Zručnosti budúcnosti alebo ako zvýšiť svoje uplatnenie na trhu práce

Skills of the future or how to increase your success on the labor market

Abstrakt: Robotizácia, automatizácia a digitalizácia ovplyvňujú trh práce v Slovenskej Republike viac ako kedykoľvek predtým. Tak, ako sa postupne mení náplň pracovných rolí, tak sa menia aj požiadavky zamestnávateľov na kompetencie / zručnosti zamestnancov. V nasledujúcom článku prinášame zhrnutie najnovších prieskumov pre oblasti zručností a kompetencií žiadaných na trhu práce, ktoré predstavujú veľmi užitočné inšpirácie pre kurikulum inštitúcií poskytujúcich formálne vzdelávanie. Zhrnutie uvedených zručností predstavuje kritériá nielen pre súčasnosť, ale aj predikcie na nasledujúcich sedem rokov.
Kľúčové slová: vzdelávanie, zručnosti, kompetencie, mäkké zručnosti, digitálna gramotnosť

Summary: Robotization, automation and digitization affect the labor market in the Slovak Republic more than ever before. Just as the content of professional roles is gradually changing, so are the requirements of employers for the competences / skills of employees. In the following article, we present a summary of the latest surveys for the areas of skills and competences in demand in the labor market, which represent very useful inspirations for the curriculum of institutions providing formal education. The summary of the mentioned skills represents criteria not only for the present, but also predictions for the next seven years.
Key words: education, skills, competences, soft skills, digital literacy

[4]Ilustrácia: vygenerované umelou inteligenciou (2024)

JEL Classification: I25, O15, O33
 

ÚVOD

„Vysoké školy napĺňajú svoje poslanie umožnením prístupu k najvyššiemu vzdelaniu najmä v súlade s potrebami spoločnosti tak, aby vzdelávanie pripravilo absolventa s vysokými morálnymi zásadami, občianskou a spoločenskou zodpovednosťou najmä na zodpovedajúce uplatnenie v praxi a výskumnú, vývojovú alebo umeleckú a ďalšiu tvorivú činnosť“ (Zákon č. 131/2002 Z. z. Zákon o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Pandémia Covid 19 urýchlila digitalizáciu niektorých činností v podnikoch, ktoré prešli do online priestoru. V tejto súvislosti sa zmenili aj požiadavky na niektoré zručnosti zamestnancov. Nevyhnutná bola potreba rozvoja niektorých kľúčových zručností súvisiacich napríklad s vedením online stretnutí či online vzdelávania alebo samostatnej práce, sebariadenia. Potreba nových pracovníkov v súvislosti so zavádzaním nových digitálnych technológií umocňuje význam vzdelávania a prípravy pracovnej sily v oblasti digitálnych zručností, vzdelávania žiakov v rámci prípravy na povolanie v oblasti informačných technológií (Kešelová et al. 2022)

V prehľadovom článku zisťujeme, aké kľúčové kompetencie / zručnosti sú v súčasnosti najviac žiadané na trhu práce a aký je odhad zručností do budúcna. Na tento účel sme zozbierali a analyzovali dáta z už realizovaných prieskumov prevažne na území Slovenskej republiky a zosumarizovali prienik medzi žiadanými zručnosťami na trhu práce. V súlade s prípravou absolventov na uplatnenie sa v praxi, je náš článok publikovaný v dobrej viere ako pomôcka či inšpirácia pre aktualizáciu kurikula inštitúcií poskytujúcich formálne vzdelávanie v Slovenskej republike alebo v zahraničí.

1. AKTUÁLNE POŽIADAVKY NA POTENCIÁLNYCH ZAMESTNANCOV

Súčasná prax je poznamenaná nástupom digitalizácie, automatizácie a robotizácie (Kešelová et al. 2022). Využitie digitalizácie, automatizácie, robotizácie a umelej inteligencie je chápané ako nový koncept prinášajúci celospoločenskú zmenu zasahujúcu nielen samotnú výrobnú sféru, ale aj vyvíjajúci tlak na zmenu v chápaní ďalších systémov a inštitúcií – systému vzdelávania, pracovnoprávnych rámcov, vedy a výskumu, až po samotný trh práce a sociálne systémy (Kotíková et al. 2019).

