construction, transportation and agriculture, where employees frequently use handheld tools, operate mechanical equipment or work with motor vehicles. Chronic exposure to vibrations can result in serious health complications, particularly affecting the musculoskeletal system, circulatory function and the nervous system.

This study examines the prevalence of occupational diseases attributable to vibrations among workers in the Prešov Region. Between 2019 and 2023, a total of 126 suspected cases of occupational disease were investigated, with 30 confirmed diagnoses of vibration-induced disorders, accounting for approximately 24% of all reviewed cases.

The implementation of effective preventive strategies, including protective measures and systematic employee education is crucial to safeguarding the health and safety of workers across multiple industries.

Keywords: occupational environment, prevention, vibrations, health risks.

Vibrácie v pracovnom prostredí predstavujú významný fyzikálny rizikový faktor, ktorý môže nepriaznivo ovplyvniť zdravotný stav a funkčnú spôsobilosť zamestnancov. Ide o mechanické oscilácie prenášané na ľudský organizmus prostredníctvom horných končatín (lokálne vibrácie) alebo celého tela (celotelové vibrácie). Chronická expozícia týmto vibráciám môže viesť k širokému spektru zdravotných porúch, vrátane muskuloskeletálnych ochorení, poškodenia periférneho nervového systému, porúch vaskulárneho systému a iných dysfunkcií (Krajnak, 2018; Patterson et al., 2021; Halmai et al., 2024).

S ohľadom na riziká vyplývajúce z expozície vibráciám je nevyhnutné, aby zamestnávatelia implementovali komplexné opatrenia na elimináciu alebo minimalizáciu nepriaznivých zdravotných účinkov. Tieto opatrenia zahŕňajú spracovanie prevádzkových poriadkov v súlade s legislatívnymi požiadavkami, vykonanie kvalifikovaného posúdenia rizík, zabezpečenie technicky a ergonomicky vyhovujúcich pracovných podmienok a zavedenie systému periodického lekárskeho dohľadu nad exponovanými zamestnancami
(Zákon č. 124/2006 Z. z.).

Predkladaná práca poskytuje úvodný prehľad problematiky expozície vibráciám na pracovisku a ich dopadu na zdravotný stav zamestnancov, so zameraním na výskyt chorôb z povolania súvisiacich s vibráciami u pracovníkov v Prešovskom kraji. V ďalších kapitolách sa podrobnejšie analyzujú jednotlivé kategórie vibrácií, ich biologické účinky na ľudský organizmus a preventívne opatrenia zamerané na zníženie úrovne expozície.

Zdroje vibrácií

Vibrácie v pracovnom prostredí vznikajú najmä pri mechanickom kmitaní a chvení strojov, nástrojov a predmetov.

Pracovníci môžu byť vystavení vibráciám z povolania pri používaní elektrického alebo pneumatického ručného náradia alebo iných strojov, alebo pri riadení veľkých dopravných, stavebných, alebo poľnohospodárskych vozidiel. Zdrojom vibrácií sú ručné motorové píly, kosačky na trávu, leštičky, pneumatické náradie (pneumatické zbíjačky, kladivá, vŕtačky). Vibrácie vznikajú pri brúsení nástrojov a výrobkov; pri pridržiavaní výrobkov, ktoré pri opracovávaní vibrujú; pri búraní objektov s použitím ručných pneumatických kladív a zbíjačiek. Vibrácie, ktoré vznikajú pri používaní elektrického ručného náradia a prenášajú sa z náradia do systému ruka-rameno, sa označujú ako vibrácie prenášané na ruky. Vibrácie sa môžu prenášať aj z vibrujúceho sedadla, cez podlahy a plošiny, na ktorých pracovníci stoja a v týchto situáciách sú bodom kontaktu chodidlá, pričom pôsobia na celý organizmus. K expozícii vibráciám celého tela dochádza napr. u vodičov ťažkých nákladných aut, traktorov, buldozérov, bagrov a iných zemných strojov, u baníkov pri práci s banskými mechanizmami, kde je amplitúda vibrácií dostatočne veľká na to, aby sa prenášala do iných častí tela (Krajnak, 2018; Weier, 2020; Patterson et al., 2021; Gerger et al., 2023; Seidler et al., 2023; Thaper et al., 2023; Halmai et al., 2024).

Druhy vibrácií

Vibráciám v pracovnom prostredí je vystavená buď určitá časť tela (ruka) alebo celé telo. Podľa spôsobu, akým sa vibrácie prenášajú zo zdroja na ľudský organizmus sú delené na:

• Vibrácie prenášané na ruky (Hand-Arm Vibration, HAV) / lokálne vibrácie – vznikajú pri používaní elektrického ručného náradia a prenášajú sa z a.) náradia do systému ruka-rameno, t.j. z vibrujúcej časti vibračného predmetu/prístroja/náradia (vŕtačka, brúska, pneumatické kladivo, zbíjačka, motorová píla, a i.) na kontaktnú časť tela; prípadne z b.) celých zariadení – volant v automobile, kde zvýšené napätie svalov obmedzuje útlm vibrácií, ktoré sa potom ľahšie šíria rukou a predlaktím do celej paže. Prenos vibrácii ovplyvňuje sila, ktorou je držané alebo ovládané náradie. Chronická expozícia týmto vibráciám vedie k vzniku syndrómu ruka–rameno z vibrácií (HAVS – Hand-Arm Vibration Syndrome), ktorý má tri základné zložky: 1. Cievnu zložku, reprezentovanú najmä vibračným bielym prstom (Vibration White Finger – VWF), ktorý predstavuje formu sekundárneho Raynaudovho fenoménu. 2. Senzorineurálnu zložku, prejavujúcu sa poruchami citlivosti, parestéziami a zníženou hmatovou diskrimináciou. 3. Muskuloskeletálnu zložku, zahŕňajúcu bolesti, zníženú silu úchopu a poruchy jemnej motoriky v dôsledku svalového a šľachového preťaženia (Shen a House, 2017; Krajnak, 2018; Gerger et al., 2023).
• Vibrácie prenášané na celé telo (Whole-Body Vibration, WBV) / celkové / celotelové – pri prenose vibrácií na celé telo, na stojacu, ležiacu, alebo sediacu osobu ako celok cez oporný bod, je typické ohrozenie zdravia pri práci v dôsledku kývavých pohybov hlavy a vnútorných orgánov tela z vibrujúceho sedadla, podlahy alebo plošiny, pričom pôsobia na celý organizmus, napr. u vodičov ťažkých nákladných aut, traktorov, autobusov, kombajnov a pod., u baníkov pri práci s banskými mechanizmami (Patterson et al., 2021; Halmai, 2024).
• Miestne vibrácie / osobitné – vibrácie, ktoré sa nemôžu označiť ako vibrácie prenášané na celé telo, ani ako vibrácie prenášané na ruky, ale sú prenášané na určitú časť tela. Spôsobujú intenzívne chvenie hrudnej a krčnej chrbtice a hlavy, napr. práca s krovinorezom s pôsobením vibrácií na hlavu a chrbticu, alebo nosenie chrbtových postrekovačov, ale aj práce s prenosným motorovým nosičom s pôsobením vibrácií na stehno (Sýkorová, 2023; RUVZPO, 2024).

