Postpenitenciárna starostlivosť vo Francúzsku má vysoko rozvinutý systém penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti. Systém postpenitenciárnej starostlivosti tvorí neoddeliteľnú súčasť celého systému. Z histórie vývoja penitenciárnej starostlivosti vo Francúzsku zistíme, že od prvej svetovej vojny, teda od roku 1911, celý systém spadá pod ministerstvo spravodlivosti. Systém sa od svojich začiatkov skladal z penitenciárnej starostlivosti a postupne sa prehlboval o druhú oblasť, ktorou bola postpenitenciárna starostlivosť.

V roku 1999 prešiel systém významnou reformou. Vydaním dekrétu číslo 99-276 z 13. 4. 1999 bol novelizovaný trestný zákonník (trestný zákonník Francúzskej republiky). Novelou trestného zákonníka boli zrušené dovtedy existujúce inštitúcie CPAL a SSE. CPAL – Le comité de probation et d'assistance aux libérés – voľne preložené ako Výbor probácie a pomoci prepusteným, ako inštitúcia, ktorá zabezpečovala podporu a pomoc prepusteným a zároveň správu a dohľad nad výkonom trestov mimo nápravných zariadení. SSE – Les services sociaux éducatifs – voľne preložené ako sociálno-výchovné služby, zabezpečovala správu väzníc, výchovných zariadení a dohľad nad odsúdenými na trest odňatia slobody.

V súčasnosti, po novele trestného zákonníka z roku 1999, existuje len jedna inštitúcia SPIP - Services Pénitentiaires d'Insertion et de Probation – voľne preložené ako Systém služieb nápravy, umiestnenia a probácie. Vytvorením, zmenou starej štruktúry bolo umožnené zefektívnenie systému sledovania odsúdených. SPIP majú možnosť zabezpečovať starostlivosť od nápravnej cez výchovnú až po prepustenie a začlenenie odsúdených do spoločností. (Brožúra SPIP).

„Prijatím zákona z 9. marca 2004, ktorého cieľom bolo prispôsobenie justície vývoju, rozvoju kriminality vo Francúzsku sa SPIP stali centrom nového systému prideľovania trestov. Cieľom je lepšie pripraviť na život na slobode odsúdených za účelom zníženia recidívy.“ (Brožúra SPIP).

V súčasnosti je vo Francúzsku 95 SPIP a 6 v zámorských oblastiach. SPIP majú kapacitu sa každý deň postarať o 60 000 osôb vo výkone trestu a 125 000 osôb odsúdených na výkon trestu inou formou ako uväznením.

LE SPIP Le service pénitentiaire d´insertion et de probation (Brožúra SPIP) Services Pénitentiaires d'Insertion et de Probation t .j. Systém služieb nápravy, umiestnenia a probácie.
SPIP – spadá pod pôsobnosť ministerstva spravodlivosti. SPIP riadi riaditeľ, ktorý je zodpovedný za celý chod organizácie. Riaditeľ má pod sebou regionálnych riaditeľov pobočiek. Regionálny riaditeľ má pod sebou riaditeľov jednotlivých nápravných zariadení a/alebo radcu z oblasti sociálnych služieb.

Hlavné ciele SPIP

Hlavnými cieľmi SPIP je:

• Podporovať návrat osôb do spoločnosti umiestnených pod spravodlivosť, uväznených, neuväznených,
• Bdieť nad dodržiavaním podmienok výkonu trestu,
• Realizovať predbežné rýchle sociálne prieskumy pre pojednávania na súdoch,
• Zabezpečiť dodržiavanie nariadení súdov pri trestoch mimo väzenia,
• Informovať súdy o vývoji ich nariadení a rozhodnutí,
• Pomáhať súdnictvu lepšie rozhodnúť o treste a vine pre súdené osoby tým, že dodajú presné informácie o tom, v akom stave a podmienkach sa súdený v tom čase nachádzal,
• Navrhovať úradom výkony trestov,
• Predísť desocializácii uväznených,
• Udržiavať sociálne a rodinné väzby odsúdených,
• Pomáhať vychádzajúcim väzňom zaradiť sa do života.

SPIP spolupracuje s verejnými inštitúciami, samosprávami, súkromnými organizáciami.

