The importance of digital health literacy in seniors from a nursing perspective

Abstrakt: Charakteristickým javom demografického vývoja v Slovenskej republike je starnutie populácie. Nárast oblasti tzv. digitálneho zdravia predstavuje riziko prehlbovania nerovností v oblasti zdravia. S rozvojom digitálneho zdravia súvisí digitálna zdravotná gramotnosť, na zlepšovanie ktorej v populácii sú potrebné špecifické stratégie a intervencie. Osobitne významné sú opatrenia v cieľovej skupine seniorov, u ktorej môžu byť výrazné bariéry pri využívaní informačno-komunikačných technológií (IKT) a v prístupe na internet. Digitálna zdravotná gramotnosť predstavuje schopnosť vyhľadávať, nájsť, porozumieť a hodnotiť zdravotné informácie z elektronických zdrojov a aplikovať získané poznatky do prevencie alebo riešenia zdravotných problémov. Podpora digitálnej gramotnosti a zdravotnej gramotnosti je implementovaná aj v strategických dokumentoch Slovenskej republiky. Príspevok je zameraný na prehľad týchto strategických dokumentov aj v medzinárodných súvislostiach. Poukazuje tiež na oblasti v kontexte starostlivosti o zdravie, v rámci ktorých môžu seniori využívať IKT, a na bariéry u seniorov v asociácii s digitálnou zdravotnou gramotnosťou, ktoré je možné vo všeobecnej rovine rozdeliť na somatické, psychické a socio-ekonomické. U starších ľudí je nutné realizovať nielen aktivity na rozvoj digitálnej gramotnosti a digitálnej zdravotnej gramotnosti na národnej úrovni, ale aj na lokálnej úrovni, a tiež v priamom kontakte pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Významnú pozíciu v tejto oblasti majú sestry ako najpočetnejšia skupina zdravotníckych pracovníkov. Ako efektívne intervencie sestier v podpore zdravotnej gramotnosti u seniorov je možné využiť edukačné aktivity, komunikáciu, participáciu na celoživotnom vzdelávaní seniorov, kooperáciu s podpornými osobami seniora a opatrovateľmi, s klubmi a svojpomocnými skupinami seniorov a multidisciplinárnu spoluprácu. Sestry ako kategória zdravotníckych pracovníkov pôsobiaca na rôznych pracoviskách ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti, a tiež v zariadeniach sociálnych služieb, môžu efektívne ovplyvňovať aj rozvoj kritického myslenia u seniorov, ktoré by malo byť v centre záujmu súčasne s rozvojom IKT a rôznych informačných zdrojov.
Kľúčové slová: Digitálna zdravotná gramotnosť. Senior. Ošetrovateľstvo. Sestra. Internet. Kritické myslenie.

Abstract: A characteristic phenomenon of demographic development in the Slovak Republic is the aging of the population. The increase in the area of the so-called of digital health poses the risk of deepening health inequalities. The development of digital health is related to digital health literacy, for the improvement of which specific strategies and interventions are needed in the population. Measures in the target group of seniors are particularly important, for which there may be significant barriers in the use of information and communication technologies (ICT) and in accessing the Internet. Digital health literacy is the ability to search, find, understand and evaluate health information from electronic sources and to apply the acquired knowledge to the prevention or solution of health problems. Support for digital literacy and health literacy is also implemented in the strategic documents of the Slovak Republic. The contribution is focused on an overview of these strategic documents also in international contexts. It also points to areas in the context of health care in which seniors can use ICT, and to barriers for seniors in association with digital health literacy, which can be broadly divided into somatic, psychological and socio-economic. For older people, it is necessary to implement not only activities for the development of digital literacy and digital health literacy at the national level, but also at the local level, and also in direct contact when providing health care. Nurses have an important position in this field as the most numerous group of healthcare workers. Educational activities, communication, participation in the lifelong education of seniors, cooperation with senior support persons and caregivers, clubs and self-help groups of seniors, and multidisciplinary cooperation can be used as effective interventions by nurses in promoting health literacy among seniors. Nurses as a category of healthcare workers working in various workplaces of ambulatory and institutional health care, as well as in social service facilities, can effectively influence the development of critical thinking among seniors, which should be in the center of interest at the same time as the development of ICT and various information sources.
Keywords: Digital health literacy. Senior. Nursing. Nurse. The Internet. Critical thinking.

Úvod

Zmeny v spojitosti s prechodom na informačnú spoločnosť sprevádzajú variabilné problémy súvisiace vo veľkej miere so zvyšujúcou sa zložitosťou informačno-komunikačných technológií (IKT), ktorá prehlbuje riziko digitálnej exklúzie. Otázka digitálnej gramotnosti je tak čoraz pertraktovanejšou témou najmä v kontexte ekonomického rastu a snahy o zabezpečenie digitálnej integrácie skupín obyvateľov ohrozených vyčlenením z informačnej spoločnosti, kam nepochybne patria aj seniori (Skyba, 2017). Dokument Agenda 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj zdôrazňuje šírenie IKT a globálnu prepojenosť, čo má veľký potenciál urýchliť pokroky v ľudskej činnosti, preklenutie digitálnej priepasti a rozvoj vedomostnej spoločnosti (WHO, 2021).