Vibračná choroba

Vibračná choroba (iné názvy: choroba z vibrácií, vibračný syndróm) je priemyselné ochorenie, ktoré vzniká dlhodobým vystavením vibráciám, prenášaným na telo najmä pri práci s ručne ovládaným vibračným náradím alebo strojmi. K rozvoju ochorenia môže dôjsť aj pri obsluhe dopravných prostriedkov, kde sú horné končatiny pracovníka v nepretržitom kontakte s vibráciami, napr. pri vedení vozidla. V praxi ide o jednu z najčastejších chorôb z povolania.

Vibračná choroba je zdravotný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu:

• nervového systému (neuropatia),
• cievneho systému (vazospazmus, tzv. „biele prsty“),
• pohybového aparátu (bolesti svalov, kĺbov, degenerácia chrbtice).

Najvýraznejší negatívny vplyv vibrácií sa prejavuje na cievnom systéme. Klinický obraz ochorenia sa vyvíja v niekoľkých štádiách. V úvodnom štádiu pacient zaznamenáva zvýšenú citlivosť na teplotné zmeny a mierne bolesti v oblasti rúk. V ďalšom vývojovom štádiu sa objavuje prechodná ischémia prstov, prejavujúca sa zbelením končekov, zníženou citlivosťou, parestéziami (tŕpnutie, mravčenie). V pokročilom štádiu dochádza k výraznému sfarbeniu prstov do modra, ich opuchom a v najťažších prípadoch až k nekróze tkaniva.

Vibračná choroba však nepostihuje len cievy, ale aj pohybový aparát, najmä kosti, kĺby, svaly a šľachy horných končatín. U postihnutých jedincov sa často pozoruje rednutie kostného tkaniva v oblasti prstov a zápästí, sprevádzané bolesťou, ktorá sa v neskorších štádiách objavuje aj v pokoji. Dochádza k zhoršeniu jemnej motoriky, čo sa prejavuje napr. zníženou schopnosťou písania, trasením rúk pri uchopení predmetov a zníženou presnosťou pohybov rúk pri bežných činnostiach (EC, 2008; Liga proti bezpráviu, 2015).

Pri vzniku vibračnej choroby zohrávajú okrem samotného pôsobenia vibrácií významnú úlohu aj ďalšie sprievodné faktory. Medzi najdôležitejšie patria dĺžka dennej expozície vibráciám, intenzita vykonávanej práce, hmotnosť a technický stav používaného pracovného náradia, ako aj mikroklimatické podmienky pracovného prostredia. Výrazný vplyv majú tiež frekvencia a dĺžka pracovných prestávok, ako aj vystavenie chladu a zvýšenej vlhkosti (SAV, 2010).
Podľa Zoznamu chorôb z povolania, uvedeného v zákone č. 513/2006 Z. z. o sociálnom poistení, príloha č. 1, je choroba z vibrácií evidovaná pod položkou č. 28 ako ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené vibráciami.
Toto ochorenie sa ďalej delí na tri podkategórie:

• 28.1: poškodenie prevažne ciev a nervov v dôsledku vibrácií,
• 28.2: poškodenie prevažne kĺbov, kostí, šliach a svalov,
• 28.3: iné alebo kombinované poškodenie spôsobené vibráciami.

Choroba z vibrácií sa najčastejšie hlási ako chronické ochorenie, čo znamená, že pracovník bol vibráciám vystavený dlhšie než šesť mesiacov.
Zákon č. 437/2004 Z. z. o odškodňovaní bolestí a sťaženia spoločenského uplatnenia považuje túto diagnózu za dôvod na bodové ohodnotenie poškodenia zdravia, pričom výška bodového zisku závisí od typu a rozsahu postihnutia podľa vyššie uvedených kategórií (Zákon č. 513/2006 Z. z., Zákon č. 437/2004 Z. z.).

Patofyziologické mechanizmy vibrácií

Vibrácie generované elektrickým a pneumatickým ručným náradím predstavujú dodatočný fyzikálny stresový faktor, ktorý môže negatívne ovplyvniť muskuloskeletálny, cievny a nervový systém prostredníctvom viacerých mechanizmov:

1. Zvýšená sila úchopu – v dôsledku vibrácií dochádza k potrebe vyvinúť vyššiu silu na stabilné udržanie a kontrolu náradia, čím sa zvyšuje zaťaženie svalov a šliach horných končatín.
2. Neuromuskulárne reakcie – vibrácie prenášané do svalových skupín môžu vyvolať tonický reflex, t. j. mimovoľnú reflexnú aktiváciu svalov, alebo môžu narušiť koordináciu motorických jednotiek, čo zvyšuje vnútorné svalové napätie a znižuje ich odolnosť voči únave a mikrotraumám.
3. Senzorické poruchy – vibráciami indukované parestézie alebo znecitlivenie prstov a rúk môžu narušiť propriocepciu a znižujú schopnosť aplikovať primeranú ovládaciu silu, čo môže viesť k neefektívnemu zaťaženiu ruky a zvýšenej rizikovosti úchopu.
4. Mechanické preťaženie – prenos dynamických síl cez vibrujúce náradie na kostné a kĺbové štruktúry môže viesť k ich nadmernému mechanickému zaťaženiu, čím sa zvyšuje riziko degeneratívnych zmien a poranení (napr. osteoartrózy, stresových mikrofraktúr).
5. Metabolické a bunkové mechanizmy – oxidatívny stres, zvýšená tvorba voľných radikálov, lokálny zápal, porucha mikrocirkulácie, tieto faktory vedú k poškodeniu buniek v cieľových tkanivách a k ich postupnej degenerácii (Welcome et al., 2008; Charles et al., 2018).