Inštitúcie zabezpečujúce zdravie, dohľad nad zdravím a informovanie o chorobách, sú:

• Inštitúcie starajúce sa o chorých na AIDS,
• Starajúce sa o chorých na žltačku,
• Červený kríž,
• SMPR.

Vzdelávacie Inštitúcie:

• GÉNEPI,
• CLIP,
• GRETA,
• FREP,
• FNARS,
• UFRAMA.

Ostatné:

• ANPE,
• AFPA,
• INSTEP,
• OUSTAL,
• ACSPP.

Kompetencie SPIP

Kompetencie SPIP pôsobia pri výkone trestu odňatím slobody ako aj pri všetkých ostatných formách výkonu trestu. Vo väzniciach umožňujú väzňom jednoduchší kontakt na sociálnej úrovni (ošetrenie, návštevy, vzdelávanie, kontakt s rodinou, špeciálne sa venujú odsúdeným závislým od toxických látok). Starajú sa o odsúdených a prispôsobujú výkon a podmienky trestu ich náprave. Všetko sa to deje priamo v zariadeniach, pracovníci SPIP majú po zariadeniach voľný pohyb. Zodpovedajú sa v každom zariadení jeho riaditeľovi. Pracovníci SPIP sú zodpovední za to, že všetky ich aktivity sú v súlade s bezpečnostnými predpismi platnými v zariadeniach. Sociálni pracovníci udržiavajú kontakt s vnútornými ako aj vonkajšími sociálnymi väzbami. Koordinujú individuálne každú akciu pre zverencov s rozličnými partnermi správy väzenia (ošetrovatelia, vzdelávací personál, asociácie, dobrovoľníci...).

Podmienky práce sociálnych pracovníkov v nápravných zariadeniach vychádzajú z nasledujúcich princípov (Accès au droit par le CDAD):
Každý sociálny pracovník (zo SPIP) dostane určitý pridelený počet zverencov na starosť. Vypočítaný je na základe kapacity daného zariadenia. Pracovník sa stará o profil každého zverenca. Popri tom sa každý pracovník musí počas roka zapojiť do nejakej z kolektívnych aktivít pripravovaných pre väzňov. Každý pracovník má zabezpečený voľný pohyb po nápravnom zariadení v spoločných priestoroch, disciplinárnych priestoroch ako aj ubytovacích priestoroch zariadenia počas denných hodín (keď sú otvorené cely, je povolený pohyb väzňov). Každý sociálny pracovník po príchode nového zverenca do zariadenia získa jeho zložku, kompletný profil od riaditeľa zariadenia a v čo najkratšom čase sa osobne stretne so zverencom. Pracovníci SPIP sa angažujú dobrovoľne do rozličných komisií existujúcich v zariadení a podieľajú sa svojimi postrehmi a nápadmi na chode. Sociálny pracovník má na starosti pripraviť miestnosť návštev na návštevu rodinných príslušníkov odsúdeného. Pri deťoch má odsúdený právo na dve spoločenské hry. Sociálny pracovník pre potreby sociálneho rozvoja odsúdeného udržiava kontakt s rodinou odsúdeného aj mimo zariadenia.

O správaní sociálnych pracovníkov v zariadení informujú zamestnanci zariadenia riaditeľa. Sociálny pracovník podlieha riaditeľovi väznice. Riaditeľ väznice sa môže stretnúť s väzňom na žiadosť väzňa, na žiadosť jeho sociálneho pracovníka, alebo vo výnimočných prípadoch. Sociálny pracovník má za úlohu pri odsúdenom byť mu poradcom, pomôcť mu pochopiť jeho trest, vysvetliť mu dôvod a účel trestu, informovať jeho rodinu o jeho treste, zabezpečiť kontakt s rodinou, vzdelávať odsúdenca, zľahčiť mu trest. Spolupracuje s odsúdeným, predkladá dôvody a dôkazy komisii na prehodnocovanie trestov. Predkladá jej návrhy na zníženie trestov. Pracovník má možnosť prepracovať sa s väzňom až na trest odňatia slobody mimo zariadenia, napríklad na elektronické sledovanie väzňov. Hlavnou úlohou pracovníka je vyhodnotiť potreby zverenca po návrate na slobodu a pripraviť ho na prepustenie. Základnými kritériami, ktoré prehodnocuje, je možnosť zamestnania, všeobecného vzdelania, profesionálneho vzdelania, ubytovania. Pri trestoch mimo nápravných zariadení SPIP zabezpečujú plnenie výkonu trestu, informujú inštitúcie o výkone trestu. Zabezpečujú nasledujúci výkon trestov:

• podmienečný odklad trestu,
• súdny dozor,
• verejno-prospešné práce,
• podmienečné prepustenie,
• čiastočné prepustenie,
• umiestnenie mimo zariadení,
• elektronické sledovanie.

Elektronické sledovanie osôb bolo zadefinované prijatím zákona v roku 1997. Od roku 2000 začalo testovanie elektronického sledovania osôb a od roku 2003 je bežne využívané v súdnej praxi. Elektronické sledovanie je používané pre výkon do jedného roka.

Prijatím zákona z 12. decembra 2005 bolo umožnené nasadenie mobilného elektronického sledovania. Toto zariadenie umožňuje v každom momente lokalizovať osobu. Je používané pre tresty nad 7 rokov.

Od januára 2012 pribudla SPIP povinnosť pripraviť pre každého súdeného dokument o jeho kriminálnych cieľoch. Ide o plnenie projektu CPA o vytvorení jedinečného začlenenia kriminálnych činov kriminálnikov. Od marca 2012 už musí byť tento posudkový dokument štandardizovaný a rovnaký pre každého súdeného francúzskeho občana.

Ide o projekty CPA: Developing a Methodology to Collect Data on Community Sanctions and Measures and Attrition Rates in Europe (DECODEUR CSM - started 2011). Projekt je financovaný programom na potláčanie kriminality v Európskej únii (Decodeur CSM – started 2011):
Všetko však v systéme starostlivosti o odsúdených nefunguje tak, ako je plánované a napísané. Bernard Chaouat, si vo svojej knihe Reconstruire sa vie après la prison: Quel avenir après la sanction ? – Obnoviť svoj život po väzení: Aká je budúcnosť po treste? dal sám za cieľ zhromaždiť pohľady na danú tému. Chcel pochopiť právny, súdny, väzenský systém, ktorý je tak zle poznaný jeho spoluobčanmi. Chcel ponúknuť možnosti ako vyriešiť spoločenskú otázku: ako pomôcť prepusteným väzňom obnoviť svoj život po treste, ktorý vykonali. Odvoláva sa na príbeh prepusteného väzňa na slobodu. V momente prepustenia mal 24 rokov. Sťažuje si, že jediná vec, ktorú dostal k dispozícií po prepustení bol dokument, ktorý ho oprávňoval získať podporu v nezamestnanosti vo výške 390 €. Ďalším možnostiam rozvoja a podpory sa vysmial. Ponuka na vzdelávanie po celý čas uväznenia nebola žiadna. Aby väzeň získal prístup k možnosti vzdelávať sa, musí byť odsúdený na minimálny trest. T. j. trest odňatia slobody 2 až 3 roky. Rozprával o preplnení väzníc a nezvládaní stavu. Práca, ktorú mohol v zariadení vykonávať, bola nekvalifikovaná pásová výroba. Sťažoval si na systém starostlivosti, nakoľko sa odsúdený dostal k zubárovi na ošetrenie po troch mesiacoch. Autor poukazuje na problémy systému. Odvoláva sa na známu formulu prezidenta Giscard d´Estaing, ktorý sa v 1974 stal 20. prezidentom Francúzskej republiky. „Väzenie je odobratie slobody, nič viac, len odobratie slobody.“ Samotný systém bojuje so sebou. Bolo to v sedemdesiatych rokoch, ale zmeny postupujú pomaly. (Chaouat, 2011).
Chaouat (2011, s. 239 - 243) poukazuje aj na zistenia Francisa Théodore, doktora psychológie, o ničivých následkoch uväznenia na psychiku. Poukazuje, že veľa slabých jedincov nevydrží so svojím psychickým stavom uväznenie a prepadajú návykovým a omamným látkam.