Tvorba nových pracovných miest bola vždy spojená so zánikom starších, ktoré pokročilým technológiám uvoľnili svoje miesto v ekonomikách. Digitalizácia, automatizácia, robotizácia sa prejavujú zmenou pracovných miest v troch hlavných smeroch (Kotíková et al. 2019):

• Nové technológie majú vplyv na transformáciu jednotlivých zamestnaní. Niektoré úlohy sú dnes už automatizované, v niektorých prípadoch technológia dopĺňa zamestnancov pri dosahovaní ich pracovných úloh. Celkovo, úlohy zabezpečované v rámci jednotlivých pracovných pozícií sa menia, mení sa aj dopyt po pracovných zručnostiach. Najviac sú a budú zasiahnutí tí zamestnanci, ktorí budú musia prispôsobiť celý rad svojich zručností.
• Nové technológie spôsobia, že niektoré povolania nebudú v ekonomike krajiny potrebné. V niektorých povolaniach môže byť väčšina úloh zautomatizovaná a ich zotrvanie na trhu práce bude iba dočasné. Zamestnanci v týchto povolaniach budú veľmi pravdepodobne musieť svoje profesijné zameranie zmeniť, ak budú chcieť zotrvať na trhu práce. To bude vyžadovať zmeny ich znalostí a zručností. Hoci sa vyhodnotenie ohrozenia automatizáciou líši, rovnako tak ako konkrétne čísla, musí byť pripravená stratégia, ktorá pripraví zamestnancov na možnosť tohto rizika.
• Nové technológie vytvárajú nové pracovné príležitosti a nové cesty, ako získavať potrebné zručnosti. V dôsledku zavádzania nových technológií, priamo vznikajú nové pracovné miesta (napr. big data špecialista). Menia sa aj preferencie v oblasti voľného času a jeho trávenia, čo povedie k expanzii ďalších povolaní (napr. športoví tréneri, fyzioterapeuti). Objavujú sa nové formy práce, ako napríklad online platformy, z ktorých sa ľudia ešte budú musieť naučiť profitovať.

Z uvedeného vyplýva že najľahšie automatizovateľnou prácou je rutinná manuálna práca, najhoršie automatizovateľnou prácou je nerutinná znalostná práca (Kotíková et al. 2019).

Aby sme predišli situácii, že nás na trhu práce nahradia automatizované systémy, je nevyhnutné poznať trendy a požiadavky, ktoré sú žiadané a majú nízku mieru rizika automatizácie. V r. 2019 Podnikateľská aliancia Slovenska realizovala prieskum, z ktorého nás zaujali dve oblasti (Alianciapas.sk 2019):

• Kritériá, ktoré by mal podľa zamestnávateľa spĺňať absolvent (potenciálny zamestnanec) s vysokoškolským vzdelaním (Obrázok č.1).
• Oblasti, v ktorých prichádzajú absolventi najmenej pripravení (Obrázok č.2).

Obr. č. 1 - Kritériá, ktoré by mal podľa spĺňať absolvent s vysokoškolským vzdelaním
[5]
Zdroj: vlastné spracovanie

Podľa zistení, najmenej pripravení chodia absolventi v oblastiach tzv. mäkkých zručností (Alianciapas.sk 2019).

Obr. č. 2 - Oblasti, v ktorých prichádzajú absolventi najmenej pripravení
[6]
Zdroj: vlastné spracovanie

Dôležitosť osvojenia a ovládania mäkkých zručností podporuje aj novší výskum realizovaný Centrom vedecko-technických informácii SR (ďalej aj CVTI) na základe zadania sekcie vysokých škôl Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Spôsobilosti dôležité pri prijímaní absolventov do zamestnania zaujímavo rozdeľuje napríklad aj podľa sektorov zamestnávateľov. V Tabuľke č. 1 môžeme vidieť, že zamestnávatelia z verejného sektora sa rozhodujú pri prijímaní absolventov do zamestnania hlavne na základe ich absolvovaného odboru, komunikačných zručností a stupňa vzdelania. Pre zamestnávateľov zo súkromného sektora boli dôležité spôsobilosti ako komunikačné zručnosti, študijný odbor a prax v odbore nadobudnutá počas štúdia (Filčák 2022).

