Online aggression as a modern phenomenon of human behaviour

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá online agresiou, ktorá predstavuje novodobú formu ľudského správania a to aj v kyberpriestore. Online agresia je rozšírená medzi neplnoletými aj plnoletými a je čoraz viac tolerovaná a považovaná za samozrejmosť medziľudskej komunikácie. Cieľom príspevku je preto informovať o online agresii, jej variantoch, rizikách a poukázať na jej negatívny dopad a dôležitosť prevencie. V príspevku taktiež prezentujeme vlastnú typológiu rizikového a online rizikového správania a výsledky z iných výskumov v rámci ktorých odhaľujeme dôležité oblasti pre budúce výskumy. Pozornosť venujeme aj online agresii u jednotlivcov s poruchami aktivity a pozornosti.
Kľúčové slová: kyberpriestor, online agresia, kyberšikanovanie, dieťa, ADHD, depresia

Abstract: The paper deals with online aggression, which represents a new form of human behaviour, including in cyberspace. Online aggression is widespread among minors and adults alike and is increasingly tolerated and taken for granted in interpersonal communication.
Therefore, the aim of this paper is to inform about online aggression, its variants, its risks and to highlight its negative impact and the importance of prevention. In the paper we also present our own typology of risky and online risk-taking behaviour and results from other research in which we reveal important areas for future research. We also focus on online aggression in individuals with activity and attention disorders.
Keywrords: keywords: cyberspace, online aggression, cyberbullying, child, ADHD, depression

Foto: Peter Senko (2018)

Úvod

Online rizikové správanie je posledné roky predmetom mnohých odborných i laických diskusií vzhľadom na rapídny nárast obetí, ktoré sú zneužívané prostredníctvom internetu. Online rizikové správanie, prípadne správanie vo virtuálnej sfére, je podradeným termínom k termínu rizikové správanie. Na základe výskumov, ktoré boli realizované Richardom Jessorom sa preukázalo, že rizikové správanie predstavuje komplex či súbor takých aktivít, činností, správania a konania, ktoré sú vo všeobecnosti rizikové a nebezpečné (Jessor 1998), „a ktoré sa často vyskytujú spoločne, majú rovnaké príčiny vzniku (osobnostné, sociálne) a sú v negatívnom vzťahu ku konvenčnému správaniu, napr. plnenie školských povinností“ (Dolejš 2010, s. 32). M. Čerešník (2019) hovorí o rizikovom správaní ako o „živom koncepte“, pretože je viditeľný istý vývoj. Podľa teórie je dôsledkom rizikového správania najmä konštitučná danosť, nahromadená agresia či frustrácia. Tieto dôsledky je možné označiť aj ako vnútorné. Dôsledkom môžu byť aj faktory vonkajšie ako napr. výsledok sociálneho učenia, upadnuté hodnoty v spoločnosti. M. Čerešník (2019) realizoval aj výskum, ktorý sa bližšie zaoberá špecifikáciou rizikového správania. Výskum sa realizoval na Slovensku a výskumný súbor tvorilo 203 172 respondentov (žiakov 5. až 9. ročníka). Ukázalo sa, že vo všeobecnosti chlapci viac inklinujú k rizikovému správaniu. Rizikové správanie stúpa najmä po 11. roku života. Faktory, ktoré významne ovplyvňujú vznik rizikového správania sú napr. vek, nižšie sebapoňatie, vyššia úzkostlivosť, vyššia impulzivita, únik do virtuálnej reality, vyššia agresivita. Na základe faktorov, ktoré priamo ovplyvňujú: vznik a vývoj rizikového správania, ich neustály rozvoj, prenos aj do virtuálneho prostredia a objavovaniu (nových) modifikácií, sme pre tieto účely spracovali vlastnú typológiu rizikového správania:

Tab. 1 Formy rizikového správania (Vlastné spracovanie M. Židová)

Online rizikové správanie predstavuje nevhodné prejavy správania prenesené do virtuálneho prostredia – kyberpriestoru (Niklová, 2017). Online rizikové správanie je správanie jednotlivca, ktoré sa odohráva v kyberpriestore pričom vzhľadom na prítomnosť online hrozieb jednotlivec ohrozuje seba alebo iných. Najcharakteristickejšou črtou online rizikového správania je rizikové využívanie internetu. Pre online rizikové správanie alebo rizikové využívanie sociálnych sietí sú podľa nášho názoru charakteristické nasledujúce znaky:

• internetové prostredie,
• komunikácia prostredníctvom sociálnych sietí,
• komunikanti dokážu spolu komunikovať v rovnakom čase aj napriek absencii osobnej interakcie,
• často utajená skutočná identita,
• nástrahy internetových hrozieb, kam už možno zaradiť jednotlivé formy online rizikového správania,
• problém s adaptáciou,
• problém s kontrolou vlastných emócií či správania,
• problém s prejavmi empatie a akceptácie,
• problémové správanie v sociálnych interakciách,
• sklon prepadnúť novým a nebezpečným aplikáciám a prejavom v prostredí internetu.

Existuje taktiež viacero typov, foriem online rizikového správania. Aj tie sa postupne modifikujú a je im venovaná čoraz väčšia pozornosť. Niektoré z typov online rizikového správania sme zapracovali do nasledujúcej vlastnej typológie:

Tab. 2 Typy online rizikového správania (Vlastné spracovanie M. Židová)

Odborníci poukazujú na to, že významným faktorom pri problematickom používaní internetu a rizikovom využívaní sociálnych sietí je aj internalizácia symptómov. Ide o nižšiu úroveň životnej spokojnosti (Martínez-Ferrer et al. 2018), ale v mnohých prípadoch je to spôsobené online disinhibičným efektom. Disinhibícia je typ správania, pre ktoré je charakteristická nezdržanlivosť v online komunikácii i celkovom fungovaní v kyberpriestore. Inými slovami ide o znížené obavy v online priestore (Huang et al., 2020), a preto užívatelia internetu sú vo virtuálnom prostredí odvážnejší. Niektorí odborníci sa domnievajú, že ide o komplex faktorov, ktoré sú zodpovedné za nezdržanlivosť v online komunikácii, a to disinhibícia, deindividualizácia, anonymita (Buelga et al., 2017). Termín deindividualizácia v tomto ponímaní predstavuje stratu individualizácie a neschopnosť regulovať vlastné správanie. Ako príklad možno uviesť sociálne skupiny, v ktorých sa jednotlivec pasívne prizerá ako užívatelia sociálnej siete neprimerane diskutujú či komentujú nejaké príspevky. Podľa M. P. Hernández et al. (2021) je pre online rizikové správanie charakteristická predovšetkým vysoká úroveň disinhibície. Bolo empiricky dokázané, že online disinhibičný efekt je zodpovedný za to, že používatelia internetu vo väčšej miere dôverujú ľuďom v kyberpriestore (Huang et al., 2020), čo je podľa nášho názoru kľúčovým faktorom pre online ohrozenia pre deti a mládež. To môže byť často zneužité a deti sa tak môžu stať centrom útokov – online agresie. Je aj empiricky dokázané, že do online agresie sú najčastejšie zapojené neplnoleté osoby – deti (Ouvrein, G. et al. 2018), kým kyberšikanovanie zvykne vrcholiť počas dospievania, keďže je tu silný vplyv sociálnych rovesníckych skupín (Kowalski et al., 2014 ).