Yves Perrier z apríla 2007 vo svojom dokumente, ktorý nesie hlavičku Des comites de probation aux services penitentiaires d´insertion et de probation – Probačný Výbor pre SPIP s názvom Päťdesiat rokov vývoja – popisuje vývoj a jednotlivé etapy. Poukazuje na zmeny, ktoré nastali po roku 1999, keď vznikol SPIP. – postupné zavádzanie zmien do súdnej praxi. Veľa sa zmenilo a naďalej mení v penitenciárnej a probačnej starostlivosti. Ukazuje, že nič sa neudeje hneď. Verí však, že sú na ceste, ktorou to môžu zvládnuť, ale potrebujú čas. Poukazuje na vyškoľovanie nových sociálnych pracovníkov. On osobne zastáva názor, že treba viacej sledovať psychologický stav odsúdených, hľadať im nové druhy trestov a integrovať do systému väzníc viacej psychológov, aby sa trestanci mohli liečiť a na slobodu prepúšťať vyliečení a pripravení na zaradenie do spoločnosti.

Probácia a mediácia vo Francúzku

Inštitút mediácie sa začal vo Francúzsku používať ešte pred tým, než existoval a bol definovaný zákonom. Zaslúžili sa o to už v roku 1989 inštitúcie ako asociácia Parents – Enfants - Médiation – Rodičia – deti - mediácia; základným počinom bol prúd SOS Enfants du divorce – SOS Deti z rozvodu. Vznikli asociácie Association Pour la Médiation Familiale (APMF) a Fédération Nationale de la Médiation Familiale (FENAMEF). Tieto inštitúcie vznikali samostatne a boli výsledkom snáh „sociálnych pracovníkov“, ktorí boli advokáti rodinného práva, terapeuti, psychológovia, sociálni pracovníci. Tí sa nechali inšpirovať systémom, ktorý vznikal v USA v 70. rokoch. Výsledkom ich snahy boli pracovné návštevy v Kanade, odkiaľ si vďaka menšej jazykovej bariére priniesli množstvo poznatkov a začali ich aplikovať do svojej praxe.

Mediácia je vo Francúzsku zapracovaná do súdneho poriadku. Celý rad rodinných problémov je automaticky riešený inštitútom mediácie. Až v prípade nezhody a zlyhania mediácie nastupuje súdne pojednávanie. Mediácia bola oficiálne rozpoznaná vo Francúzsku vydaním zákona číslo 95/125 z 8. februára 1995 „relative à l'organisation des juridictions et à la procédure civile, pénale et administrative“ – kde sa zmenila organizácia a procesné právo pre občianske spory.

V druhej kapitole opatrenia občianskoprávneho konania je definovaný inštitút mediácie. Posledná úprava, novelizácia, sa uskutočnila novelou číslo 2011-1540 zo 16. novembra 2008. Touto novelou bola zapracovaná do zákona direktíva Rady Európskeho parlamentu číslo 2008/52/CE.

Mediácia vo Francúzskej republike je založená na princípe dôvery. Všetko prerokované a povedané, zistené pri procese mediácie, je dôverné a nemôže byť vynesené von. Nemôže byť poskytnuté tretej strane. Len za predpokladu, že by s tým súhlasili obe strany. Princíp dôvery môže porušiť mediátor len v dvoch prípadoch. Ak je ohrozený psychický, fyzický stav a vývoj dieťaťa. Aj ak treba zverejniť dohodu z mediácie a postupy, aby sa dohoda mohla naplniť. Dohoda medzi stranami môže byť predložená sudcovi, ktorý ju vykoná. Sudca môže prípadu určiť mediátora. V takýchto prípadoch mediátor informuje sudcu o dohode či nedohode, respektíve zlyhaní mediátora.

Náklady na mediáciu znášajú strany, ktoré do nej vstupujú. Pomer a výšku rozdelenia nákladov si strany môžu dobrovoľne dohodnúť. Čas na výkon mediácie určuje sudca. Sudca môže čas aj znížiť, či opätovne predĺžiť, alebo proces mediácie aj zastaviť, zrušiť na žiadosť mediátora alebo jednej zo strán.