Tabuľka č. 1 - Zručnosti potrebné pri hľadaní zamestnania

Zdroj: Filčák 2022

V nadväznosti na Národnú stratégiu digitálnych zručností Slovenskej republiky a akčný plán na roky 2023-2026 (ďalej NSDZaAP alebo Národná stratégia), nevyhnutnosť mäkkých zručností dopĺňame aj o digitálnu gramotnosť. Pod digitálnou gramotnosťou rozumieme vybranú sadu preukázaných schopností jednotlivca sebaisto, kriticky a zodpovedne využívať digitálne technológie pre život, učenie sa a prácu v digitálnej spoločnosti (Mirri.gov.sk 2022).

Podpora budovania digitálnych zručností a kompetencií tak veľmi vhodne dopĺňa výsledky prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska, ako aj Centra vedecko-technických informácii SR. Digitálna gramotnosť je jednou z kľúčových priorít rozvoja Slovenskej populácie na štátnej úrovni. Cieľom Národnej stratégie sú napríklad (Mirri.gov.sk 2022):

• posilnenie inštitucionálneho zázemia a vytvorenie efektívneho koordinačného mechanizmu pre oblasť digitálnych zručností v rámci verejnej správy, ako aj v prepojení na odbornú verejnosť, akademickú obec či podnikateľský sektor,
• vytvorenie podmienok a podpora aktivít na zvýšenie počtu špecialistov informačno-komunikačných technológii,
• rozvoj digitálnych zručností mladých ľudí a pedagógov, a to na všetkých úrovniach vzdelávacieho procesu,
• rozvoj digitálnych zručností aktívnych účastníkov trhu práce, podpora zvyšovania kvalifikácie („upskilling”), prípadne rekvalifikácie („reskilling”).

„Kritickým prvkom úspešnosti plnenia NSDZaAP je pravidelná aktualizácia obsahu a rozsahu kurikúl v oblasti digitálnych zručností a informatiky na všetkých stupňoch vzdelávania“ (Mirri.gov.sk 2022, s. 7). Iba takto je možné zabezpečiť, že vzdelávanie zodpovedá aktuálnym požiadavkam trhu práce, stavu aktuálne dostupných a používaných technológií a vytvára potenciál pre využívanie ľudského kapitálu zo Slovenska pri vývoji, nasadzovaní a správe digitálnych technológií (Mirri.gov.sk 2022).

NSDZaAP považuje za nanajvýš dôležité zohľadniť význam digitálnych zručností a zakomponovať ich budovanie do vzdelávania jednak detí už od útleho veku, ako aj dospelých v rámci kvalitného celoživotného vzdelávania a zvyšovania ich príležitostí na trhu práce, resp. udržania si zamestnania alebo prechodu na iné zamestnanie. Nadobudnutie digitálnych zručností musí byť pritom dostupné pre všetkých obyvateľov Slovenska bez ohľadu na vek, vzdelanie, či príslušnosť k znevýhodneným skupinám obyvateľstva (Mirri.gov.sk 2022).

Potrebe zvládania mäkkých zručností napomáha aj výskum Rady mládeže Slovenska s podporou Národného inštitútu vzdelávania a mládeže a Európskej únie, ktorý bol, oproti predchádzajúcim prieskumom zameraných na zamestnávateľov, orientovaný uchádzačov o zamestnanie. Mladých ľudí sa počas fokusových skupín pýtali na zručnosti, ktoré im pomáhajú pri hľadaní práce. Zručnosti, ktoré účastníci v rámci diskusií spomínali najčastejšie, sú zhrnuté v Tabuľke č. 2. Pri pohľade na tabuľku si môžeme všimnúť, že mladí ľudia vo svojich výpovediach identifikovali výrazne viac tzv. mäkkých zručností (Pecháčová a Čavojská 2022) a sú konzistentné so zisteniami zo zamestnávateľských prieskumov.

