Výskumný projekt Starostlivosť o seba pri vyrovnávaní sa s negatívnymi dôsledkami v pomáhajúcich profesiách iniciovala a realizuje Katedra psychológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach a spolupodieľa sa na ňom Katedra sociálnej práce FF UPJŠ v Košiciach. Projekt, podporovaný Agentúrou na podporu výskumu a vývoja SR (APVV), je plánovaný na obdobie rokov 2015 – 2019. Jeho základným cieľom je overiť vzťah starostlivosti o seba a negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií, ako aj zistiť, ktoré formy starostlivosti a ako môžu napomôcť skvalitneniu vykonávania pomáhajúcich profesií, a na výskumne podložených dôkazoch vytvoriť a overiť programy orientované na prekonávanie negatívnych dôsledkov pomáhania.

Výskum sa zameriava na empirické zistenie, ktoré formy starostlivosti o seba podporujú adaptívne zvládanie nárokov týkajúcich sa vykonávania pomáhajúcich profesií, ktoré formy negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií je možné eliminovať starostlivosťou o seba a ktoré zároveň pôsobia preventívne voči negatívnym dôsledkom vykonávania pomáhajúcich profesií.

Základné ciele projektu sú:

• Teoreticko-metodologická analýza výskumných zistení týkajúcich sa starostlivosti o seba u odborníkov vykonávajúcich pomáhajúce profesie a negatívnych javov pri ich vykonávaní, na ktorú nadväzuje adaptácia metód.
• Zisťovanie starostlivosti o seba a negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií prostredníctvom empirického výskumu vo vybraných typoch zariadení sociálnej starostlivosti, ktorého analýza výsledkov má prispieť k poznaniu dôsledkov vykonávania týchto povolaní.
• Zisťovanie vzťahu starostlivosti o seba a negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií, a to najmä zisťovanie predikčnej sily starostlivosti o seba vo vzťahu k negatívnym dôsledkom vykonávania pomáhajúcich profesií.
• Príprava a implementácia intervenčných programov zameraných na zmenu starostlivosti o seba orientovaná na výber aktivít pre intervenčné programy, ako aj výber kritérií na hodnotenie efektívnosti programov.

V Slovenskej republike ani v Českej republike doteraz nebol zrealizovaný výskum na zisťovanie starostlivosti o seba a nápravu negatívnych dôsledkov u ľudí vykonávajúcich pomáhajúce profesie v sociálnej sfére. Táto problematika absentuje aj v širšom meradle, nevzťahuje sa len na vykonávanie pomáhajúcich profesií.

V prvej etape výskumu, v rokoch 2015 a 2016, boli:

• vytvorené dva nástroje týkajúce sa vykonávanej starostlivosti o seba u pomáhajúcich profesionálov v sociálnej sfére, ktoré slúžia na zistenie toho, ako sa starajú o svoju telesnú a duševnú pohodu vo vzťahu k vykonávanej práci,
• overené vhodné nástroje na zisťovanie stresu, profesionálnej kvality života, sekundárnej traumatizácie, vyhorenia, pracovnej spokojnosti, ako aj subjektívnej pohody, ktoré sa v určitej miere ukázali ako primerané pre cieľovú populáciu, na druhej strane je potrebné ich modifikovať pre cieľovú populáciu pomáhajúcich profesionálov, čo bude predmetom ďalšieho skúmania,
• vytvorený model vykonávanej starostlivosti, ktorý ako dôležité komponenty obsahuje aktivity vykonávané jednotlivcom a organizáciou, ktoré ústia do aktivít na úrovni osobnej starostlivosti o seba.

Výskum sa realizoval v prvej etape na reprezentatívnom súbore pomáhajúcich pracovníkov rôznych profesií (N = 760) zo všetkých ôsmich regiónov Slovenskej republiky s výraznou podporu krajských a okresných úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v proporcionálnom zastúpení všetkých poskytovateľov sociálnej starostlivosti, na ktorom sa zúčastnili pracovníci rozmanitých profesií – sociálni pracovníci, vychovávatelia, ošetrovatelia, psychológovia, sociálni a špeciálni pedagógovia, zdravotné sestry a opatrovatelia, ako aj študenti pomáhajúcich profesií.