Podľa Francúzskeho inštitútu mediácie a Etického kódexu deontológie (Mediátora):
Etický kódex mediátora sa zakladá na Európskom kódexe správania pre mediátorov z roku 2004. Tento text však a neobsahuje súčasný pokrok v praxi mediácie. Tento kódex mediátora prezentuje súčasnú etiku a prax mediácie vo Francúzsku. Je príspevkom všetkých, čo ho prijali na zlepšenie Európskeho kódexu mediácie.

Etický kódex mediátora

Preambula:
Mediácia, nech je súdna alebo konvenčná, je štruktúrovaným procesom zakladajúcim sa na zodpovednosti a nezávislosti, dobrovoľnosti zúčastnených, s pomocou tretej, neutrálnej, nezávislej osoby, bez rozhodujúcej alebo konzultačnej moci, podporujúcej dôverný rozhovor, vytvárajúcej a/alebo obnovujúcej väzby, prevenciu, urovnávajúcou konflikty strany. Organizácie, fyzické osoby, právnické osoby podpisujúce tento etický kódex, potvrdzujú ich vzťah k základným právam človeka a k univerzálnym hodnotám, ktorými sú:

• Sloboda,
• Nezávislosť,
• Neutralita,
• Nestrannosť/objektívnosť,
• Dôvernosť,
• Zodpovednosť.

Etikou sa rozumie obraz mediátora – jeho praxe, činov k týmto hodnotám. Deontológia ustanovuje súbor pravidiel a podmienok medzi vzťahmi profesionálmi/odborníkmi (medzi nimi samotnými), medzi profesionálmi a osobami žiadajúcimi ich služby, medzi profesionálmi a inštitúciami.

Mediácia môže byť použitá:

• na žiadosť jednej alebo viacerých zainteresovaných osôb (konvenčná),
• v súdnych procesov, na žiadosť úradov, advokátov alebo zúčastnených osôb.

Mediácia je zverená fyzickej osobe – mediátorovi. Ďalej sa kódex skladá z nasledujúcich troch častí:

1. Pravidlá garantujúce kvalitu mediátora

Mediátor sa pohybuje v medziach zákona a rešpektuje osoby. Mediátor si musí udržať pozíciu tretej strany a neustále sa musí uisťovať, že etické a deontologické podmienky sú neustále plnené počas celého procesu mediácie.

• Vzdelanie - mediátor musí mať, rešpektovať, získať všetku kvalifikáciu mediátora, ako to určujú normy a zákony. Mediátor sa ďalej podieľa na schôdzach praktickej analýzy, aktualizuje a zlepšuje svoje vedomosti po teoretickej a praktickej stránke, neustálym štúdiom a zúčastňovaním sa na sympóziách, konferenciách, rozhovoroch.
• Postavenie mediátora - mediátor je sprostredkovateľ. Musí rešpektovať nasledujúce podmienky:
• Nezávislosť - musí byť odosobnený od všetkých interných a externých tlakov na mediáciu, samozrejme, že zahŕňa aj čas, keď je mediátor podriadený.
• Neutrálnosť - mediátor sprevádza projektom osoby bez toho, aby sám mal miesto v projekte, u osoby, na mieste. Z týchto dôvodov sa mediátor angažuje do práce a do jej spôsobu vykonávania. Mediátor sa pravidelne podieľa na kolektívnych schôdzach analyzujúcich prax. Je odporúčané k nim pridať supervízora.
• Nestrannosť - mediátor sa zaväzuje nepridať, nezvýhodniť jednu či druhú stranu. Zakazuje sa mu vstúpiť do mediácie s osobami, ktoré pozná v súkromnom, profesijnom živote, ekonomických prepojeniach alebo iných spojeniach. Mediátorovi sa zakazuje mať hocijaký priamy, nepriamy finančný záujem na výsledku mediácie. Musí odmietnuť mediáciu, ak niekto z jeho pracovnej skupiny koná, alebo by mohol konať pre jednu zo zúčastnených strán.
• Lojalita