Charakteristickým javom demografického vývoja v Slovenskej republike je starnutie populácie, ktoré je dôsledkom hlavne výrazne dlhodobej klesajúcej pôrodnosti a stabilizácie mier úmrtnosti v posledných rokoch. U seniorov bude veľmi dôležité zapájanie sa do iniciatív zameraných na aktívne a zdravé starnutie, ktoré bude prispievať k zdravšiemu a kvalitnejšie strávenému životu ľudí v dôchodcovských kategóriách a k ich dlhodobej samostatnosti (MZ SR, 2022). Seniori ako početná skupina populácie sú v riziku digitálnej exklúzie aj v súvislosti so zdravím a zdravotnou starostlivosťou.

Nárast oblasti tzv. digitálneho zdravia predstavuje riziko prehlbovania nerovností v oblasti zdravia. World Health Organization – WHO (2021) vo svojej stratégii odporúča podporu globálnej spolupráce a napredovania v prenose vedomostí o digitálnom zdraví, pokračovanie v implementácii stratégií národného digitálneho zdravia, posilňovanie riadenia digitálneho zdravia na globálnej, regionálnej a národnej úrovni a obhajobu zdravotníckych systémov zameraných na ľudí, ktoré umožňujú digitálne zdravie.
S rozvojom digitálneho zdravia súvisí digitálna zdravotná gramotnosť, na zlepšovanie ktorej v populácii sú potrebné špecifické stratégie a intervencie. Osobitne významné sú opatrenia v cieľovej skupine seniorov, u ktorej môžu byť výrazné bariéry pri využívaní IKT a v prístupe na internet. Na týchto opatreniach môžu participovať aj sestry ako najpočetnejšia skupina zdravotníckych pracovníkov pôsobiaca na rôznych typoch pracovísk. Sestry v osobnom kontakte so seniormi, ktorým poskytujú ošetrovateľskú starostlivosť, môžu realizovať edukačnú činnosť aj so zameraním na podporu digitálnej zdravotnej gramotnosti s využitím efektívnej komunikácie a kooperácie s podpornými osobami seniora. Súčasne s podporou digitálnej zdravotnej gramotnosti je u starších ľudí dôležitý aj rozvoj kritického myslenia.

Digitálne technológie sú v súčasnosti neoddeliteľnou súčasťou každodenného života a svetová populácia nebola nikdy viac prepojená. Inovácie, najmä v digitálnej sfére, prebiehajú v bezprecedentnom rozsahu. Napriek tomu zostáva ich aplikácia do zlepšenia zdravia obyvateľstva do značnej miery nevyužitá a existuje obrovský priestor na využitie digitálnych zdravotných riešení. WHO upozorňuje na využívanie potenciálu digitálnych technológií a inovácií v oblasti zdravia na urýchlenie globálneho dosahovania zdravia a blahobytu (WHO, 2024). V tejto súvislosti sa dostáva do popredia pojem digitálne zdravie. Ekosystém digitálneho zdravia zahŕňa:

• riadenie eHealth – národné, regionálne a globálne eHealth koordinačné nástroje,
• elektronické zdravotné záznamy – informácie o zdravotnom stave každého pacienta zaznamenané v digitálnom formáte,
• normy a interoperabilita – komunikácia medzi rôznymi technológiami a softvérovými aplikáciami, používanie štandardov pre efektívnu, presnú a spoľahlivú výmenu a používanie údajov,
• telemedicína – poskytovanie zdravotníckych služieb pomocou IKT, najmä tam, kde vzdialenosť je prekážkou pri prijímaní zdravotnej starostlivosti,
• mHealth – medicína a verejné zdravie podporované mobilnými zariadeniami, ako sú mobilné telefóny, zariadenia na monitorovanie pacientov a iné bezdrôtové zariadenia,
• digitálna zdravotná gramotnosť – súbor zručností, vedomostí a postojov, ktoré človek potrebuje, aby sa mohol funkčne rozvíjať v informačnej spoločnosti,
• sociálne siete – využívanie sociálnych sietí pri podpore zdravia,
• veľké dáta – využitie nekonvenčných údajov na rozhodovanie v oblasti verejného zdravia (EuroHealthNet, 2019).

Aj v podmienkach Slovenskej republiky sa v posledných rokoch realizujú intervencie v rámci eHealth, telemedicíny a teleošetrovateľstva. eHealth označuje elektronizované a informatizované zdravotníctvo. Vo všeobecnosti ide o elektronický servis a službu zameranú na prevenciu ochorení a zachovanie či obnovu zdravotnej kondície obyvateľstva. Na to sú využité IKT, ktoré sú podriadené diagnostike, liečbe, preventívnym opatreniam, sledovaniu a riadeniu v oblasti zdravia a zdravého životného štýlu. Telemedicína je považovaná za súčasť eHealth a znamená spojenie lekárskej informatiky a telekomunikácie umožňujúce najmä diaľkový prenos dát, konzultačnú činnosť a vzdialené poskytovanie zdravotníckych a príbuzných služieb (napr. z oblasti psychológie, vzdelávania a podobne). Súčasná terminológia telemedicínu vzťahuje k IKT (Středa, Hána, 2016). Teleošetrovateľstvo je definované ako využívanie IKT pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti „na diaľku“, teda v prípade, ak je medzi pacientom a sestrou veľká fyzická vzdialenosť (Slezáková a kol., 2022). Plné využitie nástrojov a inovácií 21. storočia ako komunikačných technológií (digitálne záznamy, telemedicína a eHealth) a sociálnych médií sa môže podieľať na lepšej a nákladovo efektívnejšej starostlivosti. Dôležitým princípom je vnímanie pacienta ako partnera pri zachovaní zodpovednosti za výsledok jeho liečby (MZ SR, 2022).