Teoretické vymedzenie online agresie

Z etymologického hľadiska termín agresia pochádza z latinského agressio. Ide o „akt poškodenia či ublíženia“ (Lovaš 2010, s. 14), voči poškodenej osobe – obeti. Kyberagresia je problém, ktorý sa týka dievčat aj chlapcov v čoraz mladšom veku. Agresívne správanie vo virtuálnom prostredí jednotlivca poškodzuje psychicky, morálne a negatívne vplýva na socializáciu, ktorá je v období dospievania kľúčová (Romera, E. M. et al. 2021).
Na teoretické, praktické a výskumné účely sa agresia často delí podľa toho, čo alebo kto ju vyvoláva. Najznámejšie je delenie agresie na proaktívnu a reaktívna (Merk et al., 2005), pričom
a) proaktívna agresia – predstavuje úmyselné agresívne správanie jednotlivca za účelom dosiahnutia určitých cieľov a zároveň uspokojenia svojich potrieb,
b) reaktívna agresia –ide o reakciu na niečo/niekoho. Táto forma agresie predstavuje správanie jednotlivca na vnímanú provokáciu alebo hrozbu. Často je to o tom, že človek je vyprovokovaný exogénnymi vplyvmi a zväčša zaujme obranný postoj.

L. Lovaš (2010) z hľadiska účelu rozdeľuje agresiu na dva typy:
a) afektívna – vzniká na základe emočného rozrušenia či rozpoloženia,
b) inštrumentálna – nejde o poškodzovanie inej osoby na základe negatívnych emócií,
ale na základe uspokojenia vlastných potrieb, s čím súvisí aj dosiahnutie vlastného cieľa.

Agresia prenesená do online priestoru je online agresia, synonymne aj kyberagresia, ktorá je sprievodným javom kyberšikanovania. Mnohí si pod pojmami online agresia/kyberšikanovanie predstavujú deti v role obetí, ktoré sa navzájom zosmiešňujú vo verejných príspevkoch na sociálnych sieťach (Lipton 2011). To je síce pravda, ale v posledných rokoch ponímanie online agresie a tiež kyberšikanovania je širšie a zahŕňa v sebe aj ostatné formy sužovania, napr. online zneužívanie, (kyber)prenasledovanie opakované atakovanie obete (v najširšom slova zmysle), vrátane vydierania, vyhrážania, vysmievania, happy slapingu a pod. Pri online agresii sa agresor s obeťou nemusia poznať, kým pri kyberšikanovaní agresor svoju obeť zvyčajne pozná aj osobne (López-Vizcaíno 2021). Za formu kyberšikanovania považujeme aj nútenie do zapojenia sa do online výziev, najmä tých nebezpečných (Židová 2021), ktoré sa môžu končiť tragicky. Obetí kyberšikanovania a online agresie rapídne pribúda. Pokiaľ ide o kyberšikanovanie, tak ešte v roku 2007 to bolo 18 % v roku 2019 to bolo už 36 %, pričom sa očakáva, že tento trend bude naďalej narastať (López-Vizcaíno et al. 2021), keďže čoraz viac neplnoletých je aktívnych na sociálnych sieťach. Online agresiu považujeme za predstupeň kyberšikanovania. Veľmi často sa online agresii nepripisuje taký význam ako kyberšikanovaniu, je akoby viac tolerovaná z dôvodu jej častého využívania a mnohí užívatelia ju považujú už za súčasť internetovej komunikácie (Židová, Bielčiková 2022). To je síce v súčasnosti fakt, avšak na druhej strane sa tým otvárajú brány ešte väčšej tolerancii voči neprimeranej online komunikácii/online násiliu. Základným rozdielom medzi kyberšikanovaním a kyberagresiou je vo frekvencii opakovania. Pri kyberagresii ide o čin jednorazový a pri virtuálnom šikanovaní ide o dlhodobejšie ubližovanie (Hollá, 2017, Bielčiková, 2021). Dôležité je venovať pozornosť prejavom, ktoré môžu viesť k agresívnemu správaniu vo virtuálnom prostredí. Autorka Quintana-Ort,C. et al. (2020) tvrdí, že dospievajúci, ktorí zažívajú kyberviktimizáciu sú náchylní na neprimerané zvládanie úrovne stresu, čo môže spôsobiť negatívne vyrovnávanie sa (pomsta, vyhýbanie sa), čo vedie ďalej ku kyberagresii. Pre lepšie pochopenie uvádzame grafické znázornenie na obr.1. V tomto prípade je dôležité venovať pozornosť témam zvládania stresu a vyrovnávania sa s ním. Zmysel vidíme najmä v dôslednej primárnej intervencii a prevencii.

Obr. 1: Proces medzi kyberviktimizáciou a kyberagresiou (Zdroj: Quintana-Ort,C. et al. 2020)

Online rizikové správanie sa často spája s deťmi a dospievajúcimi, ale nemusí byť výlučne realizované len neplnoletými osobami. Online rizikové správanie môže byť realizované ako deťmi, tak aj na deťoch. Je preto veľmi dôležité chrániť deti pred potenciálnymi online ohrozeniami. Zvlášť pred špecifickými osobami, ktoré sa na prvý pohľad v kyberpriestore zdajú byť veľmi dôveryhodnými až na znaky, ktoré deti často nevedia odhaliť. Práve preto je nevyhnutný rodičovský monitoring (Bielčiková, Židová 2022).