Výsledky výskumu v oblasti dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií naznačujú isté trendy:
Vo všeobecnej starostlivosti o seba sa ukazuje ako dominantná starostlivosť o fyzické zdravie, najmä snaha o dobrú postavu, sledovanie váhy a cvičenie, uspokojivá bola aj snaha o osobný rast (snaha o napredovanie a snaha ísť za svojimi cieľmi). Preukázalo sa, že miera vyhorenia je nižšia u tých pomáhajúcich pracovníkov, ktorí častejšie vykonávajú aktivity v oblasti starostlivosti o seba (športovanie, zdravá životospráva, starostlivosť o zdravie, snaha o udržiavanie priaznivých rodinných a pracovných vzťahov). Poukazuje to na skutočnosť, že vyhorenie je možné eliminovať vhodne zvolenými intervenciami. Sami pomáhajúci pracovníci uvádzajú, že by uvítali viac možností, ktorými by mohli redukovať záťaž súvisiacu s ich pomáhajúcou prácou, napríklad v podobe supervízií, pravidelnejších stretnutí s odbornou verejnosťou, sociálno-psychologických výcvikov, relaxácií, športových aktivít alebo rekondičných pobytov.

Väčšina pracovníkov v inštitúciách sociálnej sféry (62 %) prežíva ambivalentnú spokojnosť so svojou prácou, čo sa prejavuje na jednej strane pracovnou spokojnosťou s niektorými zložkami a vlastnosťami svojej práce, (ako sú napríklad samotná povaha práce, konanie nadriadených a vzťahy so spolupracovníkmi), avšak na druhej strane pocity pracovnej nespokojnosti sa viažu na výšku platu, možnosti pracovného postupu a povýšenia, na využívané pracovné postupy a podmienky. Celkovo so všetkými aspektami svojej práce spokojných je iba 21 % a nespokojných 16 % pracovníkov. V porovnaní s ostatnými krajinami – napríklad severoamerickými alebo ázijskými – je celková pracovná spokojnosť významne nižšia. Vysokú spokojnosť s prácou, ktorej podstatou je poskytovanie opory, vyjadrovanie súcitu a spolupodieľania sa na osude, ako aj sprevádzanie klienta na ceste riešenia jeho problémov a životnej situácie, prežíva 29 % opýtaných pomáhajúcich profesionálov, ale až 69,25 % svoju spokojnosť v tejto oblasti hodnotí ako priemernú a zvyšné 1,75 % ako nízku.

Pomáhajúci pracovníci vo výpovediach uvádzali najčastejšie tieto príčiny pracovného stresu: prácu s ľuďmi, konfrontovanie s problémami klientov, nejasné požiadavky od klientov, zasahovanie práce do súkromného života, administratívnu záťaž, časovú náročnosť práce, nedostatok času, nedostatok podpory v pracovnom kolektíve, zodpovednosť za detského klienta, zverenca, neprijatie pomoci klientom, absentovanie spätnej väzby na prácu, nízke uznanie pracovných výsledkov.

Vyhorenie spojené s pomáhaním iným a prežívaním citov beznádeje a nízkej efektivity svojej práce, ktorá je však spojená s vysokou pracovnou záťažou na základe veľkého množstva klientov, s ktorými zamestnanec pracuje, dosahuje u 59,5 % profesionálov priemernú úroveň.
Priaznivým zistením je skutočnosť, že o nízkej miere vyhorenia referuje 40-56% respondentov. Strednú mieru všeobecného vyhorenia uvádza 43% pomáhajúcich pracovníkov a prítomnosť vysokej miery vyhorenia sa ukázala len u 1% pomáhajúcich profesionálov. Sekundárny traumatický stres uvádza 33-50 % na priemernej úrovni, o nízkej vypovedá 49,7-67% opýtaných, v závislosti na profesii a inštitúcii. Hodnoty týkajúce sa vyhorenia a sekundárneho traumatického stresu sú priaznivejšie – v porovnaní s výskumami realizovanými vo viacerých krajinách vo svete, takzvanú únavu z pomáhania, ktorá je ich kombináciou, prežíva ako strednú až 56,25 % pomáhajúcich profesionálov, pričom len 43,25 % vypovedá o nízkej únave z pomáhania. Zistili sme, že intenzívnejšie prežívanie sekundárneho traumatického stresu a vyhorenia sa spája s prežívaním ďalších negatívnych symptómov, akými sú vyššia miera úzkosti a depresie, častejšie prežívanie negatívnych emócií (hnev, strach, smútok, vina) alebo pesimistický pohľad do budúcnosti.