Digitálna transformácia zdravotnej starostlivosti znamená virtuálnu starostlivosť, monitorovanie pacienta na diaľku, využívanie umelej inteligencie, analýza veľkých súborov dát, využívanie smart zariadení, vytváranie platformy údajov a využívanie nástrojov umožňujúcich výmenu a ukladanie údajov a nástrojov na vzdialené snímanie a výmenu údajov, zdieľanie relevantných informácií v rámci vytvárania zdravotného ekosystému. Digitalizácia v zdravotníctve má vplyv na zabezpečenie kontinuálnej starostlivosti s potenciálom na zlepšenie zdravia, zlepšenie lekárskej diagnostiky a liečby založenej na rozhodnutiach v súvislosti s dostupnými údajmi, využívanie tzv. digitálnej terapie, realizáciu klinického skúšania, samoriadenie starostlivosti a poskytovanie starostlivosti zameranej na človeka, ako aj získavanie vedomostí, zručností a kompetencií zdravotníckych pracovníkov viac založených na dôkazoch (WHO, 2021). Osobitnou oblasťou je celosvetový trend expanzie mobilných aplikácií na podporu zdravotného správania pri zvládaní chorôb, úprave životného štýlu a navigácii v zdravotníctve (Levin-Zamir, Bertschi, 2019).

V súvislosti s ekosystémom digitálneho zdravia a jeho komponentmi sa dostáva do popredia nevyhnutnosť rozvoja nielen digitálnej gramotnosti, ale v súvislosti so zdravím predovšetkým digitálnej zdravotnej gramotnosti. Digitálna zdravotná gramotnosť predstavuje schopnosť vyhľadávať, nájsť, porozumieť a hodnotiť zdravotné informácie z elektronických zdrojov a aplikovať získané poznatky do prevencie alebo riešenia zdravotných problémov (EuroHealthNet, 2019). Digitálne informácie nadobúdajú v spoločnosti čoraz väčší význam. Digitálna zdravotná gramotnosť občanov je základným prvkom pre úspešné zavádzanie elektronického zdravotníctva. Zdravotná gramotnosť je schopnosť vyhľadať, pochopiť, posúdiť a použiť informácie týkajúce sa zdravotnej starostlivosti, prevencie alebo podpory zdravia. To si na jednej strane vyžaduje osobné zručnosti a na druhej strane priaznivé rámcové podmienky, ako je poskytovanie informácií v zrozumiteľnom jazyku. Používanie internetu na tento účel si vyžaduje ďalšie zručnosti (Úradný vestník Európskej únie, 2019).

Zdravotná gramotnosť je o tom, ako jasne komunikovať informácie o zdraví a správne im rozumieť. Zdravotná gramotnosť je dôležitá vo všetkých bodoch v rámci kontinuity starostlivosti o zdravie – od pohody a zdravia, cez prevenciu a detekciu chorôb až po diagnostiku a rozhodovanie, ako aj liečbu a starostlivosť o seba (Osborne, 2018). Zdravotná gramotnosť podľa WHO predstavuje kognitívne a sociálne zručnosti, ktoré určujú motiváciu a schopnosť jednotlivcov získať prístup k informáciám, porozumieť im a využívať ich spôsobmi, ktoré podporujú a udržiavajú dobré zdravie (Parnell, 2015). Zdravotná gramotnosť je v súčasnosti považovaná za jeden zo spôsobov ako predchádzať zdravotným problémom a chrániť zdravie, ale aj ako organizovať neočakávané situácie alebo problémy týkajúce sa zdravotného stavu (Čakloš, Bóriková, 2020). Zručnosti v oblasti zdravia zahŕňajú aj porozumenie základným informáciám o zdraví a poznanie toho, ako získať prístup k informáciám a využívať zdravotnícke služby (Beňadiková a kol., 2023). U seniorov je to schopnosť porozumieť inštrukciám zameraným na realizáciu preventívnych činností a spoluprácu v liečbe ochorení (Zrubáková, 2023).

Zdravotná gramotnosť je aj vo vyššom veku veľmi dôležitá a významne ovplyvňuje liečebno-preventívnu starostlivosť. V tejto etape ľudského života je však spojená s najväčším počtom prekážok – zmeny v procese starnutia, úroveň kognitívnych funkcií, zdravotný stav pacienta, sociálno-ekonomický status, demografické charakteristiky (vek, vzdelanie, pohlavie, atď.). Úlohou zdravotníckych pracovníkov je podporovať zdravotnú gramotnosť, pomôcť pri identifikovaní a odstránení rizikových faktorov brániacich efektívnemu získavaniu informácií, pomôcť prekonať strach z digitálnych médií a zabezpečiť zrozumiteľnosť údajov. Zdravotná starostlivosť a poskytovanie služieb závisí od toho, či sú jednotlivci schopní nielen správne pochopiť, ale predovšetkým použiť odborníkmi poskytnuté informácie (Zrubáková, Magerčiaková, 2023).

