Symptómy psychopatológie a ich súvislosť s psychologickou imunitou u študentov zdravotníckych odborov

Psychopathological symptoms and their relationship to psychological immunity in healthcare students

Abstrakt: Stres zažívaný v prostredí vysokej školy do značnej miery prispieva k rozvoju psychopatologickej symptomatiky. Študenti zdravotníckych odborov sú vystavení vysokým nárokom počas štúdia, čo vedie k vzniku rôznorodých stresových situácií. V rámci práce sme skúmali výskyt percipovanej záťaže vyplývajúcej z psychopatologických symptómov a sledovali sme ako táto záťaž súvisí s jednotlivými subsystémami psychologickej imunity u študentov zdravotníckych odborov. Výskumný súbor tvorili študenti pregraduálneho štúdia Slovenskej zdravotníckej univerzity (N = 210) vo veku 19 až 35 rokov (M = 21,18; SD = 2,81). Testová batéria pozostávala z položiek na zistenie základných demografických údajov, Inventára psychologickej imunitnej kompetencie a inventára SCL-90®-S. Naše výsledky ukázali, že klinicky významné symptómy psychopatológie aktuálne vníma vysoký podiel študentov (80,95%). Konkrétne symptómy anxiety percipovalo 60,95%, depresie 65,71% a neistoty v sociálnom kontakte 70,48% študentov. Výsledky taktiež potvrdili štatisticky významnú negatívnu koreláciu medzi psychologickou imunitou a aktuálnou psychickou záťažou. Naše zistenia slúžia aj pre podporu validity Modelu psychologického imunitného systému a korešpondujú so závermi doposiaľ realizovaných zahraničných štúdií.
Kľúčové slová: symptómy psychopatológie, psychologický imunitný systém, študenti zdravotníctva

Abstract: Stress experienced in the university environment contributes greatly to the development of psychopathological symptomatology. Students in health disciplines are exposed to high demands during their studies, which leads to the emergence of various stressful situations. In this study, we investigated the occurrence of perceived burden resulting from psychopathological symptoms and observed how this burden is related to different subsystems of psychological immunity. The study population consisted of undergraduate students from the Slovak Medical University (N = 210) aged 19 to 35 years (M = 21.18; SD = 2.81). The test battery consisted of questions to ascertain basic demographic data, the Psychological Immune Competence Inventory, and the SCL-90®-S inventory. Our results showed that a high proportion of students in our study population currently perceived clinically significant symptoms of psychopathology (80.95%), specifically symptoms of anxiety (60.95%), depression (65.71%), and interpersonal sensitivity (70.48%). The results also confirmed a statistically significant negative correlation between psychological immunity and current psychological distress. Our findings also serve to support the validity of the Psychological Immune System Model and correspond with the findings of the foreign studies conducted so far.
Key words: symptoms of psychopathology, psychological immune system, healthcare students

Úvod

Univerzitní študenti predstavujú z hľadiska prežívania záťaže vulnerabilnú skupinu. Oproti bežnej populácii sú vystavení intenzívnym stresorom a často sa u nich vyskytujú také duševné ťažkosti, ako depresia a anxieta (Larcombe, 2016). Problémy v oblasti psychického života značne sťažujú ich akademické fungovanie a majú popri výkone negatívny dopad aj na ich rodinu, kolegov a učiteľov na univerzitách (Tosevski et al., 2010). Vysoká miera zažívaného stresu je úzko prepojená s prejavmi psychopatológie. Vo vzťahu stres - psychopatológia hrá dôležitú rolu aj postoj k sebe samému. Na súbore českých študentov Kotera et al. (2021, 2022) ukázali, že vzťah medzi stresom a psychopatológiou (depresia, úzkosť) mediuje sebakritickosť, ako aj to, že sebasúcit predikuje well-being.

Čo sa špecializácie štúdia týka, zdokumentované je, že študenti medicínskych odborov zažívajú vyššiu mieru stresu ako bežná populácia (Dahlin et al., 2005) a vyššiu mieru stresu a akademického vyhorenia, než študenti iných odborov (Dyrbye, 2008, Salam et al., 2013). Hlavným zdrojom stresu je u nich akademická sféra, ako skúšanie a veľké množstvo učiva (Salam et al., 2013). Pôsobiacimi stresormi môžu byť aj faktory vyplývajúce z profesijného stresu, akými sú vysoká miera zodpovednosti, emocionálne vyčerpanie, vystavenie tabuizovaným témam, nedostatočná pozornosť vlastným neriešeným problémom a podobne (Gazdíková, 2017).