Zdravotné riziká rezultujúce z vibrácií

Expozícia HAV aj WBV vibráciám vedie k zvýšenému riziku vzniku muskuloskeletálnych porúch bedrovej chrbtice, krku a ramien, periférnych cievnych a senzorineurálnych problémov a pravdepodobne aj k zvýšenému výskytu rakoviny prostaty a iných ochorení (Charles et al., 2018; Krajnak, 2018).

1. Vibrácie prenášané na ruky

Dlhodobé vystavenie vibráciám prenášaným na ruky môže viesť k rôznym zdravotným problémom, ako sú:

• Syndróm vibračného bieleho prsta (Vibration White Finger – VWFS, Raynaudov fenomén) predstavuje vaskulárnu poruchu charakterizovanú vazokonstrikciou periférnych ciev v oblasti prstov, čo sa klinicky prejavuje ich znecitlivením, bolesťou a zmenou sfarbenia kože (najčastejšie blednutím až cyanózou). Tento stav môže byť výrazne exacerbovaný pôsobením chladu a chronickou expozíciou mechanickým vibráciám. Podľa Bovenziho (2005) sú za vznik týchto zmien najviac zodpovedné vibrácie s frekvenčným rozsahom 100 – 300 Hz, ktoré vyvolávajú zvýšenú senzitizáciu periférnych tkanív a zároveň spôsobujú zníženie regionálneho prietoku krvi v exponovaných oblastiach. Prevalencia Raynaudovho fenoménu sa v rôznych štúdiách pohybuje od 0 % do 53 %, s priemerom 22 % (Nilson et al., 2017; Scholz et al., 2023).
• Syndróm karpálneho tunela – ide o stav, pri ktorom tlak na nervy v zápästí spôsobuje bolesť, necitlivosť a brnenie v rukách; tento problém je často spojený s opakovanými pohybmi a vibráciami; prevalencia sa v rôznych štúdiách pohybovala od 7 % do 35 %, s priemerom 18 % (Nilson et al., 2017; Rotaru-Zavaleanu et al., 2024).
• Osteoartróza a degeneratívne ochorenia kĺbov – vibrácie môžu poškodiť kĺby rúk a zápästí, čo vedie k artróze a zníženej pohyblivosti. Nástroje s nižšou frekvenciou (10 – 60 Hz) však s väčšou pravdepodobnosťou spôsobujú stratu svalovej hmoty, únavu svalov hornej končatiny, poranenia kĺbov v lakti a ramene (Krajnak, 2018).
• Poškodenie periférnych nervov – dlhodobé vystavenie vibráciám môže viesť k poškodeniu periférnych nervov v rukách, čo sa prejavuje zníženou hmatovou citlivosťou, stratou manuálnej zručnosti, zhoršeným motorickým výkonom a chladom vyvolaným vazospazmom spôsobujúcim blednutie prstov a rúk (Bovenzi, 2005; Krajnak, 2018).
• Dupuytrenova kontraktúra (DC) a syndróm hypotenárneho kladiva (HHS) – DC je pomaly progresívna a nezvratná invalidizačná flexia prstov, čo má za následok zhoršenú funkciu úchopu ruky; HHS je stav ruky so zníženým prietokom krvi do ruky a prstov (Gerger et al., 2023).
• Systémové účinky – expozícia HAV môže mať aj systémové účinky. Opakované vystavenie vibráciám prenášaným na ruky môže viesť k hyperaktivite sympatického nervového systému, strate sluchu (nezávisle od hluku) a zvýšenému riziku kardiovaskulárnych ochorení. HAV sú tiež spojené so zmenami v transkripcii génov zapojených do bunkového cyklu a rozvoja rakoviny. Tieto zmeny môžu byť spôsobené zvýšeným systémovým zápalom a oxidačnou aktivitou alebo môžu byť výsledkom zmien v prietoku krvi do rôznych orgánov (Krajnak, Waugh, 2018).

2. Celotelové vibrácie

Celotelové vibrácie sú spojené s vážnymi zdravotnými problémami, najmä u pracovníkov, ktorí používajú ťažké stroje alebo vozidlá. Medzi najčastejšie dôsledky patria:

• Poruchy chrbtice a svalového systému – dlhodobé vystavenie celotelovým vibráciám môže viesť k poškodeniu medzistavcových platničiek, čo zvyšuje riziko bolesti chrbta, krku, ramien a iných problémov s pohybovým aparátom (Charles et al., 2018; Krajnak, 2018).
• Syndróm dolnej časti chrbta – pracovníci vystavení celotelovým vibráciám (vodiči nákladných aut) sú náchylnejší na výskyt problémov v dolnej časti chrbta, ako sú hernie, bolesti a degenerácia svalov a kĺbov. Vibrácie z nákladného vozidla a nárazy z jazdy na nerovných cestách môžu viesť k stlačeniu platničiek a natiahnutiu mäkkých tkanív, čo prispieva k bolestiam chrbta (Charles et al., 2018; Krajnak, 2018; Patterson et al, 2021).
• Zhoršenie obehového systému – vibrácie môžu negatívne ovplyvniť cirkuláciu krvi, čo zvyšuje riziko srdcových a cievnych ochorení. Dlhodobé vystavenie vibráciám môže viesť k zhoršeniu prekrvenia dolných končatín a zvýšiť riziko vzniku trombóz alebo iných obehových porúch (Krajnak, 2018; Maculewicz et al., 2023).
• Poruchy tráviaceho systému – niektoré štúdie naznačujú, že dlhodobé vystavenie celotelovým vibráciám môže mať vplyv aj na tráviaci systém a spôsobovať chronické bolesti žalúdka alebo problémy s trávením (Krajnak, 2018).
• Rozvoj rôznych neuropatií (Krajnak, 2018).
• Bolesti hlavy, závraty, kinetóza – z vibrácií a nárazov, ktoré sa prenášajú na krk a hlavu (Krajnak, 2018).
• Rakovina prostaty (Jones et al., 2014).
• Iné – rozvoj mnohých chronických ochorení vrátane kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky 2. typu a/alebo metabolických porúch (Krajnak, 2018).