Tabuľka č. 2 - Zručnosti potrebné pri hľadaní zamestnania

Zdroj: vlastné spracovanie

2. POŽIADAVKY NA ZAMESTNANCOV DO BUDÚCNOSTI

Zručnosti potrebné pre budúcnosť ďalej dopĺňa a rozširuje prieskum Republikovej únie zamestnávateľov, ktorý sa zameral na predpokladané najdôležitejšie zručnosti do r. 2030. Obrázok č. 3 zoraďuje zručnosti podľa dôležitosti (čím viac bodov, tým dôležitejšia zručnosť) a toto zobrazenie reflektuje nevyhnutnosť ľudských zdrojov disponovať digitálnou gramotnosťou a mäkkými zručnosťami, a to nielen pre súčasnosť, ale najmä pre obdobie na ďalších 7 rokov (Lednárová Dítětová et al. 2021).

Obr. č. 3 – Zručnosti podľa dôležitosti do r. 2030
[7]
Zdroj: vlastné spracovanie

Ďalšia štúdia o dopadoch digitalizácie na zamestnanosť a sociálne zabezpečenie zamestnancov (Kohout 2017) podobne uvádza, že už aj z dnešných trendov na pracovných trhoch možno vyvodiť, že úspešnejší bude na trhu práce jedinec, ktorý bude disponovať komplexnejšími znalosťami a zručnosťami, bude schopný uvažovať a rozhodovať sa v širších súvislostiach a bude ochotný sa neustále vzdelávať. Podľa tejto štúdie je zároveň možné predpokladať, že v budúcnosti budú vyžadované predovšetkým tieto znalosti a zručnosti:

• Digitálna gramotnosť ako súčasť základného vzdelania každého človeka. Najmä schopnosť vedieť technológie používať na efektívne riešenie problémov a schopnosť efektívne pracovať s rôznymi informáciami. S tým súvisí schopnosť priebežne si osvojovať nové trendy v technológiách a neustále rozvíjať svoje znalosti a zručnosti v oblasti informačných technológií.
• Úzka špecializácia v jednom odbore ustúpi a budú vyžadovaní tzv. T-shaped professionals, čiže profesionáli so znalosťami v tvare T, tzn. budú disponovať súčasne hlbokými a širokými znalosťami. Depth of Expertise - odborné hlboké znalosti v jednom odbore, a súčasne Breadth of Knowledge - široké znalosti naprieč mnohými disciplínami (Obrázok č. 4, (Kršák a Závodný 2018)), ale aj schopnosti komunikácie, kritického myslenia a pod. Schopnosť uvažovať interdisciplinárne je nevyhnutným predpokladom inovácií. Vzhľadom na prepojenosť technológií, výrobných procesov a celého hodnotového reťazca bude nevyhnutné pre jedinca orientovať sa v celom systéme.
• Okrem hard skills (tvrdých zručností; odborných, technických, jazykových a pod.) bude ďalej narastať význam soft skills (mäkkých zručností). Jedná sa hlavne o komunikačné schopnosti, koncepčné myslenie, schopnosť vedenia tímu a spolupráce, odolnosť voči stresu, schopnosť rýchlo reagovať a rozhodovať sa, schopnosť zdieľať informácie, schopnosť tolerancie, sebariadenia atď. Mäkké zručnosti sú nevyhnutným predpokladom efektívnej práce v tímoch (fyzických či virtuálnych), v rámci platforiem spolupráce a pod.

Obr. č. 4 – Schématické zobrazenie nárokov na systémového pracovníka
[8]
Zdroj: Kršák a Závodný 2018

Zmeny v požiadavkach na zručnosti zamestnancov sa na trhu menia rýchlejšie, ako dokáže reflektovať vzdelávací systém. Podľa prieskumu Inštitútu pre výskum práce a rodiny (Kešelová et al. 2022) tak spoločnosti uvažujú nad dvoma spôsobmi svojpomocného riešenia zmenených požiadaviek v budúcnosti:

• Zaškolenie priamo v podniku na nové technológie patrilo podľa prieskumu k najčastejšiemu spôsobu, ktorým by podniky riešili zmenu požiadaviek na pracovnú silu v budúcnosti, a to u bežných zamestnancov aj riadiacich pracovníkov, vo výrobe aj v administratíve.
• Druhým častým spôsobom, ktorým by v budúcnosti podniky riešili zmenu požiadaviek na pracovnú silu, bola rekvalifikácia.