Aktívne zapojenie seniorov do sféry digitalizácie prekonáva zaužívané stereotypy v povedomí spoločnosti – exklúzia seniorov z informačnej spoločnosti a nepotrebnosť uspokojovať ich potreby a záujmy v oblasti IKT. Moderným technológiám sa veľmi aktívne venujú najmä mladí ľudia a stredná generácia, avšak u society seniorov je digitálna gramotnosť na nižšej úrovni, čiže ide o vedomostnú nerovnosť – tzv. „znalostnú priepasť“, ktorú je potrebné prelomiť. Súčasná informačná spoločnosť, predikujúca nástup post-informačnej spoločnosti, ako aj aktívna existencia seniorov v nej, v súvislosti so saturáciou sekundárnych potrieb a záujmov seniorov, si vyžaduje aktívny prístup k starnutiu prostredníctvom vzdelávania (celoživotného vzdelávania), a to napr. neformálnym vzdelávaním v oblasti IKT. Pri tomto vzdelávaní je potrebné vziať do úvahy, že pri nadobúdaní kompetencií vo sfére moderných technológii má človek vo vyššom veku určité obmedzenia z hľadiska osobitostí obdobia sénia, sociálno- ekonomického statusu, ale aj možností vzdelávania. V tomto smere môže byť dôležitým facilitujúcim faktorom poradenstvo pri vzdelávaní seniorov, ktoré adekvátnym spôsobom usmerní získavanie a zvládanie potrebných kompetencií pre prácu s modernými IKT a ich následné uplatnenie pri práci s digitálnymi technológiami. Ak už senior disponuje digitálnou gramotnosťou je pre neho diapazón možností moderného vzdelávania prostredníctvom IKT bez limitov (Mayer, Lenhardtová, 2017). Pri využívaní digitálneho prostredia viac ako polovica seniorov navštevuje webové stránky a viac ako tretina sleduje sociálne siete a diskusné fóra. Digitálne zdatní seniori využívajú tiež elektronickú komunikáciu so svojim zdravotníckym zariadením a aplikácie zamerané na zdravie vo svojom smartfóne (ÚVZ SR, 2019).

Podpora digitálnej gramotnosti a zdravotnej gramotnosti je implementovaná aj v strategických dokumentoch Slovenskej republiky. Rozvoj týchto typov gramotnosti má výrazný vplyv na úroveň digitálnej zdravotnej gramotnosti. V Strategickom rámci starostlivosti o zdravie pre roky 2014 – 2030 (2013) je Prioritná oblasť 1 zameraná na tieto oblasti: Investícia do vlastného zdravia počas celého životného cyklu a vytváranie možností pre posilňovanie zodpovednosti občanov za zdravie. Programy podpory zdravia založené na princípoch zapojenia ľudí do aktivít posilňujúcich ich mentálne a fyzické kapacity predstavujú individuálny a spoločenský prínos (vytváranie lepších podmienok pre zdravý spôsob života, zlepšenie zdravotnej gramotnosti, podpora samostatnosti a pod.).

Národný program aktívneho starnutia na roky 2021 – 2030 (2021) uvádza zistenia týkajúce sa digitálnej gramotnosti starších ľudí a zvládania moderných komunikačných prostriedkov a technológií v digitalizovanej ére. Digitálna gramotnosť na vyššej ako základnej úrovni je na Slovensku u osôb do 74 rokov porovnateľná s priemerom Európskej únie. Zaostávanie je prítomné až u osôb nad 75 rokov. Absencia digitálnej gramotnosti starších ľudí pritom môže znižovať ich prístup k verejným zdrojom a službám, k potrebným informáciám a nástrojom spoločenskej participácie, a to ako v platenom zamestnaní, tak v realizácii širokého rozsahu individuálne a spoločensky prospešných aktivít. Z hľadiska vyhodnotenia predpokladov a kapacít pre aktívne starnutie sa na základe komparatívnych zisťovaní na Slovensku do budúcnosti javia ako rizikové najmä nižšia dĺžka dožitia ľudí, osobitne dožitia v zdraví; nižšie zastúpenie starších osôb s vysokoškolským vzdelaním, no najmä zaostávajúca úroveň ich digitálnej gramotnosti; rovnako vekom klesajúca intenzita ich osobných sociálnych kontaktov, aj v prepojení na úroveň subjektívne uvádzanej mentálnej pohody. Predpokladové (kontextové) parametre sa premietajú do výstupových parametrov, t. j. do skúseností starších ľudí s aktívnym starnutím. Na základe realizovanej analýzy možno do budúcnosti považovať za rizikový faktor aj nízku úroveň digitálnej gramotnosti starších ľudí ako predpoklad ich prístupu ku kvalitnému zamestnaniu, k informáciách, tovarom a službám, rovnako k sociálnym kontaktom.