Pracovníci exponovaní vibráciám celého tela sú však často vystavení aj mnohým ďalším rizikovým faktorom, ktoré môžu prispievať k rozvoju týchto negatívnych účinkov na zdravie. Medzi tieto rizikové faktory patrí dlhodobé udržiavanie statickej polohy, krútenie alebo otáčanie pri sedení s cieľom vidieť oblasť okolo vozidla a zdvíhanie ťažkých bremien, ku ktorému často dochádza pri nakladaní alebo vykladaní vozidla.

3. Inhalácia škodlivín a celotelové vibrácie

Niektoré senzorineurálne a kardiovaskulárne účinky spojené s expozíciou celotelovým vibráciám môžu byť do určitej miery ovplyvnené súčasným pôsobením toxických chemických látok v pracovnom prostredí. Vodiči nákladných vozidiel a pracovníci v stavebníctve bývajú často vystavení emisiám dieselových výfukových plynov z ťažkých mechanizmov, ktoré obsluhujú. Vdychovanie týchto exhalátov je podľa výskumov spojené so zvýšeným rizikom vzniku respiračných a kardiovaskulárnych ochorení, ako aj astmy či niektorých druhov rakoviny (Lim et al., 2021).

Stavební pracovníci sú zároveň exponovaní prachovým časticiam vznikajúcim pri zemných prácach, rezaní dreva alebo príprave betónu. Výskumy potvrdzujú, že inhalácia týchto častíc môže viesť k zvýšenému výskytu ochorení dýchacej a prípadne aj obehovej sústavy (Iavicoli et al., 2017).

V poľnohospodárstve sú pracovníci vystavení kombinovanému pôsobeniu vibrácií a pesticídov. Dlhodobá expozícia pesticídom je spájaná s vyšším rizikom vzniku periférnych neuropatií, neurodegeneratívnych ochorení a porúch reprodukčných funkcií (Iavicoli et al., 2017; Ramirez-Santana et al., 2018; Thaper et al. 2023).

Expozícia vibráciám v pracovnom prostredí

V nasledujúcej časti sú predstavené príklady výskytu vibrácií vo vybraných pracovných odvetviach spolu s ich vplyvom na ľudský organizmus.

1. Doprava, skladovanie a distribúcia tovaru, verejné služby

Zamestnanci pôsobiaci v oblastiach dopravy, skladovania, distribúcie a verejných služieb zabezpečujú prepravu tovaru a cestujúcich rôznymi spôsobmi – letecky, cestnou, železničnou či vodnou dopravou. Počas týchto aktivít sú vystavení rôznym zdravotným rizikám. Medzi časté zdravotné ťažkosti patria bolesti chrbta, krku a ramien, bolesti hlavy, závraty, kinetóza, ako aj problémy tráviaceho, kardiovaskulárneho a periférneho senzorického charakteru.

Mnohí pracovníci v tomto sektore sú vystavení nielen celotelovým vibráciám, ale zároveň vykonávajú prácu, ktorá si vyžaduje dlhodobé sedenie. Táto kombinácia môže zvyšovať riziko zdravotných ťažkostí v oblasti podbruška, vrátane porúch reprodukčného systému. Vodiči nákladných vozidiel a stavební robotníci sú navyše často exponovaní dieselovým výfukovým plynom, ktoré produkujú nimi obsluhované stroje. Vdychovanie týchto plynov sa spája so zvýšeným rizikom vzniku respiračných a kardiovaskulárnych ochorení, astmy a určitých typov rakoviny (Krajnak, 2018; Lim et al., 2021; Thaper et al. 2023).

2. Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybárstvo

V poľnohospodárstve sa pracovné činnosti sústreďujú najmä na chov hospodárskych zvierat a pestovanie plodín, zatiaľ čo v lesníctve väčšina pracovníkov pôsobí v oblasti ťažby dreva. Pri týchto aktivitách sú zamestnanci vystavení ako vibráciám prenášaným na ruky a paže, tak aj celotelovým vibráciám. Expozícia WBV vzniká najmä pri obsluhe poľnohospodárskych a lesníckych vozidiel, ako sú traktory, kombajny či buldozéry. Naopak, vibrácie typu HAV sú spôsobené používaním ručného vibračného náradia, napr. motorových píl.

Okrem pôsobenia vibrácií čelia pracovníci v týchto odvetviach aj ďalším rizikovým faktorom, ako sú pesticídy a extrémne teplotné podmienky. Dlhodobé vystavenie pesticídom sa spája s celým radom zdravotných ťažkostí, vrátane respiračných ochorení, neurodegeneratívnych porúch, vybraných typov rakoviny a porúch reprodukčného zdravia (Krajnak, 2018; Ramirez-Santana et al., 2018; Thaper et al. 2023).

Pracovníci v rybárskom priemysle sú vystavení celotelovým vibráciám aj vibráciám prenášaným na ruky a paže, ktoré vznikajú v dôsledku chodu lodných motorov, používania zdvíhacích zariadení alebo pohybov plavidla, najmä pri plavbe v rozbúrených vodách. Rybári operujúci na otvorených moriach, ako aj osoby zapojené do vodných záchranných operácií, môžu počas plavby čeliť intenzívnym otrasom a vibráciám vyvolaným vlnobitím či nestabilným pohybom plavidla.

Vystavenie opakovaným nárazom môže viesť k poraneniam chrbtice, kolenných kĺbov a bedier. Okrem toho môžu pracovníci v tomto odvetví v dôsledku kolísavého pohybu plavidla vyvolaného vlnami pociťovať únavu, bolesti hlavy či príznaky kinetózy (Krajnak, 2018; Unverzagt et al., 2022).