2. Pravidlá garantujúce proces a podmienky mediácie

• Dôvernosť – mediátor nesmie rozširovať ani podávať ďalej informácie, ktoré sa dozvedel počas mediácie. Len v prípad,e ak by prezradenie pomohlo zamedziť porušeniu verejného poriadku. Mediátor nemôže vypovedať na súdoch o informáciách, o ktorých sa dozvedel počas mediácie.
• Konsenzus - mediátor musí bdieť nad tým, aby vzájomný súhlas zúčastnených strán bol dobrovoľný a jasný. Musí odmietnuť každú prácu, ak by bol súhlas k nej falošný. Zaväzuje sa poskytnúť čisté a jasné informácie o hodnotách a princípoch mediácie, ako aj o jej podmienkach uskutočňovania. Musí si preveriť, že poskytnuté informácie boli správne pochopené.
• Informovanie - pred zahájením mediácie oboznámi zúčastnené strany s mediáciou, jej fungovaním, podmienkami priebehu, tak, aby to zúčastneným stranám bolo všetko zrozumiteľné a jasné.
• Konvencie súhlasu s mediáciou - musí mať vždy písomnú formu a obsahovať formulu, že bude rešpektovať tento kódex. Tento súhlas môže, okrem iného, obsahovať nasledujúce body týkajúce sa organizácie mediácie:
  • Priebeh procesu,
  • Dĺžku jednotlivých stretnutí,
  • Miesto stretnutí,
  • Možnosti a okolnosti, pri ktorých sa môže uskutočnuť individuálny rozhovor,
  • Odmenu za mediáciu,
  • Možnosť získať radu od iných profesionálov,
  • Správanie počas mediácie (rešpekt, žiadne násilie...),
  • Zaviazanie zúčastnených strán o mlčanlivosti a dôvernosti prezentovaných informácií; tieto informácie nebudú môcť byť použité pri prípadnom súde, či už prebiehajúcom alebo budúcom.
• Priebeh mediácie - mediácia sa uskutočňuje na neutrálnom mieste.
• Ukončenie mediácie - mediácia sa môže ukončiť písomnou dohodou (protokolom), alebo nepísanou dohodou osôb. Protokol je prepisom bodov, na ktorých sa zúčastnení dohodli, že ich tam chcú. Písomné dokumenty sú podpísané len zúčastnenými stranami. Písomne dohody sú vlastníctvom zúčastnených strán. Majú možnosť si ich nechať overiť/uznať súdom.

3. Zodpovednosť a postihy

Mediátor má okrem zodpovedností už spomenutých v tomto texte aj nasledujúce:

• Nemá povinnosť výsledku.
• Je garantom pokojného procesu mediácie.
• Informuje zúčastnených o tom, čo sa deje počas celého procesu mediácie, o tom, že môžu tieto soby požiadať o radu iných profesionálov. Ak má pochybnosti o výkone, možnosti naplnenia dohody, vedomosti o možnom porušení verejného poriadku ... ihneď si zavolá zúčastnených, aby získali radu u niekoho profesijne kompetentného, pred tým, než sa k čomukoľvek zaviažu.
• Musí sa snažiť presvedčiť zúčastnenú osobu, osoby, od ktorých získal dôverné informácie, aby sa o ne podelili so zúčastnenými, ak sú potrebné ns napredovanie procesu mediácie.
• Nesmie byť objektom rozsudku, nespôsobilý podľa právnych predpisov.

Sankcie:

• Mediátor podpisom potvrdzuje rešpektovanie tohto kódexu. V prípade jeho nerešpektovania sa mediátor vystavuje možnosti byť vylúčený z centra mediácie alebo asociácie, v ktorej je členom.

Súhrnné informácie o probácii vo Francúzsku
1. Všeobecné informácie

Počet obyvateľov: 62,10 miliónov v metropolitnom Francúzsku v roku 2008.
Počet ľudí vo väzení na 100 000 obyvateľov: 100
Odkaz na probačnú službu : www.justice.gouv.fr (Francúzske ministerstvo spravodlivosti).
Odkazy na internetové stránky: www.fnersidf.asso.fr (FNARS: Národná federácia asociácií a sociálnej prevýchovy).
Člen CEP od r. 1982.