Stresujúco môže pôsobiť aj samotný charakter vysokoškolského prostredia, ktoré je málo štruktúrované a ponúka značné množstvo okamžitých odmien. Na univerzite sa kladú vysoké nároky na samostatnosť pri fungovaní. Je potrebné mať rozvinuté schopnosti plánovať a organizovať. Práve preto, adaptačný stres môžu zažívať najmä tí študenti, ktorí majú ťažkosti v oblasti sebaregulácie (Fleming, & McMahon, 2012). Väčšina univerzitných študentov sa nachádza vo vývinovo-tranzitívnom období ranej dospelosti. Ide o náročné obdobie z hľadiska utvárania vlastnej identity a to v oblasti pracovnej, aj osobnej (Arnett, 2000). Zistenia ukazujú, že až približne vo veku 25 rokov dozrieva prefrontálny kortex, čo znamená, že do dovŕšenia tohto veku je nedostatočne vyvinutá regulácia exekutívnych funkcií, je znížená schopnosť odhadovania dlhodobých dôsledkov vlastného správania, a existuje riziko impulzívneho konania (Arain et al, 2013). Obdobie ranej dospelosti je zároveň vysoko rizikovým časom pre rozvoj viacerých duševných porúch (Auerbach, 2016).

Sumárne môžeme konštatovať, že študenti vysokých škôl z medicínskych odborov sú vystavení rôznorodým stresorom a že pre úspešné zvládnutie požiadaviek školy by mali disponovať schopnosťami, ktoré im umožnia adaptívne prekonávať ťažkosti.

Individuálne charakteristiky a miera odolnosti jednotlivca súvisia s výskytom a intenzitou stresom indukovaných symptómov (Lee et al., 2019). V posledných rokoch sa intenzívne skúmajú rôzne protektívne premenné, ktoré majú jednotlivca chrániť pred negatívnymi dôsledkami stresu. V rámci úsilia stanoviť kritériá efektívneho fungovania osobnosti v kontexte vyrovnávania sa so stresom, bol predstavený aj komplexný model psychologického imunitného systému profesora psychológie, Attilu Oláha (2021). Model prezentuje tri kritériá odolnosti voči záťaži. Prvým kritériom je tendencia k aktívnemu a optimistickému približovaniu sa k prostrediu a vlastnej sebaaktualizácii (v modeli nazývaný ako kognitívno – aproximačný subsytém). Približovanie predpokladá také kognitívne dispozičné schopnosti, ako optimizmus, interný lokus kontroly, zmysel pre koherenciu, či sebarozvoj. Druhým kritériom sú primerané monitorovacie, kreatívne, mobilizačné a exekutívne schopnosti pre nachádzanie alternatívnych riešení a aktiváciu vlastných zdrojov (v modeli nazývaný ako monitorujúco-kreatívno-exekutívny subsystém). Ide o kompetencie ako sebaúčinnosť, orientácia na cieľ a výzvy, kreatívny potenciál, schopnosť riešiť problémy, budovať skupiny, mobilizovať a monitorovať sociálne zdroje. Posledným kritériom je, že tieto procesy musia byť riadené a stabilizované dobre fungujúcimi sebaregulačnými schopnosťami. Efektívne približovanie je podľa modelu stabilizované prostredníctvom kontroly impulzivity a emócií, monitorovanie prostredníctvom duchaprítomnosti a mobilizovanie prostredníctvom kontroly iritability a impulzivity (v modeli nazývaný ako sebaregulačný susbsystém).

Model psychologickej imunity rozširuje známy transakčný model zvládania stresu Lazarusa a Folkmanovej (1966, 1984). Systematizuje viacero už etablovaných protektívnych konštruktov pozitívnej psychológie ako optimizmus, sebaúčinnosť, zmysel pre koherenciu, interný lokus kontroly a sebaaktualizácia. Model komplexne uchopuje tie osobnostné, kognitívne, motivačné a behaviorálne dimenzie, ktoré vedú k adaptívnemu prekonávaniu nárokov každodenného života (Oláh, 2021). Preto je prínosným teoretickým rámcom aj pre pochopenie jednotlivca v kontexte klinických symptómov psychopatológie.