3. Stavebníctvo a baníctvo

Pracovníci v stavebníctve a baníctve sú často vystavení celotelovým vibráciám aj vibráciám prenášaným na ruky a paže, napr. pri obsluhe ťažkej techniky, ako sú buldozéry či sklápače, alebo pri práci s ručným náradím, ako sú vŕtačky, pneumatické kladivá či brúsky. K rozvoju ochorení pohybového aparátu v týchto povolaniach neprispievajú len samotné vibrácie, ale aj dlhodobá práca v nepohodlných alebo statických polohách a častá manipulácia s ťažkými bremenami.

Okrem toho sú títo zamestnanci vystavení vdychovaniu škodlivých látok, ako sú prach z uhlia, betónu či dreva, výpary z nafty alebo chemické látky vrátane organických rozpúšťadiel. Táto kombinácia mechanickej a chemickej záťaže môže viesť k rôznym zdravotným ťažkostiam typickým pre tieto odvetvia, vrátane zvýšeného rizika respiračných a v niektorých prípadoch aj kardiovaskulárnych ochorení (Iavicoli et al., 2017; Krajnak, 2018; Sun et al., 2025).

4. Výrobný sektor

Obavy z vibrácií vo výrobe sa týkajú rizík spojených s nadmernými alebo nechcenými vibráciami, ktoré vznikajú počas priemyselných výrobných procesov. Tieto vibrácie môžu byť spôsobené rôznymi faktormi, napr. nevyváženosťou rotujúcich zariadení, nízkou štrukturálnou tuhosťou, nesprávnym zarovnaním komponentov, opotrebovanými ložiskami, poruchami nástrojov a ďalšími technickými nedostatkami. Nerovnováha spôsobuje oscilácie v rotujúcich systémoch, ktoré môžu viesť k únavovým poruchám a skracovať životnosť komponentov. Nesprávne zarovnanie osi zvyšuje harmonické nárazy na ložiská a hriadele, čo je bežne zdokumentované pri analýze rotorových systémov (Roshchupkin and Pavlenko, 2025).

Pracovníci v tomto sektore sú často vystavenými vibráciám prenášaným na ruky a paže. Dlhodobé používanie ručného náradia, ako sú brúsky, rázové uťahováky, kotúčové píly, alebo vrtačky, môže viesť k Hand Arm Vibration Syndrome (HAVS), tiež známemu ako „vibrácie na ruky–rameno“. Systematická meta analýza ukazuje 4 až 7 násobné zvýšenie rizika vaskulárnych a neurologických ochorení u zamestnancov s vysokou expozíciou vibráciám. Ďalšie medzinárodné kritériá a štúdie potvrdzujú úzku súvislosť medzi úrovňou vibrácií a výskytom HAVS (Krajnak, 2018; Krajnak a Waugh, 2018).

Títo pracovníci môžu byť zároveň vystavení aj neprirodzeným pracovným polohám, opakujúcim sa pohybom a rôznym chemickým látkam, ktoré sa môžu dostať do tela vdýchnutím alebo vstrebávaním cez pokožku. Kombinácia týchto fyzických stresorov (napr. vibrácií, neprirodzených postojov, opakujúcich sa pohybov) zvyšuje riziko muskuloskeletálnych porúch horných končatín a bolesti krku či ramien. Navyše, expozícia chemikáliám v pracovnom prostredí predstavuje ďalší rizikový faktor, ktorý v kombinácii s mechanickými stresmi komplikuje ochranu zdravia pracovníkov (Kijko et al., 2016; Liu et al., 2025).

Materiál a metódy

Na získanie údajov o výskyte diagnózy „Choroba z vibrácií“ u zamestnancov v Prešovskom kraji boli analyzované údaje zo zdrojov: Výročná správa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Prešove a Štatistický prehľad vykonaných meraní expozície vibráciám v pracovnom prostredí v rámci Prešovského kraja, spracovaný Odborom preventívneho pracovného lekárstva.

Analýza zahŕňala dáta za päťročné obdobie 2019 – 2023. Na spracovanie údajov bola aplikovaná deskriptívna (opisná) metóda, ktorá umožnila identifikovať výskyt a distribúciu ochorenia v sledovanej populácii.

Výsledky

V roku 2019 bolo celkovo prešetrených 41 podozrení na chorobu z povolania.
Najvyšší podiel medzi uznanými chorobami z povolania tvorili ochorenia kostí, kĺbov, šliach a nervov horných a dolných končatín, spôsobené dlhodobým, jednostranným a nadmerným fyzickým zaťažením (zaradené pod položku č. 29 Zoznamu chorôb z povolania, Príloha č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z. z. [3]), a to v počte 19 prípadov.

V 10 prípadoch išlo o kombináciu položky 29 s položkou 28, ktorá sa týka ochorení vznikajúcich pri práci s vibračným náradím. Tieto ochorenia boli identifikované u zamestnancov v nasledujúcich profesiách: montážny robotník, kamenár, vodič nákladného vozidla – bagra a nakladača, majster v lisovni, piliar, pomocný robotník na stavbe (n = 2), formovačka pri výrobe káblových zväzkov, zvárač/klampiar a vodič lesného mechanizmu.

Ochorenia spôsobené výlučne vibráciami – konkrétne Raynaudov syndróm – boli zaznamenané v 3 prípadoch. U všetkých postihnutých bola preukázaná kauzálna súvislosť s pracovnou činnosťou. Išlo o zamestnancov v profesiách kamenár, strojník a piliar.

Zvyšné prípady chorôb z povolania boli nasledovné:

• zaprášenie pľúc (n = 2) – položka 33,
• alergické ochorenia horných dýchacích ciest (n = 2) – položka 45,
• vonkajšie alergické alveolitídy (n = 2) – položka 44,
• a po jednom prípade:

Lymská borelióza (n = 1) – položka 26 (choroby prenosné zo zvierat na človeka), porucha sluchu v dôsledku expozície hluku (n = 1) – položka 38, kontaktný ekzém (n = 1) – položka 22 (kožné choroby).

Na základe vyššie uvedených údajov tvorili ochorenia spôsobené vibráciami, či už samostatne, alebo v kombinácii s položkou 29, v roku 2019 spolu 12 prípadov, čo predstavuje približne 32 % z celkového počtu uznaných chorôb z povolania.