Národná stratégia digitálnych zručností Slovenskej republiky a akčný plán na roky 2023 – 2026 (2022) poukazuje na seniorov ako na jednu zo skupín obyvateľstva, ktorá na Slovensku v digitálnych zručnostiach zaostáva najvýraznejšie. Tento fakt sa prejavil najmä počas pandémie COVID-19, počas ktorej boli definované opatrenia, ktoré v snahe obmedziť osobný kontakt medzi ľuďmi, zabránili mnohým seniorom plnohodnotne participovať na spoločenskom a ekonomickom živote. Digitálne zručnosti seniorov majú svoje uplatnenie a význam nielen v priebehu pandémie COVID-19, ale aj v perspektíve problematiky a podpory aktívneho starnutia, tzn. absencia digitálnej gramotnosti starších ľudí môže zhoršiť ich prístup k verejným zdrojom, službám, potrebným informáciám, nástrojom spoločenskej participácie, v platenom zamestnaní alebo v individuálne či spoločensky prospešných aktivitách širokého rozsahu. Z pohľadu dostupnosti digitálnych technológií zaostávajú najmä nízkopríjmové domácnosti s deťmi a seniori. Preto je dôležité navrhnúť opatrenia na zlepšenie digitálnej inklúzie.

Nedostupnosť verejne financovaných vzdelávacích programov je bariérou pre rozvoj digitálnych zručností hlavne seniorov v postproduktívnom veku. Podiel osôb vo vekovej skupine 65 – 74 rokov s aspoň základnými digitálnymi zručnosťami je aj z tohto dôvodu len 11 %, pričom priemer EÚ v rovnakej vekovej skupine je 24 %. Až každý štvrtý občan vo veku 65 – 74 rokov má nízke alebo žiadne digitálne zručnosti. Seniori tiež častejšie čelia bariére s ohľadom na dostupnosť technológií nielen na rozvoj digitálnych zručností, ale na celkové využívanie digitálnych nástrojov. Menej používajú aj počítač: podľa údajov z roku 2017 aspoň raz použilo počítač za posledných 12 mesiacov iba 39 % seniorov, čo je o 10 % menej ako priemer EÚ (Národná stratégia digitálnych..., 2022).

Význam digitálnej zdravotnej gramotnosti u seniorov je multidimenzionálny a môže pozitívne ovplyvniť rôzne oblasti v kontexte starostlivosti o zdravie. Seniori môžu využívať IKT na:

• vyhľadávanie informácií o zdraví a zdraviu prospešnom životnom štýle, laickej prvej pomoci,
• vyhľadávanie informácií o liekoch – čítanie príbalových letákov v elektronickej podobe s možnosťou ich zväčšenia,
• sledovanie inštruktážnych videí (napr. ošetrovanie rán, ošetrovanie stómií, podávanie stravy pri rôznych alternatívach enterálnej výživy a podobne),
• počúvanie podcastov o zdraví, sledovanie odborných diskusií (diskusné fóra), seminárov, atď.,
• objednávanie na vyšetrenia a preventívne prehliadky,
• vyhľadávanie kontaktov na ambulancie všeobecných lekárov a špecializované ambulancie, sledovanie recenzií jednotlivých zdravotníckych zariadení (slobodná voľba lekára a zdravotníckeho zariadenia), konzultácie alebo elektronická komunikácia s lekárom, sestrou, fyzioterapeutom a inými zdravotníckymi pracovníkmi,
• posielanie e-mailových správ s požiadavkou o elektronický predpis liekov (chronická medikácia),
• sledovanie internetových stránok jednotlivých zdravotníckych zariadení (napr. poskytované zdravotnícke služby, ordinačné hodiny, recenzie a podobne),
• využívanie mobilných aplikácií pre zdravie a záchranu života,
• využívanie monitorovacích náramkov,
• sledovanie a využívanie benefitov zdravotných poisťovní (webové stránky, mobilné aplikácie),
• sledovanie a využívanie benefitov lekární (vrátane služby zameranej na donášku liekov domov), sledovanie elektronických receptov na lieky, liečivá alebo zdravotnícke pomôcky,
• sledovanie noviniek (zdravotnícke a kompenzačné pomôcky a iné),
• sledovanie aktivít klubov a svojpomocných skupín (napr. kluby dôchodcov, kluby stomikov a ďalšie),
• nákup vitamínových doplnkov, kompenzačných pomôcok a iných produktov pre zdravie prostredníctvom e-shopu,
• sledovanie legislatívy týkajúcej sa ochrany zdravia a zdravotnej starostlivosti,
• sledovanie noviniek na internetovej stránke Ministerstva zdravotníctva SR týkajúcich sa zdravotnej starostlivosti,
• využívanie sociálnych sietí vo vzťahu k zdraviu a ďalšie.

Bariéry u seniorov v asociácii s digitálnou zdravotnou gramotnosťou je možné vo všeobecnej rovine rozdeliť na somatické, psychické a socio-ekonomické. Medzi somatické bariéry je možné zaradiť tremor rúk alebo tela či zmyslové poruchy – poruchy zraku a sluchu (Prashad, Chen, 2018). Z ďalších fyzických prekážok to môže byť prítomnosť chronického ochorenia alebo polymorbidita s obťažujúcimi symptómami, ktoré bránia využívaniu IKT (napr. imobilita, bolesť, dekubity, nauzea, vracanie a iné). Využívanie moderných technológií a úroveň digitálnej zdravotnej gramotnosti môžu byť u seniorov determinované aj poruchami výživy (malnutrícia, dehydratácia), poruchami termoregulácie, poruchami spánku, prítomnosťou závratov, instability a pádov, poruchami vyprázdňovania a inými faktormi vyplývajúcimi zo somatickej stránky.