Vzhľadom na riziko psychopatologických prejavov u študentov medicínskych odborov sme sa rozhodli preskúmať vzťah medzi výskytom vybraných symptómov psychopatológie (depresia, úzkosť a neistota v sociálnom kontakte) a kritériami optimálneho fungovania osobnosti v kontexte teoretického modelu psychologickej imunity u tejto skupiny. Predpokladali sme, že aktuálne vnímaná záťaž vyplývajúca z jednotlivých symptómov psychopatológie bude negatívne korelovať s mierou psychologickej imunity, ako aj jej subsystémami.

Súbor a metódy

Výskumný súbor tvorili študenti a študentky pregraduálneho štúdia Slovenskej zdravotníckej univerzity, konkrétne študijných odborov ošetrovateľstvo, pôrodná asistencia, fyzioterapia, verejné zdravotníctvo, urgentná zdravotná starostlivosť a rádiologická technika v prvom a treťom ročníku štúdia. Do výskumu bolo zapojených spolu 210 študentov vo veku 19 až 35 rokov (M = 21,18; SD = 2,81), pričom žien bolo 161, mužov 38 a 11 účastníkov neuviedlo svoj rod.

Pre zber dát bola použitá testová batéria pozostávajúca z dotazníku pre zmapovanie základných demografických údajov, Inventára psychologickej imunitnej kompetencie (Oláh, 2021) a SCL-90®-S (Pulkrabková, 2020). Dáta boli zosnímané na základe oficiálnych inštrukcií k použitým metodikám a následne spracovávané prostredníctvom štatistického programu IBM SPSS Statistics, ver. 23.

Inventár psychologickej imunity (Oláh, 2021) bol navrhnutý na meranie duševnej odolnosti a copingovej kapacity jednotlivca. Pozostáva z 80-tich položiek, ktoré sýtia 16 faktorov: pozitívne myslenie, zmysel pre koherenciu, zmysel pre kontrolu, zmysel pre sebarozvoj, orientácia na zmeny a výzvy, sociálne monitorovanie, orientácia na cieľ, kreatívny koncept self, riešenie problémov, sebaúčinnosť, kapacita pre sociálnu mobilizáciu, kapacita pre budovanie skupín, duchaprítomnosť, kontrola impulzivity, emocionálna kontrola a kontrola iritability. Faktory sú rozdelené do troch subsystémov: kognitívno-aproximačný, monitorujúco-kreatívno-exekutívny a sebaregulačný.

SCL-90®-S (Pulkrabková, 2020) je určený na hodnotenie vnímanej psychickej záťaže. Poskytuje základnú diagnostiku v rámci deviatich škál: agresivita/hostilita, úzkosť, depresivita, paranoidné myslenie, fobická úzkosť, psychoticismus, somatizácia, neistota v sociálnom kontakte a kompulzivita, okrem toho meria tri globálne indexy pre zachytenie celkového psychického distresu, počtu a intenzity vnímaných symptómov. V rámci práce sme sa zamerali na štyri škály: depresivita, anxieta, neistota v sociálnom kontakte a na celkovú intenzitu psychickej záťaže.

Výsledky

V Tabuľke 1 sú výsledky deskriptívnej štatistiky vnímaných telesných a psychických symptómov nameraných pomocou SCL-90®-S. Dáta sú rozdelené aj podľa rodu, nakoľko nástroj má odlišné normy pre mužov a ženy. Pre účely spracovania dát z hľadiska rodu sme zo štatistického súboru vylúčili 11 respondentov, ktorí neuviedli svoj rod.