V roku 2020 bolo prešetrených celkovo 9 podozrení na chorobu z povolania. V jednom prípade bola diagnostikovaná vibráciami vyvolaná forma Raynaudovho syndrómu a v ďalšom prípade išlo o kombinované ochorenie z vibrácií, sprevádzané syndrómom karpálneho tunela, epikondylitídou, impingement syndrómom a poruchou sluchu.

Zvyšné prípady zahŕňali:

• 6 prípadov ochorení pohybového aparátu v súvislosti s dlhodobým jednostranným zaťažením (položka 29),
• 1 prípad bronchiálnej astmy (položka 37).

Na základe týchto údajov predstavovali ochorenia z vibrácií (samostatné aj kombinované formy) 2 prípady z celkových 9, čo zodpovedá približne 22 %.

V roku 2021 bolo prešetrených celkovo 26 podozrení na chorobu z povolania. Najväčší podiel tvorili ochorenia kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín v dôsledku dlhodobého, nadmerného a jednostranného fyzického zaťaženia, evidované pod položkou 29, ktoré boli potvrdené v 12 prípadoch.

V 4 prípadoch išlo o kombinované pôsobenie mechanického preťaženia a vibrácií, pričom tieto ochorenia sa vyskytli u pracovníkov v profesiách montážny robotník, brúsič, zvárač a stavebný robotník.

Ďalších 9 prípadov predstavovali ochorenia na COVID-19 (položka 24), ktoré sa vyskytli u zdravotníckych pracovníkov.

V 1 prípade bolo zaznamenané poškodenie sluchu v súvislosti s pracovnou činnosťou v práčovni (položka 38).

Ochorenia z vibrácií tak predstavovali 15 % z celkového počtu 26 prešetrených podozrení na chorobu z povolania v roku 2021.

Aj v roku 2022, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, dominovali medzi chorobami z povolania ochorenia kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín spôsobené dlhodobým, nadmerným a jednostranným fyzickým zaťažením, ktoré boli diagnostikované u 7 zamestnancov.

Choroba z vibrácií sa vyskytla v jednom prípade ako samostatná diagnóza (u montéra PC sietí) a v ďalších piatich prípadoch v kombinácii s ochoreniami z fyzického preťaženia končatín. Tieto kombinované prípady sa týkali profesií: vodič/strojník špeciálneho vozidla – nakladača, piliar (2×), sústružník a strojník cestných a stavebných strojov.

Medzi ostatnými hlásenými chorobami z povolania boli zaznamenané:

• 3 prípady ochorenia na COVID-19 (u zdravotníckych pracovníkov),
• a po 1 prípade diagnózy: Lymská borelióza, bronchiálna astma, dermatitída a iné poškodenie zdravia z práce.

Na základe týchto údajov tvorili ochorenia z vibrácií celkovo 6 prípadov, čo predstavuje približne 30 % zo všetkých hlásených chorôb z povolania (n=20) v roku 2022.

V roku 2023 bolo prešetrených celkovo 30 podozrení na chorobu z povolania.
Choroba z vibrácií, či už ako samostatná diagnóza alebo v kombinácii s ochorením z dlhodobého, nadmerného a jednostranného fyzického zaťaženia, bola uznaná v 6 prípadoch. Týkala sa zamestnancov v profesiách: operátor strojov, vodič špeciálnych mechanizmov (2x), vodič nakladača/piliar, zvárač a stavebný robotník.

V ďalších 6 prípadoch sa choroba z vibrácií buď nepotvrdila, alebo bolo šetrenie v čase spracovania údajov ešte neukončené.

Na základe týchto údajov predstavovali ochorenia z vibrácií 20 % zo všetkých prešetrovaných podozrení na chorobu z povolania v roku 2023.

Zvyšné uznané choroby z povolania zahŕňali:

• 9 prípadov ochorení z dlhodobého, nadmerného a jednostranného fyzického zaťaženia končatín (položka 29),
• 5 infekčných ochorení (položka 24),
• 2 prípady bronchiálnej astmy (položka 37),
• a po jednom prípade poruchy sluchu (položka 38) a ochorenia z expozície prachu – pneumokoniózy (položka 33).

Za obdobie rokov 2019 až 2023 bolo v Prešovskom kraji celkovo prešetrených 126 podozrení na chorobu z povolania. Choroba z vibrácií bola z tohto počtu uznaná v 30 prípadoch, čo predstavuje približne 24 % všetkých prešetrení.

Diskusia a preventívne opatrenia

Naše výsledky potvrdzujú významnú úlohu expozície vibráciám pri chorobách z povolania. Na základe analýzy údajov z rokov 2019 – 2023 z celkových 126 prešetrených prípadov tvorili choroby z vibrácií 30 prípadov (t. j. 24 %). V jednotlivých rokoch sa tento podiel pohyboval medzi 15 % a 32 %, čo koreluje so štatistikami z iných zdrojov, kde sa uvádza, že dlhodobá expozícia vibráciám významne zvyšuje riziko vzniku syndrómu poškodenia rúk a paží (Hand–Arm Vibration Syndrome – HAVS), vrátane Raynaudovho fenoménu, poškodení nervov a muskuloskeletálnych porúch (Charles et al., 2018; Krajnak, 2018; Gerger et al., 2023).

Väčšina uznaných prípadov choroby z vibrácií zahŕňala kombinovanú expozíciu, t. j. vibrácie spojené s dlhodobým fyzickým zaťažením horných končatín (položka 29). Epidemiologické štúdie preukázali, že kombinácia vibrácií a nesprávnych pracovných polôh, či opakovaných pohybov, významne zvyšuje riziko muskuloskeletálnych ochorení, najmä ramenného a krčného segmentu (Charles et al., 2018; Lietz et al., 2018; Liu et al., 2025).

Raynaudov syndróm ako osobitná diagnóza bol zachytený konzistentne (3 prípady v roku 2019, 1 v roku 2020). Je to v súlade s tým, že HAVS má multikomponentný charakter – vaskulárny, neurologický a muskuloskeletálny (Cordeiro and Andrade, 2019; Scholz et al., 2023).