Podľa podnikov, ktoré plánujú vzdelávať, rekvalifikácie by mali byť zamerané predovšetkým na oblasť informačných technológií (ďalej IT) - buď na všeobecný rozvoj IT zručností, alebo aj na ovládanie konkrétnych digitálních technológií (spracovanie údajov Big Data, cloud, dátové úložiská, softwérové riešenia pre riadenie výroby, bezpečnosť dát) a na automatizáciu výrobných procesov. Okrem oblasti IT bude podľa podnikov vzdelávanie potrebné napríklad v oblasti výskumu a vývoja, BOZP, kvality, ekonomiky, predaja a nákupu, či v oblasti školení odbornej spôsobilosti a jej aktualizácie, mäkkých zručností a cudzích jazykov (Kešelová et al. 2022).

V oblasti vysokého školstva je zdôrazňovaná najmä spolupráca vysokých škôl a univerzít s firmami, ktoré dokážu rýchlo reagovať na projekty prichádzajúce z univerzít (Kešelová et al. 2022).

ZÁVER

Podľa Inštitútu pre výskum práce a rodiny (Kešelová et al. 2022), stále viac budú potrebné kreatívne a sociálne zručnosti, zároveň ľudia s vysokou kvalifikáciou, ktorých pribúda, budú z trhu práce vytláčať nízko kvalifikovaných. Najlepšiu pripravenosť do praxe podľa uvedených prieskumov charakterizuje zameranie sa na digitálnu gramotnosť v kombinácii s mäkkými zručnosťami. Za účelom uplatnenia sa na trhu práce, či už v pozícii zamestnanca alebo zamestnávateľa, sú kľúčové kompetencie v oblasti spolupráce, zvládania zmien, kritické a analytické myslenie, schopnosť učiť sa, ovládanie aj iného ako slovenského jazyka, či komunikačné schopnosti.

Zaujímavú myšlienku obsahuje prieskum realizovaný Republikovou úniou zamestnávateľov: „Empatia, pokora, schopnosť spolupráce, riešenie konfliktov sa v realizovanom prieskume javia ako významné pre budúcich pracovníkov. Je to zaujímavé zistenie najmä v kontexte postupného zasahovania digitálnych technológií do našich životov. Charakter práce sa vplyvom zavádzania technologických inovácií mení a je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť aj rozvíjaniu tých medziľudských zručností, o ktoré nás inovačné technologické procesy môžu pripraviť. Je to dôležité najmä preto, aby zostala zachovaná „ľudskosť“ aj navzdory technologickému pokroku“ (Lednárová Dítětová et al. 2021, s. 98).

Súčasne, podľa Republikovej únie zamestnávateľov, „požiadavky zamestnávateľov a ďalších aktérov trhu práce reflektované vo výsledkoch dotazníkoveho zisťovania by mali byť vstupným materiálom pre predstaviteľov tých inštitúcií štátnej správy, ktoré môžu zásadným spôsobom ovplyvniť nevyhnutnú kurikulárnu reformu na úrovni primárneho vzdelávania, ako aj sekundárneho a terciárneho vzdelávania. Zároveň by mal byť podkladom na aktualizáciu obsahu vzdelávania v učebných a študijných odboroch, resp. aj predmetom nového akreditačného procesu vysokých škôl v rámci obsahu študijných programov“. Podpora rozvíjania zručností / kompetencií / schopností podľa požiadaviek trhu práce by mala byť základným predpokladom na to, aby vzdelávací systém pripravoval konkurencieschopných absolventov na všetkých kvalifikačných úrovniach (Lednárová Dítětová et al. 2021, s. 100).