V kontexte realizovania online agresie špecifickú skupinu tvoria „kompetentní tyrani“ (Caravita et al. 2008). Bol empiricky zistený pozitívny vzťah medzi online násilníkmi a online agresiou. Kompetentní násilníci sú veľmi efektívni (kyber)agresori, pretože majú vysokú schopnosť porozumieť pocitom iných, ľahko predvídať a vysvetliť správanie druhých a teda aj manipulovať s druhými. Práve vďaka spomínaným schopnostiam môžu títo agresori (pre nich veľmi efektívne) ubližovať iným (Caravita et al. 2008), (Baugman et al., 2012). Ide o ľudí, ktorí disponujú „temnými“ črtami. Termín „temná triáda“ sa z psychologického hľadiska používa na označenie osôb, ktorí trpia narcizmom, machiavellianizmom, psychopatiou. Práve títo jednotlivci často využívajú online komunikáciu neprimerane a sú náchylnejší k realizovaniu online násilia (Baugman et al., 2012). Nebezpečenstvo tkvie práve v komunikácii takéhoto online agresora s dieťaťom. Ohrozené sú deti/dospievajúci, u ktorých absentuje bezpodmienečné prijatie, láska, akceptácia, celková rodinná pohoda. Tieto deti prirodzene vyhľadávajú osobu, ktorá sa k nim „matersky (láskavo) správa“, ak to nezažili alebo nezažívajú v rodine (Bowlby, J. 1958). Sú preto náchylnejší zdôveriť sa komukoľvek, kto o nich prejaví seriózny záujem. Toto často zneužívajú online agresori/online manipulátori. Ak aktivity dieťa na internete alebo dieťa samotné nie je chránené rodičmi, je preto vysoké riziko, že dieťaťu môže byť vážne ublížené akýmkoľvek spôsobom (Sağkal et al. 2018). Ojedinelé nie sú situácie, v ktorých je maloletá osoba sexuálne vydieraná, lákaná na nejakú prácu, prípadne zneužitá iným spôsobom (Sklenarova et al. 2018). Online agresia môže byť len sprostredkovateľom manipulatívnej komunikácie, ktorej agresor sa usiluje dosiahnuť svoj cieľ. Tento proces sa uskutočňuje za cenu toho, že obeť trpí, je zastrašovaná a oklamaná. Vzťah online agresora s obeťou má ale výrazne negatíva, pre ktoré sa usilujeme zdôrazniť prevenciu nielen na úrovni školy (učitelia, lektori, besedy, prednášky, intervenčné programy, aktivity a pod.), ale aj rodiny (rodičovská kontrola, priaznivá rodinná atmosféra a pod.). Síce výsledok takejto rizikovej komunikácie, prípadne vzťah s online agresorom je veľmi nebezpečný, aj tak je potrebné zdôrazniť, že samotné prežívanie a negatívne dopady sú veľmi individuálne. Každé dieťa, prípadne obeť inak spracováva traumatickú udalosť. Nie je preto možné zovšeobecniť premenné na celú populáciu. Diskutuje sa často o tých známych a veľmi intenzívnych až nebezpečných dôsledkoch, ktoré sa môžu podpísať na psychickej pohode obete, a ktoré ju môžu poznačiť psychicky, aj sociálne (nedôvera voči iným, uzavretosť a pod.). Na základe naštudovanej problematiky (Caravita et al. 2008), (Baugman et al., 2012), (Feinstein et al. 2014). (Runions et al. 2016), (Zhao 2018), (Chu 2019), (Rey 2020), (Zuo 2020), (López-Vizcaíno et al. 2021), (Quintana-Orts 2022), (Ganson et al. 2022), (Schunk 2022) sme zosumarizovali vlastnú typológiu online agresie vo vzťahu k viacerým premenným, s ktorými sa najčastejšie spája. Môžeme tiež poznamenať, že ide o tzv. prediktory online agresie, ktoré predstavujú vážne riziká pre obete online agresie:

a) online agresia ako prediktor pomstychtivého správania
Bolo výskumne preukázané, že online agresia môže byť spustená pocitom po pomste a je spájaná s obranným mechanizmom s cieľom dokázať agresorovi, že aj obeť je schopná správať sa násilne online (López-Vizcaíno et al. 2021). Ide o reakčnú agresiu, ktorá je spustená len reakciou na už realizovaný útok. Taktiež sa empiricky potvrdilo, že medzi kľúčové témy kyberšikanovania/online agresie patrí snaha o získanie moci a statusu, hľadanie zábavy, hľadanie úľavy (odplaty, pomsty). U niektorých dospelých je online agresia spojená aj s dosiahnutím statusu, pochvaly, ocenenia (Runions et al. 2016), (López-Vizcaíno et al. 2021).

b) Online agresia ako prediktor emocionálnych ťažkostí
Kyberagresor môže realizovať online agresiu z dôvodu vlastných ťažkostí (ubližuje preto, lebo on sám trpí), prípadne obeť online agresie môže začať disponovať emocionálnymi ťažkosťami. Dopady realizovania online agresie vo veľkej miere súvisia napr. s depresívnymi symptómami, problémami s úzkosťou a samovražednými myšlienkami. Dospievajúci, ktorí zažili kyberviktimizáciu sú vystavení zvýšenému riziku samovražedných myšlienok. Nie všetci dospievajúci, ktorí sú obeťou online agresie pociťujú samovražedné myšlienky. Tieto zistenia majú stále svoje rezervy, a preto je dôležité skúmať ochranné faktory, ktoré môžu potenciálne tlmiť a znižovať tieto myšlienky na smrť v takýchto situáciách (Quintana-Orts 2022). U obete online agresie je to práve dysregulácia emócií, ktorá je za to zodpovedná a ktorá zároveň „spúšťa“ vyššie uvedené ťažkosti. Nie každá obeť online agresie môže vykazovať takéto známky správania, ale je výskumne dokázané, že je to veľmi častý jav (Kim et al. 2020) na náročnú situáciu.

c) Online agresia ako prediktor sebahodnotenia
Existuje málo výskumov orientovaných na to, ako online agresia predikuje sebahodnotenie či vnímanie svojej hodnoty. Avšak zistilo sa, že obeť, ktorá je centrom niektorých z foriem online agresie, napr. ponižovanie, vysmievanie, vyhrážanie, výrazne determinuje vnímanie a (ne)prijatie seba samého, či postupné znenávidenie vlastnej osoby (Zhao 2018), (Zuo 2020). Sebahodnotenie je v rámci online agresie a kyberšikanovania spájané aj s bodyshamingom. Bodyshaming je jednou z foriem (kyber)agresie/šikanovania, predstavuje zahanbenie či zosmiešňovanie tela, fyzického vzhľadu. Často sa spája s akýmkoľvek ponižujúcim komentárom týkajúcim sa veku, vlasov, jedla, oblečenia obete a pod. Obete bodyshamingu môžu začať trpieť okrem depresívnej symptomatológie aj postupným nenávidením vlastnej osoby, komplexom menejcennosti a poruchami príjmu potravy (Ganson et al. 2022).