Psychické bariéry vo vzťahu k digitálnej zdravotnej gramotnosti vyskytujúce sa u seniorov predstavuje demencia, depresia, delírium, poruchy pamäti, maladaptačné poruchy, pokles psychickej výkonnosti, únava, spomalenie psychických procesov, zhoršenie pozornosti, zmeny v emočných reakciách, zmeny osobnosti a iné.

Medzi socio-ekonomické determinanty digitálnej zdravotnej gramotnosti u seniorov patrí osamelosť, nižšia miera sociálnych kontaktov, sociálna izolácia a nezáujem o sociálnu inklúziu, inaktivita, nedostatočné finančné zabezpečenie, nevhodné podmienky bývania a ďalšie.

Aj keď sa v súčasnosti rozširuje skupina seniorov, ktorí počas produktívneho života využívali IKT v súvislosti so svojimi pracovnými povinnosťami, ich zručnosti a erudícia v tejto oblasti sa nezakladali na formálnom vzdelávaní (do školského vyučovania nemali zaradený predmet informatika), ale skôr na samoštúdiu a učení sa živelne počas reálnych životných situácii, prípadne počas krátkodobých školení pri zavádzaní IKT a rôznych počítačových programov do praxe. Seniori vo vyššom veku (nad 70 rokov) nemali pred odchodom do dôchodku takmer žiadne skúsenosti s využívaním IKT a najvýraznejší rozvoj v tejto oblasti je evidentný práve v posledných 20 rokoch. Práve mnohí z týchto seniorov sa ťažšie adaptujú na zmeny, do ktorých patrí aj využívanie moderných technológií, preto v zmysle svojich doterajších návykov preferujú informácie poskytované v rámci osobného kontaktu (face-to-face) a získavané skôr z tlačených masmédií a televízie, než z internetu. Predovšetkým u tejto skupiny starších ľudí je nutné realizovať nielen aktivity na rozvoj digitálnej gramotnosti a digitálnej zdravotnej gramotnosti na národnej úrovni, ale aj na lokálnej úrovni, a tiež v priamom kontakte napríklad pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Významnú pozíciu v tejto oblasti majú sestry ako najpočetnejšia skupina zdravotníckych pracovníkov. Ako efektívne intervencie sestier v podpore digitálnej zdravotnej gramotnosti u seniorov je možné využiť:

• Edukačné aktivity – rozširovanie vedomostí a zručností, podpora seniorov pri využívaní IKT v prospech zdravia – edukácia s využitím mobilných zariadení, tabletu a notebooku – demonštrácia využitia IKT, odporúčanie elektronických informačných zdrojov v súvislosti so starostlivosťou o zdravie, koncipovanie guidelines pre zdravotníckych pracovníkov pri práci so seniormi v súvislosti s podporou ich digitálnej zdravotnej gramotnosti, kooperácia s podpornými osobami seniora, príprava tlačených a elektronických písomných edukačných materiálov pre seniorov a ich podporné osoby, kompenzačné pomôcky pri využívaní IKT – napr. pri parciálnej imobilite seniora, odporúčanie rôznych foriem celoživotného vzdelávania so zameraním na rozvoj digitálnej gramotnosti – univerzity tretieho veku (UTV), národné a lokálne projekty zamerané na rozvoj digitálnej gramotnosti seniorov, socializácia v komunitách, kluboch a svojpomocných skupinách seniorov.
• Komunikáciu – využívanie jednoduchého vyjadrovacieho jazyka (bez odbornej terminológie) o problematike využívania IKT a elektronických informačných zdrojov v súvislosti so zdravím a zdravotnou starostlivosťou, aktívne a trpezlivé počúvanie, poskytovanie spätnej väzby, využívanie verbálnej aj neverbálnej zložky komunikácie, využívanie kompenzačných pomôcok pri komunikácii (okuliare, lupa, načúvací aparát a ďalšie).
• Participáciu na celoživotnom vzdelávaní seniorov, vrátane medzigeneračného vzdelávania – sestry môžu pôsobiť aj ako edukátorky v rámci celoživotného vzdelávania starších ľudí, napríklad prostredníctvom klubov dôchodcov, univerzít tretieho veku aj s uplatňovaním tzv. medzigeneračného vzdelávania.
• Kooperáciu s podpornými osobami seniora a opatrovateľmi, s klubmi a svojpomocnými skupinami seniorov – podpora využívania IKT a rozvoj digitálnej zdravotnej gramotnosti prostredníctvom spolupráce s rodinnými príslušníkmi alebo inými podpornými osobami seniora, prípadne s opatrovateľmi, ktorí participujú na dennej starostlivosti o staršieho človeka; participácia na aktivitách klubov a svojpomocných skupín združujúcich seniorov a ich podporné osoby – prednášková činnosť, workshopy a iné činnosti so zameraním aj na zlepšovanie digitálnej zdravotnej gramotnosti.
• Multidisciplinárnu kooperáciu – spolupráca rôznych kategórií zdravotníckych aj nezdravotníckych pracovníkov (napr. sociálnych pracovníkov) pri podpore rozvoja vedomostí a zručností seniorov pri využívaní IKT v prospech zdravia, oboznamovaní s benefitmi pri využívaní IKT a internetu, adaptácii smart zariadení seniorom, oboznamovaní o dostupných mobilných aplikáciách pre zdravie, benefitoch zdravotných poisťovní a ich využívaní, atď.