Digitálna gramotnosť v kombinácii s mäkkými zručnosťami sú oblasti, ktoré sú aktuálne našou súčasťou, a kto sa s novými technológiami skôr stotožní a naučí sa ich využívať, bude mať pred ostatnými na trhu práce náskok. Zároveň celoživotné vzdelávanie, vrátane odborných; tvrdých zručností, považujeme za automatický a prirodzený spôsob rozvoja pre súčasné, aj budúce obyvateľstvo Slovenska.

Autorka: Ing. Miriam Takáčová
Slovenská technická univerzita Bratislava, Ústav manažmentu STU

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

Chodasová, E. a Zatrochová, M. 2023. Aspekty malého a stredného podnikania vo vybranom odvetví na globálnom trhu. Inovatívne formy vzdelávania študentov na VŠ a ich príprava na podnikanie. Monografický vedecký zborník. Brno: Knowler. ISBN 978-80-905988-7-4

Alianciapas.sk, 2019. [online]. [cit. 2023-10-10]. Dostupné na: https://www.alianciapas.sk/podla-podnikatelov-je-na-slovensku-zly-vzdela... [9]

Filčák, T., 2022. Záverečná správa zo zamestnávateľského prieskumu. Záverečná správa projektu Uplatniteľnosť absolventov slovenských vysokých škôl na trhu práce za zamestnávateľský prieskum [online]. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR. [cit. 2023-10-10]. Dostupné na: https://www.cvtisr.sk/buxus/docs//VS/absolvent/2022/Zamestnavatel_zavere... [10]

Kešelová, D., Bednárik, R., Gerbery, D. a Ondrušová, D., 2022. Vplyv robotizácie, automatizácie a digitalizácie na trh práce v SR. Výsledky empirického prieskumu [online]. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny. [cit. 2023-10-10]. Dostupné na: https://ivpr.gov.sk/vplyv-robotizacie-automatizacie-a-digitalizacie-na-t... [11]

Kohout, P. a Palíšková, M., 2017. Dopady digitalizace, automatizace a robotizace. Analytická studie. [online]. Praha. [cit. 2023-10-10]. Dostupné na: https://ipodpora.odbory.info/soubory/dms/wysiwyg_uploads/bba5a5c7366cdaf... [12]

Kotíková, J., Kraus, A. Modrá, J., Šťastnová, P., Váňová J. a Víšek, P., 2019. Dopady digitalizace, automatizace a robotizace na trh práce, do oblasti vzdělávání a oblasti sociálních systémů. Rešerše dokumentů [online] Praha: Výzkumný ústav práce a sociálních věcí, v. v. i. . [cit. 2023-10-10]. ISBN 978-80-7416-370-8 Dostupné na: https://katalog.vupsv.cz/fulltext/vv_008.pdf [13]

Kršák, E. a Závodný, P., 2018. IT projekty a ich manažment. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline. ISBN 978-80-554-1425-6

Lednárová Dítětová, L., Hrnčiar, M., Cíbiková, N., Čierna, Z., Pálová, V., Škodová, M., Varačka, M. a Vittek, J., 2021. Zručnosti pre budúcnosť konkurencieschopného trhu práce na Slovensku. Analýza. [online]. Republiková únia zamestnávateľov. [cit. 2023-10-10]. Dostupné na: https://www.ruzsr.sk/media/e5cec396-eadc-477a-8129-ea8802226211.pdf [14]

Mirri.gov.sk, 2022. Národná stratégia digitálnych zručností Slovenskej republiky a Akčný plán na roky 2023 – 2026 [online]. [cit. 2023-10-10]. Dostupné na: https://mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2023/01/NSDZ-a-AP.pdf [15]

Pecháčová, Z., Čavojská, K., 2022. Mladí ľudia a trh práce. Výskumná správa. [online]. Rada mládeže Slovenska. [cit. 2023-10-10]. Dostupné na: https://nivam.sk/wp-content/uploads/2023/03/EYY2022_sprava_z_vyskumu_fin... [16]

Zákon 131/2002 Z. z. Zákon o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.