Tabuľka 1. Priemerné skóre vybraných škál dotazníku SCL-90®-S u študentov zdravotníckych odborov

N = celkový počet participantov; n1 = celkový počet mužov; n2 = celkový počet žien; GSI = index celkovej psychickej záťaže; ANX = úzkosť; DEP = depresivita; INT = neistota v sociálnom kontakte; SD = smerodajná odchýlka; M = priemer

V Tabuľke 2 je zobrazená početnosť a percentuálne zastúpenie študentov podľa závažnosti percipovaných symptómov. Študenti sú zaradení do jednej z 5 kategórií na základe svojho T-skóre (T-skóre v norme, mierne, stredne, silne a veľmi silne zvýšené T-skóre), ktoré bolo namerané prostredníctvom inventára SCL-90®-S. Ak T-skóre je väčšie ako 60, hovoríme o klinicky významnej záťaži. Celková klinicky významná záťaž bola nameraná až u 170 participantov (80,95 %). V prípade úzkosti bola klinicky významná záťaž zistená u 128 participantov (60,95 %), v prípade depresie u 138 participantov (65,71%) a v prípade neistoty v sociálnom kontakte u 148 participantov (70,48%).

Tabuľka 2. Početnosť a percentuálne zastúpenie študentov podľa závažnosti percipovaných symptómov nameraných prostredníctvom SCL-90®-S
[5]
N = celkový počet participantov; n1 = celkový počet mužov; n2 = celkový počet žien; GSI = index celkovej psychickej záťaže; ANX = úzkosť; DEP = depresivita; INT = neistota v sociálnom kontakte

Čo sa týka vzťahu medzi psychologickou imunitou a jej subsytémov a psychopatologickými symptómami, dáta preukázali signifikantne negatívne vzťahy. Výsledky prezentujeme v Tabuľke 3.

Tabuľka 3. Výsledky Spearmanovej korelácie psychologickej imunity a jej troch subsystémov s vybranými škálami dotazníka SCL-90®-S

**. Korelácia je signifikantná na úrovni 0,01 (obojstranne).
GSI = index celkovej psychickej záťaže; ANX = úzkosť; DEP = depresivita; INT = neistota v sociálnom kontakte; PI = psychologická imunita; KAS = kognitívno-aproximačný subsystém; MKES = monitorujúco-kreatívno-exekutívny subsystém; SRS = sebaregulačný subsystém

Diskusia

Naše výsledky poukázali na vysokú mieru percipovanej psychickej záťaže univerzitných študentov zdravotníckych odborov. Z nami sledovaných troch škál (depresivita, anxieta a neistota v sociálnom kontakte), respondenti dosiahli najvyššie hodnoty v škále neistota v sociálnom kontakte. Ide o škálu, ktorá sa zameriava na mapovanie prežívania vlastnej nedostatočnosti v porovnaní s druhými, ktoré sa prejavuje znižovaním vlastnej hodnoty, akútnou neistotou a negatívnym očakávaním v súvislosti s kontaktom s inými ľuďmi (Pulkrabková, 2020). Na tejto škále klinicky významnú záťaž pociťovalo až 70,48% z nami sledovaných respondentov. Neistota v sociálnom kontakte môže vznikať aj v dôsledku konfrontácie vlastného výkonu a výkonu iných, čo sa prejavuje ako perfekcionizmus a potreba vysokého výkonu, ktoré u zdravotníkov preukázali napríklad Eley et al., (2022). V metaanalýze zameranej na súvislosť medzi rodičovskými očakávaniami a perfekcionizmom bolo zistené, že postupom času sa zvyšuje miera rodičovských očakávaní a kritiky akademického výkonu študentov, čo má priamy súvis s maladaptívnym perfekcionizmom, súťaživosťou a individualizmom vysokoškolákov (Curran & Hill, 2022). V štúdii porovnávajúcej adaptívny a neurotický perfekcionizmus u akademicky úspešných študentov medicíny bolo zistené, že maladaptívny (neurotický) perfekcionizmus sa manifestuje ako dosahovanie dobrých akademických výsledkov za účelom kompenzácie osobných problémov, pričom títo študenti majú zároveň nerealistické nároky na seba, ako aj ostatných (Baranskaya et al., 2022). Ďalším vysvetlením vysokej neistoty v sociálnom kontakte môžu byť zameranosť na učenie sa týchto študentov (Salam et al., 2013), čo môže mať za následok menej intenzívny sociálny život, sociálnu izoláciu a prežívanie osamelosti.