Sestry ako kategória zdravotníckych pracovníkov pôsobiaca na rôznych pracoviskách ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti, a tiež v zariadeniach sociálnych služieb, môžu efektívne ovplyvňovať aj rozvoj kritického myslenia u seniorov, ktoré by malo byť v centre záujmu súčasne s rozvojom IKT a rôznych informačných zdrojov. Kritické myslenie znamená schopnosť posúdiť nové informácie, ktoré pozorne a kriticky človek skúma z viacerých hľadísk, tvorí úsudky, posudzuje význam nových myšlienok a informácií pre svoje vlastné potreby. Ide o mentálny proces, ktorý slúži na získavanie a hodnotenie informácií a nachádzanie logických a objektívnych záverov (Štefková a kol., 2023). Uplatňovanie kritického myslenia u seniorov je čoraz významnejšie, nakoľko aj na oblasť starostlivosti o zdravie vplýva množstvo neoverených informácií a hoaxov.

Záver

Výskumy Inštitútu pre verejné otázky dlhodobo poukazujú na fakt, že Slovensko za obdobie dvoch desaťročí nadobudlo charakter digitálne rozdelenej spoločnosti. Na jednej strane stojí mladšia, vzdelanejšia, kvalifikovanejšia, sociálne silnejšia a mestskejšia časť populácie. Na druhej strane je to staršia, menej vzdelaná, nízko kvalifikovaná, sociálne slabšia, či ekonomicky neaktívna a vidiecka časť populácie. Čoraz častejšie sa tak stretávame s generačnými rozdielmi, ktoré sú dôsledkom nesúladu medzi vedomosťami a zručnosťami pri využívaní počítačov, internetu, elektronických služieb a podobne. Rozdielne adaptačné stratégie, odlišná úroveň digitálnych zručností, rozsahu a formy ich využívania tak vytvárajú v spoločnosti tzv. digitálnu priepasť (Velšic, 2023). Medzi kategóriami jednotlivcov a skupín, ktorí sú ohrození digitálnou priepasťou, môžu byť najviac postihnutí okrem iných sociálnych skupín aj seniori vo veku nad 65 rokov (medzigeneračná digitálna priepasť). Opatrenia pre lepšie digitálne začlenenie by mali byť cielené na deti zo znevýhodneného prostredia, dospelých s nízkou úrovňou digitálnych zručností a seniorov. Typ opatrení by sa mal líšiť v závislosti od charakteristík cieľovej skupiny. Tak ako sa miera a typ digitálnych zručností nevyhnutných pre moderný život líši v závislosti od veku a individuálnych potrieb rôznych skupín, líšia sa aj typy bariér pre ich lepšiu digitálnu inklúziu. Štát by sa mal preto snažiť implementovať rôzne typy politík a pristupovať ku každej cieľovej skupine individuálne (Národná stratégia digitálnych..., 2022).

Investovanie do programov, ktoré učia seniorov digitálnej gramotnosti, môžu poskytnúť príležitosti na celoživotné vzdelávanie a rast. Technológie môžu uľahčiť inovácie, ktoré im umožnia monitorovať a porozumieť vlastnému zdraviu a sledovať svoje trajektórie zdravého starnutia, čo im umožňuje lepšie rozhodovať o vlastných životoch (WHO, 2020). Riešenie problematiky digitálnej gramotnosti seniorov a osobitne aj digitálnej zdravotnej gramotnosti je nutné na rôznych úrovniach – od národnej alebo celospoločenskej až po lokálnu úroveň. Práve tu je význam pozície sestier v tejto oblasti nesporný.

Autorky:
PhDr. Mgr. Mariana Magerčiaková, PhD., MPH, MBA
Katolícka univerzita v Ružomberku, Fakulta zdravotníctva, Katedra ošetrovateľstva
PhDr. Katarína Zrubáková, PhD.
Katolícka univerzita v Ružomberku, Fakulta zdravotníctva, Katedra ošetrovateľstva

Zoznam bibliografických odkazov

BEŇADIKOVÁ, D., BÓRIKOVÁ, I., RAPČÍKOVÁ, T. 2023. Možnosti merania zdravotnej gramotnosti. [online]. In: Pro lékaře. [cit. 2024-03-20]. Dostupné na internete: https://www.prolekare.cz/en/journals/general-practitioner/2023-3-12/mozn...

ČAKLOŠ, M., BÓRIKOVÁ, I. 2020. Zdravotná gramotnosť pacientov s onkologickým ochorením: literárna prehľadová štúdia. In: Onkologie. Roč. 14, č. 5, s. 246-250. ISSN 1336-8176.

EUROHEALTHNET. 2019. Digital health literacy: how new skills can help improve health, equity and sustainability [online]. [cit. 2024-03-21]. Dostupné na internete: https://eurohealthnet.eu/wp-content/uploads/documents/2019/190909_Policy Precis_DigitalHealthLiteracy.pdf

LEVIN-ZAMIR, D., BERTSCHI, I. 2019. Media health literacy, eHealth literacy and health behaviour across the lifespan: Current progress and future challenges. In: OKAN, O, BAUER, U. et al.: International Handbook of Health LIteracy. Rsearch, practice and policy across the lifespan. Bristol: Policy Press, 2019, p. 275 – 290. ISBN 978-1-4473-4451-3.