2. Charakteristika probačnej služby

Francúzska probačná služba sa pôvodne skladala z výboru pre probáciu a asistenciu prepustených väzňov (CPAL) a zo sociálno-vzdelávacej služby, ktorá je zodpovedná za prevýchovu chovancov vo väzenskom prostredí (SSE). V roku 1999 sa CPAL a SSE spojili do jedného celku a vytvorili Prevýchovnú a probačnú väzenskú službu (SPIP), regionálnu štruktúru, ktorá zahŕňa starú sociálno-vzdelávaciu službu SSE a starú CPAL. Každé oddelenie má vlastnú SPIP a to znamená, že vo Francúzsku sa nachádza okolo 103 Prevýchovných a probačných služieb. Tieto služby spadajú pod Väzenskú službu, ktorá je súčasťou ministerstva spravodlivosti. Každé oddelenie SPIP má svoje ústredie a jednu alebo viac pobočiek. Pobočky sú prevádzkové jednotky SPIP, vytvorené, aby slúžili aj väzňom, aj súdom. SPIP sa zaoberá aj dospelými, aj mladistvými (osoby mladšie ako 18 rokov).

3. Úlohy

Všeobecné úlohy probačných služieb (SPIP) s ohľadom na väzňov sú:

• Predísť samotárstvu následkom väzenia.
• Podporiť udržiavanie vzťahov s rodinou a priateľmi,
• Pomôcť pripraviť chovancov na spoločenskú reintegráciu,
• Pomôcť, na pokyn súdu, v príprave na trestno-súdne rozhodnutia, služba môže byť zodpovedná za vedenie vyšetrovania a za opatrenia pred rozsudkom,
• Vedú vyšetrovanie o materiálnych záležitostiach (okrem iného negramotnosť, núdza, drogová závislosť), rodinných a spoločenských záležitostiach, robia opatrenia šité na mieru a tiež podporujú prevýchovu človeka.
• Keď odsúdená osoba nie je uväznená (napríklad opatrenia na obmedzenie slobody), sú úlohy SPIP nasledovné:
• Dohliadať na realizáciu probačných trestov a alternatívnych opatrení.
• Vyvinúť realizáciu plánu v prípade elektronického monitoringu.
• Vyhodnotiť realizáciu odsúdenia a zvážiť možnosti úpravy realizácie, ak si to situácia vyžaduje.
• Poskytnúť asistenciu v prípade podpory spoločenskej reintegrácie väzňov.
• Pravidelne hlásiť justičným orgánom ako sa realizujú opatrenia.

4. Počet zamestnancov pracujúcich v SPIP

Rôzne oddelenia SPIP sú riadené riaditeľom prevýchovnej a probačnej väzenskej služby (84 DSPIP), ktorý podáva hlásenia regionálnemu riaditeľovi väzenských služieb. Ľudia, ktorí pomáhajú DSPIP:

• 115 riaditeľov prevýchovy a probácie (DIP),
• 162 vedúcich prevýchovnej a probačnej služby (CSIP),
• 2 593 väzenských sociálnych pracovníkov (CIP), ktorí sú prevýchovnými a probačnými radcami alebo sociálnymi pracovníkmi,
• 473 administratívnych pracovníkov.

Denné priemerné číslo klientov je 62 252 väzňov (odsúdených a vo väzbe) a 159 232 odsúdených osôb bez trestu odňatia slobody.
Počet dobrovoľníkov je 10 295.

5. Nový vývoj

Projekt zahŕňajúci mobilný GPS monitoring začal v roku 2005. Nová organizácia je v procese experimentovania v 11 zo 103 SPIP a má dva hlavné ciele:
- Posilniť vplyv SPIP zaradením do probačnej politiky, metódy vhodného individuálneho sledovania.
- Posilniť čitateľnosť SPIP pre partnerov pracujúcich na zabránení recidívy.

Tab. 1 Probácia počas rôznych fáz trestného konania, Francúzsko

Podkladom tohto súhrnu je kapitola v knihe Probácia v Európe, ktorá poskytuje najucelenejší prehľad o probačných systémoch a službách v Európe v dnešnej dobe (CEP európske probačné centrum).