d) Online agresia ako prediktor psychologických ťažkostí
Online agresia je spojená s nepriaznivými psychologickými dôsledkami, kam patrí aj blahobyt (Schunk 2022). Záťaž na psychiku výrazne determinuje aj to, že človek sa nevie/nemôže uvoľniť, keďže sa neustále trápi. Organizmus je v pohotovosti a to obeť online agresie komplexne zasahuje po fyzickej aj psychickej stránke. Bolo výskumne zistené, že online agresia je spojená s nižším blahobytom, ako je nižšia životná spokojnosť, menšia sociálna podpora, nižšia sebaúcta, viac depresívnych a somatických symptómov, osamelosť a samovražedné myšlienky (Schunk 2022), (Chu 2019).

e) Online agresia ako prediktor ruminácie
Vyššie uvedené ťažkosti, ktoré výrazne poznačujú aj psychiku obete a spúšťajú „nepohodlné“ somatické symptómy a ťažkostí predikujú aj rumináciu. Ruminácia predstavuje stav, keď sa jednotlivec opakovane vracia k minulým negatívnym zážitkom, ktoré ho postihli. Analyzuje, hodnotí ich, viní ich alebo seba zo svojich súčasných ťažkostí, neúspechov a problémov (Feinstein et al. 2014). Stav ruminácie zvyčajne nastupuje u obete vtedy, keď prechádza emocionálne náročným obdobím. Keďže atakovanie obete, prípadne kyberšikanovanie, ktoré sa realizuje pravidelne obeť bytostne sužuje a vyčerpáva, preto je veľmi potrebné venovať pozornosť prevencii komplexne. Obeť online agresie môže byť agresorom atakovaná do takej miery, že psychická nepohoda spustí rôzne ochorenia. Pravidelné premýšľanie o náročnej situácii, ktorú obeť online agresie prežíva je najväčším spúšťačom duševných ochorení, najčastejšie depresia a úzkostné poruchy (Chu 2019).

f) Online agresia ako prediktor nevhodného rodinného zázemia
Rodinné prostredie predstavuje dôležité útočisko pre deti a dospievajúcich. Je pre nich miestom vyznačujúcim sa bezpečím a istotou. Ak rodičia nenapĺňajú potreby dieťaťa a prichádza k zlyhávaniu základných funkcií rodiny môže sa to odzrkadliť práve v správaní a konaní dieťaťa. Absencia dôvery medzi dieťaťom a rodičom vedie maloletú osobu k tomu, že si bude samo regulovať čas trávený s médiami či na sociálnych sieťach, ktoré sú v súčasnosti najpoužívanejšou platformou a sú čoraz viac sympatické deťom a mládeži, aj napriek tomu, že sú otvorené online ohrozeniam (Židová, M., Bielčiková, K. 2022). Pri nedostatočnom emočnom nasýtení v rodine hľadá dieťa pozornosť medzi kamarátmi a rovesníkmi. Tu sa však môže stretnúť s negatívnym vzorom, ktorý ho značne ovplyvní pokiaľ nenachádza usmernenie v rodinnom prostredí. Dieťa si začína problémy a starosti riešiť samé a pri nadmernom tlaku hľadá spôsob uvoľnenia negatívnych emócií, čo môže vyústiť až do negatívneho a agresívneho správania. Toto správanie sa v súčasnosti nadmerne prenáša do virtuálneho prostredia, ktoré poskytuje viacero možností vrátane anonymity. Výsledky výskumu od M. Levy a R. Sela-Shayovitz (2020) ukázali, že dospievajúci, ktorí sa delia a rozprávajú o kyberagresii so svojimi rodičmi budú chrániť obeť kybernetickej agresie viac ako tí, ktorí s rodičmi túto problematiku nerozoberajú. Komunikácia a zdieľanie pocitov, či zážitkov sú v rodine nesmierne dôležité. Kvalitné základy nadobudnuté v rodinnom prostredí sa tak môžu stať významným spôsobom ako predchádzať agresívnemu správaniu v online priestore.

Podľahnúť negatívnym myšlienkam je veľmi ľahké, keďže človek si, prirodzene, pamätá aj negatívne udalosti. Najmä, ak ide o online komunikáciu, ktorá je v súčasnosti prirodzenou súčasťou nášho života. Často môže byť jednotlivec v náročnej situácii a do toho sa stane obeťou online útokov, čo je pre neho o to emotívnejšie. Snaží sa o danom probléme premýšľať, analyzuje ho, snaží sa ho nejakým spôsobom vyriešiť. Žiaľ, online násilie, podobne ako každá iná forma agresie, je pre človeka vyčerpávajúca a náročná. Nie každá obeť si spočiatku uvedomuje, že je obeťou. Mnohé obete online agresie sa boja o svojom probléme hovoriť, keďže online agresia sa často spája aj s veľmi intenzívnym zastrašovaním. Obeť sa môže obávať nielen o seba, ale aj o svoju rodinu. Je preto potrebné, aby sa preventívne opatrenia realizovali všestranne, aby sa pracovalo ako s deťmi, tak aj rodičmi.

Online agresia v komorbidite s poruchou aktivity a pozornosti

Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) je podľa (MKCH-11) charakterizovaná pretrvávajúcou nepozornosťou a/alebo hyperaktivitou a impulzivitou, ktorá má priamy negatívny vplyv na akademické, pracovné alebo sociálne fungovanie. Stupeň nepozornosti, hyperaktivity a impulzivity je mimo hraníc normálnej variácie očakávanej pre daný vek a úrovni intelektuálneho fungovania. Nepozornosť sa týka výrazných ťažkostí hlavne pri získavaní akademických zručností. Hyperaktivita sa vzťahuje na nadmernú motorickú aktivitu a ťažkosti so zotrvaním v pokoji, v situáciách, ktoré si vyžadujú sebakontrolu správania.

Impulzivita je tendencia konať v reakcii na okamžité podnety, bez uvažovania alebo zvažovania rizík a následkov. Relatívna rovnováha a špecifické prejavy nepozorných a hyperaktívne-impulzívnych charakteristík sa u jednotlivcov líšia a môžu sa v priebehu vývoja meniť. Títo žiaci majú tendenciu konať v reakcii na bezprostredné podnety bez uvažovania alebo zvažovania rizík a následkov (napr. zapojenie sa do správania s potenciálom fyzického, ale aj psychického zranenia, impulzívne rozhodnutia, bezohľadná jazda a pri online komunikácii bez rozmýšľania napísať a poslať čokoľvek).