Špecifické prípady v roku 2020 (komplexný impingement, karpálny tunel, epikondilitída) odrážajú rastúcu odbornú precíznosť a zameranie na presnú diagnostiku kombinovaných pracovných zaťažení (Rotaru-Zavaleanu et al., 2024).

Na ochranu zamestnancov pred negatívnymi účinkami vibrácií sú potrebné konkrétne opatrenia:

1. Ergonomické opatrenia – implementácia ergonomických zásad, ako je používanie náradia s nízkymi vibráciami, pravidelná výmena ručného náradia a optimalizácia pracovného prostredia, môže významne znížiť expozíciu vibráciám.
2. Ochranné pomôcky – používanie ochranných rukavíc, ktoré absorbujú vibrácie, špeciálne navrhnuté sedadlá a tlmiace systémy v strojoch môže pomôcť minimalizovať účinky vibrácií na telo pracovníkov.
3. Obmedzenie doby expozície – striedanie práce, ktorá zahŕňa vibrácie s činnosťami, ktoré nezahŕňajú vibrácie, je účinným spôsobom ako minimalizovať riziko. Zabezpečenie pravidelných prestávok a obmedzenie času stráveného s vibráciami sú kľúčové preventívne opatrenia.
4. Monitorovanie a hodnotenie rizík – na pracoviskách, kde sú vibrácie nevyhnutné, je potrebné pravidelne vykonávať hodnotenie rizika a monitorovanie úrovne vibrácií. Pre zamestnávateľov je kľúčové dodržiavanie legislatívnych noriem a bezpečnostných štandardov týkajúcich sa expozície vibráciám.
5. Vzdelávanie zamestnancov – je dôležité, aby zamestnanci boli informovaní o rizikách spojených s vibráciami a mali vedomosti o správnej technike práce, ochranných opatreniach a možnostiach zmiernenia expozície vibráciám.

Implementácia uvedených opatrení má významný potenciál na redukciu výskytu chorôb z vibrácií, ochranu zdravia pracovníkov a zároveň zníženie strát spôsobených pracovnou neschopnosťou. Proaktívny prístup je prioritou, otvára cestu k zníženiu poškodenia rúk a paží a celkovému zlepšeniu pracovného prostredia.

Záver

Riziko vibrácií na pracovisku je vážnym problémom, ktorý môže mať dlhodobé a vážne následky pre zdravie zamestnancov. Dlhodobé vystavenie vibráciám môže viesť k ochoreniam muskuloskeletálneho systému, nervového systému a obehového systému. Prevencia rizík vibrácií, ako aj implementácia ochranných opatrení a vzdelávanie zamestnancov, je kľúčovým faktorom na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov v rôznych pracovných prostrediach.

Pozorovaný stabilný podiel chorôb vyvolaných vibráciami (24 %) a ich kombinácia s fyzickým preťažením potvrdzujú dôležitosť komplexnej prevencie. Používanie správnych nástrojov, ergonomické usporiadanie práce, vzdelávanie pracovníkov a zdravotný dohľad tvoria jednoliatu stratégiu na ochranu zdravia zamestnancov pred negatívnym dopadom vibrácií.

Autori:
Mgr. Jozef Varga, MPH
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Prešove
prof. Mgr. MUDr. Erik Dorko, PhD., MPH, MBA
Ústav verejného zdravotníctva a hygieny, UPJŠ LF v Košiciach

Práca podporovaná grantovými projektami KEGA Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky č. 001UPJŠ-4/2024 a č. 003UPJŠ-4/2024.

Zoznam bibliografických odkazov

BOVENZI, Massimo. 2005. Health effects of mechanical vibration. In Giornale Italiano di Medicina del Lavoro ed Ergonomia, 1592 7830, 2005, 27, 1, 58-64.

CORDEIRO, Rafael Alves , de ANDRADE, Rogério Muniz. 2019. Raynaud's phenomenon in the occupational context. In Rev Assoc Med Bras (1992). 31721965, 2019, 65, 10, 1314-1320.

GERGER, Heike, et al. 2023. Exposure to hand-arm vibrations in the workplace and the occurrence of hand-arm vibration syndrome, Dupuytren's contracture, and hypothenar hammer syndrome: a systematic review and meta-analysis. In J Occup Environ Hyg. 37000463, 2023, 20, 7, 257-267.

HALMAI, Barbara, et al. 2024. The after-effects of occupational whole-body vibration on human cognitive, visual, and motor function: A systematic review. In Appl Ergon. 38565009, 2024, 118, 104264.

CHARLES, Luenda E., et al. 2018. Vibration and Ergonomic Exposures Associated With Musculoskeletal Disorders of the Shoulder and Neck. In Saf Health Work. 29928524, 2018, 9, 2, 125-132.

IAVICOLI, I., et al. 2017. Exposure to dust and health effects in construction workers: A review. In Int J Environ Res Public Health, 1660 4601, 2017, 14, 7, 769.

JONES, Marcella K., et al. 2014. Prostate cancer and occupational exposure to whole-body vibration in a national population-based cohort study. In Am J Ind Med. 24965268, 2014, 57, 8, 896-905.

KIJKO, Gaël, et al. 2016. Occupational Health Impacts Due to Exposure to Organic Chemicals over an Entire Product Life Cycle. In Environ Sci Technol. 27794595, 2016, 50, 23, 13105-13114.

KRAJNAK, Kristine. 2018. Health effects associated with occupational exposure to hand-arm or whole body vibration. In J Toxicol Environ Health B Crit Rev. 30583715, 2018, 21, 5, 320-334.

KRAJNAK, Kristine, WAUGH, Stacy. 2018. Systemic Effects of Segmental Vibration in an Animal Model of Hand-Arm Vibration Syndrome. In J Occup Environ Med. 30020212, 2018, 60, 10, 886-895.

LIETZ, Janna, et al. 2018. Prevalence and occupational risk factors of musculoskeletal diseases and pain among dental professionals in Western countries: A systematic literature review and meta-analysis. In PLoS One. 30562387, 2018, 13, 12, e0208628.