Autor: PhDr. Ladislav Roman, PhD.
Literárne zdroje

CHAOUAT, B. 2011. Reconstruire sa vie après la prison: Quel avenir après la sanction ? Vydavateľ : Editions de l´Atelier, 2011. 255 s.
Accès au droit par le CDAD, [online] [cit.24.06.2012] dostupné na:
http://www.cd-muret.justice.fr/spip.html

CEP európske probačné centrum, [online] [cit.24.06.2012] dostupné na:
http://www.cepprobation.org/uploaded_files/pres%20Bor%2007%20perrier.pdf

Developing a Methodology to Collect Data on Community Sanctions and Measures and Attrition Rates in Europe (DECODEUR CSM - started 2011) [online] [cit.24.06.2012] dostupné na:
http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/financing/fundings/security-and-saf...

Dôvodová správa. Návrh zákona o probačných a mediačných úradníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov – nové znenie. [online] [cit.24.06.2012] dostupné na:
www.justice.gov.sk

Etický kódex deontológie (Mediátora), [online] [cit.25.06.2012] dostupné na:
http://www.institut-francais-mediation.fr/code-de-deontologie-du-mediate...

Európska únia. 2007. Lisabonská zmluva. Úradný vestník EÚ (2007/C 306/01-271). ISSN 1725-5236. [online] [cit.15.06.2012] dostupné na:
http://www.socialworkers.org/pubs/code/code.asp

Francúzsky inštitút Mediácie, [online] [cit.24.06.2012] dostupné na:
http://www.institut-francais-mediation.fr/index.php

LE SPIP Le service pénitentiaire d´insertion et de probation [online] [cit.23.06.2012] dostupné na: http://www.justice.gouv.fr/art_pix/BrochureSPIP.pdf
Trestný zákonník Francúzskej republiky, [online] [cit.21.06.2012] dostupné na:
http://www.legifrance.gouv.fr/affichTexte.do?cidTexte=JORFTEXT0000002112...

Použité skratky organizácii:

ACSPP - Association culturelle et sportive post-pénale - Finančná podpora pre kultúrne a športové združenia a následnú starostlivosť vo Francúzku
AFPA - Association pour la formation professionnelle des adultes - Asociácia na získanie profesionálneho vzdelania pre dospelých vo Francúzku
AMS - Asociácia mediátorov Slovenska
ANPE - Agence Nationale Pour l'Emploi - Úrad práce vo Francúzku
ARK - Alternatívne riešenie konfliktov
CEP - Európske probačné centrum
CLIP - Väzenský klub informačných technológií vo Francúzku
CPAL a SSE. CPAL - Le comité de probation et d'assistance aux libérés – Výbor probácie a pomoci prepusteným vo Francúzku
FNARS - La Fédération nationale des associations d'accueil et de réinsertion sociale - Národná asociácia pre sociálne začlenenie vo Francúzsku
FREP - Fédération des Relais Enfants-Parents - Federácia vzťahov medzi rodičmi a deťmi vo Francúzku
GÉNEPI - Le groupement étudiant national d'enseignement aux personnes incarcérées - Vzdelávacia inštitúcia vo Francúzku
GR ZVJS - Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže
GRETA - Groupement d´établissements publics locaux d´enseignement organisant des actions de formation continue pour adultes - Systém verejných zariadení ďalšieho vzdelávania pre dospelých
ICCPPC - International Commission of Catholic Prison Pastoral Care – Medzinárodná komisia katolíckej väzenskej pastorácie
INSTEP - Organisme régional d´insertion socio-professionnelle - Regionálna organizácia na začlenenie sociálno–profesne vo Francúzku
OUTSTAL - Association pour l´insertion et la resocialisationsertion et la resocialisation - Združenie pre umiestnenie a resocializáciu spolupracujúce so systémom ubytovní vo Francúzku
SMPR - Le service médico-psychologique régional - Regionálna lekárska a psychologická služba vo Francúzku
SPIP - Services Pénitentiaires d'Insertion et de Probation – Systém služieb nápravy, umiestnenia a probácie
SZO - Svetová zdravotnícka organizácia dospelých vo Francúzku
UFRAMA - Union national des federations regionals des maisons d’ acceuille des maisons d'acceuill de
Familles et proches de personnes incarcerees - Národná únia regionálnych federácií záchytných domov pre rodiny a blízkych väzňov
WHO - World Health Organization – Svetová zdravotnícka organizácia