Miera depresívnych a úzkostných symptómov bola v našom výskumnom súbore prekvapujúco vysoká. Na Slovensku bola na reprezentatívnej vzorke realizovaná longitudinálna štúdia prežívaného stresu a depresie počas druhej a tretej vlny pandémie koronavírusu, ktorá zistila, že v decembri 2021 prežívalo značnú až väčšinu času 27,8% ľudí depresiu a 20,5% stres (Urban & Lášticová, 2022). Longitudinálna štúdia Hajdúka et al., (2022) zároveň zistila, že počas druhej vlny pandémie koronavírusu bola prevalencia stredne ťažkej až ťažkej depresie 34,3% a anxiety 20,1% u slovenských univerzitných študentov, pričom táto prevalencia sa výrazne zvýšila oproti meraniam z roku 2018. Nami zistená úroveň depresivity a anxiety prevyšuje tieto hodnoty a spolu s výsledkami iných autorov (Kotera et al. 2022; Larcombe, 2016) potvrdzuje vulnerabilitu tejto skupiny študentov.

Ďalšia časť nášho výskumu bola zameraná na zisťovanie vzťahu medzi psychologickou imunitou a psychopatologickou symptomatikou. Psychologický imunitný systém predstavuje také protektívne a zdrojové premenné, ktoré umožňujú adaptívne zvládať psychickú záťaž a prispievajú k rozvoju a udržaniu duševného zdravia (Oláh, 2021). Výsledky nášho výskumu podporujú tento predpoklad. Ukazujú štatisticky významnú negatívnu koreláciu medzi psychologickou imunitou, vrátane jej troch subsystémov, a aktuálne vnímanými psychopatologickými symptómami frekventovaných klinických prejavov. Naše zistenia podporujú závery realizovaných zahraničných štúdií. I keď sme sa doposiaľ nestretli so žiadnou štúdiou, ktorá by skúmala psychologickú imunitu v kontexte klinicky významných symptómov psychopatológie vyjadrenej inventárom SCL-90®-S, existuje niekoľko štúdií potvrdzujúcich túto súvislosť. Zábó et al., (2022) zistili, že existuje významný negatívny vzťah medzi subsystémami psychologickej imunity a negatívnymi emocionálnymi stavmi, prežívaním osamelosti a maladaptívnymi kognitívnymi schémami. Negatívny vzťah medzi subsystémami imunity a depresiou preukázala Voitkâne (2007) a medzi subsystémami imunity a syndrómom vyhorenia Gombor (2009). Naopak, pozitívny vzťah medzi psychologickou imunitou a duševným a fyzickým zdravím bol potvrdený Oláhom (2021). Psychologická imunita vo výskumoch pozitívne korelovala aj so životnou spokojnosťou (Bóna 2014; Gombor, 2009), životnými ašpiráciami (Voitkâne, 2004), zmyslom života a prežívaním pozitívnych emócií (Zábó, Oláh, & Vargha, 2022). Psychologický imunitný systém sa ukazuje ako užitočný model, ktorý opisuje systém psychologickej obranyschopnosti a proaktívneho zvládania rôznorodých stresov. Jeho výhodou je možnosť aplikovať ho v praxi napríklad na vytvorenie individualizovaných odporúčaní založených na jedinečnom profile imunity jednotlivca, ktorý popri silných stránkach detekuje aj súbor oslabených funkcií.

Naše zistenia je potrebné interpretovať s istou mierou opatrnosti. Limitom je, že výskumný súbor nebol reprezentatívny a zároveň nebol vyvážený z hľadiska rodu. Ďalšie limity vyplývajú zo samotnej povahy seba posudzovacích nástrojov, ktoré boli vo výskume použité, ako aj z prierezového charakteru štúdie. Celkovo však výskumná práca ponúka užitočný vhľad do skúmanej problematiky v našich podmienkach.

Záver

Článok sa zameriaval na problematiku duševného zdravia študentov zdravotníckych odborov. Použitie nástroja SCL-90®-S nám umožnil detailný skríning psychologických ťažkostí respondentov, ktoré sme skúmali v súvislosti s psychologickou imunitou. Naše výsledky poukázali na frekventované prežívanie psychickej záťaže univerzitných študentov zdravotníckych odborov. Zároveň sa ukázala štatisticky významná negatívna korelácia medzi psychologickou imunitou a percipovanou psychickou záťažou. Uvedené zistenia podporujú validitu modelu psychologického imunitného systému. Zároveň poukazujú na dôležitosť podpory duševného zdravia študentov zdravotníckych odborov.