Jednotlivci s poruchou pozornosti a hyperaktivitou majú často väčšie ťažkosti s reguláciou svojho správania v kontexte skupiny ako v situáciách jeden na jedného. Porucha pozornosti s hyperaktivitou je bežnejšia u mužov, na čo upozorňujú aj zahraničné výskumy. Cuney et al. (2019) štúdiou zhodnotili vzťahy medzi závažnosťou symptómov závislosti na internete (IA) a poruchy hrania na internete (IGD) s pravdepodobnou poruchou pozornosti/hyperaktivitou (ADHD) a agresivitou medzi vysokoškolskými študentmi pri kontrole účinkov symptómov úzkosti a depresie. Pravdepodobná ADHD bola spojená so závažnosťou symptómov IA, spolu s depresiou a agresivitou, najmä fyzickou agresivitou a nepriateľstvom. Podobne pravdepodobná ADHD bola tiež spojená so závažnosťou symptómov IGD spolu s depresiou a agresivitou, najmä fyzickou agresiou, hnevom a nepriateľstvom. Tieto zistenia naznačujú, že prítomnosť pravdepodobnej ADHD súvisí so závažnosťou symptómov IA aj IGD, spolu s agresivitou a depresiou.

Štúdia autorov (Casado Del Rio et al., 2019) sa zamerala na využitie, príležitostí a riziká, ktorým čelia „online“ deti s problémami učenia a správania vo veku 9 – 16 rokov ako používateľov internetu a to popisované buď ich otcom, alebo matkou. Výsledky poukazujú, že nedostatok digitálnych zručností a počítačového vybavenia v domácnostiach deťom často sťažuje dokončenie niektorých domácich či školských úloh a sprostredkovanie digitálnych zručností od rodičov. Rodiča, ktorí sú menej zdatní v digitálnych zručnostiach nedokážu adekvátne pomôcť deťom regulovať online aktivity, prípadne riešiť ich online problémy. Taktiež sa zistilo, že títo neplnoletí jednotlivci častejšie navštevujú stránky s nevhodným obsahom, ako sú napr. stránky propagujúce sebapoškodzovanie alebo samovraždu, prípadne stránky zaoberajúce sa poruchami príjmu potravy.

Štúdia (Velki, Dudaš, 2016) zisťovala, či je rozdiel medzi deťmi, ktoré podľa sebahodnotenia spĺňajú kritériá na určenie diagnózy jedného z troch typov porúch pozornosti/hyperaktivity (ADHD): prevažne hyperaktívne-impulzívny typ, prevažne nepozorný typ, kombinovaný typ a tí, ktorí majú podľa sebahodnotenia podozrenie z ADHD (majú 4 alebo 5 príznakov ADHD), vzhľadom na úroveň a typ rovesníckeho násilia (fyzické, elektronické), agresia (proaktívna, reaktívna) a viktimizácia (verbálna, fyzická, elektronická) v súvislosti s deťmi, ktoré si nemyslia, že majú príznaky ADHD. Vek sa pohyboval od 10 – 16 rokov. Zistilo sa, že deti, ktoré podľa sebahodnotenia spĺňajú kritériá poruchy a deti s podozrením na rozvoj poruchy, vykazujú vyššiu mieru agresivity a rovesníckeho násilia voči deťom, ktoré majú pocit, že nemajú príznaky ADHD, ale takéto deti sú aj obeťami rovesníckeho násilia. Vyššia miera násilia a agresivity bola zistená u detí s kombinovaným typom a prevažne hyperaktívne-impulzívnym typom ADHD. Dá sa konštatovať, že príznaky hyperaktivity a impulzivity predstavujú pre dieťa väčší problém ako príznaky nepozornosti, najmä pokiaľ ide o násilie a agresívne správanie detí.

Viktimizácia a páchanie kyberšikanovania a tradičného šikanovania (Liu et al. 2021 B) prevládajú medzi adolescentmi s poruchou pozornosti/hyperaktivitou (ADHD). Táto štúdia skúmala asociácie impulzivity, frustračného nepohodlia a nepriateľstva s viktimizáciou a páchaním kyberšikanovania a tradičného šikanovania u adolescentov s ADHD. Výsledky ukázali, že po kontrole demografických charakteristík a problémov so správaním neznášanlivosť frustrácie zvýšila riziko, že sa stanú obeťami a páchateľmi kyberšikanovania, zatiaľ čo nepriateľstvo zvýšilo riziko, že sa stanú obeťami a páchateľmi tradičného šikanovania. Impulzivita nebola významne spojená so žiadnym typom šikanovania.

Yasin et al. (2022) skúmali komorbiditu ADHD a kyberagresiu a kybernetickú viktimizáciu u adolescentov vo veku 10 – 18 rokov. Autori popisujú, že majú podobné skúsenosti pokiaľ ide o vek začiatku používania internetu a počítača a chronologický vek. Aj keď rozdiel v skupinách nie je štatisticky významný, tak v skupine ADHD vyšla miera kyberšikanovania až 4-krát vyššie ako v kontrolnej skupine, čo je pre prax klinicky hodnotné. V porovnaní s klinickými prejavmi ADHD v literatúre štúdia uvádza, že dospievajúci muži s diagnózou kombinovaného typu ADHD boli vystavení vyššiemu riziku, že budú páchateľmi kyberšikanovania ako tí, ktorí majú prevažne nepozorný typ ADHD. Tiež sa potvrdilo, že existuje dôležitý vzťah medzi príznakmi hyperaktivity a kyberšikanovaním. Impulzívnosť zohráva pri kyberšikaní mimoriadnu úlohu medzi základnými klinickými príznakmi ADHD.

Viktimizácia a páchanie kyberšikanovania a tradičného šikanovania sú rozšírené medzi adolescentmi s poruchou autistického spektra (PAS) a poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) (Liu et al. 2021). Cieľom tejto štúdie bolo preskúmať úlohu sociálnej úzkosti pri viktimizácii a páchaní kyberšikanovania a tradičného šikanovania u adolescentov s PAS a ADHD na Taiwane s PAS a adolescentov s ADHD vo veku 11 – 18 rokov a ich opatrovateľov. Táto štúdia odhalila, že sociálna úzkosť zvýšila riziko zapojenia sa do všetkých kategórií šikovania okrem páchania kyberšikanovania u adolescentov s PAS a zvýšila riziko, že sa stanú obeťou tradičného šikanovania u adolescentov s ADHD. Ďalej preukázala významnú súvislosť medzi sociálnou úzkosťou a viktimizáciou pri kyberšikane u adolescentov s PAS. Sociálne úzkostliví adolescenti, ktorým chýbajú primerané sociálne zručnosti na interakciu s rovesníkmi v reálnom svete, môžu uniknúť svojim sociálnym úzkostiam online. Sociálna úzkosť bola v tejto štúdii významne spojená s niekoľkými formami šikanovania u adolescentov s PAS a ADHD.