Na základe skúmania vykonávanej starostlivosti o seba sa jednoznačne preukázalo, že sociálni pracovníci v rámci starostlivosti o seba najviac dbajú na dodržiavanie hygieny v práci (až 88% pracovníkov toto považuje za veľmi dôležité), nakoľko denne prichádzajú do kontaktu s klientmi. V sociálnej zložke starostlivosti o seba taktiež sociálnym pracovníkom obzvlášť záleží na vytváraní dobrej atmosféry na pracovisku (viac ako 90% oslovených sociálnych pracovníkov), ako i utváraní dobrej atmosféry vo vzťahu ku svojim klientom (až 87% sociálnych pracovníkov). V rámci výskumu sa potvrdilo, že lekárske rady sú pre nich v oblasti starostlivosti o seba obzvlášť dôležité (80%). Na druhej strane, vyhľadávanie informácií o možnostiach zvyšovania starostlivosti o seba či ďalšieho vzdelávania, z dôvodu pracovného zaťaženia takmer vôbec nerealizujú.

Pomáhajúci pracovníci vykonávajú, alebo by uvítali možnosť vykonávať, nasledujúce aktivity s cieľom zmierniť prežívanie pracovného stresu: supervízie, častejšie porady, konzultácie s kolegami alebo odbornou verejnosťou, odborné prednášky, školenia, interné vzdelávanie, aktivity zamerané na utužovanie kolektívu (teambuilding), sociálno-psychologické výcviky, konzultácie so psychológom na pracovisku, rekondičné pobyty, športové aktivity, relaxácie a viac dní dovolenky.

Na základe výskumu realizovaného u študentov pomáhajúcich profesií môžeme konštatovať, že celkovo zažívajú iba miernu úroveň vyhorenia a stresu a zároveň prežívajú významne viac a častejšie skôr pozitívne emócie v porovnaní s negatívnymi. Pri detailnejšom pohľade však bolo zistené, že študenti a študentky – budúci pomáhajúci pracovníci - často nie sú schopní/-é kontrolovať podráždenie a často necítia dôveru vo svoje schopnosti zvládnuť svoje osobné problémy, čo v konečnom dôsledku rezultuje do prežívania stresu.

Záver
Prvá etapa výskumu priniesla súbor výsledkov týkajúci sa tvorby a overenia vhodných metód skúmania fenoménov starostlivosti o seba, prežívaných dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií. Medzi najčastejšie negatívne následky, s ktorými sa musia pracovníci v týchto povolaniach vyrovnávať a na ktoré budú spomínané programy zamerané, patria stres, syndróm vyhorenia, únava zo súcitu a pomáhania alebo aj pracovná nespokojnosť. Tieto výstupy výskumu tvoria podklad pre ďalšie bádanie v tejto oblasti zamerané najmä na tvorbu intervenčných programov ako efektívnych ciest ich prekonávania. Originálnym výstupom projektu budú intervenčné programy zamerané na podporu takých foriem starostlivosti o seba, ktoré sa potvrdili ako efektívne na báze výsledkov empirického výskumu v roku 2016. Výskum orientovaný na tvorbu a overenie intervenčných programov sa bude realizovať v roku 2017 a 2018.

Autor: doc. PhDr. Margita Mesárošová, CSc.
Vedúca projektu APVV 14-0921 Starostlivosť o seba pri vyrovnávaní sa s negatívnymi dôsledkami v pomáhajúcich profesiách