LIM, Shanon, et al. (2021). Assessing the exposure and hazard of diesel exhaust in professional drivers: A review of the current state of knowledge. In Air Quality, Atmosphere & Health, 1873-9318, 2021, 14, 1681-1695.

LIU, Fei, et al. 2025. Mixed adverse ergonomic factors exposure in relation to work-related musculoskeletal disorders: a multicenter cross-sectional study of Chinese medical personnel. In Sci Rep. 40289235, 2025, 15, 1, 14705.

MACULEWICZ, Ewelina, et al. 2023. Selected Exogenous (Occupational and Environmental) Risk Factors for Cardiovascular Diseases in Military and Aviation. In J Clin Med. 38068543, 2023, 12, 23, 7492.

NILSSON, Tohr, et al. 2017. Hand-arm vibration and the risk of vascular and neurological diseases-A systematic review and meta-analysis. In PLoS One. 28704466, 2017, 12, 7, e0180795.

PATTERSON, Folly, et al. 2021. Deleterious effects of whole-body vibration on the spine: A review of in vivo, ex vivo, and in vitro models. In Animal Model Exp Med. 34179716, 2021, 4, 2, 77-86.

RAMIREZ-SANTANA, María, et al. 2018. Neurological and reproductive disorders among pesticide-exposed agricultural workers. In Environ Res. 0013-9351, 2018, 160, 45-50.

ROSHCHUPKIN, Oleksandr, PAVLENKO, Ivan. 2025. Modern Methods for Diagnosing Faults in Rotor Systems: A Comprehensive Review and Prospects for AI-Based Expert Systems. In Appl Sci. 2025, 15, 11, 5998.

ROTARU-ZAVALEANU, Alexandra Daniela, et al. 2024. Occupational Carpal Tunnel Syndrome: a scoping review of causes, mechanisms, diagnosis, and intervention strategies. In Front Public Health. 38841666, 2024, 12, 1407302.

SEIDLER, Andreas, et al. 2023. Health effects of railway-induced vibration combined with railway noise - A systematic review with exposure-effect curves. In Environ Res. 37352957, 2023, 15, 233, 116480.

SHEN, Shixin Cindy, HOUSE, Ronald A. 2017. Hand-arm vibration syndrome: What family physicians should know. In Can Fam Physician. 28292796, 2017, 63, 3, 206-210.

SCHOLZ, Magdalena F., et al. 2023. Exposure-response relation for vibration-induced white finger: effect of different methods for predicting prevalence. In Ann Work Expo Health. 37738587, 2023, 67, 9, 1069-1080.

SUN, Yi, et al. 2025. Quantitative Assessment of Work-related Hand-arm Vibration Exposure Among Workers in the Construction, Underground Coal Mining, Wood Working, and Metal Working Industry: The German Hand-arm Vibration Study. In Saf Health Work. 40176941, 2025, 16, 1, 97-104.

SÝKOROVÁ, Lucia. 2023. Čo je to choroba z vibrácií? Patrí medzi najčastejšie choroby z povolania [online]. Bratislava: Zdravoteka [cit. 2025-07-01]. Dostupné na internete: https://zdravoteka.sk/magazin/choroba-z-vibracii-najcastejsia-choroba-z-... [4]

THAPER, Ravinder, et al. 2023. The Combined Impact of Hand-Arm Vibration and Noise Exposure on Hearing Sensitivity of Agricultural/Forestry Workers-A Systematic Literature Review. In Int J Environ Res Public Health. 36901285, 2023, 20, 5, 4276.

UNVERZAGT, Susanne, et al. 2022. Influence of physically demanding occupations on the development of osteoarthritis of the hip: a systematic review. In J Occup Med Toxicol. 36002875, 2022, 17, 1, 18.

WEIER, Michael H. 2020. The Association Between Occupational Exposure to Hand-Arm Vibration and Hearing Loss: A Systematic Literature Review. In Saf Health Work. 32995050, 2020, 11, 3, 249-261.

WELCOME, Daniel E., et al. 2008. The biomechanical responses of the hand-arm system to vibration. In Industrial Health. 0019-8366, 2008, 46, 5, 421-444.

Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied: Choroba z vibrácií [online]. Bratislava: Encyclopaedia Beliana [cit. 2025-07-01 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/choroba-z-vibracii [5]

European Commission. Non-binding guide to good practice for implementing Directive 2002/44/EC: Vibrations at work [online]. Luxembourg: Office for Official Publications of the European Communities, 2008 [cit. 2025-07-03]. Dostupné na internete: https://osha.europa.eu/en/publications/non-binding-guide-good-practice-i... [6]

Liga proti bezpráviu: Choroba z vibrácií [online]. Bratislava: Ligaprotibezpraviu [cit. 2025-07-01]. Dostupné na internete: https://ligaprotibezpraviu.sk/choroba-z-povolania/choroba-z-vibracii/ [7]

Národná rada Slovenskej republiky. Zákon č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zbierka zákonov Slovenskej republiky č. 52/2006, 2. 2. 2006 [online] [cit. 2025-07-01]. Dostupné na: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/ [8]

Národná rada Slovenskej republiky. Zákon č. 437/2004 Z. z., o náhrade za bolesť a o sťaženie spoločenského uplatnenia. Zbierka zákonov Slovenskej republiky č. 185/2004, 30. 6. 2004 [online] [cit. 2025-07-03]. Dostupné na internete: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/ [9]

Národná rada Slovenskej republiky. Zákon č. 513/2006 Z. z., ktorým sa vydáva úplné znenie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zbierka zákonov Slovenskej republiky č. 195/2006, 13. 9. 2006. [online] [cit. 2025-07-03]. Dostupné na internete: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/513/ [10]

Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Prešove: Štatistický prehľad vykonaných meraní expozície vibráciám v pracovnom prostredí v rámci Prešovského kraja [online]. Prešov: RÚVZ [cit. 2025-07-08]. Dostupné na internete: https://www.uvzsr.sk/web/ruvzpo/aktuality/-/asset_publisher/whpp/content... [11]

Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Prešove: Vibrácie v pracovnom prostredí [online]. Prešov: RÚVZ [cit. 2025-07-01]. Dostupné na internete:
https://www.uvzsr.sk/web/ruvzpo/aktuality/-/asset_publisher/whpp/content... [12]