Autorky:
PhDr. Kristína Široká
ORCID: 0000-0002-9908-8107
Mgr. et Mgr. Annamária Antalová, PhD.
ORCID: 0000-0001-5642-7941
doc. PhDr. Daniela Čechová, PhD.
ORCID: 0009-0001-5695-1310

Poďakovanie: Príspevok vznikol vďaka projektu APVV: „Analýza psychoneuroimunologických parametrov zdravia vo vybraných skupinách slovenskej populácie“ Evidenčné číslo projektu: APVV-22-0160.
Srdečná vďaka patrí všetkým študentom Slovenskej zdravotníckej univerzity, ktorí sa zapojili do výskumu, ako aj vedeniu LF SZU za to, že umožnilo realizáciu tohto výskumu.

Zoznam bibliografických odkazov

ARAIN, Mariam, HAQUE, Maliha, JOHAL, Lina, MATHUR, Puja, NEL, Wynand, RAIS, Afsha, SANDHU, Ranbir, SHARMA, Sushil. 2013. Maturation of the adolescent brain. In Neuropsychiatric disease and treatment. ISSN 1178-2021, 2013, 9, 449–461. https://doi.org/10.2147/NDT.S39776 [6].

ARNETT, Jeffrey Jensen. 2000. Emerging Adulthood: A Theory of Development From the Late Teens Through the Twenties. In American Psychologist. ISSN 0003-066X, 2000, 55, 5, 469-480.

AUERBACH, Randy P., et al. 2016. Mental disorders among college students in the World Health Organization World Mental Health Surveys. In Psychological Medicine. ISSN 1469-8978, 2016, 46,14, 2955-2970.

BARANSKAYA, L., ZHURAVSKAYA, K., IVANOVA, V. 2022. Adaptive and maladaptive perfectionism of graduating medical students. In European Psychiatry. ISSN 0924-9338, 65, S1 https://doi.org/10.1192/j.eurpsy.2022.1712 [7].

BÓNA, Krisztina. 2014. An exploration of the Psychological Immune System in Hungarian gymnasts. Ph.D. thesis. Finland: University of Jyväskylä, 2014.

CURRAN, Thomas, HILL, Andrew, P. 2022. Young people’s perceptions of their parents’ expectations and criticism are increasing over time: Implications for perfectionism. In Psychological Bulletin. ISSN 0033-2909, 2022, 148, 1-2, 107–128. https://doi.org/10.1037/bul0000347 [8].

DAHLIN, Marie, JONEBORG, Niels, RUNESON, Bo. 2005. Stress and depression among medical students: A cross-sectional study. In Medical Education. ISSN 365-2923, 2005, 39, 6, 594-604. https://doi.org/10.1111/j.1365-2929.2005.02176.x [9].

DYRBYE, Liselotte, et al. 2008. Burnout and suicidal ideation among U.S. medical students. In Annals of Internal Medicine. ISSN 1539-3704, 2008, 149, 5, 334-41.

ELEY, Dian, S., LEUNG, Janni, CLONINGER, Kevin, M. 2022. A longitudinal cohort study observed increasing perfectionism and declining resilience, ambiguity tolerance and calling during medical school which is not explained by student personality. In BMC Med Educ. ISSN 1472-6920, 2022, 22, 1, 784 . https://doi.org/10.1186/s12909-022-03850-5 [10].

FLEMING, Andrew, P., MCMAHON, Robert, J. 2012. Developmental Context and Treatment Principles for ADHD Among College Students. In Clinical Child and Family Psychology Review. ISSN 1573-2827, 2012, 2012, 15, 303-329. https://doi.org/10.1007/s10567-012-0121-z [11].
GAZDÍKOVÁ, Katarína. 2017. Syndróm vyhorenia u zdravotníckych pracovníkov. In Via Practica. ISSN 1336-4790, 2017, 14, 4, 178–185.

GOMBOR, A. 2009. Burnout in Hungarian and Swedish Emergency Nurses: demographic Variables, Work Related Factors, Social Support, Personality, and Life Satisfaction as Determinants of Burnout. Ph.D. thesis. Budapest (HU): University of Eötvös Lorand, 2009.