MAYER, K., LENHARDTOVÁ, M. 2017. Senior a IKT v andragogickom kontexte. [online]. In: Šance a limity seniorov v súčasnej modernej komunikácii: negatíva a pozitíva IKT v živote seniora. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 2017, s. 207 – 222. ISBN 978-80-555-1803-9. [cit. 2024.04.03]. Dostupné na internete: http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Balogova11 .

MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA SR. 2022. Aktualizácia Strategického rámca starostlivosti o zdravie pre roky 2014-2030. [online]. [cit. 2024-03-20]. Dostupné na internete: https://www.health.gov.sk/Zdroje%3F/Sources/Sekcie/IZP/Aktualizacia-stra...

Národný program aktívneho starnutia na roky 2021 – 2030. 2021. [online]. [cit. 2024.04.03]. Dostupné na internete: https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/aktivne-starnutie/narodn... .

OSBORNE, H. 2018. Health Literacy From A to Z. New York: Aviva Publishing, 2018, 256 p. ISBN 978-1-947937-13-0.

PARNELL, T. A. 2015. Health Literacy in Nursing. New York: Springer Publishing Company, 2015, 302 p. ISBN 978-0-8261-6172-7.

PRASHAD, R., CHEN, M. 2018. Back to the Basics: The Importance of Considering Health Literacy in the Development and Utilization of Consumer E – Health Interventions. In: PAPALOIS, V. E., THEODOSOPOULOU, M.: Optimizing Health Literacy for Improved Clinical Practices. Hershey PA: IGI Global, 2018, p. 73 – 86. ISBN 978-1-5225-4074-8.

SKYBA, M. 2017. Vplyv IKT na kvalitu života a aktívne starnutie seniorov a senioriek. [online]. In: Šance a limity seniorov v súčasnej modernej komunikácii: negatíva a pozitíva IKT v živote seniora. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 2017, s. 192 – 204. ISBN 978-80-555-1803-9. [cit. 2024.04.03]. Dostupné na internete: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Balogova11/subor/Skyba.pdf

SLEZÁKOVÁ, Z., KRISTOVÁ, J., BACHRATÁ, Z. 2022. Teleošetřovatelství. Praha: Grada Publishing, 2022, 104 s. ISBN 978-80-271-3175-4.

Strategický rámec o zdravie pre roky 2013 až 2030. 2013. [online]. [cit. 2024-03-20]. Dostupné na internete: https://www.enviroportal.sk/zdravie-a-zp/strategicky-ramec-v-oblasti-sta...

STŘEDA, L., HÁNA, K. 2016. eHealth a telemedicína. Praha: Grada Publishing, 2016, 160 s. ISBN 978-80-247-5764-3.

ŠTEFKOVÁ, G. a kol. 2023. Rozvoj kritického myslenia vo vzdelávaní zdravotníckych profesií. Košice: Univerzita P. J. Šafárika, Vydavateľstvo ŠafárikPress, 2023, 177 s. ISBN 978-80-574-0262-6.

ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SR, 2019. HLS19: Seniori a digitálne zdravie. [online]. [cit. 2024.04.03]. Dostupné na internete: https://www.uvzsr.sk/web/uvz/hls19-seniori-a-digitalne-zdravie

Úradný vestník Európskej únie 2019/C228/01. Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Digitálna zdravotná gramotnosť – zdravotná starostlivosť prispôsobená potrebám európskych občanov v čase demografických zmien. [online]. [cit. 2024.04.03]. Dostupné na internete: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52019IE006... .

VELŠIC, M. 2023. Digitálna gramotnosť na Slovensku 2023. Zaostrené na seniorov. [online]. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2023, 25 s. ISBN 978-80-8287-003-2. [cit. 2024-03-20]. Dostupné na internete: https://www.ivo.sk/8888/sk/studie/digitalna-gramotnost-na-slovensku-2023...

WHO. 2020. Decade of healthy ageing: baseline report. [online]. [cit. 2024-04-04]. Dostupné na internete: https://www.who.int/publications/i/item/9789240017900

WORLD HEALTH ORGANIZATION. 2021. Global strategy on digital health 2020-2025. [online]. World Health Organization; 2021. Licence: CC BY-NC-SA 3.0 IGO. [cit. 2024-03-22]. Dostupné na internete: https://www.who.int/docs/default-source/documents/gs4dh daa2a9f352b0445baf bc 79ca799dce4d.pdf

WORLD HEALTH ORGANIZATION. 2024. Digital health. [online]. [cit. 2024-03-22]. Dostupné na internete: https://www.who.int/health-topics/digital-health/#tab=tab_1

ZRUBÁKOVÁ, K. 2023. Význam zdravotnej gramotnosti pre racionálnu farmakoterapiu seniorov v domácej starostlivosti. [online]. In: Prohuman. ISSN1338-1415. 7.6.2023. [cit. 2024-03-20]. Dostupné na internete: https://www.prohuman.sk/osetrovatelstvo/vyznam-zdravotnej-gramotnosti-pr...

ZRUBÁKOVÁ, K., MAGERČIAKOVÁ, M. 2023. Zdravotná gramotnosť u seniorov. In: MAGERČIAKOVÁ, M., ZRUBÁKOVÁ, K.: Zdravotná gramotnosť verzus hlavné determinanty zdravia – výživa a pohybová aktivita. Bratislava: Business Intelligence Club, 2023, s. 113 – 124. ISBN 978-80-971388-9-9.