Simmomons, Antshel, (2021) komparovali existujúce štúdie, ktoré jednotne uvádzali súvislosti medzi symptómami/diagnózami ADHD, šikanovaním a depresívnymi symptómami. ADHD slúžila ako vrodená dispozícia pre zapojenie sa jednotlivca do šikanovania, ktoré zase pôsobilo skôr ako spojovník vzťahu medzi symptómami ADHD a depresívnymi symptómami (t. j. depresia sa objavuje u mládeže s ADHD, ak a aj keď sa zapojí do šikanovania). Asociácie boli konzistentne hlásené medzi šikanovaním a depresívnymi symptómami u mládeže s ADHD. Zistenia tiež naznačujú, že šikanovanie môže slúžiť ako faktor, pričom šikanovanie zvyšuje riziko depresie u mládeže s ADHD a ako potenciálny mediátor vzťahu medzi ADHD a depresiou, pričom šikanovanie je jedným z mechanizmov, ktorými môže ADHD viesť k depresii.

Všadeprítomnosť technológií mení spôsob, akým sa dospievajúci vyjadrujú a komunikujú s rovesníkmi. Vzhľadom na to, že tínedžeri s poruchou pozornosti/hyperaktivitou (ADHD) pociťujú celý rad sociálnych porúch a rizikové správanie má potenciál byť rozšírenejšie a škodlivejšie v online prostredí, preto je dôležité pochopiť, ako tínedžeri (13 – 16 rokov) s ADHD v USA používajú internet. Vedci skúmali asociácie medzi online správaním a offline symptómami a správaním s cieľom identifikovať potenciálne rizikové a ochranné faktory. Zistenia naznačujú, že tínedžeri s ADHD používajú technológie podobným spôsobom ako bežná populácia tínedžerov opísaná v predchádzajúcom výskume, ale zdá sa, že sú vystavení jedinečnému riziku kyberšikanovania. Offline riziká boli spojené s online rizikovým správaním. Používanie Facebooku bolo spojené s online rizikami (napr. slabé online spojenia) a offline rizikami (napr. horšie sociálne zručnosti a viac internalizujúce symptómy). Online sociálne platformy umožňujú skúmanie sociálneho správania prostredníctvom naturalistického pozorovania (Dawson et al.,2019).

Cieľom ďalšej štúdie (Yen et al. 2014) bolo preskúmať mieru prevalencie a viacúrovňové korelácie obetí a páchateľov kyberšikanovania medzi dospievajúcimi mužmi s diagnostikovanou poruchou pozornosti/hyperaktivitou (ADHD) na Taiwane. Skúmali sa aj vzťahy medzi zapojením sa do kyberšikanovania a depresiou, úzkosťou a samovraždou. Hodnotili sa skúsenosti s viktimizáciou a páchaním kyberšikanovania u 251 dospievajúcich mužov s ADHD, z čoho 48 z nich uviedlo, že sú obeťami alebo páchateľmi kyberšikanovania. Obeťami kyberšikanovania sa s väčšou pravdepodobnosťou stali tí, ktorí mali vyšší vek a profesijný socioekonomický status rodičov bol tiež vyšší a uviedli závažnejšiu viktimizáciu tradičného pasívneho šikanovania. Tí, ktorí mali vyšší vek a ADHD kombinovaného typu a vykazovali znížené zábrany, závažnejšiu závislosť od internetu a závažnejšie páchanie tradičného pasívneho šikanovania boli s väčšou pravdepodobnosťou páchateľmi kyberšikanovania. Obete kyberšikanovania uvádzali závažnejšie depresívne, prípadne samovražedné stavy, ako jednotlivci, ktorí neboli obeťami kyberšikanovania. Taktiež sa potvrdilo, že väčší podiel dospievajúcich mužov s ADHD je zapojený do kyberšikanovania.

Štúdia Liu et al. (2021 A) skúmala vzťahy medzi kyberšikanovaním a viktimizáciou a páchaním tradičného šikanovania, vnímané rodinné funkcie, frustračné nepohodlie a nepriateľstvo s depresívnymi symptómami a samovražednosťou u adolescentov s diagnózou poruchy pozornosti/hyperaktivity (ADHD). Výsledky ukázali, že po vygenerovaní výsledkov podľa pohlavia, veku, symptómov ADHD a funkcie rodiny, väčší frustračný diskomfort a páchanie šikanovania signifikantne predpovedali depresívne symptómy, ktoré si sami uviedli. Zistili však, že samovraždu významne predpovedala viktimizácia kyberšikanovania, ale nie tradičné šikanovanie. Táto štúdia však ukázala aj to, že páchanie tradičného šikanovania a frustračná intolerancia významne predpovedali symptómy depresie. Okrem toho viktimizácia kyberšikanovania a hostilita významne predpovedali riziko samovraždy u adolescentov s ADHD. Byť obeťou kyberšikanovania a prejavovať nepriateľstvo výrazne predpovedalo riziko samovraždy. Rôzne typy šikanovania, frustračná intolerancia a hostilita významne predpovedali depresívne symptómy a samovraždu u adolescentov s ADHD. Monitorovaním a zásahmi do týchto faktorov môžeme znížiť riziko problémov súvisiacich s depresiou a suicidality u adolescentov s ADHD.

Záver

Je veľmi dôležité, aby sa v školách, ale aj v rodinách venovala pozornosť prevencii pred online hrozbami so zreteľom na rozvoj mäkkých zručností (empatia, komunikácia, akceptácia, porozumenie a pod.) Je aj empiricky zistené, že empatia môže tlmiť agresiu, a to aj v kyberpriestore, kým morálna neangažovanosť (sociálno-kognitívne procesy zodpovedné za deaktiváciu morálnych kontrol, napr. neschopnosť ospravedlniť sa, neschopnosť kontrolovať vlastné správanie a pod.) ju môže zosilniť (Baugman et al. 2012). Keďže bolo taktiež zistené, že existuje vzťah medzi rumináciou a s ňou spojenými psychosomatickými ťažkosťami v rámci online agresie je potrebné venovať pozornosť nielen vhodnému a bezpečnému využívaniu médií vrátane internetu, ale aj duševnému zdraviu. Dôležité je poznanie, že nielen žiaci s poruchami aktivity a pozornosti sa môžu stať obeťami, prípadne agresormi kyberagresie, prípadne kyberšikanovania. U týchto detí by sme mali byť o to viac obozretní a venovať im náležitú pozornosť a starostlivosť či záujem. Okrem toho dôležitú rolu zohráva rodina, ktorá ako prvé sociálne prostredie odovzdáva deťom základy správania. V súčasnosti majú rodičia ťažkú úlohu a to nie len pripraviť dieťa na bežný, ale aj virtuálny život a pomôcť mu zvládať negatívne prejavy a eliminovať skutočnosť stať sa kyberobeťou alebo kybergaresorom. Uvedomovaním si viacerých foriem a typov online agresie sa môže v nás objaviť strach z rapídneho nárastu týchto ohrození. Na druhej strane vedomosť o ich existencii je prvým krokom ku bezpečnému a cieľavedomému pôsobeniu na deti a dospievajúcich.