HAJDÚK, Michal, et al. 2022. Depression and anxiety among College Students in Slovakia – Comparison of the Year 2018 and during COVID-19 pandemic. In Bratislava Medical Journal. ISSN 1336-0345, 2022, 123, 01, 44-49.

KOTERA, Yasuhiro, DOSEDLOVA, Jaroslava, ANDRZEJEWSKI, Denise, KALUZEVICIUTE, Greta, SAKAI, Makoto. 2021. From stress to psychopathology: Relationship with self-reassurance and self-criticism in Czech University students. In International Journal of Mental Health and Addiction. ISSN 1557-1882, 2021, 20, 4, 2321-2332. https://doi.org/10.1007/s11469-021-00516-z [12].

KOTERA, Yasuhiro, MAYBURY, Sarah, LIU, Gillian, COLMAN, Rory, LIEU, Jenai, DOSEDLOVÁ, Jaroslava. 2022. Mental Well-Being of Czech University Students: Academic Motivation, Self-Compassion, and Self-Criticism. In Healthcare. ISSN 2227-9032, 2022, 10, 11, 2135. https://doi.org/10.3390/healthcare10112135 [13].

LARCOMBE, Wendy et al. 2016. Prevalence and socio-demographic correlates of psychological distress among students at an Australian university. In Studies in Higher Education. ISSN 0307-5079, 2016, 41, 6, 1074-1091.

LAZARUS, Richard S. 1966. Psychological stress and the coping process. 1966. 466 s.

LAZARUS, Richard S., FOLKMAN, Susan. 1984 Stress, appraisal, and coping. Springer publishing company, 1984. 460 s. ISBN 10: 0826141919

LEE, Dongyun, LEE, So-Jin, PARK, Chul-Soo, KIM, Bong-Jo, LEE, Cheol-Soon, CHA,
Boseok, SEO, Ji-Yeong, CHOI, Jae-Won. 2019. The Mediating Effect of Impulsivity on Resilience and Depressive Symptoms In Korean Conscripts. In Psychiatry investigation. ISSN 1976-3026, 16, 10, 773–776. https://doi.org/10.30773/pi.2019.04.02.3 [14]

OLÁH, Attila. 2021. Anxiety, Coping, and Flow: Empirical studies in interactional perspective. Budapest: Trefort Kiadó, 2021. 271 s. ISBN: 978 963 454 7075.

PULKRABKOVÁ, Alice. 2020. SCL-90®-S. Symptom-Checklist-90®-Standard. Praha: Testcentrum.

SALAM, Abdus., RAYNUHA Mahadevan, AMIR Abdul Rahman, NORSYAFIQAH Abdullah, AIMI Aquilah Abd Harith, CHU Pei Shan. 2014. Stress among first and third year medical students at Universiti Kebangsaan Malaysia. Pakistan Journal of Medical Sciences. 2014, 31, 1. https://doi.org/10.12669/pjms.311.6473 [15]

TOSEVSKI, Dusica L., MILOVANCEVIC, Milica P., GAJIC, Sveta, D. 2010. Personality and psychopathology of university students. In Current Opinion in Psychiatry. ISSN 1473657, 2010, 23, 1, 48-52.

URBAN, Kamila, LÁŠTICOVÁ, Barbara. 2022. Faktory ovplyvňujúce vnímaný stres a depresívne prežívanie počas 2 . a 3 . vlny pandémie COVID-19. In ČAVOJOVÁ, Vladimíra, HALAMA, Peter. Prežívanie a dôsledky pandémie COVID-19 na Slovensku: Pohľad sociálnych vied. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, 2022, s. 24-30. ISBN 978-80-89524-70-9.

VOITKÂNE, Sarmīte. 2004. Goal Directedness in Relation to Life Satisfaction, Psychological Immune System and Depression in First-semester University Students in Latvia. In Baltic Journal of Psychology. ISSN 1407-768X, 2004, 5, 2, 19–30.

ZÁBÓ, Virág, OLÁH, Attila, VARGHA, András. 2022. A new complex mental health test in a positive psychological framework. In Frontiers in Psychology. ISSN 1664-1078, 2022, 13, 775622.