Autorky:
Mgr. Monika Židová
Mgr. Kristína Bielčiková
Mgr. et Mgr. Monika Janíček Pavelová

Príspevok je podporený projektami UGA:
V/14/2022 Online agresia ako novodobý fenomén ľudského správania.
V/1/2022 Rozvoj mediálnej gramotnosti ako prostriedku prevencie kyberagresie u žiakov II. stupňa ZŠ.
V/10/2022 Diagnostika vo vzdelávaní a v poradenstve u žiakov s dyskalkúliou.

Literatúra:

BAUGMAN, H. M. et al., 2012. Relationships between bullying behaviours and the Dark Triad: A study with adults. In: Personality and Individual Differences. Doi: 10.1016/j.paid.2011.11.020

BIELČIKOVÁ, K. 2021. Mediálna výchova na druhom stupni ZŠ na Slovensku. In Prohuman. s. 1-13. ISSN 1338-1415. Dostupné z: https://www.prohuman.sk/pedagogika/medialna-vychova-na-druhom-stupni-zs-...

BIELČIKOVÁ, K. ŽIDOVÁ, M. 2022. Štýly výchovy ako prediktor používania médií deťmi. Educa XVII. (V tlači.)
BOWLBY, J. 1958. The nature of the child´s tie to his mother. In the International Journal of Psycho – Analysis. ISSN 1745-8315, 1958, roč. 39, č.5, s. 350-373

BUELGA, S. et al. 2017. Differences in family climate and family communication among cyberbullies, cybervictims, and cyber bully–victims in adolescents. In: Computers in Human Behavior. vol. 76. https://doi.org/10.1016/j.chb.2017.07.017

ČEREŠNÍK, M. 2019. Rizikové správanie, blízke vzťahy a sebaregulácia dospievajúcich v systéme nižšieho sekundárneho vzdelávania. Nitra: SPU. 82 s. ISBN 978-80-558-1383-7

DAWSON, AE.,WYMBS, B T.,EVANS, S.W., DUPAUL, G. J. 2019. Exploring how adolescents with ADHD use and interact with technology. In: science direct. Vol 71. P.119-137. https://doi.org/10.1016/j.adolescence.2019.01.004

DOLEJŠ, M. 2010. Efektivní včasná diagnostika rizikového chování u adolescentů. Olomouc: FF UP v Olomouci. ISBN 978-80-244-2642-6

EVREN, C., EVREN, B., DALBUDAK, E. et. al. 2019. Relationships of Internet addiction and Internet gaming disorder symptom severities with probable attention deficit/hyperactivity disorder, aggression and negative affect among university students. ADHD Atten Def Hyp Disord 11, 413–421. https://doi.org/10.1007/s12402-019-00305-8

FEINSTEIN, B. A. et al. 2014. Rumination mediates the association between cyber-victimization and depressive symptoms. In: Journal of Interpersonal Violence. Doi: 10.1177/0886260513511534

GANSON, K., T. et al. 2022. Associations between psychosis symptoms and eating disorders among a national sample of U.S. college students. In: Eating Behaviors, v. 45. ISSN 101622. Doi: https://doi.org/10.1016/j.eatbeh.2022.101622

HERNÁNDEZ, P. M. et al. 2021. The risk of sexual-erotic online behavior in adolescents – Which personality factors predict sexting and grooming victimization? In: Computers in Human Behavior Volume 114, 106569. Doi: https://doi.org/10.1016/j.chb.2020.106569

HOLLÁ, K. a kol. 2017. Prevencia kyberagresie a kyberšikanovania. Nitra: Pedagogická fakulta UKF, 2017. 178 s. ISBN 978-80-558-1210-6

HUANG, C. L et al., 2020. How students react to different cyberbullying events: Past experience, judgment, perceived seriousness, helping behavior and the effect of online disinhibition. Computers in Human Behavior 110, 106338. https://doi.org/10.1016/j.chb.2020.106338

CHU, X.-W., et al. 2019. Rumination mediates and moderates the relationship between bullying victimization and depressive symptoms in Chinese early adolescents Child Indicators Research. Doi: , 10.1007/s12187-018-9596-6

JESSOR, R. 1998. New Perspectives on Adolescent Risk Behavior. New York: Cambridge University Press
KIM, S. et al. 2020. Sex differences in the association between cyberbullying victimization and mental health, substance use, and suicidal ideation in adolescents. In: Canadian Journal of Psychiatry. Doi: 10.1177/0706743718777397

KOWALSKI, R. 2014. Bullying in the Digital Age: A Critical Review and Meta-Analysis of Cyberbullying Research Among Youth. In: Psychological Bulletin Doi: 10.1037/a0035618

LEVY, M, SELA-SHAYOVITZ, R. 2020. CYBERAGGRESSION: THE EFFECT OF PARENTAL MONITORING ON BYSTANDER ROLES. In International Journal of Child, Youth and Family Studies. vol. 11, no.4.2, pp.13-36. ISSN 1920-7298. Dostupné z: doi:10.18357/ijcyfs114.2202019986.

LIPTON, J. D. 2011. Combating Cyber-Victimization. Berkeley Technology Law Journal , 26 (2), 1107-1116.

LIU, T.-L.; HSIAO, R.C.; CHOU, W.-J.; YEN, C.-F. 2021 Perpetration of and Victimization in Cyberbullying and Traditional Bullying in Adolescents with Attention-Deficit/Hyperactivity Disorder: Roles of Impulsivity, Frustration Intolerance, and Hostility. Int. J. Environ. Res. Public Health, 18, 6872. https://doi.org/10.3390/ijerph18136872

LIU, T.-L.; HSIAO, R.C.; CHOU, W.-J.; YEN, C.-F. 2021. Self-Reported Depressive Symptoms and Suicidality in Adolescents with Attention-Deficit/Hyperactivity Disorder: Roles of Bullying Involvement, Frustration Intolerance, and Hostility. Int. J. Environ. Res. Public Health 2021, 18, 7829. https://doi.org/10.3390/ijerph18157829

LIU, T.-L.; HSIAO, R.C.; CHOU, W.-J.; YEN, C.-F. 2021. Social Anxiety in Victimization and Perpetration of Cyberbullying and Traditional Bullying in Adolescents with Autism Spectrum Disorder and Attention-Deficit/Hyperactivity Disorder. Int. J. Environ. Res. Public Health 2021, 18, 5728. https://doi.org/10.3390/ijerph18115728

LÓPEZ-VIZCAÍNO, F. M. 2021. Early detection of cyberbullying on social media networks. In: Future Generation Computer Systems. Doi: https://doi.org/10.1016/j.future.2021.01.006

LOVAŠ, L. 2010. Agresia a násilie. BA: Ikar, a. s. ISBN 978-80-551-1752-2

MA CASADO DEL RÍO, M GARMENDIA LARRAÑAGA, C GARITAONANDIA GARNACHO. 2019. Internet y la infancia española con problemas de aprendizaje, de comportamiento y otras discapacidades. Revista Latina de Comunicación Social, 74, pp. 653 a 667. http://www.revistalatinacs.org/074paper/1350/33es.html DOI: 10.4185/RLCS-2019-1350

MARTÍNEZ-FERRER, B., MORENO, D., MUSITU, G. 2018. Are Adolescents Engaged in the Problematic Use of Social Networking Sites More Involved in Peer Aggression and Victimization? Frontiers in psychology. Vol 9. ISSN 1664-1078. Doi: https://doi.org/10.3389/fpsyg.2018.00801

MEDZINÁRODNÁ KLASIFIKÁCIA CHORÔB 11. revízia- dostupné na: https://icd.who.int/browse11/l-m/en
MERK, W., OROBIO DE CASTRO, B., KOOPS, W., MATTHYS, W., 2005. The distinction between reactive and proactive aggression: Utility for theory, diagnosis and treatment? European Journal of Developmental Psychology 2, 197–220. https://doi.org/10.1080/17405620444000300

NIKLOVÁ, M. 2017. Rizikové správanie detí a mládeže na internete a možnosti jeho predchádzania z aspektu pôsobenia školského sociálneho pedagóga. In: Zborník vedeckovýskumných prác Katedry pedagogiky (13). BB: Belianum. ISBN 978-80-557-1317-5

OUVREIN, G. et al. 2018. Online celebrity aggression: A combination of low empathy and high moral disengagement? The relationship between empathy and moral disengagement and adolescents' online celebrity aggression. In: Computers in Human Behavior. Doi: https://doi.org/10.1016/j.chb.2018.07.029

QUINTANA-ORTS, C. 2022. Unraveling the links among cybervictimization, core self-evaluations, and suicidal ideation: A multi-study investigation. In: Personality and Individual Differences. Doi: https://doi.org/10.1016/j.paid.2021.111337

QUINTANA-ORTS, C. et al. 2020. A Serial Mediation Model of the Relationship between Cybervictimization and Cyberaggression: The Role of Stress and Unforgiveness Motivations. In International Journal of Environmental Research and Public Health. vol.17, no. 21, ISSN 1660-4601. Dostupné z: doi:10.3390/ijerph17217966

REY, L. 2020. Cyberbullying victimization and somatic complaints: A prospective examination of cognitive emotion regulation strategies as mediators. In: International Journal of Clinical and Health Psychology. Doi: 10.1016/j.ijchp.2020.03.003

ROMERA, E. M., et al. 2021. Cybergossip, cyberaggression, problematic Internet use and family communication. Comunicar [online]. vol.29, č.67, s.61-71 ISSN 1134-3478. Dostupné z: doi:10.3916/C67-2021-05

RUNIONS, K. C., et al. 2016. Disentangling Functions of Online Aggression: The Cyber-Aggression Typology Questionnaire (CATQ). In: Aggressive Behavior. Doi: 10.1002/ab.21663

SAĞKAL , A. S. et al. 2018. Direct and indirect effects of father-daughter relationship on adolescent girls’ psychological outcomes: The role of basic psychological need satisfaction. In: Journal of Adolescence, v. 68. Doi: https://doi.org/10.1016/j.adolescence.2018.07.001

SCHUNK, F. 2022. Cybervictimization and well-being among adolescents during the COVID-19 pandemic: The mediating roles of emotional self-efficacy and emotion regulation. In: Computers in Human Behavior, Doi: https://doi.org/10.1016/j.chb.2021.107035

SIMMONS, J.A., ANTSHEL, K.M. 2021.Bullying and Depression in Youth with ADHD: A Systematic Review. Child Youth Care Forum 50, p.379–414. https://doi.org/10.1007/s10566-020-09586-x

SKLENAROVA, H. et al. 2018. Online sexual solicitation by adults and peers – Results from a population based German sample. Child Abuse & Neglect 76, 225–236. https://doi.org/10.1016/j.chiabu.2017.11.005

VELKI, T., DUDAŠ, M. 2016. POKAZUJU LI HIPERAKTIVNIJA DJECA VIŠE SIMPTOMA AGRESIVNOSTI?. Ljetopis socijalnog rada, 23 (1), 87-121. https://doi.org/10.3935/ljsr.v23i1.93

YASIN, A., YASIN, YK., DEMIRKAYA, SK. Pathological internet use, aggression and cyberbullying in children and adolescents with attention deficit hyperactivity disorder. Alpha Psychiatry. 2022;23(2):67-73.

YEN, CHF., et al. 2014. Cyberbullying among male adolescents with attention-deficit/hyperactivity disorder: Prevalence, correlates, and association with poor mental health status In: Science Direct Vol 35, Is 12, P 3543-3553 DOI:10.1016/j.ridd.2014.08.035.

ZHAO, J. et al. 2018. Linking shyness to loneliness in Chinese adolescents: The mediating role of core self-evaluation and social support In: Personality and Individual Differences. Doi: 10.1016/j.paid.2018.01.007

ZUO, B. 2020. The influence of stressful life events on depression among Chinese university students: Multiple mediating roles of fatalism and core self-evaluations In: Journal of Affective Disorders In: 10.1016/j.jad.2019.08.083

ŽIDOVÁ, M. 2021. Family environment as a predictor of online threats. In: Grant Journal. Vol. 10/02. ISSN 1805-062X, 1805-0638 (online)

ŽIDOVÁ, M., BIELČIKOVÁ, K. 2022.Family and media in the 21st century. In: Grant Journal. Vol. 11/01. ISSN 1805-062X, 1805-0638 (online)